Tento článok sa zaoberá aktuálnymi otázkami a zmenami v oblasti pracovného práva, vrátane prechodu na virtuálnu registračnú pokladnicu (VRP), posudzovania dohôd o zrážkach zo mzdy, nárokov starostu na odstupné a odchodné, čerpania dovolenky, náhrady straty času zamestnanca, dohôd o brigádnickej práci študentov, akceptácie elektronického podpisu v dohodách a iných relevantných tém. Cieľom je poskytnúť komplexný a zrozumiteľný prehľad pre zamestnávateľov, zamestnancov a odbornú verejnosť.
Virtuálna registračná pokladnica (VRP)
Virtuálna registračná pokladnica (VRP) slúži na evidenciu tržieb v hotovosti. Článok sa zaoberá problematikou prechodu na virtuálnu registračnú pokladnicu (VRP) a s tým súvisiacimi aspektami podnikania na Slovensku. Povinnosť evidovať tržby prijaté v hotovosti upravuje zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v z. n. p. V rámci boja proti daňovým únikom a podvodom nastali v tomto zákone vážne zmeny od 1. januára 2015.
Rozšírenie povinnosti evidencie tržieb
Výrazne sa rozšíril zoznam služieb, na ktoré sa vzťahuje povinnosť evidencie prijatia úhrady v hotovosti (alebo prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť) v registračnej pokladnici. Tým sa rozšíril aj okruh podnikateľov, ktorým vznikla povinnosť zabezpečiť elektronickú registračnú pokladnicu. Od 1.1.2016 môžu virtuálnu registračnú pokladnicu (VRP) používať všetci podnikatelia bez obmedzenia.
Zavedenie virtuálnej registračnej pokladnice
Štandardná elektronická registračná pokladnica môže podnikateľa stáť aj niekoľko sto eur. Z dôvodu zníženia finančnej záťaže podnikateľov sa do zákona zaviedla alternatíva k elektronickej registračnej pokladnici v podobe virtuálnej registračnej pokladnice. Virtuálna registračná pokladnica bola zavedená od 1.4.2015 novelizáciou zákona o ERP. Podľa skúseností niektorých podnikateľov prechod na používanie virtuálnej registračnej pokladnice (VRP) znamenal aj menej fyzických kontrol z daňového úradu priamo na prevádzke.
Obmedzenia používania VRP
Obmedzením používania virtuálnej registračnej pokladnice je počet vystavených pokladničných dokladov za kalendárny mesiac. Virtuálnu registračnú pokladnicu môžu v súčasnosti používať len podnikatelia, ktorí vystavia mesačne 1 000 pokladničných dokladov a menej. Od 1.7.2016 nadobudla účinnosť novela zákona o ERP, ktorá zvýšila tento limit na 3 000 dokladov mesačne. Ak podnikateľ prekročí tento limit, virtuálnu registračnú pokladnicu môže používať najviac do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento limit prekročil.
Ak podnikateľ chce prejsť na používanie VRP, Finančná správa SR odporúča najskôr podať si žiadosť o pridelenie kódov VRP. Akonáhle podnikateľ dostane prístup do VRP (dostane oznámenie s prihlasovacími údajmi do VRP - login a heslo), môže požiadať o ukončenie prevádzky ORP. Zároveň Finančná správa SR uvádza, že súbeh používania ORP a VRP je v súlade so zákonom č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p.
Zmeny údajov vo VRP
Podľa zákona č. 289/ 2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len "zákon o ERP") podnikateľ, ktorý používa pokladnicu e-kasa klient, je povinný elektronicky cez osobnú internetovú zónu oznámiť na účely tohto zákona zmenu obchodného mena, predajného miesta, ak je odlišné od miesta podnikania alebo sídla, alebo zmenu hlavného predmetu činnosti podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností (ŠKEČ). Podnikateľ je povinný uvedené zmeny oznámiť v 30 dňovej lehote miestne príslušnému daňovému úradu, ktorý vykoná zmenu tohto údaja vo svojej evidencii. Ak podnikateľ používa VRP, tak po spracovaní oznámenia sa zmeny vo VRP premietnu automaticky.
Zo zákona o ERP nevyplýva oznamovacia povinnosť v prípade zmeny údajov, ktorou je zmena mena a priezviska alebo zmena adresy trvalého pobytu, adresy miesta podnikania alebo názvu a sídla spoločnosti. Z uvedeného zákona vyplýva pre podnikateľa povinnosť zabezpečiť aktualizáciu týchto identifikačných údajov. Povinnosť oznámiť tieto zmeny však podnikateľovi vyplýva z ustanovenia § 67 ods. 9 daňového poriadku. Ak podnikateľ používa VRP, tak po spracovaní oznámenia sa zmeny vo VRP premietnu automaticky.
Výhody a nevýhody VRP
| Výhody | Nevýhody |
|---|---|
| Nižšie obstarávacie náklady | Obmedzený počet vystavených dokladov za mesiac |
| Menej fyzických kontrol (podľa skúseností niektorých podnikateľov) | Obmedzená kompatibilita s inými zariadeniami (napr. platobný terminál) |
| Závislosť od internetového pripojenia |
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Ide o zákonnú povinnosť Sociálnej poisťovne oznamovať ePN zamestnávateľovi. Pri každej ePN (bez ohľadu na dôvod jej vzniku) má zamestnávateľ v SES prístupný formulár „Potvrdenie pri vzniku ePN“. „Potvrdenie pri vzniku ePN“ zamestnávateľ nemusí posielať, ak si v období od 1. 11. 2025 do 30. 6.
Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa pri ePN
Áno, ide o zákonnú povinnosť zamestnávateľa nahlasovať údaje k ePN Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nenahlási tieto údaje (napr. ePN je vystavená z dôvodu choroby a skončila sa do 14 dní, tzn. predpoklad, že zamestnancovi nárok na nemocenské nevznikne), Sociálna poisťovňa nebude uvedené údaje požadovať, ak nárok na dávku nevzniká. Avšak upozorňujeme, že ak zamestnávateľ si nie je istý, či zamestnancovi pravdepodobne vznikne/nevznikne nárok na dávku zo Sociálnej poisťovne, odporúčame potrebné údaje zasielať vždy.
Ak bude dôvod ePN pracovný úraz/choroba z povolania, zodpovedný zamestnávateľ je povinný do troch dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca oznamovať aj obdobie (dni od - do), za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu. Zamestnávateľ zašle príslušný formulár k ePN ešte raz so správnymi údajmi.
Rozsah ePN
Lekár v ePN vyznačí deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému poistenec vzhľadom na chorobu môže vykonávať zárobkovú činnosť (ak to zdravotný stav pacienta umožňuje) a určí poistencovi liečebný režim. Tzn. vystavená ePN sa vzťahuje na všetky poistné vzťahy (sociálne poistenia), z ktorých osoba v čase uznania dočasnej pracovnej neschopnosti vykonáva zárobkovú činnosť, pričom príslušný ošetrujúci lekár môže vylúčiť tie poistné vzťahy, z ktorých osoba môže zárobkovú činnosť počas dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávať.
Vystavená ePN sa vzťahuje na všetky aktívne sociálne poistenia a ochranné lehoty po zániku nemocenského poistenia, ale aj na sociálne poistenia (pracovné pomery) vzniknuté počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak nový pracovný pomer vznikne počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, z nového pracovného pomeru konanie o nemocenskom/úrazovom príplatku nevzniká.
Oprávnenia Sociálnej poisťovne a zamestnávateľa
Zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom údaje o poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca.
Zamestnávateľ nemá právo kontrolovať liečebný režim zamestnanca, toto právo má výlučne Sociálna poisťovňa. Vychádzky sú súčasťou liečebného režimu. Zamestnávateľ má právo iba kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese. Aj v tomto prípade platí, že zákon presne určuje, ktoré údaje môže Sociálna poisťovňa oznamovať zamestnávateľovi. Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom vychádzky zamestnanca počas pracovnej neschopnosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca.
Ďalšie dôležité aspekty pracovného práva
Zrážky zo mzdy a dohody: Na čo si dať pozor?
Zamestnávateľovi môže byť doručená výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnanca spolu s úverovou zmluvou obsahujúcou ustanovenie o zrážkach. Aktuálna právna úprava neumožňuje zamestnávateľovi skúmať právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom (zamestnancom) a na základe toho rozhodovať o akceptácii dohody o zrážkach. Zamestnávateľ je povinný dohodu akceptovať a v prípade nevykonávania zrážok by porušil svoju zákonnú povinnosť.
Občiansky zákonník vyžaduje, aby bolo zabezpečenie záväzku zrážkami zo mzdy dohodnuté písomne v osobitnej listine a spotrebiteľ bol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a mal možnosť ho odmietnuť. Nedodržanie týchto podmienok súdy často vyhlasujú za neplatné. Výzva na vykonávanie zrážok od veriteľa sama o sebe nie je exekučný titul a nezakladá automatickú povinnosť vykonávať zrážky. Mzdová učtáreň by mala dôkladne preveriť existenciu osobitnej dohody o zrážkach zo mzdy. Ak je dohoda zakomponovaná v inom dokumente (napr. úverovej zmluve), nie je to postačujúce. Je dôležité zaznamenať dátum doručenia výzvy, doručené dokumenty a prítomnosť osobitnej dohody o zrážkach. Ak takáto dohoda nebola doručená ani na dodatočné vyžiadanie, mzdová učtáreň nemôže zrážku vykonať.
Odstupné a odchodné starostu: Aké sú nároky?
Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia mu patrí peňažné plnenie - odstupné, ktoré sa poskytuje z rozpočtu obce a vypočíta sa ako násobok priemerného mesačného platu starostu.
Starostovi môže vzniknúť nárok na odchodné, ale nie z titulu výkonu verejnej funkcie, ale z dôvodu ukončenia pracovného pomeru. Ak bol starosta pred nástupom do funkcie v pracovnom pomere, ktorý bol prerušený z dôvodu výkonu funkcie, tento pracovný pomer naďalej existuje. Po skončení výkonu funkcie sa môže zamestnanec vrátiť do zamestnania a následne sa môže dohodnúť so zamestnávateľom na skončení pracovného pomeru. Ak sa zamestnanec rozhodne pracovný pomer skončiť po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 %), patrí mu odchodné minimálne vo výške jeho priemerného mesačného zárobku, ak o dôchodok požiada pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po jeho skončení.
Dovolenka: Možno čerpať aj pol dňa?
Právna úprava vyžaduje, aby pri poskytovaní dovolenky v niekoľkých častiach bola aspoň jedna časť minimálne dva týždne, pokiaľ sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodnú inak. Zákonník práce priamo neumožňuje, ale ani nezakazuje čerpanie jedného dňa, dvoch dní alebo pol dňa dovolenky.
Hoci čerpanie dovolenky na pol dňa nemusí plnohodnotne napĺňať jej účel, nepovažuje sa za porušenie Zákonníka práce, nakoľko ho priamo nezakazuje (§ 111 ods. 5). Výnimočne je možné čerpať dovolenku aj na pol dňa, napríklad ak zamestnancovi vznikol nárok na dovolenku v takomto rozsahu pri zaokrúhľovaní pomernej časti dovolenky alebo dovolenky za odpracované dni, alebo ak zamestnanec o to požiadal a zamestnávateľ s tým súhlasil. Problém by nastal, ak by zamestnanec čerpal polovicu svojho celoročného nároku na dovolenku rozloženú na 20 pol dní.
Náhrada straty času zamestnanca pri pracovnej ceste
Celkový čas trvania pracovnej cesty nemusí byť totožný s pracovným časom zamestnanca. Osobitný druh plnenia súvisiaci s pracovnými cestami je "Náhrada straty času". Napríklad, ak zamestnanec pracuje od 7:00 do 15:00 a bol vyslaný na služobnú cestu, z ktorej sa vrátil o 16:00. Podľa § 96b Zákonníka práce môže zamestnávateľ v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Dohoda o brigádnickej práci študentov a štúdium v zahraničí
Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Zákonník práce vyžaduje, aby osoba mala „štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu“. Vzhľadom na to, že sa pohybujeme v priestore EÚ, má toto spojenie širší význam. Štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia musí byť v súlade so zákonom o vysokých školách.
Podľa zákona o vysokých školách sa za zahraničné vysoké školy považujú aj vysoké školy so sídlom v členskom štáte Európskej únie. Z uvedeného vyplýva, že aj študent dennej formy zahraničnej vysokej školy má „štatút študenta podľa osobitného predpisu“, a preto by sa na neho mali vzťahovať ustanovenia upravujúce výkon práce na dohodu o brigádnickej práci študentov.
Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia. Strata štatútu študenta má vplyv na možnosť pokračovania vo vykonávaní práce na dohodu. Novela Zákonníka práce zaviedla dve výnimky, tzv. "prezumpcia (fikcia) zachovania štatútu do 31. augusta": bývalý žiak strednej školy v čase od riadneho ukončenia štúdia do 31. augusta a bývalý študent dennej formy vysokoškolského štúdia v čase od riadneho ukončenia štúdia do 31. augusta.
Elektronický podpis v dohode o zrážke zo mzdy
Základnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy je jej písomná forma. Súčasná právna úprava rozlišuje medzi obyčajným a kvalifikovaným (zaručeným) elektronickým podpisom. Kvalifikovaný elektronický podpis možno vyhotoviť len s použitím bezpečného zariadenia a kvalifikovaného certifikátu. Elektronický dokument podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom sa považuje za dokument v písomnej forme. V prípade obyčajného elektronického podpisu je potrebné preukázať identifikáciu podpisujúcej osoby a pravosť podpisu.
Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť vyhotovená v písomnej forme, inak je neplatná. Ak je dohoda podpísaná obyčajným elektronickým podpisom, je potrebné rozsiahle dokazovanie pri overovaní podpisu a identifikácie podpisujúcej osoby a preukazovaní jeho pravosti. Na spochybnenie platnosti dohody je autorizovaný zamestnanec, keďže on je zmluvnou stranou dohody.
Príspevok na športovú činnosť dieťaťa
Zamestnanec je povinný preukázať úhradu výdavkov oprávnenej osobe na športovú činnosť dieťaťa (napr. PPD, výpis z účtu). Príspevok sa poskytuje len na preukázané výdavky zamestnanca. Obidvaja rodičia si môžu uplatniť nárok na príspevok na to isté dieťa, ale za iné obdobie vykonávania športovej činnosti. Zamestnávateľ nemá povinnosť preverovať, či druhý z rodičov si uplatňuje rovnaký príspevok.
Otcovské a materské
Nárok na otcovské vznikne otcovi dieťaťa v rozsahu maximálne dvoch týždňov v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. V prípade, ak je dieťa alebo matka s dieťaťom v tomto období hospitalizovaní, toto obdobie sa predlžuje o obdobie hospitalizácie. Ak si otec následne uplatní nárok na materské do troch rokov veku dieťaťa, obdobie poskytovania otcovského sa odpočíta z celkového nároku na materské.
tags: #prechod #na #vrp #a #praceneschopnost