Práceneschopnosť (PN) je bežnou súčasťou života zamestnanca aj živnostníka. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o procese odovzdávania PN, s dôrazom na aktuálne postupy, zmeny, podmienky, výpočet a dĺžku trvania, najmä ak PN prechádza z jedného mesiaca na ďalší alebo trvá dlhodobo.
Čo je PN a na čo slúži?
PN, alebo práceneschopnosť, je oficiálny lekársky dokument, ktorý potvrdzuje dočasnú neschopnosť zamestnanca vykonávať prácu z dôvodu zdravotných problémov. Slúži ako doklad pre zamestnávateľa a Sociálnu poisťovňu. Obsahuje základné údaje ako meno, rodné číslo, dôvod práceneschopnosti, dátum začiatku a prípadný dátum konca práceneschopnosti. PN je spojená s nemocenskou dávkou, čo znamená, že počas práceneschopnosti môže zamestnanec získať finančnú podporu podľa zákonom stanovených pravidiel. Zamestnávateľ má povinnosť akceptovať PN ako ospravedlnenie neprítomnosti v práci.
Kedy je PN nevyhnutná?
PN je nevyhnutná pri zdravotných stavoch, ktoré znemožňujú pracovnú spôsobilosť, napríklad pri dlhodobej chorobe, pooperačnej rekonvalescencii alebo vážnom úraze. Zamestnanec je povinný ju predložiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni, ak nie je schopný plniť svoje pracovné povinnosti.
Ako získať PN?
Proces získania PN začína návštevou ošetrujúceho lekára, ktorý posúdi zdravotný stav. Na základe prehliadky lekár rozhodne, či je potrebné vystaviť PN. Zaznamená diagnózu, dátum začiatku práceneschopnosti a predpokladanú dĺžku jej trvania. Lekár poskytne aj základné pokyny k liečbe a informácie o kontrolách zdravotného stavu. PN sa odovzdáva zamestnávateľovi čo najskôr, ideálne prvý pracovný deň po jej obdržaní. Počas práceneschopnosti je dôležité informovať lekára a zamestnávateľa o akýchkoľvek zmenách, ako je predĺženie PN. Dôvody uznania PN môžu byť choroba alebo úraz.
Dĺžka trvania PN a podmienky
Doba platnosti PN závisí od závažnosti zdravotného stavu a odporúčaní lekára. Maximálna dĺžka trvania práceneschopnosti je 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, po uplynutí ktorých nemocenské dávky prestávajú byť vyplácané. Táto lehota zahŕňa všetky dni práceneschopnosti, a to aj s prípadnými prerušeniami. Ak od poslednej práceneschopnosti neuplynulo 26 týždňov nemocenského poistenia, do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti v poslednom roku pred jej vznikom.
Predĺženie obdobia poberania nemocenského
Sociálna poisťovňa od 1. mája 2021 predĺžila práceneschopným poistencom poberanie dávky nemocenské. Poistenci mohli doteraz túto dávku poberať maximálne 52 týždňov, po novom ju môžu dostávať dlhšie, najviac o ďalší rok. O predĺženie je potrebné požiadať.
Podmienky pre predĺženie obdobia poberania nemocenského:
- Dočasná pracovná neschopnosť musí trvať.
- Dôvodom na jej trvanie po uplynutí podporného obdobia je sťažený prístup k poskytovanej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízovou situáciou.
- Je predpoklad, že poistenec nebude mať po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
O predĺženie poberania nemocenského môže poistenec požiadať pobočku Sociálnej poisťovne najskôr od 1. mája 2021 prostredníctvom určeného tlačiva. Formulár „Žiadosť o predĺženie podporného obdobia na výplatu nemocenského“ je zverejnený na webovej stránke Sociálnej poisťovne. Ak posudkový lekár poistencovi podporné obdobie na výplatu nemocenského predĺži, musí zároveň určiť aj presnú dĺžku predĺženia. Podporné obdobie možno predĺžiť aj opakovane, avšak v úhrne najdlhšie o jeden rok.
Pobočka následne automaticky vyplatí dávku na posudkovým lekárom stanovené predĺžené podporné obdobie. O výplate nemocenského počas predĺženého podporného obdobia nebude vydávať rozhodnutie, dávku iba vyplatí vo výške priznanej pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Predpokladom vyplatenia nemocenského za jednotlivé mesiace predĺženého podporného obdobia bude predloženie „Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. „lístok na peniaze“) zo strany poistenca, ktorý mu vystaví ošetrujúci lekár.
Počas predĺženého podporného obdobia na čerpanie nemocenského nie je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) a dobrovoľne poistená osoba povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.
Práva a povinnosti počas PN
Počas PN má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a nemocenské dávky, ktorých výška závisí od hrubej mzdy, z ktorej sa platia sociálne odvody. Zamestnanec musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie (t.j. poistenec je v prvý deň DPN zamestnancom alebo je v ochrannej lehote po skončení zamestnania). Zamestnanec musí byť uznaný za dočasne práceneschopného ošetrujúcim lekárom.
Náhrada príjmu
Náhradu príjmu vypláca zamestnávateľ za prvých 10 kalendárnych dní PN:
- Od 1. do 3. dňa PN: 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
- Od 4. do 10. dňa PN: 55 % DVZ.
Nemocenské dávky
Nemocenské dávky vypláca Sociálna poisťovňa od 11. dňa PN až do 52. týždňa PN. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pre SZČO a dobrovoľne nemocensky poistené osoby vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Nárok na nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.
Denný vymeriavací základ (DVZ)
DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor. Vypočítaný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol. Štát každý rok prepočítava maximálnu výšku náhrady príjmu a nemocenskej dávky, ktorú nie je možné prekročiť.
Rozhodujúce obdobie pre výpočet DVZ
Rozhodujúce obdobie sa určuje vzhľadom na nemocenské poistenie, z ktorého sa priznalo ošetrovné, resp. nemocenské.
Pre zamestnanca:
- Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikla dočasná PN (1. január až 31. december).
- Ak nemocenské poistenie vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka, rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka.
- Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní, rozhodujúce obdobie sa počíta od vzniku nemocenského poistenia.
- Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 90 dní a pred vznikom dočasnej PN zaniklo (z dôvodu ukončenia pracovného pomeru) a zamestnanec je v ochrannej lehote, tak rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia.
Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia.
Ochranná lehota
V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie.
Co vás čeká při celkové anestezii?
Príklady výpočtu nemocenského
Nižšie sú uvedené príklady výpočtu, ktoré ilustrujú, ako sa DVZ a nemocenské dávky počítajú v rôznych situáciách:
-
Príklad 1: Stabilná mzda
Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ a od 4. do 14. dňa 55% z DVZ.
-
Príklad 2: Prerušenie nemocenského poistenia
Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní. Výpočet bude odlišný, pretože sa odpočíta 35 dní z 365 dní. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ a od 4. do 14. dňa 55% z DVZ.
-
Príklad 3: Vysoká mzda a maximálny DVZ
Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok nemenila. DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur. Maximálna suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987 eur, t.j. použije sa táto suma. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ a od 4. do 14. dňa 55% z DVZ.
-
Príklad 4: Nový pracovný pomer
Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. vypočíta sa DVZ z tohto obdobia. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ a od 4. do 14. dňa 55% z DVZ.
-
Príklad 5: PN v ochrannej lehote
Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023, t.j. vypočíta sa DVZ z tohto obdobia. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa 25% z DVZ a od 4. do 14. dňa 55% z DVZ.
Elektronická PN (ePN)
Od 1. júna 2023 nastali významné zmeny v procese potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti. Papierové potvrdenia PN sú postupne nahrádzané elektronickým systémom. Táto povinnosť sa týka obvodných lekárov, nemocničných lekárov aj gynekológov. Elektronická práceneschopnosť (ePN) zjednodušuje a zrýchľuje komunikáciu medzi lekárom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom.
Výhody ePN
- Šetrí papierovanie.
- Umožňuje online prehľad o PN.
- Znižuje riziko straty či falšovania dokladov.
Povinnosti zamestnanca pri ePN
Vďaka elektronickému systému sa informácie o PN automaticky odosielajú do Sociálnej poisťovne a následne aj zamestnávateľovi. Ak vás lekár uzná za dočasne práceneschopného a urobí tak elektronicky, už vám nebude vystavovať papierové potvrdenie. Po návšteve lekára sa môžete rovno vybrať domov a začať liečbu.
Čo robiť pri ePN:
- Informujte zamestnávateľa: Zamestnávateľa musíte bez zbytočného odkladu informovať, že ste PN a nedostavíte sa do práce.
- Skontrolujte ePN: Prehľad o vašej elektronickej PN nájdete vo vašom Elektronickom účte poistenca, ktorý máte zriadený v Sociálnej poisťovni. Aktivácia prístupu je jednoduchá: navštívte pobočku Sociálnej poisťovne a podpíšte Dohodu o používaní elektronických služieb. Pacienti majú informáciu o svojej ePN vo svojej elektronickej zdravotnej dokumentácii - Elektronická zdravotná knižka občana (eZKO cez slovensko.sk). Ak máte aktivovaný prístup do Elektronického účtu poistenca (EÚP) v eSlužbách Sociálnej poisťovne, okrem údajov o ePN budete mať k dispozícii aj informácie o konaní a výplate nemocenských dávok.
- Dodržiavajte liečebný režim: Počas trvania práceneschopnosti ste povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo zaznamenanej pri vzniku ePN (žiadosť sa nepodáva, žiadosťou je samotná ePN). V prípade zmeny adresy ju bezodkladne oznámte Sociálnej poisťovni písomne alebo prostredníctvom Elektronického účtu poistenca.
Čo nemusíte robiť pri ePN:
- Nemusíte doručovať PN zamestnávateľovi.
- Nemusíte preukazovať existenciu prekážky v práci, túto oznamovaciu povinnosť za vás splní sociálka.
- Nemusíte podávať žiadosť o nemocenské, považuje sa za ňu samotné vystavenie ePN.
- Nemusíte oznamovať ukončenie práceneschopnosti zamestnávateľovi.
Povinnosti zamestnávateľa pri ePN
Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN.
Povinnosti zamestnávateľa:
- Oznámenie údajov Sociálnej poisťovni: Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte Sociálnej poisťovni oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou. Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte na Sociálnu poisťovňu oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.
- Poskytnutie informácií Sociálnej poisťovni: Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť.
Ak bola PN vystavená elektronicky, zamestnávateľ nemá povinnosť oznamovať prerušenie poistenia po uplynutí 52. týždňa ePN.
Papierová PN: Starý systém (výnimočné prípady)
Ak z technických príčin nie je možné vystaviť ePN, lekár vám môže vystaviť papierovú PN. Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive.
Povinnosti zamestnanca pri papierovej PN
- Odovzdanie zamestnávateľovi: Ak je PN vystavená na papierovom tlačive, zamestnanec bezodkladne odovzdáva zamestnávateľovi diel II (červený) a diel IIa (čierny). Obe tlačivá musia byť zo zadnej strany podpísané, na červené tlačivo je potrebné uviesť spôsob výplaty náhrady príjmu - na účet, alebo na adresu. Zelený diel si zamestnanec ponecháva u seba pre prípad kontroly dodržiavania liečebného režimu a po ukončení PN ho odovzdá svojmu lekárovi, ktorý mu odovzdá diel IV. Ten následne zamestnanec odovzdá svojmu zamestnávateľovi po ukončení PN.
- Spôsob výplaty dávky: Na zadnej strane II. dielu označte spôsob výplaty (hotovosť alebo účet). Ak si zvolíte možnosť ,,vyplatenia na účet“, doplňte číslo IBAN v správnom tvare.
- Hlásenie úrazu: Pri úraze nezabudnite priložiť k PN aj „Hlásenie úrazu na účely nemocenského“, aby ste získali aj úrazový príplatok. Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
Povinnosti zamestnávateľa pri papierovej PN
Pri PN-ke vystavenej v papierovej forme musíte Sociálnej poisťovni zaslať viaceré časti Potvrdenia o dočasnej PN. Druhý diel tlačiva - žiadosť o nemocenské, odovzdávate len ak PN trvá viac ako 10 dní. Lehota na zaslanie je do 3 dní, a to po 10-tom dni trvania dočasnej PN zamestnanca. Štvrtý diel potvrdenia slúži na hlásenie skončenia PN. Pred odoslaním do poisťovne ho musíte potvrdiť a odovzdať do 3 dní od skončenia PN, ak PN trvala viac ako 10 dní (túto povinnosť má samotný poistenec, spravidla to však za zamestnanca robí zamestnávateľ). Ak PN trvá viac ako 10 dní a prechádza z jedného mesiaca do ďalšieho mesiaca, odovzdáte Sociálnej poisťovni aj Potvrdenie o trvaní dočasnej PN. Tieto povinnosti pri ePN odpadajú.
Práceneschopnosť živnostníka (SZČO)
Živnostník resp. samostatne zárobkovo činná osoba má od štátu nárok na viaceré dávky. Konkrétne materské, nemocenská a ošetrovné. Na dávky v nezamestnanosti a úrazovú dávku však nárok nemá.
Podmienky nároku na nemocenské u SZČO
Živnostník má nárok na nemocenské, ak splnil nasledovné podmienky:
- Platenie odvodov: Musí si platiť odvody do Sociálnej poisťovne alebo byť v ochrannej lehote. Okrem tejto podmienky nemôžete mať ako živnostník nedoplatok na poistnom vyšší ako 5 eur.
- Dĺžka nemocenského poistenia: Ak nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 dní, ochranná lehota je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je ochranná lehota osem mesiacov.
Ako si živnostník vybaví PN-ku?
Ak ste práceneschopný a máte splnené vyššie uvedené podmienky, necháte si u lekára vypísať tlačivo žiadosti o nemocenské, a to zanesiete do miestnej príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PN-ky:
-
Elektronicky: V elektronickej forme sú lekári povinní vystavovať/ukončovať PN od 1.1.2024. Živnostník nemusí pobočku Sociálnej poisťovne navštíviť osobne. PN vystavená lekárom elektronicky je automaticky považovaná za žiadosť o dávku.
-
Papierovo: V papierovej forme sa PN vystavuje/ukončuje výlučne v špecifických prípadoch. Živnostník povinne vyplní a podpíše časť „Vyhlásenie poistenca“ na Diel II. tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“. Ak dočasná PN trvá dlhšie ako mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Potvrdenie o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“. Tento formulár živnostník podpíše a opäť zašle na pobočku Sociálnej poisťovne. Ak dočasnú PN lekár ukončí, živnostník podpíše IV. diel tlačiva a zašle ho na pobočku Sociálnej poisťovne.
Počas trvania pracovnej neschopnosti máte nárok na nemocenské v nasledovnej výške:
- od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu
- od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu
Základom pre výpočet PN-ky, resp. SZČO má nárok na nemocenskú dávku, ak má zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od začiatku platenia nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť. Zaplatené poistné na nemocenské poistenie sa sleduje za obdobie posledných piatich rokov. V prípade posudzovania podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa neberie do úvahy dlžná suma poistného v sume nižšej ako je 5 eur.
Dôležité upozornenia a povinnosti počas PN
Zmena adresy
Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.
Počas PN poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť a musí sa zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.
Vychádzky
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).
Sankcie za porušenie liečebného režimu
Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura. K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.
Zníženie alebo strata nároku na náhradu príjmu
Náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec došiel k úrazu alebo chorobe z dôvodu požitia alkoholu či iných návykových látok. Ak osoba už nepracuje, no je stále v ochrannej lehote a lekár ju uznal za dočasne práceneschopnú, nemá nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa.
Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN.
Ošetrovné (OČR)
Okrem PN existuje aj inštitút ošetrovného (OČR). Ošetrovné sa vypláca poistencovi v čase, keď osobne a celodenne opatruje chorú osobu alebo sa stará o dieťa do 11. roku veku, prípadne do 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Ide o dávku nemocenského poistenia, ktorú vypláca štát.
Druhy OČR
- Krátkodobé OČR: Možno poberať najviac 14 kalendárnych dní. Nárok na túto dávku vzniká odo dňa, keď je potrebné začať sa starať o chorého člena rodiny. Zákon nestanovuje žiadnu minimálnu prestávku medzi jednotlivými OČR a ani neobmedzuje, koľkokrát mesačne môže byť krátkodobé ošetrovné poskytnuté.
- Dlhodobá OČR: Trvá najviac 90 kalendárnych dní a začína sa odo dňa, keď je potrebné poskytovať intenzívnu starostlivosť chorému členovi rodiny.
OČR pri uzavretí školy alebo škôlky
OČR (ošetrovné) pri uzavretí školy alebo škôlky bolo na Slovensku prvýkrát zavedené ako mimoriadne opatrenie počas pandémie COVID-19 v roku 2020. Umožnilo rodičom poberať ošetrovné aj v prípade, že dieťa nebolo choré, ale zariadenie bolo zatvorené (napr. z dôvodu karantény alebo iných mimoriadnych okolností). Aktuálne nárok na ošetrovné vzniká v prípade, ak dôjde k nečakanému uzavretiu predškolského alebo školského zariadenia, ktoré dieťa navštevuje. V takom prípade môže rodič požiadať o krátkodobé ošetrovné, aj keď dieťa nie je choré.