Pravidlá stolného tenisu pre telesne postihnutých: Komplexný sprievodca

Stolný tenis pre telesne postihnutých, známy aj ako parastolný tenis, je adaptáciou klasického stolného tenisu pre športovcov s telesným postihnutím. Tento šport umožňuje ľuďom s rôznymi typmi postihnutí aktívne sa zapájať a súťažiť na vysokej úrovni. Hoci sa pravidlá v mnohom zhodujú s bežným stolným tenisom, existujú určité modifikácie, ktoré zohľadňujú špecifické potreby hráčov. Stolný tenis, podobne ako veľa ďalších športov, zažil svoju paralympijskú premiéru v Ríme v roku 1960. V roku 1976 v Toronte pribudli už aj stojaci hráči - amputovaní a les autres.

Charakteristika a história parastolného tenisu

Stolný tenis je dynamická stolová hra, ktorá sa hrá na obdĺžnikovom stole rozdelenom sieťkou a s malou ľahkou loptičkou. Hra sa môže hrať vo dvojhre alebo štvorhre a vyžaduje rýchle reakcie, presné údery a dobrú koordináciu pohybov. Existuje viacero herných štýlov a techník, od defenzívnej hry až po rýchly útočný štýl. Stolný tenis je jednou z najrýchlejších športových hier. Učí rýchlemu odhadu hernej situácie, jej okamžitému riešeniu najvhodnejšou hernou činnosťou. Vyžaduje rýchlosť reakcie, vysokú úroveň rýchlostných, koordinačných a rýchlostno-vytrvalostných schopností hráča. Vznik stolného tenisu siaha až do obdobia pred dvoma tisícročiami. Hra sa nazývala gossima a do Európy, z Japonska, ju priniesli Angličania v 80. rokoch 19. storočia. Skutočným začiatkom stolného tenisu bol však tenis, ktorý sa jeho nadšenci snažili počas zimných mesiacov preniesť do sálového prostredia - na stôl.

Stolný tenis sa najprv hral na stoloch s rôznymi rozmermi, s gumovými, poprípade korkovými loptičkami a drevenými raketami. Stolný tenis sa ako oficiálna športová hra začal vnímať zavedením celuloidovej loptičky do hry, a to Angličanom J. Gibbom v roku 1899. V roku 1909 sa stolný tenis začal šíriť z Anglicka do Európy (Nemecka, Rakúska, Maďarska, Česko-Slovenska). V parastolnom tenise štartujú všetky druhy telesných znevýhodnení, pričom športovci sú rozdelení na sediacich (vozičkárov) a stojacich. Muži a ženy si merajú svoje sily v súťažiach jednotlivcov a tímov. Hrá sa maximálne päť setov, v každom do 11 bodov.

Modifikované pravidlá

Súťaže sa riadia mierne modifikovanými pravidlami Medzinárodnej stolnotenisovej federácie (ITTF), ktoré sa týkajú najmä podania u vozíčkarov.

Zmeny v pravidlách

• Podanie: Najvýznamnejšia úprava sa týka podania u vozíčkarov.
• Dvojitý odskok: Pri tenise na vozíku môže loptička odskočiť na súperovej polovici dvakrát. To znamená, že loptička musí dopadnúť prvýkrát do dvorca, ale druhýkrát môže dopadnúť aj mimo neho. Hráči sa však snažia hrať loptičku po prvom odskoku, aby zvýšili tempo hry.
• Vozík ako súčasť tela: Vozík sa považuje za súčasť tela hráča.
• Odlepenie od sedačky: Hráč nesmie odlepiť zadok od sedačky vozíka počas hry.
• Dvojdotyk: Podľa pravidiel stolného tenisu telesne postihnutých, ak sa hráč úmyselne dotkne loptičky dvakrát, súper získava bod. Ak však hráč vráti loptičku správne aj napriek neúmyselnému dvojdotyku, bod získava hráč, ktorý loptičku vrátil.
• Časový limit: Pravidlo o časovom limite sa uplatňuje, ak obaja hráči dosiahnu 9 bodov v sete. Toto pravidlo sa však nemôže zaviesť, ak hráči spolu dosiahli 18 bodov.
• Striedanie v tímových zápasoch: V tímových súťažiach je striedanie možné len jedenkrát počas stretnutia. Zostava družstva sa nahlasuje vždy úplná.
• Postavenie hráčov: Vo všetkých nepárnych setoch platí postavenie z prvého setu, vo všetkých párnych setoch platí postavenie z druhého setu. To neplatí pri dosiahnutí 5. bodu.

Pravidlá podania

Podanie musí začať s loptičkou voľne ležiacou na otvorenej dlani voľnej ruky podávajúceho. Podávajúci potom nadhodí loptičku z dlane voľnej ruky zvislo nahor bez toho, aby jej dal rotáciu. Loptička musí byť nadhodená minimálne 16 cm a nesmie sa pred úderom ničoho dotknúť. Keď loptička padá, podávajúci ju zahrá tak, aby sa najskôr dotkla polovice hracej plochy na jeho strane a po dopade preskočila ponad sieťku alebo okolo nej na stranu prijímajúceho. Pri štvorhre sa loptička musí dotknúť pravej štvrtiny hracej plochy na oboch stranách. Od začiatku podania až po úder musí byť loptička nad úrovňou hracej plochy a za koncovou čiarou podávajúceho. Nesmie byť zakrytá pred prijímajúcim, podávajúcim ani jeho partnerom vo štvorhre, alebo žiadnou časťou oblečenia či vybavenia. Hráč je povinný podávať tak, aby rozhodca alebo pomocný rozhodca boli presvedčení, že podanie je správne. Ak rozhodca, alebo pomocný rozhodca, má pochybnosti o správnosti podania, môže, ak sa to stane prvýkrát, prerušiť hru a napomenúť podávajúceho. Každé ďalšie pochybné podanie napomenutého hráča alebo jeho spoluhráča bude považované za nesprávne. Ak loptička pri podaní preletí ponad sieťku alebo okolo nej a dotkne sa sieťky či stojančeka, za predpokladu, že podanie bolo inak správne.

Systém bodovania a striedania

Set vyhráva hráč alebo dvojica (v prípade štvorhry), ktorý alebo ktorá ako prvý dosiahne 11 bodov, pokiaľ nedosiahnu obidvaja hráči alebo dvojice 10 bodov. Zápas sa hrá na rozhodujúci počet víťazných setov, pričom tento počet musí byť nepárny. O právo prvého podania a príjmu podania, ako aj o možnosť zvoliť si stranu, sa rozhoduje žrebovaním. Víťaz žrebu určuje, či bude prvý podávať, prijímať alebo na ktorej strane stola sa začne hrať. Ak jeden hráč alebo dvojica rozhodne, že začne podávať alebo prijímať na určitej strane, druhá strana si môže zvoliť, čo si nepovedal súper. Po dosiahnutí dvoch bodov sa vždy mení podanie, pričom prijímajúci sa stáva podávajúcim, a to pokračuje až do konca setu, resp. do stavu 10:10. Ak nastane situácia súvisiaca s časovým limitom, poradie podávania a prijímania zostáva nezmenené, avšak podávajúci sa striedajú po každom bode. V štvorhre rozhoduje dvojica, ktorá má právo na prvé dve podania v danom sete, ktorý hráč z dvojice podáva ako prvý, a v prvom sete zápasu prijímajúca dvojica rozhodne, ktorý hráč bude prvý prijímať. V ďalších setoch, po určení podávajúceho, je prvým prijímajúcim vždy ten, kto v predchádzajúcom sete podával. Pri každej zmene podania sa predtým prijímajúci podávajúcim a predtým podávajúci sa stáva prijímajúcim. Hráč alebo dvojica, ktorý podával v sete ako prvý, bude v nasledujúcom sete prvý prijímať. V poslednom možnom sete vo štvorhách sa prijímajúca dvojica musí vymeniť, akonáhle niektorá z dvojíc dosiahne 5 bodov. Hráč alebo dvojica, ktorý začal hru na jednej strane stola, bude v nasledujúcom sete hrať na strane opačnej.

Chyby pri podávaní a striedaní

Ak hráč podáva alebo prijíma mimo správneho poradia, rozhodca musí prerušiť hru ihneď, ako sa táto chyba zistí. Podáva alebo prijíma ten hráč, ktorý má podľa aktuálneho stavu podávať v súlade s poriadkom určeným na začiatku zápasu, vo štvorhre podľa poradia určeného dvojicou, ktorá začala podávať v sete, kde bola chyba zistená. Ak hráči nedodržali striedanie strán, aj keď mali, rozhodca preruší hru ihneď po zistení tejto chyby. Postavenie hráčov sa upraví tak, aby zodpovedalo stavu určenému na začiatku zápasu. Pravidlo o časovom limite sa uplatní, ak nie je set dohratý do desiatich minút od jeho začiatku alebo kedykoľvek pred uplynutím tohto času, ak o to obidvaja hráči alebo dvojice požiadajú. Ak súčasne hráči dosiahli 18 bodov, pravidlo o časovom limite nemôže byť zavedené. V prípade, že sa časový limit uplynie a loptička je v hre, rozhodca preruší výmenu a tá bude pokračovať podaním toho hráča, ktorý podával vo výmene, v ktorej bola hra prerušená. Ak loptička nie je v hre, ďalšiu výmenu začína podaním toho hráča, ktorý prijímal v predchádzajúcej výmene. Po každom bode sa hráči striedajú v podávaní a ak prijímajúci (dvojica) loptičku trinásťkrát správne vráti, získavajú bod. Zavedenie pravidla o časovom limite nemení poradie podania v zápase, ako je definované v ustanovení.

Kategórie hráčov

Podľa druhu znevýhodnenia (berie sa do úvahy svalová dispozícia, pohybové obmedzenia, rovnováha na vozíku i schopnosť udržať raketu) sú športovci rozdelení do 10 skupín - TT1-10. V prvých piatich súťažia vozičkári, vo zvyšných stojaci. Tenis na vozíku má dve hlavné kategórie, ktoré zohľadňujú rozsah postihnutia hráčov:

• Hlavná kategória: Zahŕňa hráčov s rôznymi typmi postihnutí, ako sú amputácie, poúrazové stavy, vývojové a pohybové chyby od narodenia a iné postihnutia.
• Kategória QUAD: Určená pre hráčov, ktorí majú narušenú hybnosť všetkých štyroch končatín. Títo hráči môžu používať raketu pripevnenú na ruke leukoplastom alebo tejpom. Hráči divízie QUAD musia mať obmedzenú pohyblivosť a silu jednej, alebo oboch horných končatín a súčasne obmedzenie aspoň troch končatín v dôsledku nehôd, poranení miechy a iných súvisiacich chorôb. Do tejto kategórie patria aj chodiaci kvadruplegici, vozíčkari a hráči s tromi amputáciami.

Potrebné vybavenie

Okrem štandardného vybavenia pre stolný tenis, ako sú stôl, sieťka, rakety a loptičky, hráči parastolného tenisu môžu potrebovať špeciálne upravené vybavenie, aby mohli hrať efektívne. Medzi toto vybavenie patrí:

• Športový vozík: Špeciálny tenisový športový vozík so špecifickým sklonom kolies na zachovanie stability (cca 7-11.000 €). Vozík je športový - ľahší, pevnejší, so šikmými bočnými kolesami, čo umožňuje rýchly pohyb vpred a aj do strán.
• Tenisová raketa: Hráči potrebujú tenisovú raketu s výpletom (cca 150-300 €). Raketa môže mať akúkoľvek veľkosť, tvar a hmotnosť. Najmenej 85 % hrúbky podkladu musí byť z prírodného dreva, pričom spevňujúce vrstvy môžu byť z materiálov, ako sú uhlíkové alebo sklené vlákna, nesmú však prekročiť hrúbku 7,5 % celkovej hrúbky podkladu alebo 0,35 mm. Strana rakety používaná na hru musí byť pokrytá buď vrúbkovanou gumou (hrúbka poťahu vrátane lepidla maximálne 2 mm), alebo sendvičom (hrúbka poťahu maximálne 4 mm). Poťah musí pokrývať celý podklad rakety, okrem časti pri rúčke, kde môžu byť prsty. Povrch poťahu musí byť nelesklý, jasne červený na jednej strane a čierny na druhej.
• Tenisové loptičky: Štandardné tenisové loptičky. Loptička je guľatá s priemerom 40 mm a hmotnosťou 2,7 g.
• Úprava rakety (pre kategóriu QUAD): Hráči v kategórii QUAD môžu potrebovať špeciálne upravenú raketu, ktorá je pripevnená k ruke.

Parametre stola a siete

Hracia plocha stola je obdĺžnik s dĺžkou 2,74 m a šírkou 1,525 m, umiestnená vo výške 76 cm nad podlahou. Povrch stola, nazývaný hracia plocha, zahŕňa aj horné hrany stola, nie však bočné steny pod nimi. Hracia plocha môže byť vyrobená z akéhokoľvek materiálu, ale musí byť rovnomerne pružná, aby sa štandardná loptička spustená z výšky 30 cm odrazila do výšky približne 23 cm. Hracia plocha má jednotnú tmavú farbu a nie je lesklá, pričom je ohraničená bielymi postrannými čiarami (2 cm širokými, 2,74 m dlhými) a koncovými čiarami (2 cm širokými, 1,525 m dlhými). Sieťka napnutá rovnobežne s koncovými čiarami rozdeľuje plochu stola na dve polovice. Sieťka pozostáva z vlastnej sieťky, špagáta, na ktorom je zavesená, a stojančekov s pripevňovacím zariadením. Sieťka je napnutá na stojančekoch vysokých 15,25 cm, ktoré sú umiestnené 15,25 cm od postranných čiar stola. Horný okraj sieťky je vo výške 15,25 cm nad hracou plochou, zatiaľ čo spodný okraj je čo najbližšie k hracej ploche. Pre štvorhry je každá z oboch polovíc hracej plochy rozdelená čiarou rovnobežnou s postrannými čiarami na dve štvrtiny. Táto čiara je biela, 3 mm široká a nazýva sa stredová čiara.

Oblečenie hráčov

Oblečenie hráčov sa zvyčajne skladá z košele s krátkymi rukávmi, krátkych nohavíc alebo sukne, ponožiek a vhodnej obuvi. Hráči nemôžu nosiť iné oblečenie, ako sú teplákové súpravy, okrem prípadu, keď im to povolí hlavný rozhodca. Prevažujúca farba dresu a krátkych nohavíc alebo sukne, okrem rukávov a goliera, musí byť výrazne odlišná od farby loptičky, s ktorou sa hrá. Na zadnej strane dresu môžu byť umiestnené čísla alebo nápisy, ktoré označujú hráča, jeho národný zväz alebo klub. Tieto nápisy musia byť umiestnené pod golierom a akékoľvek čísla majú prednosť pred reklamou umiestnenou na dresoch, pričom číslo musí byť umiestnené na ploche do 600 cm². Znaky a ozdoby na oblečení nesmú byť tak nápadné alebo lesklé, aby narušovali sústredenie súpera. Hráči nemôžu mať na oblečení znaky alebo nápisy, ktoré sú urážlivé alebo poškodzujú dobrú povesť hry. Všetci hráči jedného družstva a obaja spoluhráči vo štvorhre musia byť oblečení jednotne počas svetových, olympijských a paralympijských súťaží. Výnimky sú možné pri ponožkách, obuvi a reklamách. V ostatných medzinárodných súťažiach môžu hráči tej istej asociácie mať oblečenie od rôznych výrobcov, pokiaľ základná farba zostáva rovnaká a je schválená národnou asociáciou. Tento predpis neplatí pre domáce súťaže. Súperi musia mať dostatočne odlišné farby dresov, aby ich diváci mohli ľahko rozlíšiť. Ak majú hráči podobné dresy a nedokážu sa dohodnúť na výmene, rozhodne rozhodca žrebom.

Hrací priestor a osvetlenie

Hrací priestor by mal mať obdĺžnikový tvar s minimálnymi rozmermi 14 x 7 metrov a výškou aspoň 5 metrov. Rohy môžu byť skosené ohrádkami pod uhlom 45°, pričom toto skosenie nesmie byť dlhšie ako 1,5 m. Pre súťaže vozíčkarov môže byť priestor zmenšený, ale nemôže byť menší ako 8 x 6 metrov. Pre domáce súťaže sú minimálne rozmery hracieho priestoru predpísané pre jednotlivé ligy: Superliga 12 x 7 m a výška 4 m, extraliga mužov 12 x 6 m a výška 3,5 m, ostatné ligové súťaže majú minimálne rozmery 10 x 5 m, ale odporúča sa rozmer 12 x 6 m. Každý hrací priestor musí byť vybavený stolom vrátane sieťky, rozhodcovským stolíkom a stoličkou, počítadlom stavu, košmi na uteráky, tlačenými číslami stolov, ohrádkami, podlahovou krytinou a tabuľkami s menami hráčov alebo asociácií. Priestor je ohraničený ohrádkami vysokými približne 75 cm, ktoré majú rovnakú tmavú farbu a oddeľujú jednotlivé hracie priestory od seba a od divákov. Použitie ohrádok je v domácej súťaži iba odporúčané. Na svetových a olympijských súťažiach musí byť intenzita osvetlenia nad hracou plochou najmenej 1000 luxov, pričom v iných častiach hracieho priestoru aspoň 500 luxov. Pre ostatné súťaže sa požaduje minimálna intenzita 600 luxov nad hracou plochou a aspoň 400 luxov v iných oblastiach. Osvetlenie v domácej súťaži môže byť zriadené jedným svetelným zdrojom o intenzite 900 W nad stredom stola, alebo dvoma svetelnými zdrojmi o intenzite 900 W, pričom musia byť umiestnené najmenej 3 metre nad podlahou. V hracej miestnosti by mala byť teplota medzi 15 a 28 °C, pričom sa meria pri sieťke na stole, na ktorom sa zápas hrá. Kde sa používa viac stolov, musí byť intenzita osvetlenia rovnaká na všetkých. Úroveň osvetlenia pozadia v hracej miestnosti nesmie byť vyššia ako najnižšia úroveň osvetlenia v hracom priestore. Svetelné zdroje musia byť umiestnené najmenej 5 metrov nad podlahou. Pozadie stola musí byť tmavé a nesmie obsahovať silné svetelné zdroje alebo odkryté okná, ktorými preniká denné svetlo. Podlaha by nemala byť svetlá, lesklá, alebo šmykľavá, pričom jej povrch nesmie byť tehlový, keramický, betónový ani kamenný; pre súťaže vozíčkarov je povolená betónová podlaha.

Stredisko kontroly rakiet

Hráči nesú zodpovednosť za to, aby poťah na ich raketách bol prilepený lepidlom, ktoré neobsahuje škodlivé prchavé rozpúšťadlá. Na všetkých súťažiach ITTF o svetové, olympijské a paralympijské tituly, ako aj na vybraných súťažiach ITTF World Tour a Junior Circuit, bude zriadené stredisko kontroly rakiet, ktoré môže byť zriadené aj na kontinentálnych a regionálnych súťažiach. Toto stredisko bude testovať rakety podľa zásad a postupov určených Exekutívou ITTF, pričom sa zohľadní odporúčanie Materiálovej komisie ITTF a Komisie rozhodcov. Testy zabezpečia, aby testované rakety vyhovovali všetkým predpisom ITTF, vrátane hrúbky a rovinnosti poťahov a prítomnosti škodlivých prchavých rozpúšťadiel. Testovanie rakiet sa bude vykonávať po náhodne vybraných zápasoch, alebo keď hráč nepredloží raketu na test pred zápasom. Rakety, ktoré nevyhovujú testom Strediska kontroly rakiet pred zápasom, nebudú môcť byť použité, ale môžu byť nahradené inými raketami, ktoré budú testované po zápase. Ak raketa nevyhovuje testom po zápase, zodpovedný hráč bude potrestaný. Hráči môžu požiadať o dobrovoľný test rakety pred zápasom bez akýchkoľvek penalizácií. Po štyroch neúspešných testoch rakiet v období štyroch rokov, hráč môže pokračovať v súťaži, avšak Exekutíva ITTF pozastaví činnosť na 12 mesiacov. Dotknutý hráč bude o zastavení svojej činnosti informovaný písomne. Hráč má právo odvolať sa na Odvolaciu komisiu ITTF do 21 dní po obdržaní oznámenia, avšak podanie odvolania nemá odkladný účinok trestu. ITTF vedie register všetkých porušení testov Strediska kontroly rakiet.

Hlavný rozhodca a jeho úlohy

Hlavný rozhodca má za úlohu riadiť celú súťaž. Je predstavený účastníkom a kapitánom družstiev, ktorí sú informovaní o tom, kde sa bude nachádzať počas súťaže. Medzi jeho povinnosti patrí organizácia žrebovania, vytvorenie časového plánu súťaže, vrátane určenia času a stola pre jednotlivé zápasy, pridelenie rozhodcov k jednotlivým stolom a vedenie predturnajovej inštruktáže. Zodpovedá aj za kontrolu oprávnenosti štartu hráčov, rozhoduje o prerušení hry pri nepredvídaných okolnostiach a povolení odchodu hráčov z hracieho priestoru počas zápasu. Ďalej rozhoduje o predĺžení času na rozohrávanie a o tom, či hráči môžu hrať v teplákoch. Jeho rozhodnutia sa vzťahujú aj na výklad pravidiel, prípustnosť oblečenia, hracieho vybavenia a podmienok. Počas prestávok určuje, kde môžu hráči trénovať a zároveň vykonáva disciplinárne opatrenia pri nevhodnom správaní. V prípade, že niektoré povinnosti hlavného rozhodcu sú prenesené na iné osoby, účastníci musia byť informovaní o tom, kto má tieto zodpovednosti.

Parastolný tenis na Slovensku

Na Slovensku zastrešuje tenis na vozíku Slovenský tenisový zväz a Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov. Slovenský stolnotenisový zväz zaradil telesne postihnutých do systému svojich súťaží už takmer pred 25 rokmi. Medzi úspešných slovenských reprezentantov patrí Alena Kánová, ktorá sa zúčastnila na šiestich paralympijských hrách a získala zlato, striebro a bronzové medaily. Marek Gergely je ďalším úspešným hráčom, ktorý obhájil prvenstvo v ankete Tenista roku 2015 medzi vozičkármi.

Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov (SZTPŠ)

Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov je významným subjektom spoločenského života a národným športovým zväzom, poslaním ktorého je náročná práca v oblasti športu telesne znevýhodnených na Slovensku. Podporuje všetky aktivity smerujúce k plnohodnotnému zapojeniu sa ľudí s telesným znevýhodnením do života spoločnosti prostredníctvom športu, pričom združuje športovcov z členských organizácií po celom Slovensku. V oblasti mládežníckeho športu vytvoril systém športovej prípravy v rámci siete vlastných útvarov talentovanej mládeže. Po celom Slovensku tak získava pre šport mnoho talentovaných telesne znevýhodnených detí. SZTPŠ je zakladajúcim členom Slovenského paralympijského výboru (SPV), pričom počtom športovcov i dosiahnutými výsledkami je dlhodobo jeho dominantným členským subjektom.

História SZTPŠ

• 1990: Dňa 6. októbra 1990 zaniká Slovenský zväz zdravotne postihnutých športovcov a vznikajú tri samostatné právne subjekty, medzi nimi aj Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov a parašportovcov. Prvou predsedníčkou SZTPŠaPŠ sa stala Helena Hanková.
• 1992: Dňa 28. novembra 1992 došlo k zmene názvu zväzu, keď sa premenoval a do súčasnosti pôsobí pod názvom Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov. Od svojho vzniku zväz zastrešoval a zastrešuje športy ako atletika, basketbal, biliard, biatlon, boccia, curling, cyklistika, drezúra, lukostreľba, lyžovanie (alpské, bežecké), plávanie, stolný tenis, streľba, šach, tanec na vozíku, tlak na lavičke, tenis na vozíku a volejbal.
• 1993: Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky nadväzuje na tradíciu medzinárodných podujatí Slovakia Cup v plávaní a Slovakia Cup vo volejbale a začína organizovať aj nové podujatia ako Slovakia Open v tenise na vozíku, Slovakia Open v stolnom tenise a ďalšie.
• 1997: SZTPŠ zorganizoval jedno z prvých najvyšších medzinárodných podujatí - ME v tlaku na lavičke. Postupne sa pridali ďalšie - ME v stolnom tenise (1999), ME v tlaku na lavičke (2002), MS družstiev v stolnom tenise (2017), MS v šachu telesne postihnutých (2011), SP v streľbe (2007), SP vo volejbale (2001), EP v cyklistike a ďalšie.
• 2002: Helenu Hankovú vo funkcii predsedu vystriedal Ján Riapoš, ktorý v tejto funkcii zotrváva dodnes. Voľby predsedu, členov výkonného výboru a ostatných orgánov SZTPŠ prebiehajú každé 4 roky.
• 2008-súčasnosť: Valné zhromaždenie SZTPŠ rozhodlo o prechode športov priamo riadených Medzinárodným paralympijským výborom pod riadenie Slovenského paralympijského výboru.

Ján Riapoš: Legenda slovenského parastolného tenisu

Reprezentant Slovenska v parastolnom tenise Ján Riapoš je vo svojom športe unikátom nielen v domácom, ale najmä svetovom meradle. Na scéne je Riapoš 30 rokov, počas ktorých sa vyformoval na pojem v tomto športe. Počas 30 rokov má len z majstrovstiev Európy 19 medailí, k tomu štyri kovy zo svetových šampionátov a sedem medailí z paralympijských hier. Chuť k športu ho neopúšťa, práve naopak, momentálne cieli 57-ročný reprezentant na deviatu účasť na paralympijských hrách. Paralympionik 20-ročia je slovenským rekordérom v počte účastí na paralympijských hrách, momentálne ich má na konte osem (1996, 2000, 2004, 2008, 2012, 2016, 2020, 2024).

Prednedávnom sa so slovenskou výpravou predstavil na európskom šampionáte vo švédskom Helsingborgu, kde si individuálne vybojoval striebro v dvojhre a vo štvorhre získal s Petrom Lovašom najcennejší kov. S Lovašom vytvorili úspešný a fungujúci tandem, ktorý je vo svetovom rebríčku na prvom mieste. Na tohtoročných turnajoch pod hlavičkou ITTF nikdy neodišli bez pódiového umiestnenia, celkovo získali sedemkrát zlato a dvakrát striebro. Ján Riapoš aktívny podporovateľ športovania zdravotne znevýhodnených ľudí prezradil aj svoj recept na športovú dlhovekosť: „Základné pravidlo je také, že všetko, čo robíte, by malo prinášať radosť v synergii od toho, ako to prijímame, čo robíme a ako to posúvame. Keď niečo chýba v kontinuite radosti, tak človeka to potom viac-menej mrzí. To je moje posolstvo, nech si ľudia dajú viac záležať vo vzťahu k výberu športu, či už športujú pre telesné zdravie, rekreačný, profesionálny alebo motivačný šport, aby to v prvom rade robili z lásky a radosti. To je prvý predpoklad toho, že sa vám v tom podarí zostať a vydržať. Marketing a profesionalita totiž vytvárajú veľké napätie a stres, čo demotivuje ľudí k vydržaniu. Mne pomáha šport v rámci psychohygieny, faktorov ochrany duševného zdravia je veľmi veľa a využívam to.“

Príbeh Karola Židuliaka - Osobnosť parastolného tenisu

Ing. Karol Židuliak je významnou osobnosťou v oblasti parastolného tenisu. Jeho príbeh začal už v mladosti, keď sa ako organizátor stolného tenisu prezentoval v neďalekom Zvolene. Židuliak bol pripojený k para stolnému tenisu, bol rozhodcom na Para Pan-American majstrovstvách v Buenos Aires v roku 2001. Požiadavku Raula Calina, šéfa hlavných rozhodcov, aby nastúpil ako zástupca hlavného rozhodcu, prijal Karol bez váhania. Karol Židuliak zohrával kľúčovú úlohu v rozvoji parastolného tenisu. Bol technickým delegátom na mnohých turnajoch PTT v Južnej Amerike, USA a Európe. Jeho prínos bol neoceniteľný najmä v časoch, keď na turnajoch PTT chýbali kvalifikovaní rozhodcovia. Karol Židuliak zdôrazňuje, že parašportovci sú pre nás všetkých veľkou inšpiráciou a vzorom pre mládež. Jeden z jeho silných zážitkov sa viaže k atletickému podujatiu, kde bežec s umelou nohou dohopkal do cieľa, čo vyvolalo u Karola silné emócie a odhodlanie pomáhať na turnajoch pre telesne postihnutých.

Výzvy a perspektívy

Napriek úspechom, parastolný tenis na Slovensku čelí niekoľkým výzvam. Jednou z nich je financovanie, keďže dotácie turnajov sú nižšie ako v bežnom tenise. Prechod športových odvetví telesne postihnutých športovcov pod národné športové zväzy a federácie zdravých je zložitý proces. Niektoré parašporty sa pod národné zväzy zdravých dostali už dávnejšie bez problémov, napríklad Slovenský stolnotenisový zväz, ktorý zaradil telesne postihnutých do systému svojich súťaží už takmer pred 25 rokmi. Existujú obavy týkajúce sa financovania a zabezpečenia adekvátnych podmienok pre telesne postihnutých športovcov. Niektoré zväzy, ako napríklad Zväz slovenského lyžovania, si vytvorili prechodné obdobie, počas ktorého by paralyžiari postupne mali prijať niektoré vnútorné procesy zväzu. Predseda Slovenského stolnotenisového zväzu Anton Hamran sa prikláňal k vytvoreniu prechodného obdobia, počas ktorého by sa vyjasnili všetky záležitosti tohto procesu. Konštatoval, že zo športovo-technickej stránky poznajú športovcov veľmi dobre, ale obávajú sa toho, že časom vyvstanú problémy s ich financovaním. "My by sme prijali také pravidlá hry, aby sme ich mohli mať bez problémov medzi sebou aj o desať - pätnásť rokov. Ale dnes nám nikto nezaručí, kto sa bude o nich starať. Či na ich činnosť budú peniaze," komentoval Hamran nariadenie. Napriek týmto výzvam, parastolný tenis má na Slovensku svetlú budúcnosť.

tags: #pravidla #stolny #tenis #telesne #postihnutych