Pravdepodobný denný vymeriavací základ na nemocenské

Výpočet nemocenských dávok, ako sú nemocenské, ošetrovné, tehotenské a materské, závisí od denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo, v niektorých prípadoch, od pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).

PDVZ sa používa v situáciách, keď nie je možné určiť DVZ štandardným spôsobom. Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa vypočíta ako jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Tento vymeriavací základ nahlasuje Sociálnej poisťovni zamestnávateľ. Mal by zodpovedať príjmu, ktorý by zamestnanec dosiahol, ak by v danom mesiaci pracoval celý mesiac.

PDVZ sa používa v prípadoch, keď poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Ide najmä o tieto situácie:

• Absencia príjmu v rozhodujúcom období: Ak zamestnanec nemal v rozhodujúcom období príjem, napríklad z dôvodu skončenia vysokej školy, dlhodobej nezamestnanosti alebo poberania materského/rodičovského príspevku.
• Krátke trvanie poistenia: Ak zamestnanec v rozhodujúcom období pracoval len krátko a nemal dostatočný vymeriavací základ.
• Vznik poistenia a dôvod na dávku v rovnaký deň: Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol povinne nemocensky poistenej SZČO v deň vzniku tohto nemocenského poistenia (s výnimkou prípadov, keď nemocenské poistenie vzniklo po prerušení).
• Poberanie ošetrovného SZČO v deň vzniku poistenia: SZČO sa začína poskytovať ošetrovné (nemocenské) v deň vzniku jej povinného nemocenského poistenia (netýka sa vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia).

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Štandardne sa DVZ vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec platil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu kalendárnych dní v tomto období. Rozhodujúce obdobie sa určuje v závislosti od dĺžky trvania nemocenského poistenia a obdobia platenia poistného.

Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z dvojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

Určovanie rozhodujúceho obdobia

Spôsob určenia rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu stanovuje § 54 zákona o sociálnom poistení. Toto ustanovenie rozlišuje medzi spôsobom výpočtu rozhodujúceho obdobia pri zamestnancovi, pri samostatne zárobkovo činnej osobe a pri dobrovoľne poistenej osobe. Samotné rozhodujúce obdobie a jeho dĺžka sa líšia aj v závislosti od trvania a vzniku nemocenského poistenia.

Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ sa určí vzhľadom na to, kedy vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (napr. kedy začala PN zamestnanca) a kedy vzniklo nemocenské poistenie zamestnanca (napr. kedy začalo zamestnanie zamestnanca).

Príklady rozhodujúceho obdobia pre zamestnanca:

1. Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite* najmenej od 1. predchádzajúceho kalendárneho roka (1. január až 31. december). V tomto prípade je rozhodujúcim obdobím celý predchádzajúci kalendárny rok.
2. Nemocenské poistenie zamestnanca trvá nepretržite* od 1. dňa predchádzajúceho kalendárneho roka do dňa vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti alebo karantény. V tomto prípade je rozhodujúcim obdobím obdobie od 1. januára predchádzajúceho kalendárneho roka do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie dávky.
3. Nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v priebehu predchádzajúceho kalendárneho roka a trvalo najmenej 90 dní pred dňom vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti alebo karantény. V tomto prípade je rozhodujúcim obdobím obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie dávky.
4. Nemocenské poistenie zamestnanca trvalo menej ako 90 dní pred dňom vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti alebo karantény. V tomto prípade sa DVZ určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

*Pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa neprihliada na prerušenie povinného nemocenského poistenia, t. j. ak zamestnanec prerušil poistenie napr. z dôvodu čerpania neplateného voľna.

Príklady použitia PDVZ

Príklad 1: Zamestnanec, ktorý nemal vymeriavací základ v rozhodujúcom období.

Zamestnanec bol nepretržne nemocensky poistený od 1.10.2023 do 1.3.2025, následne sa 1.3.2025 stane dočasne práceneschopným a bude si chcieť uplatniť nárok na nemocenské. Denný vymeriavací základ by sa v tomto prípade vypočítal tak, že by sa spočítali hrubé príjmy za jednotlivé mesiace roku 2024, a toto číslo by sa vydelilo počtom dní rozhodujúceho obdobia, teda 366 (keďže rok 2024 bol priestupným rokom). Ak by teda jeho hrubá mesačná mzda predstavovala 1500 EUR, výpočet by bol takýto: 1500 x 12 / 366 = 49,18 EUR.

Príklad 2: Pani Dorota je zamestnankyňa a poberá ošetrovné od 16. marca 2020.

V roku 2019 dlhodobo maródovala a potom si vzala neplatené voľno. Ošetrovné sa preto určí z pravdepodobného DVZ. Keby pani Dorota nešla v mesiaci marec 2020 na ošetrovné, poistné by sa platilo z vymeriavacieho základu 700 eur (hrubý príjem za celý mesiac marec 2020 by bol 700 eur). V tomto prípade by sa PDVZ vypočítal ako 1/30 z 700 EUR, čo je 23,33 EUR.

Príklad 3: Pani Vanda je zamestnankyňa, pracovný pomer začal ešte v roku 2014 a na ošetrovné nastupuje 16. marca 2020.

Pretože v roku 2019 nemala pani Vanda žiaden vymeriavací základ (z dôvodu rodičovskej dovolenky), ošetrovné sa určí z PDVZ. Pravdepodobný DVZ sa neohraničí sumou vypočítanou z minimálneho základu a pravdepodobný DVZ môže byť vyšší ako 16,88 eura.

Príklad 4: Pán Timotej je povinne nemocensky poistený SZČO už niekoľko rokov.

V roku 2019 mal od januára do júna vymeriavací základ 600 eur mesačne. Ak by mu vznikol nárok na nemocenské v období od 1.1.2020 do 30.6.2020, rozhodujúcim obdobím by bolo obdobie od 1.7.2019 do 31.12.2019. Jeho celkový vymeriavací základ za toto obdobie by bol 600 € x 6 mesiacov = 3600 €. Počet dní v tomto období je 184. Jeho DVZ by bol 3600 / 184 = 19,57 EUR.

Príklad 5: Pani Zora poberá ošetrovné po dobu 14 dní od 16.3.2020.

V roku 2019 bol celkový vymeriavací základ (súčet hrubej mzdy za celý rok) pani Zory vo výške 8600 eur. V tomto prípade sa DVZ vypočíta ako 8600 / 366 (počet dní v roku 2019) = 23,50 EUR.

Maximálne denné vymeriavacie základy a dávky

Zákon o sociálnom poistení stanovuje aj hornú hranicu limitu denného vymeriavacieho základu. Ten podľa § 55 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ, ktorý sa určí z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie ošetrovného.

V praxi to znamená, že maximálne ošetrovné (nemocenské) získate z vymeriavacieho základu (resp. hrubého príjmu) vo výške dvojnásobku priemernej mzdy.

Pre nemocenské dávky, na ktoré vznikol nárok v roku 2025, sa najvyššie sumy dávok dajú získať z vymeriavacieho základu (resp. hrubého príjmu) vo výške dvojnásobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku 2023.

Od 1.1.2025 do 31.12.2025 je maximálny denný vymeriavací základ: 94,0274 eur/deň.

Ak sa poistenec stane dočasne práceneschopným v roku 2025, maximálna výška jeho nemocenského na deň predstavuje 51,71507 eur (55 % z 94,0274 eur).

Maximálne denné ošetrovné v roku 2025 predstavuje hodnotu 51,71507 eur (55 % z 94,0274 eur). Dávka ošetrovné, ktorú Sociálna poisťovňa podľa zákona vypláca najviac za 14 dní, tak dosiahne maximálnu výšku 724,10 eura.

Maximálne denné materské je tak v roku 2025 vo výške 70,52055 eura (75 % z 94,0274 eur).

Zníženie nemocenského z dôvodu privodenia si stavu

V súvislosti s nemocenským aj s náhradou príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti platí, že ich suma sa za určitých okolností poskytuje vo výške jednej polovice sumy nemocenského, resp. náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Je tomu tak vtedy, ak sa poistenec, resp. zamestnanec stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok (§ 111 zákona o sociálnom poistení a § 8 ods. 2 zákona o sociálnom poistení).

Príklad: Zamestnanec si v dôsledku nadmerného požitia alkoholu na oslave zlomil rebro a musí byť niekoľko dní na PN. Jeho nemocenské, teda 55 % z denného vymeriavacieho základu, by malo predstavovať výšku 22 EUR na deň. Keďže si však privodil tento stav sám, v dôsledku nadmerného požitia alkoholu, výška jeho nemocenského bude iba 11 EUR na deň.

tags: #pravdepodobny #vymeriavaci #zaklad #na #nemocenske