Sociálne poistenie je povinné verejnoprávne poistenie, vďaka ktorému sú občania prostredníctvom platenia odvodov a poberania dávok zabezpečení pred rizikovými životnými situáciami. V praxi to znamená, že ak z rôznych dôvodov nemôžete pracovať (choroba, materská a pod.), stratíte zamestnanie alebo dovŕšite dôchodkový vek, budú vám poskytnuté sociálne dávky, ktoré vám pomôžu prekryť obdobie bez príjmu. Ak ste zamestnaní, platí vám odvody na toto poistenie zamestnávateľ z vašej hrubej mzdy, v určitých prípadoch tak robí štát (napríklad počas materskej dovolenky), ale sú obdobia, kedy za vás poistenie nikto nehradí a vtedy je dobré vedieť o možnosti platiť si poistenie dobrovoľne. Jeho účelom je nahradiť vám príjem v prípade straty, alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a zabezpečenie príjmu v čase pracovnej neschopnosti, tehotenstva i počas materskej.
V moderných spoločnostiach tieto situácie rieši nemocenské poistenie. Keď ochoriete, štát vám vypláca príspevok, aby ste v chorobe neživorili. Za zamestnanca platí nemocenské poistenie zamestnávateľ, ale pre SZČO do dosiahnutia určitej hranice príjmov povinné nie je. Pokiaľ sa chcete nemocenského poistenia zúčastniť dobrovoľne, bude vás zaujímať kedy, koľko a kam musíte uhradiť.
Sociálne poistenie sa skladá z piatich častí: nemocenského poistenia, z ktorého sa vyplácajú dávky počas dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva, materstva a ošetrovania, dôchodkového poistenia, z ktorého sa vyplácajú starobné a invalidné dôchodky, poistenia v nezamestnanosti, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti, úrazového poistenia, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania, garančného poistenia, z ktorého sa vyplácajú dávky v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnanca a iné. Za zamestnanca odvádza všetkých päť zložiek sociálneho poistenia zamestnávateľ. Ako SZČO povinne odvádzate iba prvé dve zložky a ich platenie si strážite sami. SZČO však povinne odvádzajú sociálne poistenie až od dosiahnutia určitej hranice príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Dovtedy žiadne sociálne poistenie povinne neplatia. Napríklad povinné sociálne poistenie SZČO vzniká od 1. júla 2025 tým, ktorí za kalendárny rok 2024 dosiahli príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 8 580 eur.
Dobrovoľné nemocenské poistenie
Ako SZČO máte nárok na výplatu nemocenských dávok len vtedy, ak si naň povinne alebo dobrovoľne prispievate. Pretože nemocenské poistenie do dosiahnutia určitej hranice príjmov nie je povinné, veľa podnikateľov ho nehradí. Málokto si ale uvedomuje, že mu v tom prípade zaniká nárok na: nemocenské, tehotenské, materské, ošetrovné. „V takom prípade majte vždy vlastnú rezervu, aby ste mali z čoho žiť, keď napríklad niekoľko týždňov či mesiacov nebudete môcť pracovať,“ radí začínajúcim podnikateľom daňová poradkyňa Vladimíra Přibylová zo spoločnosti Grantex. Výška rezervy sa odvíja od vašich bežných výdavkov. Mať vytvorený peňažný vankúš sa napokon hodí vždy, nielen pri nečakanom ochorení či úraze, inak by ste sa museli napríklad zadĺžiť.
Dobrovoľne nemocenské poistenie je forma poistenia, ktorá umožňuje jednotlivcom dobrovoľne vstúpiť do systému sociálneho poistenia. Je určené predovšetkým pre tých, ktorí nie sú povinne poistení, ale chcú si zabezpečiť sociálnu ochranu. Záujem prejavujú aj SZČO, ktorí nechcú prerušiť sociálne zabezpečenie, hoci majú dočasne pozastavenú činnosť, prípadne im nevychádza platiť sociálne odvody (napríklad v prvom roku podnikania). Dôchodcovia, ktorí si chcú dobrovoľne priplatiť na vyšší dôchodok, takisto patria medzi častých poistencov.
Na dobrovoľné sociálne poistenie sa môže prihlásiť každý, kto nemá povinnosť platiť poistné v povinnom systéme alebo chce rozšíriť svoje zabezpečenie nad rámec povinného poistenia. Sem patria osoby mimo aktívnej pracovnej činnosti, ako aj zamestnanci, ktorí si chcú dobrovoľne priplatiť na vyššie krytie. Vstup je otvorený pre občanov SR aj cudzincov s trvalým pobytom na Slovensku.
Nemocenské poistenie predstavuje zásadný pilier sociálneho zabezpečenia, ktorý jednotlivcom poskytuje finančnú ochranu v prípade, že sa ocitnú v situácii práceneschopnosti z dôvodu choroby alebo úrazu.
Dobrovoľne sociálne poistenie upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Ak sa chcete zabezpečiť v prípade neočakávaných situácií, ako je choroba, materská dovolenka alebo strata zamestnania, dobrovoľné sociálne poistenie vám môže poskytnúť potrebnú ochranu.
Ako sa prihlásiť na dobrovoľné nemocenské poistenie
Aby ste mohli čerpať dávky z nemocenského poistenia, musíte sa naň prihlásiť v pobočke Sociálnej poisťovne, pod ktorú patríte podľa miesta trvalého pobytu. Na webových stránkach Sociálnej poisťovne si nájdite formulár Registračný list FO a Vyhlásenie dobrovoľne poistenej osoby. Tie vyplníte a buď ich prinesiete na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne osobne, odošlete poštou alebo elektronicky prostredníctvom portálu www.slovensko.sk.
Rozhodnite sa, na aké druhy poistenia sa chcete dobrovoľne prihlásiť. Prihlášku na dobrovoľné poistenie nájdete na stránke Sociálnej poisťovne alebo si ju môžete vyzdvihnúť osobne. Vyplnenú prihlášku doručte na pobočku Sociálnej poisťovne. Po potvrdení registrácie začnite platiť poistné v stanovených sumách a lehotách. Sledujte svoje platby a uchovávajte si potvrdenia.
POZOR: Nemýľte si nemocenské poistenie so zdravotným. Jeho účelom je zabezpečiť vám príjem po dovŕšení dôchodkového veku alebo v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (v prípade zlého zdravotného stavu a pod.) Poberať dôchodok môžete aj pri riadnom zamestnaní.
Ak sa rozhodnete svoje dobrovoľné sociálne poistenie ukončiť, je potrebné doručiť oznámenie o ukončení do Sociálnej poisťovne. Opäť tak môžete urobiť osobne, poštou alebo elektronicky. Časté chyby pri dobrovoľnom sociálnom poistení
Pri dobrovoľnom sociálnom poistení sa často stretávame s tým, že sa ľudia dopúšťajú chýb, ktoré môžu mať nepríjemné následky: Zabudnutie na termín splatnosti poistného: Ak neuhradíte poistné načas, Sociálna poisťovňa môže vaše poistenie ukončiť. To znamená stratu plynulosti a v horšom prípade aj zánik nároku na niektoré dávky. Príliš nízky vymeriavací základ: Pokiaľ si vyberiete príliš nízky vymeriavací základ, vaše budúce dávky budú nižšie, než očakávate. Vymeriavací základ si stanovujete sami, preto je rozumné si ho dobre premyslieť. Nenahlásenie zmeny osobných údajov: Pri zmene osobných údajov, ako je zmena bydliska alebo bankového účtu, je dôležité tieto údaje nahlásiť aj Sociálnej poisťovni.
Balíky dobrovoľného sociálneho poistenia pre SZČO
SZČO sa nemôže prihlásiť len na dobrovoľné nemocenské poistenie, ale môže využiť len niektorý z nasledujúcich dvoch balíkov dobrovoľného sociálneho poistenia obsahujúci dobrovoľné nemocenské poistenie: 1. dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie, 2. dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Okrem toho platí podmienka, že tieto balíky dobrovoľného sociálneho poistenia nemôže využiť fyzická osoba, ktorá je zároveň aj povinne nemocensky poistená ako zamestnanec alebo ako SZČO.
Dobrovoľne sociálne poistenie zahŕňa: Nemocenské poistenie, Dôchodkové poistenie, Poistenie v nezamestnanosti. Možno si vybrať buď komplexné poistenie (nemocenské, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti), alebo kombináciu dvoch poistení (dôchodkové a nemocenské), či samostatné dôchodkové poistenie.
Jednotlivé balíky nie sú však určené pre každého. Napríklad, ak ste zamestnanec, nemôžete si prihlásiť dobrovoľné sociálne poistenie, ak je vaša mzda vyššia ako maximálny vymeriavací základ. Ak ste SZČO a váš príjem presiahne určitú hranicu, musíte si platiť povinné poistenie a nemôžete využiť dobrovoľné balíky.
Ako dobrovoľne poistená osoba si sami určíte vymeriavací základ, z ktorého budete platiť poistné na dobrovoľné poistenie. Pri voľbe výšky platieb dobrovoľného nemocenského poistenia však prihliadnite aj na minimálny a maximálny mesačný vymeriavací základ.
Podmienky čerpania dávok
Pamätajte, že nárok na niektorú z dávok vyplácanú v rámci nemocenského poistenia vám vzniká až po uplynutí určitej doby, nie odo dňa prihlásenia sa k dobrovoľnému poisteniu, ako si mnohí podnikatelia mylne myslia.
Nemocenské
Nárok na čerpanie nemocenského vám vznikne, ak vám vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti ste boli nemocensky poistený najmenej 270 dní. Nemocenské sa stanoví z denného vymeriavacieho základu, ktorý sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti). Výška nemocenského je za každý deň od prvého do tretieho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu a za každý deň od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu.
Žiadať o výplatu nemocenského poistenia nemusíte, ak vám ošetrujúci lekár vystaví elektronickú pracovnú neschopnosť (ePN). V takomto prípade je záznam automaticky elektronicky odosielaný do Sociálnej poisťovne a nič jej už neoznamujete. Nedostanete žiadne potvrdenie od lekára, ale prístup k údajom o svojej ePN máte v aplikácii Elektronický účet poistenca. Ak vám ošetrujúci lekár vystaví papierové Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, žiadosť o nemocenské si uplatníte v miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu predložením II. dielu tohto tlačiva, najlepšie ihneď po jeho vystavení. Po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti jej do troch dní ešte predložíte IV. diel Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ale to len v prípade, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní.
Nárok na nemocenské dávky má niekoľko kategórií osôb, vrátane: Zamestnancov, Povinne nemocensky poistených samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), Dobrovoľne nemocensky poistených osôb (DNPO), Fyzických osôb, ktorým vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote.
Pre vznik nároku na nemocenské dávky je potrebné splniť niekoľko podmienok: Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti, potreby ošetrovania/starostlivosti, tehotenstvo a materstvo. Trvanie ochrannej lehoty po zániku nemocenského poistenia v období vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Pre DNPO platí podmienka 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom DPN. Zamestnanec má nárok na nemocenské, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ. Nárok na nemocenské u zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie. SZČO a DNPO musia mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla DPN, najviac za obdobie posledných 10 rokov (výnimky, ak DPN vznikne v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo poistenie prvýkrát alebo v ochrannej lehote). Pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nižšia ako 5 eur pre SZČO a DNPO.
Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (v niektorých prípadoch z pravdepodobného vymeriavacieho základu - PDVZ). Od 1. do 3. dňa DPN: 25 % DVZ alebo PDVZ (SZČO, DNPO a v prípade ochrannej lehoty). Od 4. dňa DPN: 55 % DVZ alebo PDVZ. DVZ - denný vymeriavací základ je spravidla podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia.
Príklad 1: Kaderníčka Jana si v roku 2025 zlomila ruku a to jej bráni v podnikaní. Lekár určil, že bude na dočasnej pracovnej neschopnosti celkom 60 dní. Od 1. dňa choroby má ako SZČO nárok na výplatu nemocenských dávok. Aké vysoké dávky bude Jana poberať? Od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. do 60. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti dostane Jana nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Spolu teda za celú dobu pracovnej neschopnosti dostane 25 % z 26,3014 eura x 3 dni + 55 % z 26,3014 eura x 57 dní = 844,30 eura (sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor).
Príklad 2: Marek je stolár (SZČO). Kvôli úrazu nemôže vykonávať samostatne zárobkovú činnosť a bude na dočasnej pracovnej neschopnosti po dobu 55 dní. V roku 2024 si hradil dobrovoľné nemocenské poistenie z mesačného vymeriavacieho základu 750 eur vo výške 33,00 eura mesačne. Denný vymeriavací základ Mareka je 750 eur x 12 mesiacov / 365 dní = 24,6576 eura (denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor). Marek bude poberať od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 25 % z denného vymeriavacieho základu a od 4. do 55. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti nemocenské vo výške 55 % z denného vymeriavacieho základu. Po dobu trvania pracovnej neschopnosti mu štát vyplatí dohromady iba 25 % z 24,6576 eura x 3 dni + 55 % z 24,6576 eura x 52 dní = 723,80 eura (sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor).
Tehotenské
Pokiaľ ide o tehotenské, nárok naň vzniká žene pracujúcej na SZČO, ktorá je tehotná. Podmienkou je, že musí byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky tehotenského sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie tehotenského). Pre tehotenské je určená aj jeho minimálna výška ako 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie tehotenského. Minimálna výška tehotenského v roku 2025 je 9,40274 eura na kalendárny deň. Nárok na tehotenské vzniká od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva, teda pôrodom. Originál tlačiva „Žiadosť o tehotenské“ vám vystaví a vyplní gynekológ na začiatku II. trimestra po dosiahnutí 13. týždňa tehotenstva. Toto tlačivo predložte miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu.
Dávka sa poskytuje z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o narodené dieťa. „Žiadosť o materské“ vystavuje lekár zdravotníckeho zariadenia, pred predložením žiadosti je fyzická osoba povinná vyplniť a podpísať vyhlásenie. Podmienky nároku na materské: Starostlivosť o dieťa. Poistný vzťah v období dôvodu na poskytnutie materského, prípadne trvanie ochrannej lehoty (8 mesiacov). 270 dní poistenia v posledných 2 rokoch pred pôrodom (aj akéhokoľvek ukončeného nemocenského poistenia, prerušenie poistenia z dôvodu poberania rodičovského príspevku). Absencia príjmu z poistenia zamestnanca, z ktorého si uplatňuje nárok na materské.
Materské
V prípade materskej musíte ako žena pracujúca na SZČO byť nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky materského sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie materského). Na materskú môžete nastúpiť 8 až 6 týždňov (termín si zvolíte ľubovoľne v tomto rozmedzí) pred očakávaným termínom pôrodu a ak pôrod nastal skôr, tak odo dňa pôrodu. Od vtedy vám vzniká nárok na materské, ktoré začínate poberať. Nárok na výplatu máte spravidla po dobu 34 týždňov (pri narodení zároveň dvoch alebo viacerých detí až po dobu 43 týždňov a v prípade, že ste osamelá, tak až po dobu 37 týždňov). Originál tlačiva „Žiadosť o materské“, ktoré vám vystaví a vyplní gynekológ, podajte na miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu.
Výška materského: Materské je 75 % DVZ alebo PDVZ od prvého dňa nároku. Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému poistencovi. Poistenec si môže uplatniť nárok na materské 8. až 6. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, v prípade nároku na dávku v ochrannej lehote 6. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Ak porodila skôr odo dňa pôrodu. Dĺžka materského: Obdobie nároku na materské nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím 6 týždňov odo dňa pôrodu. Poistenkyni, ktorá dieťa porodila - 34 týždňov. Poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará - 43 týždňov. Inému poistencovi, ktorý prevzal jedno dieťa do starostlivosti - 28 týždňov. Inému poistencovi, ktorý prevzal do starostlivosti súčasne viac detí - 37 týždňov. Poistenkyni, ktorá je osamelou matkou - 37 týždňov. Inému poistencovi, ktorý je osamelý - 31 týždňov.
Pokiaľ na dobrovoľné nemocenské poistenie neprispievate vôbec, môžete ihneď po pôrode začať čerpať aspoň rodičovský príspevok. Jeho výšku a dobu vyplácania vypočíta štát.
Ošetrovné
Dobrovoľne nemocensky poistená SZČO má nárok na ošetrovné, ak jej vznikla potreba: osobného a celodenného ošetrovania chorého príbuzného v priamom rade, chorého dieťaťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade, chorého súrodenca, chorého manžela / chorej manželky alebo chorého rodiča manžela / chorého rodiča manželky, ktorého zdravotný stav si to vyžaduje, osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku (alebo do dovŕšenia 18. roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom), ak dieťaťu bola nariadená karanténa alebo izolácia, ak predškolské zariadenie alebo škola, ktoré dieťa navštevuje, boli príslušnými orgánmi uzavreté alebo v nich bola nariadená karanténa, alebo ak fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bola jej nariadená karanténa alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
Ďalšie podmienky vzniku nároku na ošetrovné upravuje § 39 zákona o sociálnom poistení. Na poberanie ošetrovného musí byť dobrovoľne nemocensky poistená osoba v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné nemocensky poistená najmenej 270 dní. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu za kalendárny deň. Denný vymeriavací základ na určenie výšky ošetrovného sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia (rozhodujúcim obdobím je väčšinou kalendárny rok pred vznikom dôvodu na poskytnutie ošetrovného). Nárok na uplatnenie ošetrovného sa uplatňuje prostredníctvom tlačiva „Žiadosť o ošetrovné“, ktoré vám vystaví lekár. Toto tlačivo predložte miestne príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne podľa vášho trvalého pobytu. Po skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo starostlivosti vám lekár vystaví tlačivo „Potvrdenie o skončení potreby osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti“, ktoré tiež predložte pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vám vypláca ošetrovné.
II. Uplatnenie nároku: Nárok na ošetrovné sa uplatňuje predložením žiadosti - I. diel tlačiva Sociálnej poisťovne - „Žiadosť o ošetrovné“, potvrdenej lekárom zdravotníckeho zariadenia a žiadateľ je povinný vyplniť a podpísať vyhlásenie. Zamestnanec predloží žiadosť prostredníctvom zamestnávateľa. SZČO, DNPO a fyzická osoba v ochrannej lehote predložia žiadosť hneď po vystavení pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva ich nemocenské poistenie. Skončenie potreby ošetrovania alebo starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku sa nahlasuje prostredníctvom druhej časti - II. Potvrdenie o skončení potreby ošetrovania/starostlivosti. Výška ošetrovného: Určuje sa ako pri nemocenskom z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Poskytuje sa od 1. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.
Vyrovnávacia dávka
Existuje ešte jedna dávka, ktorá patrí iba zamestnancom a ako SZČO na ňu nárok nemáte. Ide o vyrovnávaciu dávku určenú pre zamestnankyne, ktoré sú pre tehotenstvo preradené na inú prácu, kde dosahujú nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávali pred preradením.
Nemocenská dávka sa poskytuje zamestnankyni, ak: Je z dôvodu tehotenstva preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa osobitného predpisu zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením. Je počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je zakázaná matkám do 9. mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením. Na vyrovnávaciu dávku má nárok len zamestnankyňa, ktorá si uplatňuje nárok na žiadosti „Žiadosť o vyrovnávaciu dávku“ potvrdenom lekárom zdravotníckeho zariadenia.
Minimálne a maximálne dobrovoľné nemocenské poistenie SZČO
Ako dobrovoľne poistená osoba si sami určíte vymeriavací základ, z ktorého budete platiť poistné na dobrovoľné poistenie. Pri voľbe výšky platieb dobrovoľného nemocenského poistenia však prihliadnite aj na minimálny a maximálny mesačný vymeriavací základ. V roku 2025 zaplatíte na nemocenskom poistení vždy minimálne 31,46 eura mesačne. Táto čiastka je stanovená na základe minimálneho vymeriavacieho základu 715 eur, ktorý sa vynásobí sadzbou 4,4 %. Pokiaľ si určíte väčší ako minimálny vymeriavací základ, odvádzate z neho 4,4 %. Avšak maximálny vymeriavací základ v roku 2025 je 15 730 eur, takže na nemocenskom poistení zaplatíte pri sadzbe 4,4 % maximálne 692,12 eura mesačne.
Minimálny a maximálny vymeriavací základ sa menia vždy k 1. januáru kalendárneho roka. Ak dobrovoľne poistená osoba platí poistné z minimálneho vymeriavacieho základu, poistné za január zaplatí do 8. februára z nového minimálneho vymeriavacieho základu.
Na starobné poistenie sa platí 18 % (ak nie je sporiteľom v II. pilieri) alebo 14 % (ak je sporiteľom v II. pilieri) z vymeriavacieho základu. Na invalidné poistenie sa platí 6 % z vymeriavacieho základu. Na poistenie v nezamestnanosti sa platí 2 % z vymeriavacieho základu. Do rezervného fondu solidarity sa platí 4,75 % z vymeriavacieho základu.
Dobrovoľne poistená osoba (DPO) si môže zmeniť vymeriavací základ najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od posledného určenia vymeriavacieho základu. Fyzická osoba podá prihlášku na dobrovoľné dôchodkové poistenie 15. marca 2026. Dobrovoľné dôchodkové poistenie jej vznikne dňom podania prihlášky, t. j. 15. marca 2026. Vymeriavací základ na platenie poistného na dobrovoľné dôchodkové poistenie si určila v sume 914,40 eur. Plynutie šesťmesačnej lehoty sa počíta od 15. marca 2026. Oznámiť zmenu vymeriavacieho základu môže najskôr 16. septembra 2026 a platiť poistné na dobrovoľné dôchodkové poistenie zo zmeneného vymeriavacieho základu môže začať najskôr od 1. októbra 2026. Táto dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba od 1. októbra 2026 platí už poistné zo zmeneného vymeriavacieho základu 1 000,00 eur. Platiť z opätovne zmeneného vymeriavacieho základu môže začať najskôr od 1. apríla 2026 za predpokladu, že najskôr 17. marca 2026 a najneskôr 31. marca 2026 bola podaná žiadosť o zmenu vymeriavacieho základu.
Ak je dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba súčasne aj povinne poistená SZČO alebo je zamestnaná, poistné platí vždy prednostne z výkonu zárobkovej činnosti (teda ako SZČO alebo zamestnanec). Napríklad, ak sa vymeriavací základ zamestnanca rovná maximálnemu vymeriavaciemu základu (alebo ho prevyšuje), potom ako dobrovoľne poistená osoba neplatí poistné na dôchodkové poistenie.
Príklad č. 1: Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba (DDPO) si v roku 2026 určila na dobrovoľné poistenie maximálny vymeriavací základ, a teda má povinnosť platiť poistné z maximálneho vymeriavacieho základu (16 764 eur). Ako zamestnanec má príjem 3 500,00 eur - z tejto sumy platí poistné zamestnanec a zamestnávateľ. V tomto prípade DDPO neplatí poistné na dôchodkové poistenie ako dobrovoľne poistená osoba, pretože jej príjem ako zamestnanca už pokrýva maximálny vymeriavací základ.
Príklad č. 2: Povinne poistená SZČO, ktorá je zároveň povinne poistená aj ako zamestnanec (nemocensky, dôchodkovo a v nezamestnanosti) sa od 1. januára 2026 prihlásila na dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Ako dobrovoľne poistená osoba (DPO) si na platenie poistného určila maximálny vymeriavací základ, t. j. 16 764 eur. Ako zamestnanec má príjem 3 500,00 eur mesačne. V tomto prípade DPO bude platiť poistné na dobrovoľné dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti z rozdielu medzi maximálnym vymeriavacím základom a jej príjmom ako zamestnanca, t. j. z 16 764 eur - 3 500 eur = 13 264 eur.
Kedy a kam platiť poistné na nemocenské poistenie
Poistné sa hradí každý mesiac a je splatné do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné. To znamená, že nemocenské poistenie napr. za október musíte Sociálnej poisťovni zaplatiť do 8. novembra. Poistné posielajte mesačne na bankový účet svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Čísla účtov jednotlivých pracovísk nájdete na webových stránkach Sociálnej poisťovne. Po podaní prihlášky na dobrovoľné poistenie vám pobočka Sociálnej poisťovne pridelí aj variabilný symbol, ktorý uvádzate pri platení poistného. Okrem neho pri platení poistného správne uveďte aj špecifický symbol označujúci obdobie, ku ktorému platba patrí. Ak budete uhrádzať poistné trvalým príkazom, tak špecifický symbol bude 88.
Za deň úhrady sa považuje deň, kedy bola platba pripísaná na účet príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Ak však platba poistného na účet Sociálnej poisťovne príde oneskorene, považuje sa poistné za zaplatené včas aj vtedy, ak pri platení bezhotovostným prevodom ako deň prevodu bol posledný deň splatnosti poistného, resp. pri platení poštovou poukážkou sa poistné poukázalo v posledný deň splatnosti poistného.
Sociálna poisťovňa vypláca dávky mesačne pozadu, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Doklady musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Vláda v stredu 9. novembra 2022 schválila návrh novely zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve, ktorý predložil na rokovanie kabinetu minister vnútra SR Roman Mikulec. Navrhovaná právna úprava vytvára podmienky pre systematickú finančnú podporu dlhodobých dobrovoľníckych programov zo strany štátu. „Zmenou zákona realizujeme programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa vláda prihlásila k aktívnej politike podpory dobrovoľníctva. Dobrovoľnícke organizácie zohrávajú nezastupiteľnú úlohu v spoločnosti a zohrávajú dôležitú úlohu pri každodennej pomoci ľuďom, čo sa ukázalo napríklad aj počas pandémie či migračnej krízy. K zvýšeniu kvality dobrovoľníckych príležitostí podporou organizátorov ich činností vyzýva aj Rada Európskej únie vo svojom odporúčaní," povedal minister vnútra Roman Mikulec. Akreditácia v oblasti dobrovoľníckych činností je navrhovaná ako dobrovoľné štátne overenie spôsobilosti vysielajúcej organizácie alebo prijímateľa dobrovoľníckej činnosti - právnickej osoby v oblasti dobrovoľníckych činností. Po získaní akreditácie môžu tieto organizácie požiadať ministerstvo vnútra o poskytnutie dotácie. Akreditačnú komisiu zriadi na tento účel ministerstvo vnútra. Akreditácia organizácií v oblasti dobrovoľníckych činností môže tiež slúžiť ako značka kvality pre dobrovoľnícke organizácie. V tejto súvislosti sa mení aj zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2023.
Susko s Ficom klamú o stretnutí s eurokomisárom McGrathom | Tlačová konferencia PS, 25. marec 2026
tags: #obzp #a #dobrovolne #nemocenske #pojisteni