Predmetom Ústavou SR garantovaného práva na ochranu zdravia je zdravie jednotlivca - fyzickej osoby.
Keďže adresátom tohto práva na ochranu zdravia je každá fyzická osoba, základnými subjektmi participujúcimi na poskytovaní zdravotnej starostlivosti je prijímateľ zdravotnej starostlivosti (pacient) a zdravotnícky pracovník, ako jej poskytovateľ.
V procese poskytovania zdravotnej starostlivosti je pacient ako prijímateľ zdravotnej starostlivosti nositeľom nielen určitých práv, ale aj povinností.
Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR možno povinnosti ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.
Právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa zaručuje rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, zakazuje sa diskriminácia (z dôvodov pohlavia, náboženského vyznania, manželského a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia).
Osoba nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaná a ani inak postihovaná.
V lekárskej praxi často dochádza k prípadom, keď dôjde k pochybeniu zdravotného pracovníka.
Následkom takého pochybenia môže byť poškodenie zdravia pacienta, ktoré v krajných prípadoch môže viesť až k jeho smrti.
Zodpovednosť je vo všeobecnosti zložitou témou.
V súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zabezpečovaním ochrany práv pacientov nezastupiteľnú úlohu zohráva medicínske právo.
V súčasnosti pozorujeme jeho vzostup, čoho dôkazom je aj zvýšený počet konferencií a nových publikácií z oblasti medicínskeho práva.
Každý sa tak môže dostať k množstvu kvalitných publikácií bez toho, aby musel siahnúť po zahraničnej literatúre, aj keď treba podotknúť, že v porovnaní so zahraničím (napr. USA) máme ešte čo doháňať.
Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) definuje zdravotnú starostlivosť ako súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií.
Prostredníctvom nej sa teda chráni zdravie a život fyzickej osoby.
Práve zdravie a životy osôb sú najvyššie hodnoty, ktorých ochranu zabezpečuje právo.
Obe kategórie charakterizujú subjekty, ktoré sú za podmienok stanovených zákonom oprávnené poskytovať zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Kategorizáciu zdravotníckych pracovníkov obsahuje zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“).
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže poskytovať zdravotnú starostlivosť, len ak získa povolenie (to vydáva príslušný orgán verejnej správy), licenciu (vydáva ju príslušná komora; napr. Slovenská lekárska komora vydáva 4 typy licencií: a) licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, b) licencia na výkon lekárskeho povolania, c) licencia na výkon funkcie odborného zástupcu, d) licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti) alebo živnostenské oprávnenie.
Práva pacienta
Právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a rovnaké zaobchádzanie
Právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa zaručuje rovnako každému v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, zakazuje sa diskriminácia (z dôvodov pohlavia, náboženského vyznania, manželského a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, zdravotného postihnutia, veku, majetku, rodu alebo iného postavenia).
Osoba nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv prenasledovaná a ani inak postihovaná.
Právo na informácie a poučenie
V priebehu ambulantného aj nemocničného vyšetrenia a liečby má pacient právo na to, aby bol braný maximálny ohľad na jeho súkromie a ostych.
Rozbory jeho prípadu, konzultácie a liečba sú dôverné a majú byť uskutočňované diskrétne.
Osoby, ktoré sa nepodieľajú na liečbe, sa na nich môžu zúčastniť iba so súhlasom pacienta, a to aj vo fakultných nemocniciach, kde sa vzdelávajú medici.
Pacient má právo poznať meno lekárov a ďalších zdravotníckych pracovníkov, ktorí ho ošetrujú. (§11 ods. 9 písm. a) a i) zákona č. 576/2004 Z.z.
Diagnózu oznamuje pacientovi lekár, ktorý pacienta zároveň poučí o jeho ochorení, spôsoboch, akým sa lieči, ako aj o nežiadúcich účinkoch jednotlivých druhov liečby.
Pokiaľ pacient takéto informácie počuť nechce, má právo poučenie odmietnuť.
Pri oznámení diagnózy a poučení o jednotlivých možnostiach liečby má pacient právo na prítomnosť blízkeho človeka, ktorého si sám určí (§ 6 ods. 1 písm. a) ZZS).
Aj pri oznámení diagnózy musí byť rešpektované právo pacienta na súkromie a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti - diagnóza preto nesmie byť pacientovi oznámená na chodbe zdravotníckeho zariadenia, v čakárni pred ostatnými pacientami a pod. (§ 11 ods. 9 písm.
Pacient má právo dozvedieť sa od svojho lekára všetky informácie potrebné na to, aby sa mohol pred začatím každého diagnostického alebo liečebného postupu zasvätene rozhodnúť, či s ním súhlasí.
Pokiaľ existuje viacero možných postupov alebo pokiaľ pacient požaduje informácie o alternatívach k liečbe, je oprávnený sa s nimi oboznámiť.
Lekár je povinný poskytnúť takéto poučenie zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku, s možnosťou a dostatočným časom slobodne sa rozhodnúť a primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu pacienta.
Pacient má mať teda dostatok času na rozhodnutie o liečbe s výnimkou prípadov, ak je pre povahu alebo závažnosť ochorenia nevyhnutné začať s liečbou bezodkladne (§ 6 ods.
Právo na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti
Pacient má právo rozhodnúť sa, služby ktorého všeobecného lekára, špecialistu alebo ktorú nemocnicu si zvolí.
Pacient má teda právo na slobodný výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (§11 ods. 6 ZZS).
S vybraným poskytovateľom sa však musí dohodnúť, t. j. aj ten musí s poskytovaním zdravotnej starostlivosti pacientovi súhlasiť.
Odmietnuť pacienta však poskytovateľ môže iba zo zákonom určených dôvodov, ktorými sú neúnosné pracovné zaťaženie, osobný vzťah k pacientovi alebo osobné presvedčenie lekára (pri interrupcii, sterilizácii, umelom oplodnení).
Ak sa pacient domnieva, že ho poskytovateľ odmietol neodôvodnene, môže sa obrátiť na VÚC, aby vec preveril (§12 ZZS).
Právo na slobodnú voľbu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nemajú určité skupiny osôb (napr.
Právo odmietnuť liečbu
Pacient má právo odmietnuť liečbu a má byť súčasne informovaný o možných dôsledkoch takéhoto rozhodnutia na jeho zdravotný stav (§11 ods. 9 písm. d ZZS).
Právo na ochranu informácií a prístup k dokumentácii
Pacient má právo očakávať, že akékoľvek informácie, ktoré lekárovi poskytol, všetky lekárske správy a záznamy týkajúce sa jeho liečby sú považované za dôverné, a to počas života pacienta aj po jeho smrti.
Ochrana informácií o pacientovi musí byť zabezpečená aj pri ich spracovaní v informačnom systéme zdravotníckeho zariadenia (§11 ods. 9 písm.
Počas života pacienta môže do jeho zdravotnej dokumentácie okrem zdravotníckych pracovníkov nahliadať iba on sám, jeho zákonný zástupca a osoba, ktorú pacient na takéto nahliadanie splnomocnil.
Zákonným zástupcom pacienta je napr. jeho rodič alebo opatrovník určený súdom (nie opatrovateľ poberajúci príspevok na opatrovanie pacienta).
Po smrti pacienta môžu do jeho zdravotnej dokumentácie nahliadať jeho manžel alebo manželka, dieťa, rodič, a ak ich niet, tak aj osoba, ktorá s ním žila v čase jeho smrti v spoločnej domácnosti (§25 ods. 1 ZZS).
Osoba oprávnená nahliadať do zdravotnej dokumentácie si z nej môže na mieste robiť výpisky alebo kópie.
Zdravotnú dokumentáciu nesmie lekár vydať pacientovi.
Pri zmene lekára ju poskytovateľ zdravotnej starostlivosti odošle novému poskytovateľovi, na základe jeho vyžiadania (§23 ods.
Osoba alebo jej zákonný zástupca, alebo osoba splnomocnená na základe písomného plnomocenstva má právo na poskytovanie údajov alebo môže nahliadať do zdravotnej dokumetnácie.
Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže odmietnuť nahliadnutie do zdravotnej dokumentácie osobe, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť v špecializačnom odbore psychiatria alebo v špecializačnom odbore klinická psychológia, ak by negatívne ovplyvnilo jej liečbu.
Právo na prítomnosť blízkej osoby
Ak si to pacient želá, zdravotnícky pracovník mu má umožniť prítomnosť blízkeho počas vyšetrenia, pokiaľ tomu nebránia objektívne dôvody (napr. rozmery ambulancie).
Počas hospitalizácie má mať pacient možnosť denne sa stýkať so svojou rodinou a priateľmi.
Obmedziť návštevy je možné iba zo závažných dôvodov (napr. riziko infekcie).
Dospelý pacient vo všeobecnosti nemá právo na spoločnú hospitalizáciu s inou osobou (sprievodcom), pokiaľ to v konkrétnom zdravotníckom zariadení nie je výslovne umožnené.
Právo na nápravu nedostatkov
Ak sa pacient domnieva, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli porušené jeho práva, má právo písomne požiadať poskytovateľa (zdravotnícke zariadenie) o zjednanie nápravy.
Poskytovateľ je povinný písomne informovať žiadateľa o spôsobe vybavenia žiadosti najneskôr do 30 dní od jej podania.
Ak poskytovateľ žiadosti nevyhovie, žiadateľ sa môže obrátiť na ďalšie kompetentné orgány - Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak ide o (ne)správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti alebo na Slovenskú lekársku komoru, Slovenskú komoru sestier a pôrodných asistentiek alebo Slovenskú komoru medicínsko-technických pracovníkov, ak je dôvodom nespokojnosti správanie sa zdravotníckeho pracovníka.
Povinnosti pacienta
Lenže, medzi nami dievčatami (a ostatným pánom tvorstva takisto), sa častejšie hovorí o právach, o to menej o povinnostiach.
Aj občanov ako pacientov.
Úprimne, koľkí z nás vedia, aké majú pacienti povinnosti?
Je ich toľko, že nie je možné všetky úplne dopodrobna obsiahnuť v jednom článku.
Povinnosti pacientov v liečebno-preventívnej starostlivosti je možné rozdeliť a rozložiť do niekoľkých skupín, či rovín.
Povinnosti súvisiace s dočasnou pracovnou neschopnosťou
V prípade, ak ste ako zamestnanec práceneschopný, vystaví Vám ošetrujúci lekár Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, v deň jej zistenia.
Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, konkrétne jeho II.diel, ste povinný zaslať Vášmu zamestnávateľovi.
V období dočasnej práceneschopnosti je pacient povinný dodržiavať liečebný režim, určený svojim ošetrujúcim lekárom.
Liečebným režimom sa má na mysli životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár (§2 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z.z.).
V rámci liečebného režimu Vám lekár môže určiť i vychádzkové hodiny, t.zn.
Dodržiavanie tejto povinnosti pacienta kontroluje posudkový lekár a určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu, určeného lekárom, sa uskutočňuje v byte kontrolovaného (pacienta) s jeho súhlasom, alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa kontrolovaný (pacient) zdržuje (§ 155 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení).
Nie ste povinný vpustiť kontrolu do svojho bytu, ale ste povinný umožniť výkon kontroly tým, že kontrole otvoríte a tá na mieste zistí, že sa zdržiavate na svojom mieste.
Dodržiavanie liečebného režimu počas dočasnej práceneschopnosti upravuje i Zákonník práce, vo svojom ustanovení § 81 písm.
Pri porušení povinností súvisiacich s dodržiavaním liečebného režimu pacienta poistenca ste povinný zaplatiť Sociálnej poisťovni pokutu až vo výške 165,96€.
Po ukončení dočasnej práceneschopnosti ste povinný odovzdať zamestnávateľovi IV.diel Potvrdenia (hlásenie zamestnávateľovi) o jej ukončení.
Ak trvala dočasná práceneschopnosť viac ako 10 dní, je potrebné zasielať IV.diel Potvrdenia i do Sociálnej poisťovni, nakoľko od 11teho dňa sa už pacientovi - zamestnancovi neposkytuje náhrada príjmu, ale poskytuje sa mu nemocenské z prostriedkov nemocenského poistenia Sociálnou poisťovňou (§ 34 ods. 1 zákona č.
Povinnosti voči zdravotnej poisťovni
Ako pacient poistenec ste takisto povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
Do 8 dní ste povinný oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nárok na jej výplatu a jej sumu.
Ak ste písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby ste preukázali tieto skutočnosti, ste povinný výzve vyhovieť.
Povinnosti poistenca voči zdravotnej poisťovni upravuje zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z.
Ustanovenie § 22 tohto zákona pojednáva o právach a povinnostiach poistenca.
Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z.
b) preukázateľne vrátiť zdravotnej poisťovni preukaz poistenca, a ak mu zdravotná poisťovňa vydala európsky preukaz, aj európsky preukaz pri zmene zdravotnej poisťovne alebo zániku skutočností zakladajúcich účasť na verejnom zdravotnom poistení v lehote ustanovenej týmto zákonom [§ 7 ods. 4, § 10a ods. 3 a § 23 ods. 1 písm.
d) plniť povinnosti podľa § 6 ods.
f) plniť oznamovacie povinnosti podľa § 23 ods.
c) skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods.
d) skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné (§ 11 ods.
Poistenec je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) zdravotnej poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2.
Poistenec, ktorý je zamestnancom, je povinný oznámiť zamestnávateľovi v deň nástupu do zamestnania príslušnú zdravotnú poisťovňu (§ 6 ods. 5) a počas trvania zamestnania zmenu príslušnej zdravotnej poisťovne (§ 7 ods. 2) do ôsmich dní odo dňa každej zmeny príslušnej zdravotnej poisťovne; ak je zamestnancom u viacerých zamestnávateľov, je povinný uvedené skutočnosti oznámiť každému zamestnávateľovi.
Poistenec, ktorý je zamestnancom, je povinný oznámiť zamestnávateľovi aj údaje podľa § 11 ods.
Avšak základnou povinnosťou je platiť zdravotnej poisťovni poistné riadne a včas, v správne vypočítanej výške.
Ak je pacient zamestnanec, povinnosť platiť poistné zdravotnej poisťovni za neho preberá zamestnávateľ.
Za nesplnenie povinností môže Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uložiť sankcie, ktorými sú pokuty za nedodržiavanie zákonom stanovených podmienok.
Pri porušení oznamovacej povinnosti až do výšky 331,-€, poistencovi pri neplnení povinností uložených zákonom až do výšky 165,-€ a platiteľovi poistného až do výšky 3.319,-€.
Povinnosti v ústavnej starostlivosti
Zákon č. 576/2004 Z.z. V prípade ústavnej starostlivosti sa v ňom toho o povinnostiach pacienta veľa nehovorí.
Je tu iba daná zmienka o povinnosti pacienta, osoby, ktorá má prenosnú chorobu.
Tá je podľa § 11 ods. 13 zákona č. 576/2004 Z.z.
Ak je pacient prijatý do ústavnej starostlivosti, jeho povinnosti vyplývajú zvyčajne z určitého vnútro-organizačného poriadku toho ktorého ústavného zariadenia.
Nejedná sa o povinnosti vyplývajúce z nejakej zákonnej právnej normy.
Avšak je na mieste a celkom pochopiteľné, ak nemocnica vyžaduje od pacienta a pacient je povinný dodržiavať v nemocnici poriadok, dotýkajúci sa dodržiavania stanovených procedúr, čo je koniec koncov i v jeho záujme, ak chce čo najskôr opustiť nemocničné zariadenie.
Za nesplnenie povinností Vám nehrozí žiadna sankcia, ani nežiadaný odchod z nemocničného zariadenia, avšak...
Povinné očkovanie
Rodičia, obvykle mamičky, túto povinnosť poznajú už z pôrodnice a neskôr sa s ňou stretávajú počas detských liet svojich ratolestí - povinné očkovanie.
Áno, je veľmi veľa povinností, ktoré sme ako pacienti povinní dodržiavať a riadiť sa nimi.
Tieto povinnosti upravuje viacero právnych predpisov, ich dodržiavanie sleduje a kontroluje viacero inštitúcií a organizácií.
JUDr.
Zodpovednosť v zdravotníctve
Na to, aby bolo možné vyvodiť voči určitej osobe (v prípade zodpovednosti v oblasti zdravotníctva pôjde najmä o poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, lekára, resp. iného zdravotníckeho pracovníka) právnu zodpovednosť, musia byť naplnené predpoklady, ktoré pre jej vznik platné právo ustanovuje.
príčinná súvislosť (kauzálny nexus) - medzi protiprávnym úkonom a škodlivým následkom musí byť vzťah príčiny a následku, tzv.
Špecifické predpoklady (príp.
Na vznik trestnoprávnej zodpovednosti sa vyžadujú všeobecné predpoklady právnej zodpovednosti.
Špecifikom pri tomto druhu zodpovednosti je, že trestné právo vždy vyžaduje zavinenie, ktoré sa napríklad v prípade objektívnej občianskoprávnej zodpovednosti nevyžaduje.
Základom trestnoprávnej zodpovednosti je spáchanie trestného činu.
Špecifickým predpokladom zmluvnej zodpovednosti je existencia zmluvného vzťahu - zmluvy, z ktorej zmluvným stranám vyplývajú určité práva a povinnosti.
Právna náuka rozoznáva niekoľko druhov zodpovednosti.
Trestnoprávna zodpovednosť
Ad a) Základným trestnoprávnym predpisom je zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, ktorý upravuje základy trestnej zodpovednosti.
Trestnoprávna zodpovednosť je najzávažnejším druhom zodpovednosti, pretože v rámci nej súd rozhoduje o osobnej slobode obžalovaného.
Pri výkone zdravotníckeho povolania môže dôjsť k spáchaniu rôznych trestných činov, ako je napríklad usmrtenie, nedovolené prerušenie tehotenstva, účasť na samovražde, ublíženie na zdraví, poškodenie zdravia, neposkytnutie pomoci, ohrozovanie zdravia nepovolenými liečivami, zdravotníckymi pomôckami a potrebami, ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky, podvod.
Ak je zdravotnícky pracovník uznaný vinným v trestnom konaní, je výrok súdu o vine dostatočným dôkazom i pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu i za porušenie pracovnej disciplíny podľa Zákonníka práce.
Okresný súd v Trenčíne dňa 5. 3. 2013 vymeral nepodmienečný trest odňatia slobody na 2,5 roka a 6-ročný zákaz činnosti.
Lekárka podľa verdiktu súdu neúmyselne spôsobila smrť 4-ročného chlapčeka nesprávnou diagnostikou.
Po vyšetrení pacienta lekárka usúdila, že chlapček má angínu a poslala ho domov.
Matka s dieťaťom počas noci ešte raz navštívila pohotovosť, keďže došlo k rapídnemu zhoršeniu stavu jej syna.
Neskôr chlapček zomrel.
Pitva a súdni znalci potvrdili, že príčinou smrti bol akútny zápal pľúc, ktorý si lekárka nevšimla.
Podľa súdu lekárka hrubo zanedbala starostlivosť o pacienta tým, že neposlala pacienta na všetky potrebné vyšetrenia za účelom určenia správnej diagnóza a ani nenariadila jeho hospitalizáciu.
Občianskoprávna zodpovednosť
Ad b) Rovnako ako ostatné druhy právnej zodpovednosti v medicíne, ani občianskoprávna zodpovednosť nie je upravená osobitným právnym predpisom.
Pre zodpovednostné právne vzťahy vznikajúce pri poskytovaní právnej zodpovednosti sa aplikujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.
Ak sú naplnené prvé tri predpoklady právnej zodpovednosti (t. j. protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť), hovoríme o objektívnej zodpovednosti, ktorá je zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie.
Objektívnej zodpovednosti je možné zbaviť sa na základe tzv. liberačných dôvodov.
Občiansky zákonník upravuje však aj prípad absolútnej objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nie je možné zbaviť.
Prípadom absolútnej objektívnej zodpovednosti v zdravotníctve je zodpovednosť za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe použitej veci (§ 421a OZ).
V tomto prípade ide o zodpovednosť za výsledok, za škodu nezodpovedá ten, kto vec (prístroj, nástroj, príp. liečebný prípravok) vyrobil, ale ten, kto ho použije.
Štvrtým predpokladom právnej zodpovednosti je zavinenie.
To sa vyžaduje v prípade subjektívnej zodpovednosti.
Subjektívnej zodpovednosti je možné zbaviť sa exkulpáciou (vyvinením).
Najčastejším prípadom občianskoprávnej zodpovednosti v medicíne je zodpovednosť za škodu, ktorá je upravená v §§ 420 - 450 OZ.
Občiansky zákonník upravuje niekoľko druhov občianskoprávnej zodpovednosti za škodu.
zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom (zákon č. 514/2003 Z.
V súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti treba zvláštnu pozornosť venovať právu na ochranu osobnosti.
Novorodenec bol po narodení uložený v inkubátore.
V dôsledku technickej poruchy zariadenia došlo k úmrtiu dieťaťa.
Pracovnoprávna zodpovednosť
Ad c) Pracovnoprávna zodpovednosť je zodpovednosť vyplývajúca z pracovnoprávnych vzťahov.
Základným pracovnoprávnym predpisom je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorý upravuje zodpovednosť zamestnávateľa a zamestnanca.
Ak by zamestnanec poskytovateľa zdravotnej starostlivosti spôsobil pri výkone svojho zamestnania alebo v súvislosti s ním škodu pacientovi alebo inému subjektu odlišnému od zamestnávateľa, zodpovedať za ňu poškodenému nebude mať priamo zamestnanec.
Za spôsobenú škodu bude zodpovedať poskytovateľ zdravotnej starostlivosti ako zamestnávateľ.(8)
V tomto prípade pri vyvodzovaní zodpovednosti pôjde o občianskoprávny vzťah a aplikuje sa § 420 ods. 2 OZ.
Zamestnávateľ má následne právo požadovať od zamestnanca náhradu, hovoríme o tzv. regrese.
Tu už pôjde o pracovnoprávnu zodpovednosť v zmysle Zákonníka práce.
Zákonník práce determinuje rozsah náhrady škody, ktorú môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať.
Podľa § 186 ods. 2 náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku(9) pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu.
Zároveň stanovuje, kedy zamestnanec zodpovedá za škodu spôsobenú v plnom rozsahu.
Zdravotná sestra so zamestnávateľom uzavrela dohodu o hmotnej zodpovednosti, a teda je zodpovedná za schodok na zverených hodnotách.
Pri práci používa notebook.
Nešťastnou náhodou naň prevráti šálku s kávou, čím dôjde k jeho znehodnoteniu.
Zamestnávateľovi spôsobí škodu vo výške 900 eur.
Správna zodpovednosť
Ad d) Je to zodpovednosť fyzických a právnických osôb voči orgánom verejnej správy za dodržiavanie noriem správneho práva, ktoré sú obsiahnuté vo veľkom množstve všeobecne záväzných predpisov.
Ich porušením môže dôjsť k priestupku alebo inému správnemu deliktu.
Orgánom oprávneným konať vo veci je vždy príslušný orgán verejnej správy.
Očkovanie je dôležitou súčasťou zdravotnej prevencie a starostlivosti o deti, ktorého základným významom je predchádzanie niektorým infekčným chorobám.
Niektoré očkovania sú povinné, tie určuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení.
Matka sa z obavy pred následkami očkovania rozhodne odmietnuť zaočkovať svoje dieťa proti záškrtu.
Keďže ide o povinné očkovanie, dopustí sa porušenia právnej povinnosti a v zmysle § 56 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva a o zmene a doplnení niektorých zákonov pôjde o priestupok.
Podľa § 56 ods. 2 za nepodrobenie sa povinnému očkovaniu možno uložiť pokutu v súhrnnej výška 331 eur.
Pokutu ukladá úrad verejného zdravotníctva.
Názory na to, či je možné pri zvážení možných rizík odmietnuť povinné očkovanie, sa rôznia.
Prípadom odmietnutia povinného očkovania a pokutovania zo strany úradu verejného zdravotníctva sa v súčasnosti zaoberá aj Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Ten odmietol potvrdiť rozsudok Krajského súdu v Nitre.
Najvyšší súd SR konanie prerušil a predložil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ.
1.
2.
3.
Či vôbec tzv.
Určite bude zaujímavé sledovať, ako k danému problému pristúpi Súdny dvor EÚ, pretože rozhodnutie v danej veci bude záväzne aj pre ostatné členské štáty EÚ.
Disciplinárna zodpovednosť
Ad e) Disciplinárna zodpovednosť voči profesijným komorám je zodpovednosť, ktorú možno uplatniť len v obmedzenej miere a len voči členom komory.
Zdravotníckymi profesijnými komorami sú napríklad Slovenská lekárska komora, Slovenská komora zubných lekárov, Slovenská lekárnická komora, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek(11) a ďalšie komory.
Zodpovednosť komora nevyvodzuje voči každému zdravotníckemu pracovníkovi, ale len voči tomu, ktorý je členom príslušnej komory.
Disciplinárne opatrenia, ktoré možno uložiť členovi komory, upravuje v § 65 zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
Disciplinárne konanie sa začína: a) na návrh kontrolného výboru komory alebo b) na návrh úradu pre dohľad, ktorým je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Lekár, člen Slovenskej lekárskej komory, ako zdravotnícky pracovník nesmie predpisovať a podávať lieky, od ktorých vzniká závislosť, alebo také lieky, ktoré majú účinky dopingu, na iné ako liečebné účely, ak sa takého konania dopustí, poruší tým Etický kódex zdravotníckeho pracovníka, za čo mu môžu byť v zmysle § 65 ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti uložené nasledujúce sankcie: 1. pokuta do 1 659 eur za prvé porušenie niektorej z týchto povinností od vzniku členstva v komore, 2. podmienečné vylúčenie z komory až na dva roky za opakované porušenie jednej z týchto povinností, 3. vylúčenie z komory, ak člen komory porušil povinnosť, za ktorej porušenie sa mu v minulosti uložilo disciplinárne opatrenie podľa písmena b) druhého bodu § 65.
Zmluvná zodpovednosť
Ad f) Ak hovoríme o zmluvnej zodpovednosti, máme na mysli zodpovednosť za záväzky prevzaté zmluvou.
Zmluvnou stranou je zvyčajne na jednej strane poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a na strane druhej zdravotná poisťovňa.
V zmysle § 79 ods. 1 písm. s) zákona č. 578/2004 Z. z. je povinný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú osobám v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.
Je veľmi dôležité, aby zdravotnícke zariadenie malo správne dojednané podmienky poistenia s konkrétnou poisťovňou.
Nesprávne nastavené poistenie by mohlo pre zdravotnícke zariadenie znamenať jeho podpoistenie, čo by v konečnom dôsledku mohlo mať závažné ekonomické dôsledky.
Lekári sa vo svojej praxi určite nie raz stretli s prípadom, keď boli pacienti nespokojní s priebehom či výsledkom liečebného procesu a vyhrážali sa žalobami a trestnými oznámeniami.
Trend podávania trestných oznámení a žalôb na lekárov či zdravotnícke zariadenia v ostatnom čase zaznamenal vzrastajúcu tendenciu, aj keď treba dodať, že oficiálne štatistiky v Slovenskej republike neexistujú.
Nie s každým výsledkom, ktorý znamená zhoršenie zdravotného stavu pacienta, sa spája aj právna zodpovednosť.
Každý, kto poskytuje zdravotnú starostlivosť, ju má poskytovať lege artis.
Podstatným znakom postupu lege artis je súlad s poznatkami medicíny a biomedicínskych vied.
Zdravotná starostlivosť je v zmysle § 4 ods.
Prípady, keď dôjde k pochybeniu lekára či iného zdravotníckeho pracovníka, následkom čoho je ujma na zdraví pacienta, sú často medializované a určite neujdú pozornosti žiadneho čitateľa či diváka.
Pri prevažnej väčšine medializovaných súdnych sporov zaznamenáme len jeho začiatok, málokedy sa dozvieme výsledok sporu.
Je pravda, že väčšinou sa spor, ktorý je vedený proti lekárovi alebo zdravotníckemu zariadeniu, končí neúspechom.
Dôvodom neúspechu nemusí byť nevyhnutne neopodstatnenosť žaloby, ale príčin môže byť niekoľko.
Samotné dokázanie právnej zodpovednosti za škodu v medicínskoprávnych sporoch je veľmi zložité (predovšetkým dokazovanie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodlivým následkom, kauzálny nexus).
Nie je ojedinelé, keď súdne konanie trvá sedem aj viac rokov.
Ten, kto ťahá za kratší koniec v prípadnom súdnom spore, je určite pacient.
Právnik Pavol Erben tvrdí: „Z mojej praxe mám dvoch klientov, v prvom prípade sa súdime už osem rokov, v druhom to pacientka po piatich rokoch vzdala.“
Išlo o pacientku s rakovinou, lekár jej nesprávne stanovil diagnózu a rakovinu neodhalil.
„Napriek tomu, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uznal pochybenie lekára, súd trval tak dlho, až to pacientka vzdala,“ konštatuje právnik.
Okrem náročnosti dokazovania, zdĺhavosti, svoju úlohu určite zohráva aj nákladnosť vedenia súdneho sporu.
Najmedializovanejším súdnym sporom medzi pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za ostatné roky je určite kauza Šimon Buch.
Rozhodnutie v tomto spore má význam v tom, že ide o precedens v rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky, nakoľko také vyso...
