Exekúcia predstavuje nútený výkon súdneho rozhodnutia, ktoré ukladá účastníkovi konania povinnosť niečo plniť, niečo konať alebo sa zdržať určitého konania. Pokiaľ povinný neplní dobrovoľne to, na čo ho súd zaviazal, oprávnený má možnosť obrátiť sa na súdneho exekútora a prostredníctvom neho sa domôcť núteného splnenia povinnosti uloženej rozhodnutím súdu.
Podkladom pre vykonanie exekúcie je tzv. exekučný titul, ktorým je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.
Exekútor a jeho úloha
Dispozičné oprávnenie vo vzťahu k exekúcii má oprávnený, ktorý si sám na základe vlastného uváženia zvolí osobu exekútora. Oprávnený disponuje právom voľby príslušného exekútora, ktorému navrhne vykonanie exekúcie, ale voľba konkrétneho spôsobu, akým sa exekúcia vykoná, je už priamo v kompetencii konajúceho exekútora. Exekútor môže kombinovať aj niekoľko spôsobov vykonania exekúcie, vždy pri rešpektovaní efektívnosti a účelnosti exekučného konania.
Exekútor určí aj predbežnú výšku trov exekúcie s rozlíšením, aké trovy exekúcie bude vymáhať od povinného v prípade, ak uhradí vymáhaný nárok do uplynutia lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii a aké budú predbežné trovy exekúcie v prípade, ak povinný nesplní vymáhaný nárok a exekúcia bude proti nemu pokračovať.
Právne predpisy upravujúce exekučné konanie
Základným právnym predpisom je Exekučný poriadok (zákon č. 233/1995 Z. z.). Okrem neho sú relevantné aj daňový poriadok (zákon č. 563/2009 Z. z.), Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.) a správny poriadok (zákon č. 71/1967 Zb.).
Povinnosti a sankcie pre povinného
Povinný je viazaný zákazom nakladania s majetkom. V prípade, že by sa preukázalo, že tento zákaz exekútora nerešpektoval a po doručení upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojím majetkom, mohol by byť trestnoprávne zodpovedný za spáchanie trestného činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona. Do pozornosti dávame aj novelizáciu Trestného zákona vykonanú zákonom č. 262/2011 Z. z., účinnú od 1. 9. 2011, ktorá zaviedla novú skutkovú podstatu trestného činu marenia exekučného konania podľa § 243a Trestného zákona.
Trestného činu marenia exekučného konania sa dopustí okrem iného aj ten, kto uvedie nepravdivé údaje vo vyhlásení o svojom majetku alebo kto zadrží, sfalšuje, pozmení alebo zničí zaznamenané informácie o majetku alebo o finančných aktivitách povinného.
Námietky proti exekúcii
V námietkach proti exekúcii môže povinný argumentovať, z akého dôvodu je exekúcia proti nemu neprípustná. Zákon špecifikuje, že námietky je možné odôvodniť tým, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, alebo že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
Exekúcia zrážkami zo mzdy a iných príjmov
Exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného. Následným procesným krokom výkonu exekúcie zrážkami zo mzdy je vydanie tzv. príkazu platiteľovi mzdy na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného, ktorý konajúci exekútor doručí platiteľovi mzdy do vlastných rúk. Príkaz na začatie exekúcie sa nedoručuje oprávnenému ani povinnému.
Deponovanie zrazených finančných prostriedkov
Platiteľ mzdy je povinný odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného vykonávať zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácať zrazené sumy povinného. Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.
Uvedený príkaz na začatie exekúcie je potrebné odlíšiť od exekučného príkazu - ako príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, ktorý exekútor vydá po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli.
Praktickým prínosom štádiového rozlíšenia vydania príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu je ochrana oprávneného, ktorý takto získa právnu istotu v podobe tzv. deponovania zrazených finančných prostriedkov u platiteľa mzdy, čím si zabezpečí určitú mieru ochrany pred prípadným účelovým marením exekučného konania zo strany povinného.
Účastníci konania a platiteľ mzdy
Účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný; pokiaľ súd rozhoduje o trovách exekúcie, je účastníkom konania aj poverený exekútor. Platiteľ mzdy nie je účastníkom exekučného konania, ale zákon mu ukladá povinnosti, ktoré musí plniť, a to pod hrozbou sankcií zo strany oprávneného aj exekútora, resp. súdu. Vzhľadom na všeobecne platnú zásadu, že neznalosť práva neospravedlňuje, je dôležité, aby aj platiteľ mzdy poznal všetky svoje práva a povinnosti a dôsledne ich rešpektoval.
Čo sa považuje za mzdu a čo nie
Mzdou sa pritom rozumie nielen mzda samotná, ale aj iné nároky na peňažné plnenie, ktoré sú mzde rovnocenné. Mzda je nárok zamestnanca na peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) od zamestnávateľa za vykonanú prácu. Nároky zamestnanca na mzdu upravuje podrobne Zákonník práce, ktorý zároveň definuje, čo sa za mzdu nepovažuje.
Za mzdu sa podľa Zákonníka práce nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažné náhrady podľa ustanovení Zákonníka práce a pod.
Keďže sa tieto plnenia nepovažujú za mzdu, nie je možné ich postihnúť exekúciou zrážkami zo mzdy. Musíme si ale uvedomiť, že Exekučný poriadok v § 89 upravuje aj exekúciu zrážkami z iných príjmov, kde zákon priamo definuje, že ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z iných príjmov. Tieto iné príjmy sú v § 89 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne pomenované.
Realita je však taká, že náhrada mzdy, náhrada príjmu pri dočasnej práceneschopnosti nie sú pred zrážkami chránené - pretože podliehajú zrážkam z iných príjmov. Ako mzda sa podľa Zákonníka práce posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.
V rovine pracovnoprávnych vzťahov zamestnanca (povinného) je ešte potrebné uviesť, že exekúcii podlieha aj odmena poskytovaná za výkon inej činnosti zamestnanca (povinného) pre zamestnávateľa. Hoci v ustanovení § 89 ods. 1 Exekučného poriadku je pri exekúcii zrážkami z iných príjmov uvedená len odmena vyplývajúca z dohody o vykonaní práce, zákonodarca mal na mysli akúkoľvek odmenu, ktorá povinnému nahrádza mzdu za vykonanú prácu. Nie je preto dôvod, aby sem nepatrila aj odmena za pracovnú činnosť podľa dohody o pracovnej činnosti a odmeny za brigádnickú prácu študenta podľa dohody o brigádnickej práci študentov.
Postup platiteľa mzdy po doručení príkazu
O tom, kto je platiteľom mzdy povinného, sa exekútor dozvie priamo od povinného, ktorý je povinný exekútora pravdivo a úplne informovať o svojich majetkových pomeroch. Platiteľ mzdy je povinný po doručení príkazu na začatie exekúcie zrážať mzdu v rozsahu potrebnom na uspokojenie vymáhanej pohľadávky oprávneného a nevyplatiť ju povinnému, ale ju „blokovať“ (deponovať) do doby doručenia exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy. Po doručení exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného je platiteľ mzdy povinný vyplatiť, resp. zaslať zrazené sumy oprávnenému. Zákon však poskytuje možnosť platiteľovi mzdy, aby zrazenú sumu v konkrétnom prípade nevyplatil, resp. nezaslal oprávnenému.
Ide o prípad, kedy zrážky zo mzdy vykonáva niekoľko platiteľov mzdy zároveň. V takomto prípade všetci platitelia mzdy zašlú zrážky zo mzdy exekútorovi. Exekútor následne preverí, či celkove zrazená suma neprevyšuje pohľadávku oprávneného. Ak ju neprevyšuje, vyplatí celú zrazenú sumu oprávnenému. Ak ju prevyšuje, vyplatí exekútor zo zrazenej sumy oprávnenému len toľko, koľko zodpovedá jeho pohľadávke a zvyšok vráti povinnému.
Splatnosť mzdy a zrážky
Splatnosť mzdy je upravená v osobitnom predpise - Zákonníku práce, v § 129, podľa ktorého je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zamestnanec sa so zamestnávateľom môže dohodnúť v pracovnej zmluve alebo kolektívnej zmluve na inej splatnosti mzdy - a takto dohodnutá splatnosť mzdy má prednosť pred zákonnou úpravou.
Nový platiteľ mzdy je povinný vykonávať zrážky zo mzdy od okamihu, ako sa dozvie (od exekútora, povinného alebo predošlého platiteľa mzdy), že bol vydaný príkaz na začatie exekúcie a špecifikáciu pohľadávok - najneskôr však po doručení príkazu na začatie exekúcie alebo exekučného príkazu od exekútora. Opäť je na mieste, aby platiteľ mzdy konal starostlivo a obozretne a aby si už pri prijatí zamestnanca do pracovného pomeru - v prípade, ak bol zamestnanec predtým niekde zamestnaný, od neho vyžiadal predloženie potvrdenia od predošlého zamestnávateľa, či bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, ktorým exekútorom a v čí prospech.
EuroSecom Zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia
Informačné povinnosti v exekučnom konaní
Čo sa týka informačných povinností povinného, tento je povinný súdnemu exekútorovi oznámiť v lehote jedného týždňa, že ukončil zamestnanie a v tej istej lehote oznámiť, že nastúpil do nového zamestnania. Obdobne aj platiteľ mzdy má povinnosť informovať exekútora v lehote jedného týždňa, že povinný uňho prestal pracovať, spolu s vyúčtovaním zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal a vyplatil oprávneným.
Ďalšou informačnou povinnosťou platiteľa mzdy je povinnosť informovať exekútora, pokiaľ je povinný dočasne práceneschopný a dočasná pracovná neschopnosť trvá viac ako desať dní. Platiteľ mzdy je zároveň povinný označiť príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne, ktorá bude povinnému vyplácať nemocenské. Exekútor potom doručuje exekučný príkaz danej pobočke Sociálnej poisťovne a pokračuje v zrážkach z dávok nemocenského.
Platiteľ mzdy má informačnú povinnosť voči exekútorovi aj v prípade, ak nemôže vykonávať zrážky zo mzdy povinného, pretože mzda povinného po dobu troch mesiacov nedosahuje ani takú výšku, aby z nej bolo možné vykonávať zrážky zo mzdy. Hoci to výslovne v texte zákona nie je uvedené, ide o dobu troch po sebe nasledujúcich mesiacov. Cieľom tohto ustanovenia zákona je to, aby exekútor zvážil iný, vhodnejší spôsob exekúcie a nespoliehal sa na výkon zrážok zo mzdy. Samozrejme, ak mzda dosiahne dostačujúcu výšku, exekúcia zrážkami zo mzdy pokračuje ďalej bez toho, aby súd alebo exekútor vydával rozhodnutie.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre účinné a efektívne vykonanie exekúcie je dôležitý tok informácií medzi povinným, platiteľom mzdy (predošlým, novým) a exekútorom. Nedodržanie týchto informačných povinností zákon sankcionuje - možnosťou ukladania poriadkových pokút zo strany súdu na návrh exekútora alebo tzv. inými sankciami.
Odklad a zastavenie exekúcie
Po stránke procesnej má na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy vplyv aj odklad, resp. zastavenie exekúcie. O odklade, resp. zastavení exekúcie rozhoduje súd spravidla na návrh povinného. Zákon pripúšťa, že konanie môže začať aj bez návrhu, obvykle na podnet exekútora, ale je pravdepodobné, že iniciatíva v tomto smere je na povinnom. Ide o inštitúty, ktoré majú za cieľ chrániť povinného a minimalizovať negatívne následky výkonu exekúcie zrážkami zo mzdy na jeho osobu, prípadne jeho rodinu.
Účinky odkladu, resp. zastavenia exekúcie pri exekúcii zrážkami zo mzdy sú rozdielne v závislosti od dôvodu, pre ktorý súd povolil odklad, resp. zastavenie. Platiteľ mzdy po doručení tohto upovedomenia prestane vykonávať zrážky zo mzdy povinného, a to až do času, kým mu exekútor nedoručí príkaz, aby sa v zrážkach pokračovalo. Ak súd povolí odklad exekúcie z dôvodu, že možno očakávať zastavenie exekúcie, platiteľ mzdy pokračuje v zrážkach zo mzdy povinného, ale nevypláca ich oprávnenému, kým sa odklad exekúcie nezruší. Po zastavení exekúcie platiteľ mzdy vyplatí zrazené sumy povinnému.
Súd môže povoliť zastavenie exekúcie zrážkami zo mzdy na základe návrhu povinného v prípade, ak došlo k vyplateniu nedoplatku na výživnom a zrážky sa vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Súd tu preskúmava všetky dôvody, pre ktoré došlo k exekúcii a najmä hodnotí, či možno očakávať, že výživné bude zo strany povinného plnené do budúcnosti dobrovoľne.
Výška zrážok zo mzdy
Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Nezapočítavajú sa však do nej prídavky na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách. Daňový bonus sa do čistej mzdy nezapočítava.
Exekučný poriadok určuje, aká časť z mesačnej mzdy povinného sa mu nesmie zraziť, pričom táto suma musí po vykonaní zrážok zo mzdy ostať k dispozícii povinnému. Táto suma sa nazýva „základnou sumou“ a spôsob jej výpočtu je určený v nariadení vlády SR č. 268/2006 Z. z. Zmena sumy životného minima ovplyvňuje, okrem iného, aj výpočet sumy, z ktorej možno vykonať exekúciu zrážkou zo mzdy.
Životné minimum a základná suma
Suma životného minima je pre každý kalendárny rok upravená v zmysle zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení vždy k 1. júlu. Počnúc od 1. 7. 2011 predstavuje suma životného minima na plnoletú fyzickú osobu sumu v zmysle opatrenia MPSVR SR č. 194/2011 Z. z. Aktuálne, od 1. 7. 2023, je výška životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu 268,88 eur.
Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému bez ohľadu na výšku jeho mzdy, je 60 % zo sumy životného minima. Od 1. 7. 2023 je to 60 % z 268,88 €, teda 161,32 €. Pre zrážky zo mzdy musí dlžníkovi z čistej mzdy zostať aspoň 376,43 eur.
| Parameter | Suma od 1.7.2023 | Popis |
|---|---|---|
| Životné minimum (plnoletá osoba) | 268,88 € | Základná referenčná suma |
| Základná nepostihnuteľná suma (všeobecne) | 161,32 € | 60 % zo životného minima |
| Základná nepostihnuteľná suma (na osobu vyživovanú) | 67,22 € | 25 % zo životného minima |
| Základná nepostihnuteľná suma pri výživnom | 112,93 € | 70 % zo 161,32 € |
| Suma, nad ktorú možno exekuovať bez obmedzenia | 1129,29 € | Trojnásobok základnej sumy (3 x 376,43 €) |
Špecifické prípady zrážok: výživné a iné pohľadávky
Vymoženie pohľadávky na výživné pre maloleté deti je riešené osobitne - je určená nižšia základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, a to na sumu 70 % zo základnej sumy, ktorá pripadá na povinného (70 % zo sumy 161,32 €) - t. j. 112,93 eur. Právna úprava primerane zohľadňuje aj povinnosť dlžníka vyživovať ďalšie osoby. Základná suma vo výške 25 % zo životného minima (67,22 €) sa započítava na vyživovanú osobu (napr. manžela, dieťa).
Pri vymáhaní neprednostnej pohľadávky pre 1 dospelú osobu vyživujúcu napr. 1 dieťa, zostane dlžníkovi z čistej mzdy napríklad len 376,43 eur + 94,10 eur (ak je dlžník rodičom, ktorý vyživuje maloleté dieťa a dlhuje na úvere).
Pravidlo tretín
Exekučný poriadok upravuje pravidlo tretín. Po odpočítaní základnej sumy z čistej mzdy sa zvyšok čistej mzdy zaokrúhli nadol na sumu deliteľnú troma. A následne sa pristúpi k exekúcii z jednotlivých tretín, uspokojujúc prednostné alebo neprednostné pohľadávky.
- Z prvej tretiny sa zrážky vykonávajú na neprednostné pohľadávky.
- Z druhej tretiny sa zrážky vykonávajú na prednostné pohľadávky (napr. výživné, náhrada škody spôsobená trestným činom, dane, poistné atď.).
- Tretia tretina zostáva povinnému, pokiaľ nemá prednostné pohľadávky.
Príklad: Ak má povinný čistú mzdu 1000 eur a dlhuje na splátke úveru (neprednostná pohľadávka), z čistej mzdy sa najskôr odpočíta 376,43 eur (základná suma pre 1 dospelú osobu bez vyživovaných osôb). Zostatok, t. j. 623,57 eur, sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, t. j. na 623,55 eur. Exekútor tak zráža z prvej tretiny vypočítaného zostatku, t. j. 207,85 eur.
Exekúcia bez obmedzenia
Ak zvyšok čistej mzdy po odpočítaní základnej sumy presiahne trojnásobok základnej sumy, t. j. 3 x 376,43 eur = 1129,29 eur, potom sa zrážky vykonajú z tejto presahujúcej sumy bez obmedzenia. To znamená, že suma presahujúca 1129,29 eur sa môže celá zraziť na úhradu pohľadávok. Pre pracujúceho dôchodcu to znamená, že ak jeho čistá mzda dosahuje napr. 1505,73 eur (čo je 376,43 € základná suma + 1129,29 € suma, nad ktorú možno exekuovať bez obmedzenia), potom zrážky zo mzdy môžu byť vo výške 1129,29 eur. Ak je však čistá mzda pracujúceho dôchodcu menej ako 1129,29 eur (napr. 700 eur), aplikujú sa pravidlá tretín.