Metódy čítania a edukácie pre žiakov s mentálnym postihnutím

Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú oblasť, ktorá si vyžaduje špecifický prístup v edukácii a starostlivosti. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie a umožniť jednotlivcom žiť plnohodnotný život s ohľadom na ich individuálne potreby a schopnosti. Výchova a vzdelávanie žiakov s mentálnym postihnutím závisí od stupňa ich mentálneho postihnutia, pre ktorý je charakteristická istá inteligenčná úroveň jedinca a potenciálne predpoklady jeho ďalšieho osobnostného rozvoja. Tento článok sa zameriava na metódy používané v starostlivosti o mentálne postihnutých jedincov a na špecifiká ich edukácie, s dôrazom na metodiku čítania s porozumením.

Mentálne postihnutie a jeho charakteristika

Mentálne postihnutie je vývinová porucha, ktorá ovplyvňuje kognitívne, sociálne a adaptívne funkcie. Deti s mentálnym postihnutím môžu mať ťažkosti s učením, komunikáciou, riešením problémov a adaptáciou na nové situácie. Pre týchto žiakov je charakteristická istá inteligenčná úroveň a potenciálne predpoklady ich ďalšieho osobnostného rozvoja.

Definície a kategorizácia viacnásobného postihnutia (VNP)

Definovanie VNP a kategorizácia VNP sa líšia podľa rôznych autorov. Márkusová, E. označuje za viacnásobné postihnutie len tie prípady, kedy sú prítomné dva a viaceré hlavné príznaky (postihnutia), ktoré vznikli na základe poškodenia v rovnakom čase a neboli rozvinuté sekundárne či terciálne. Vašek, Š. charakterizuje viacnásobné postihnutie ako „multifaktoriálne, multikauzálne a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení. Ich interakciou a prekrývaním vzniká tzv. synergický efekt.“

Rozoznávame:

• Ľahké viacnásobné postihnutie: Cieľom je dosiahnuť takú úroveň rozvoja osobnosti, že budú schopní žiť relatívne samostatný a nezávislý život a budú schopní sa primerane adaptovať alebo integrovať do spoločnosti s minimálnou mierou podpory. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v podmienkach bežnej školy.
• Ťažké viacnásobné postihnutie: U týchto jednotlivcov dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, že u jednotlivcov bude aspoň perspektíva samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.

Príčiny viacnásobného postihnutia

Viacnásobné postihnutie (VNP) je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory. Najzávažnejšie VNP sú väčšinou vyvolané príčinami pôsobiacimi v štádiu prenatálneho vývinu, medzi ktoré patria:

• Infekcia alebo intoxikácia
• Indikácie psychického charakteru
• Traumy alebo fyzikálne faktory
• Vývinové poruchy
• Metabolické a nutričné činitele
• Ochorenia CNS a zmyslových orgánov
• Kombinácie príčin
• Poruchy tehotenstva
• Vplyvy materiálneho prostredia
• Chromozomálne abnormality
• Vplyvy sociálneho prostredia
• Genetické vplyvy
• Mechanické poškodenia
• Neznáme prenatálne, perinatálne a postnatálne vplyvy

Diagnostika viacnásobného postihnutia

Výskyt a určovanie početnosti VNP je viazané na definovanie, čo všetko sa do tejto skupiny zaraďuje. Pri určovaní diagnózy VNP sa vychádza z výsledkov odborných vyšetrení (lekárskych, psychologických) a predovšetkým odborného vyšetrenia špeciálneho pedagóga. Početnosť VNP sa pre uvedené kritériá určuje len približne.

Špeciálnopedagogická diagnostika VNP jednotlivcov má byť zameraná na identifikáciu, analýzu, monitorovanie a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca so spätnou väzbou a analýzu edukačných potrieb v týchto kľúčových oblastiach komplexnej osobnosti:

• Komunikácia
• Motorika
• Emocionalita
• Správanie
• Senzorika
• Sebaobsluha
• Kognitívne procesy
• Spôsobilosti pre sociálne interakcie
• Orientácia v prostredí
• Autoregulácia

Je súčasťou multidisciplinárnej priebežnej vývinovej diagnostiky (medicínska diagnostika, psychologická diagnostika, sociálna diagnostika).

Metódy starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím

Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie a prevenciu defektivity. Medzi základné skupiny metód patria:

• Reedukačné metódy: Súhrn špeciálno-pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia znamená prevýchovu alebo obnovenú výchovu a zahŕňa špeciálne pedagogické metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.
• Kompenzačné metódy: Súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných, nepostihnutých funkcií. Kompenzácia znamená vyváženie alebo vyrovnanie a zameriava sa na zdokonalenie výkonnosti inej, nepostihnutej funkcie. Napríklad, u nevidiacich sa rozvíja sluchové, hmatové a čuchové vnímanie.
• Rehabilitačné metódy: Súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia znamená znovuuschopnenie a zameriava sa na sociálne dôsledky defektu. Rehabilitačnou činnosťou sa upravujú porušené vzťahy v spoločnosti, pracovné a výchovno-vzdelávacie vzťahy. Rehabilitácia nadväzuje na výsledky kompenzácie a reedukácie.

Špeciálnopedagogická didaktika a formy výučby

Špeciálnopedagogická didaktika je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá zákonitosťami procesu vyučovania postihnutých, narušených jedincov a jedincov so špeciálnymi potrebami, prihliadnutím na druh a stupeň postihnutia (defektu), narušenia a vek vyučovaných. Didaktika v jednotlivých učebných predmetoch sa označuje ako metodika.

Klasifikácia vyučovacích metód

Metódy vyučovania sú spôsoby usporiadania a realizácie vyučovacej činnosti učenia na dosiahnutie vytýčených vyučovacích cieľov. Triedenie metód pre potreby vyučovania postihnutých alebo narušených jedincov:

• Všeobecné metódy
• Modifikované metódy: Metódy používané u intaktných žiakov, modifikované pre potreby postihnutých.
• Špeciálne metódy: Používané len pre špeciálne školy.

Ďalšie delenie je podľa:

• Logického postupu: metóda analytická a syntetická; metóda induktívna a deduktívna; metóda genetická a dogmatická.
• Prostriedkov a zámerov: metóda samostatnej práce; mimovoľného učenia; fixačné; diagnostické a klasifikačné.

Pri adaptácii týchto metód druhu a stupňa postihnutia alebo narušenia vznikajú špeciálne metódy, ktoré sa opierajú o prirodzené záujmy dieťaťa, o jeho potreby, psychické a telesné možnosti a o požiadavky obsahu a rozsahu učiva. Proces výučby sa realizuje v nasledujúcich etapách:

1. Úvodné (vstupné) práce
2. Bezprostredné pozorovanie toho, o čom sa deti učia (napr. zber jabĺk)
3. Konkrétna expresia (vyjadrenie v rôznych formách) napr. vystrihovania

Vo výučbe sa používa čítanie, písanie a počítanie. Koncipovanie obsahu vzdelávania vychádza z potreby poznať najbližšie prostredie, ktoré sa postupne stupňovito rozširuje. Obsah vzdelávania je rozložený nie v predmetoch, ale v témach - ročných, mesačných, týždenných, denných.

Metódy rozvoja komunikačných spôsobilostí

Metódy akými sa postihnutí vedú k osvojeniu základných komunikačných spôsobilostí zahŕňajú:

• Britská metóda: Spočíva v globálnom odzeraní slov a viet, v napodobovaní výslovnosti (vyslovovania); v oprave chybnej artikulácie.
• Belgická metóda: Cvičenie rozprávania hrovou formou; nácvik ideo-vizuálneho čítania; globálne odzeranie cvičenie hovoridiel (dýchacie); cvičenie rečových celkov písanie slov a viet, ktoré sa už predtým naučili vyslovovať.
• Materinská metóda: Vychádza z toho, aby dieťa pochopilo, „čo je to rozprávať“ (hovoriť) a aby zachytilo rytmus reči.

Podľa spôsobov sprostredkovania informácií v rámci vyučovacieho procesu u postihnutých alebo narušených detí možno uviesť toto triedenie:

• metóda viacnásobného opakovania informácie
• metóda nadmerného zvýraznenia informácie (inštrukčnými médiami a pod.)
• metóda optimálneho kódovania
• metóda zapojenia viacerých kanálov do prijímania informácií
• metóda spätnej väzby
• metóda algoritmizácie obsahu vzdelávania

Špeciálne metódy možno deliť aj v závislosti od foriem sprostredkovania informácií:

• metóda slovného sprostredkovania
• metóda sprostredkovania pohybom (rúk mimikou a pod.), inštrukčnými médiami a technickými prostriedkami (elektrické zosilňovače a pod.)
• metóda kombinovaná (z uvedených foriem)

Dôležitou súčasťou metód sú špeciálne metodiky, ktoré môžu byť zamerané na vyučovacie predmety alebo spôsobilosti, ktoré si žiaci majú osvojiť. Ide tu o konkrétne spôsoby a postupy individuálne volené a prispôsobené druhu a stupňu postihnutia. Ide tu o špeciálnopedagogické metodiky u nevidiacich na osvojenie čítania a písania pomocou bodového písma; u telesne postihnutých o špeciálnopedagogické metodiky písania kýpťom, protézou, ústami, nohami a pod.

Organizačné formy vyučovania

Formy vyučovania postihnutých a narušených žiakov predstavujú organizačné usporiadanie podmienok a priebehu vyučovacieho celku, na základe ktorých učiteľ organizuje svoju prácu. Patria sem:

• Miesto, kde sa realizuje výučba: špeciálna škola, špeciálna trieda, školský pozemok, dielňa, laboratórium, príroda, výrobná organizácia.
• Počet súčasne vyučovaných žiakov: individuálne, hromadné, zmiešané (napríklad Daltonsý plán alebo metóda M. Grzegorzewskej).
• Dĺžka vyučovania: časové trvanie vyučovacej hodiny, vyučovacia jednotka.
• Stupeň homogenity žiakov: homogénna trieda (podľa druhu a stupňa postihnutia), heterogénna trieda (intaktní žiaci s postihnutými), rozdelenie do paralelných tried podľa schopností.
• Obsah vzdelávania (curriculum): súhrn poznatkov, spôsobilostí a zručností, upravený podľa možností žiakov a druhu postihnutia (napr. individuálna logopedická starostlivosť, rytmicko-pohybová výchova).

Metódy výučby čítania pre mentálne postihnutých žiakov

Čítanie s porozumením je komplexná zručnosť, ktorá si vyžaduje súhru viacerých kognitívnych funkcií. U žiakov s mentálnym postihnutím predstavuje osvojenie si tejto zručnosti špecifickú výzvu, ktorá si vyžaduje individuálny prístup a vyvážené uplatňovanie rôznych metód vyučovania čítania a písania so zohľadnením ich potrieb. Jeden z hlavných cieľov predmetu slovenský jazyk a literatúra, ktorý je nosným predmetom v edukačnom procese žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia, je vytvoriť u žiakov návyk hlasného čítania a naučiť ich rozumieť prečítanému textu. Najlepším prostriedkom pri reedukácii špecifických problémov žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím pri zvládaní techniky a spôsobu čítania je hra a hrové aktivity, hry s písmenami a slovami.

Rôzne prístupy k výučbe čítania

Existuje množstvo metód a prístupov k výučbe čítania, ktoré vychádzajú z rôznych teoretických predstáv o tom, ako sa človek učí čítať. Niektoré metódy sa zameriavajú na postupné skladanie písmen a hlások do slov, iné na vnímanie slov ako celkov. Je dôležité si uvedomiť, že neexistuje univerzálna metóda, ktorá by vyhovovala všetkým žiakom, a preto je potrebné experimentovať a prispôsobovať výučbu individuálnym potrebám každého dieťaťa.

Hlásková analyticko-syntetická metóda

Hlásková analyticko-syntetická metóda vychádza z analýzy prirodzenej hovorenej reči. Označenie „hlásková analyticko-syntetická“ znamená, že základnou fonologickou jednotkou, z ktorej čítanie vychádza, je hláska (tak ako ju počuť v slove), a že (na rozdiel od syntetických metód) fáza analýzy (hovorenej reči) predchádza fáze syntézy (hlások do slabík, slabík do slov).

Kroky hláskovej analyticko-syntetickej metódy:

1. Identifikácia počiatočnej, často sa opakujúcej kľúčovej hlásky: Žiak sa učí rozpoznávať a identifikovať zvuky jednotlivých hlások.
2. Syntéza slabík: Hlások sa spájajú do slabík.
3. Syntéza slov: Slabiky sa spájajú do slov. Spočiatku ide o syntézu otvorených slabík do dvoj-, troj- a neskôr viacslabičných slov (ma-ma, la-vi-ca, atď.), neskôr už aj kombináciu otvorených so zatvorenými slabikami (mes-to, so-már), vrátane slabík so spoluhláskovými skupinami (zá-hra-da, strom-ček). Absolvovanie posledného kroku - syntézy slova - predpokladá možnosť jeho identifikácie, t.zn., že v prípade, že je súčasťou slovnej zásoby dieťaťa, malo by ho spoznať a pochopiť jeho význam.

Globálna metóda čítania

Východiskovou jednotkou globálnej - celoslovnej metódy čítania je slovo, ako základná významová jednotka jazyka. Globálne čítanie je potom vo svojej podstate podobné čítaniu logogramov, prípadne čítaniu, ktoré možno pozorovať u detí predškolského veku, keď začínajú rozpoznávať nápisy vyskytujúce sa v ich bezprostrednom okolí.

Zástancovia globálnej metódy zdôvodňovali význam a výhody globálnej metódy tým, že čítanie je primárne proces globálneho vnímania celkov, v ktorom je prvoradý ich význam a myšlienkový obsah. Vyučovanie čítania by sa preto malo zakladať na čítaní významových celkov a nie na mechanickom skladaní ich častí. Ďalším argumentom bola skutočnosť, vyplývajúca z výskumov (sledovania očných pohybov pri čítaní a kapacity krátkodobej pamäti), ktoré potvrdili, že dospelí čitatelia zďaleka nečítajú texty po písmenách, ale po slovách a rozsiahlejších celkoch. Globálny charakter vyspelého čítania dospelých bol potom argumentom v prospech toho, aby sa práve takáto stratégia čítania podporovala aj u detí, a to už od samého začiatku.

Metodika Sfumato ® - Splývavé čítanie ®

Na ceste k správnemu čítaniu musíme prejsť celým radom plynulých prechodov. Súhrou jednotlivých funkcií získame komplexnú schopnosť čítania. Metodika Sfumato ® - Splývavé čítanie ® rieši prenos zmyslových informácií a ich spracovanie.

Princípy a odporúčania pre výučbu čítania s porozumením

• Individuálny prístup: Každý žiak s mentálnym postihnutím má svoje špecifické potreby a schopnosti. Výučba by mala byť prispôsobená jeho individuálnym možnostiam a tempu.
• Používanie rôznych metód: Je dôležité experimentovať s rôznymi metódami a prístupmi, aby sa zistilo, čo najlepšie funguje pre daného žiaka. Kombinácia hláskovej analyticko-syntetickej metódy a globálnej metódy môže byť efektívna.
• Vizuálna podpora: Vizuálne pomôcky, ako sú obrázky, karty so slovami a piktogramy, môžu pomôcť žiakom lepšie pochopiť čítaný text.
• Opakovanie a precvičovanie: Žiaci s mentálnym postihnutím potrebujú viac opakovania a precvičovania, aby si osvojili nové poznatky a zručnosti.
• Krátke a jednoduché texty: Texty by mali byť krátke, jednoduché a obsahovať známe slová a pojmy.
• Zameranie na porozumenie: Dôležité je zamerať sa na porozumenie textu, nielen na mechanické čítanie. Po prečítaní textu by mal žiak vedieť odpovedať na otázky týkajúce sa jeho obsahu.
• Motivácia a podpora: Je dôležité motivovať žiakov a poskytovať im pozitívnu spätnú väzbu. Úspech v čítaní môže výrazne zvýšiť ich sebavedomie a motiváciu k učeniu.
• Zapojenie rodiny: Rodičia a rodinní príslušníci môžu hrať dôležitú úlohu v podpore čítania s porozumením.

Expozičné metódy pre prijímanie informácií

Expozičné metódy sú metódy prvotného prijímania informácií, pomocou ktorých si žiaci utvárajú nové poznatky, vedomosti, spôsobilosti, zručnosti, návyky.

A. Metódy priameho prenosu poznatkov

• Monologické slovné metódy:
  • Rozprávanie: Používa sa vtedy, ak učivo nie je náročné a má výchovné poslanie, zamerané na predstavy, city a fantáziu.
  • Opis: Používa sa pri vysvetľovaní javu, veci, predmetu (napr. rastliny, bunky).
  • Vysvetľovanie: Objasňuje zovšeobecnenia - pojmy, poučky, pravidlá, zákony. Učiteľ sa opiera o skúsenosti žiakov a učivo vysvetľuje v logickej nadväznosti.
  • Prednáška: Uplatňuje sa na vysokých a stredných školách, musí mať motivačný úvod, logicky zoradené informácie a záver so zhrnutím.
• Dialogické metódy:
  • Rozhovor: Výmena informácií, ktorá aktivizuje žiakov, rozvíja ich slovnú zásobu a učí ich formulovať myšlienky. Rozlišujeme sokratovský (vedie k premýšľaniu a argumentácii) a heuristický (objaviteľský, riešenie problémov) rozhovor.
  • Beseda: Spoločné riešenie problému alebo vymieňanie si skúseností na nejakú tému.
  • Dramatizácia: Názorné predvedenie príbehu, udalosti, najmä na 1. stupni ZŠ.
  • Hranie rolí: Žiaci sa vžívajú do rolí postáv a vytvárajú situácie s príbehom.

B. Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov

• Pozorovanie: Cieľom je bezprostredné poznávanie predmetov, javov, dejov (napr. rastu fazule).
• Demonštrácia/predvádzanie: Ukážka predmetov, pokusov, pohybových činností, výtvarných a hudobných diel.
• Laboratórne práce, pokusy: Žiaci vykonávajú sami a získavajú poznatky a skúsenosti (fyzika, chémia, prírodovedné predmety).
• Montážne a demontážne práce: (stavebnice, lego) Rozvíjajú vnímanie a myslenie žiakov.

C. Problémové metódy

• Problémové vyučovanie: Učiteľ zaraďuje riešenie problémov ako prostriedok intelektového rozvoja žiakov, vedie k aktivite a tvorbe vnútornej motivácie.
• Projektové vyučovanie: Pomocou projektov žiaci riešia problémové úlohy praktického zamerania (mesto, príroda, životné prostredie).

D. Metódy samostatnej práce

Metódami samostatnej práce rozumieme individuálnu prácu žiaka, ktorá rozvíja čitateľskú gramotnosť, schopnosť robiť si poznámky, zostaviť osnovu a reprodukovať text.

Druhy samostatnej práce:

• práca s knihou
• štúdium rôznej literatúry (slovníky, encyklopédie, odborné časopisy)
• samostatné štúdium s využitím techniky (televízia, rozhlas, počítač, CD)

E. Metódy mimovoľného učenia

Učiteľ je pre žiaka vzorom pôsobiacim na všetku jeho činnosť. Často si neuvedomuje, že jeho názory, postoje, záujmy, mimiku, intonáciu reči, gestikuláciu, vzťah k práci, pristupovanie k žiakom a pod. žiaci napodobňujú.

Fixačné metódy

Opakovanie, upevňovanie a precvičovanie je neoddeliteľnou súčasťou vyučovacieho procesu. Keď sa učivo neopakuje a neupevňuje, dochádza k zabúdaniu. Zabúdanie je sprievodným znakom učenia sa. Hneď po prebratí novej učebnej látky je zabúdanie najrýchlejšie.

Opakovanie, upevňovanie učiva sa môže robiť:

• v škole, hneď na vyučovacej hodine po prebratí učiva
• v škole, po určitom tematickom celku
• v škole, na polroka, konci roka a na začiatku šk. roka
• doma, formou domácich úloh a domáceho učenia

Proces zabúdania sa spomaľuje:

• ak sa učivo opakuje a precvičuje hneď po prebratí učiva,
• ak intervaly medzi opakovaniami nie sú príliš dlhé (je chybou ak učiteľ „odkladá“ opakovanie až po prebratí tematického celku),
• ak je množstvo učiva pre žiakov primerané,
• ak žiak učivu porozumel,
• ak má možnosť aplikovať učivo v rôznych zmenených situáciách a pod.

Formy opakovania:

• písomné opakovanie (test, diktát)
• opakovanie formou rozhovoru, besedy, dramatizácie, laboratórnej práce
• opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry
• domáce úlohy

Okrem opakovania učiva (vedomostí a spôsobilostí) je potrebné upevňovať aj zručnosti žiakov. Ide o zručnosti motorické (napr. písanie), pohybové, umelecké.

Metódy zdokonaľovania zručností:

• metóda cvičenia a opakovania
• športový tréning
• metóda kontrastu (spočíva v tom, že porovnáva správne a nesprávne úkony, napr. držanie tela, držanie nástroja, hádzanie loptou a pod.)

Diagnostické a klasifikačné metódy

Diagnostikovať (z gréčtiny) znamená zistiť, určiť, stanoviť, pomenovať určitý stav. V pedagogike vyjadruje zistenie výsledkov učebnej činnosti žiakov, úroveň vedomostí a zručností. S diagnózou súvisí i hodnotenie, ktoré je konštatovaním stavu slovom alebo písmom. Účinnejšia je kombinácia slovného hodnotenia s neslovným hodnotením.

Diagnostické, hodnotiace a klasifikačné metódy:

• ústne skúšanie
• písomné skúšanie (diktáty, písomné práce, D.ú.)
• praktické skúšanie (pracovná výchova, telesná výchova, geometria, laboratórne cvičenia)
• didaktické testy
• výkonové skúšky (rýchlosti a správnosti čítania, písania, pohybov)
• portfólio (súbor prác žiaka za určité obdobie)

Intervenčné programy a práca s textom

Intervenčné programy zohrávajú kľúčovú úlohu v živote osôb s mentálnym postihnutím. Ich cieľom je maximalizovať potenciál jednotlivca, rozvíjať jeho schopnosti a zručnosti a umožniť mu plnohodnotné zapojenie do spoločnosti. Intervenčné programy v špeciálnej pedagogike predstavujú systematický a cielený prístup, ktorý sa zameriava na prekonávanie bariér a dosahovanie individuálnych cieľov. Koncentrujú sa na optimalizáciu jednej oblasti prostredníctvom intervencie, tzn. zameriavajú sa vždy na jeden proces, ktorý sa prostredníctvom techniky upevňuje alebo rozvíja. Intervenciou sa rozumie pôsobenie na jednotlivca prostredníctvom postupu, techniky či metódy, ktorá smeruje k úprave, zmene alebo upevneniu procesu. V zostavených programoch sa pod touto oblasťou myslí oblasť čítania s porozumením v materinskom alebo cudzom jazyku.

Práca s textom a rozvoj kognitívnych procesov

Práca s textom zahŕňa tri etapy čítania: pred, počas a po čítaní textu. Koncentrujeme sa na rozvíjanie porozumenia, motivácie práce s textom, motivácie k čítaniu a rozvíjanie afektívnej roviny pri práci s aktivitami pred, počas a po čítaní textu.

Rozvíjanie prediktora (kognitívneho, resp. metakognitívneho) znamená stimulovanie a podporovanie jednotlivých kognitívnych a metakognitívnych procesov. V každej intervenčnej jednotke (jedna hodina programu) sa rozvíja jeden, príp. dva na seba nadväzujúce prediktory tak, že sa zámerne aktivitami a postupmi koncentrujeme na daný kognitívny proces. Postupujeme od nižších procesov k vyšším, t. j. pozornosť, koncentrácia, pamäť, percepcia (vnímanie), kognitívna štrukturácia, inferenčné myslenie, predstavivosť, fantázia, divergentné myslenie, tolerancia nejednoznačnosti, kritické myslenie a sebareflexia.

Z výskumu sa prejavilo spolupôsobenie uvedených prediktorov s úrovňou čítania s porozumením (s výkonom v čítaní s porozumením). Zistilo sa, že najväčší podiel vplyvu na čítanie s porozumením má vnímanie jazykových prostriedkov, kognitívna štrukturácia a z časti tolerancia nejednoznačnosti. Na základe týchto vedeckých hypotéz a výsledkov výskumu sa určilo, ktoré prediktory sa budú v intervenčnom programe rozvíjať, resp. ktorými prediktormi sa bude intervenovať porozumenie čítaného textu.

Individuálny prístup a špecifiká práce s deťmi s mentálnym postihnutím

Práca s deťmi s mentálnym postihnutím je špecifická a vyžaduje si individuálny prístup, trpezlivosť a empatiu. Prináša so sebou výzvy, ale aj jedinečné obohatenie pre pedagógov a samotné deti. Každé dieťa je jedinečné a potrebuje šancu posúvať sa vlastným tempom a spôsobom vnímania. Niekto sa učí cez sluch, iný cez hmat, ďalší cez priestorovú orientáciu. Dôležité je zistiť, čo dieťa potrebuje, a prispôsobiť tomu metódy a prístupy.

Komunikácia a porozumenie

Deti s poruchou autistického spektra vyzerajú ako všetky ostatné deti, čo sťažuje okoliu porozumieť ich správaniu a prijať ho. Podstatným problémom autizmu je komunikácia - verbálna a neverbálna. S týmito deťmi zväčša nemožno konverzovať, časté sú echolálie - opakovanie počutých slov. Autisti nevedia porozumieť neverbálnej komunikácii a udržiavať očný kontakt. Vnímajú okolie najmä zmyslami, ktoré veľakrát prevyšuje ich intelekt. Na spoznanie sveta sa potrebujú niečoho dotknúť, počuť, vidieť, ovoňať, ochutnať. Ďalším špecifikom je, že sa ťažko dokážu spolu hrať. Hrajú sa vedľa seba, no dosiahnuť, aby sa hrali spolu, je pre učiteľa veľmi náročné, ale aj veľmi dôležité pre vytvorenie vzťahu medzi deťmi.

Súčinnosť rodičov a odborníkov

Pri deťoch s postihnutím je dôležitá súčinnosť rodičov. Pre učiteľa je dôležité spoznávať rodičov, lebo deti sú odrazom celej rodiny. Ak chce učiteľ, aby sa dieťa niečo naučilo, musí mu v tom rodič pomáhať. Narodenie dieťaťa so zdravotným postihnutím prináša veľké psychické aj fyzické zaťaženie nielen pre rodičov, ale aj pre celú rodinu. Zo skúseností vyplýva, že len máloktorým rodičom sa podarí úplne zmieriť s tým, že ich dieťa je postihnuté, časom sa však naučia s touto skutočnosťou žiť.

Inklúzia: Áno alebo Nie?

V Európskej únii sa dlhodobo hovorí o zavádzaní inkluzívnych škôl, v ktorých by sa deti s postihnutím učili spoločne so zdravými deťmi. Pri telesných postihnutiach, zrakových či sluchových, poruchách učenia a komunikácie by to bolo vhodné a potrebné, ak by sa zabezpečil bezbariérový vstup, potrebné pomôcky, asistenti a pod. Mentálne postihnutie je však niečo iné. Vzdelávať deti s mentálnym postihnutím na jednej úrovni s ostatnými deťmi v jednej triede a ešte pri počtoch žiakov, ktoré dnes v triedach sú, je podľa niektorých pedagógov nemožné. Navrhujú preto inklúziu týchto detí v rámci voľnočasových aktivít - nech spolu tancujú, športujú, maľujú, trávia voľný čas a zažívajú neformálne záujmové vzdelávanie, ale nedávajme ich do jednej triedy s deťmi v bežných školách.

Na druhej strane, sú tu pozitívne skúsenosti s inklúziou, napríklad s Dávidkom s Downovým syndrómom, ktorého asistentka tvrdí, že Dávid pracuje celú hodinu, číta, píše, počíta, tvorí vety a teší sa do školy. So spolužiakmi má po rokoch v spoločnej triede výborný vzťah.

Riaditeľka špeciálnej školy v Žiline Miroslava Jančová s integráciou nesúhlasí, hoci, samozrejme, záleží to aj na postihnutí dieťaťa. Podľa jej názoru sú tieto deti v základných školách často preťažované a nešťastné. Mnohé boli až u nich pochválené, vyzdvihnuté, dostali rôzne diplomy, stali sa úspešnými. Dôležité je, aby sa spoločnosť naučila, že všetci patríme k sebe. Za súčasných podmienok je to fakt nerealizovateľné, no štát by mal vytvoriť podmienky pre inkluzívne školstvo.

Súčasný stav intervenčných programov na Slovensku

Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú problematiku, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup a efektívne intervenčné programy. Na Slovensku, rovnako ako v iných krajinách, je táto oblasť predmetom neustáleho vývoja a snahy o zlepšenie kvality života osôb s mentálnym postihnutím.

Raná intervencia

Raná intervencia je zameraná na deti s mentálnym postihnutím v ranom a predškolskom veku. Jej cieľom je stimulovať vývoj dieťaťa, podporovať jeho kognitívne, motorické a sociálne zručnosti a pripraviť ho na vstup do školy. Alica Vančová sa venovala ranej intervencii postihnutých ako výzve pre teóriu a prax špeciálnej pedagogiky.

Vzdelávanie

Vzdelávanie detí a žiakov s mentálnym postihnutím prebieha v špeciálnych školách, špeciálnych triedach v bežných školách alebo formou individuálnej integrácie. Individuálna integrácia detí a žiakov so zrakovým postihnutím sa tiež stáva dôležitou súčasťou vzdelávacieho systému.

Sociálna a pracovná rehabilitácia

Sociálna rehabilitácia je zameraná na podporu sociálneho začlenenia osôb s mentálnym postihnutím. Jej cieľom je rozvíjať sociálne zručnosti, podporovať sebestačnosť a nezávislosť a umožniť osobám s mentálnym postihnutím aktívne sa zapájať do života spoločnosti. Pracovná rehabilitácia je zameraná na prípravu osôb s mentálnym postihnutím na pracovný život. Jej cieľom je rozvíjať pracovné zručnosti, podporovať získanie zamestnania a udržanie si ho. Výchovná a komplexná rehabilitácia postihnutých v ponímaní špeciálnej pedagogiky je dôležitou súčasťou starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím.

Trendy a inovácie v intervenčných programoch

V súčasnosti sa v intervenčných programoch pre mentálne postihnutých presadzujú nové trendy a inovácie, ktoré zohľadňujú najnovšie poznatky vied o človeku a vied o výchove. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Neuropsychoedukačná intervencia a neuropsychofyzická korekcia
• Využitie multimediálnych PC programov
• Peer mediácia

tags: #citanie #pre #mentalne #postihnutych #ziakov