Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie sa týka každého zamestnávateľa bez ohľadu na to, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Túto povinnosť ustanovuje § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom vo všetkých zmenách zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti.
Okrem povinnosti zamestnávateľa poskytovať zamestnancom stravovanie, je zamestnávateľ povinný na stravovanie aj prispievať. Príspevok na stravovanie je jedným z najobľúbenejších zamestnaneckých benefitov. Zamestnávatelia si uvedomujú, že spokojný zamestnanec je motivovaný zamestnanec, a preto sa snažia udržať svojich pracovníkov šťastných a nasýtených. Od jari 2025 platia nové pravidlá pre príspevok na stravu, ktoré prinášajú zmeny pre zamestnávateľov aj zamestnancov.
Kto má nárok na príspevok na stravovanie?
Právny nárok na stravovanie majú len tí zamestnanci, ktorí vykonávajú práce v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy. Každý zamestnanec v pracovnom pomere, ktorý na svojom pravidelnom pracovisku v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny bez ohľadu na to, či pracuje v rovnomerne alebo nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase a nepretržitej prevádzke, má nárok na stravovanie. Nárok na stravovanie nie je podmienený nárokom na prestávku v práci.
Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie teplé hlavné jedlo. Nárok na poskytnutie stravy majú tí zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu v mieste dohodnutom v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, t. j. na svojom pravidelnom pracovisku.
Skrátený úväzok a stravné
Na Slovensku pracuje na skrátený úväzok len zlomok ľudí. Skrátené úväzky využívajú hlavne študenti, dôchodcovia a matky s malými deťmi. Ich výhodou je flexibilnejší pracovný čas a možnosť stíhať aj iné povinnosti. Ak zamestnanec neodpracuje v jeho bežný pracovný deň viac ako 4 hodiny, hoci je to z dôvodu polovičného úväzku, nemá nárok na stravný lístok. Ak však zamestnanci na polovičný úväzok pracujú viac ako 4 hodiny denne (napríklad 4 dni v týždni po 5 hodín), majú nárok na stravné lístky za všetky štyri odpracované dni v týždni.
Príklad: Zamestnanec má týždenný pracovný čas 20 hodín rozvrhnutý na 3 dni v týždni, a to v pondelok a v stredu 8 hodín a v piatok 4 hodiny. Nárok na stravovanie mu vznikne v pondelok a v stredu. V piatok mu nárok na stravovanie nevzniká, pretože odpracuje presne 4 hodiny, nie viac ako 4 hodiny.
Dôležité: Ak idete do práce len na štyri hodiny, nemáte nárok na prestávku. Ten vzniká až vtedy, ak je pracovná doba dlhšia ako šesť hodín. Prestávka na odpočinok a jedenie má trvať 30 minút. Výnimku majú mladiství zamestnanci, ak ich pracovná zmena trvá dlhšie ako 4,5 hodiny.
Viac pracovných pomerov súčasne
Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného. Zamestnancovi vzniká nárok na zabezpečenie stravovania za odpracovaný čas, resp. pracovnú zmenu.
Príklad: Máte uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý pracovný pomer na 4 hodiny denne. Nárok na stravné máte len z prvého pracovného pomeru. Ak by ste mali druhý pracovný pomer napríklad na 6 hodín denne, nárok na stravné by vám vznikol z oboch pracovných pomerov bez ohľadu na to, či ich máte uzatvorené u toho istého zamestnávateľa alebo u dvoch rôznych zamestnávateľov. V oboch pracovných pomeroch by bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.
Práca z domu (Home Office) a stravné
Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu), máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Práca z domu nezbavuje zamestnávateľa tejto povinnosti.
Pri remote pozíciách sa odporúča uprednostniť finančný príspevok, pretože je flexibilnejší. Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu.
Formy zabezpečenia stravovania
Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať všetkým zamestnancom stravovanie buď v mieste ich pracoviska, alebo v jeho okolí. Formu zabezpečenia stravovania určuje zamestnávateľ. Výnimkou je, ak forma zabezpečenia stravovania sa stala súčasťou kolektívnej zmluvy platnej medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.
Zamestnávatelia na plnenie tejto povinnosti môžu využívať:
- Vlastné stravovacie zariadenie: Zamestnávateľ zriadi vlastnú firemnú kantínu.
- Stravovacie zariadenie iného zamestnávateľa: Zamestnávateľ využije zariadenie iného zamestnávateľa, ktoré sa nachádza v blízkosti.
- Stravovacie poukážky (gastrolístky): Zamestnávateľ zabezpečí stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby oprávnenej sprostredkovať stravovacie služby (napr. Accor services Slovakia, s. r. o., Doxx - stravné lístky, s. r. o., Le cheque dejeuner, s. r. o., Sodexho paas SR, s. r. o., Vaša stravovacia s. r. o.).
- Finančný príspevok: Zamestnávateľ môže vo výnimočných prípadoch poskytnúť finančný príspevok.
Zamestnávateľ môže jednotlivé formy zabezpečenia stravovania aj kombinovať.
Finančný príspevok na stravovanie
Zamestnávateľ môže svoju povinnosť zabezpečenia stravovania vo výnimočných prípadoch splniť aj poskytnutím finančného príspevku v zmysle § 152 ods. 5 Zákonníka práce. Tieto výnimočné prípady sú, ak:
- stravovanie neumožňujú podmienky výkonu práce (napr. zamestnanci vykonávajú výskumné práce vo vysokohorskom prostredí alebo ťažbu dreva v lese),
- zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie iným spôsobom,
- zamestnanec predložil zamestnávateľovi lekárske potvrdenie o závažnom ochorení tráviaceho traktu, ktoré vyžaduje dodržiavanie prísnej špeciálnej diéty.
Finančný príspevok, ktorý poskytne zamestnávateľ zamestnancovi na stravovanie, je u zamestnávateľa považovaný za daňový výdavok. Finančný príspevok je u zamestnankyne Paulíny, podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, oslobodený od dane z príjmov, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.
Výška príspevku na stravovanie
Zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancovi na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a aktuálneho opatrenia MPSVaR SR o sumách stravného.
Aktuálne sumy stravného (od 1. decembra 2025)
Sumy stravného sa zvyšujú na základe údajov o indexe cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. Ak kumulatívny index oproti poslednej úprave vzrastie o najmenej 5 %, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR môže pristúpiť k úprave súm stravného. Od 1. decembra 2025 sú platné nasledujúce sumy:
| Typ sumy | Výška od 1.12.2025 |
|---|---|
| Stravné (5-12 hod.) | 9,30 € |
| Daňovo uznateľný príspevok zamestnávateľa | 5,12 € |
| Minimálna hodnota gastrolístka | 6,98 € |
Maximálna výška daňovo uznateľného príspevku zamestnávateľa je 55 % z maximálneho stravného (9,30 €), teda 5,12 € denne. Minimálna hodnota stravovacej poukážky musí byť najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín. Od 1. decembra 2025 teda minimálna hodnota stravného lístka predstavuje 6,98 € (75 % z 9,30 €).
Príklad: Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi stravný lístok v hodnote napríklad 6,98 €, zamestnávateľ na neho prispieva sumou minimálne 3,84 € (55 % z 6,98 €) a zamestnanec sumou 3,14 €. Suma 3,14 € sa strháva z mesačnej mzdy zamestnanca. V súčasnosti je maximálny príspevok vo výške 5,12 € (55 % zo 9,30 €) podľa nových podmienok.
Príspevok zo sociálneho fondu
Zamestnávateľ môže zo sociálneho fondu uhradiť časť stravného, ktorú by inak uhradil zamestnanec. Takýto príspevok zo sociálneho fondu je oslobodený od dane a odvodov. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, dohodne sa v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ vo vnútornom predpise.
Príklad: Ak zamestnávateľ celú časť príspevku zamestnanca na stravný lístok vo výške 3,14 € uhradí z prostriedkov sociálneho fondu, potom zamestnanec nebude prispievať na stravovanie vôbec. Príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu nebude pre zamestnanca predstavovať príjem podliehajúci dani z príjmov, teda bude príjmom oslobodeným od dane a poistných odvodov na zdravotné a sociálne poistenie. Z pohľadu zamestnávateľa príspevok zo sociálneho fondu nevstupuje do jeho nákladov. Daňovým výdavkom je tvorba sociálneho fondu.
Oslobodenie od dane z príjmov
Oslobodenie od dane z príjmov je od 1. decembra 2025 jednotné pre všetky formy príspevku na stravovanie, najviac do výšky 5,12 €, čo zodpovedá 55 % z 9,30 €, teda z výšky stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá zo sociálneho fondu, je naďalej oslobodená od dane z príjmov a odvodov. Suma nad 5,12 €, ktorá je poskytnutá dobrovoľne z vlastných zdrojov zamestnávateľa, sa považuje za mzdu a podlieha dani a odvodom.
Kedy povinnosť zabezpečiť stravovanie nevzniká?
Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí:
- sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie). Zamestnancovi na pracovnej ceste patrí tzv. stravné, čo predstavuje náhradu za vynaložené peňažné prostriedky za jeho stravu počas trvania pracovnej cesty. Stravné zamestnávateľ neposkytuje v prípade, že zamestnanec má na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu.
- v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej.
- sú dočasne práceneschopní. Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancovi počas dočasnej pracovnej neschopnosti, pokiaľ sa so zástupcami zamestnancov nedohodne inak.
- pracujú v nadčase. Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom pracujúcim v nadčase, a to ani v prípade, že práca nadčas trvala viac ako 4 hodiny, pretože práca nadčas je vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.
- sú na prekážke na strane zamestnávateľa. Pokiaľ ako zamestnanci nepracujete z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), máte za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňate jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávate v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu vám za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.
- sú domácki zamestnanci v zmysle § 52 Zákonníka práce, ktorých výkon práce je klasickým pracovným pomerom, s tým rozdielom, že prácu nevykonáva na pracovisku u zamestnávateľa.
Dohodári a konatelia: Ak pracujete na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov) alebo ste konateľom či spoločníkom eseročky, nemáte zákonný nárok na stravovanie. Zamestnávateľ však má možnosť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, napríklad aj na študentov alebo konateľa spoločnosti. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie študenta alebo konateľa bude uznaným daňovým výdavkom.
Vyplácanie stravného
Ako zamestnanci musíte mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musíte mať zabezpečené už v čase, keď ste vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám ako zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom.
Ak vám zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vám v skutočnosti vznikol nárok, zamestnávateľ vám o túto časť zníži ďalšie stravné. Ak ukončíte pracovný pomer, ste povinní vrátiť zamestnávateľovi navyše vyplatené stravné či už vo forme stravných lístkov, na gastrokarte, alebo ako finančný príspevok.