Pracovná terapia je kľúčovou súčasťou komplexnej rehabilitácie, ktorá sa zameriava na osvojenie si pracovných návykov a zručností u osôb s mentálnym postihnutím. Jej cieľom je obnova, udržanie alebo rozvoj ich fyzických, mentálnych a pracovných schopností, ako aj ich úspešné začlenenie do spoločnosti. Táto terapia sa riadi zásadou, že každá aktivita by mala prijímateľa sociálnej služby zaujať a mať jasný cieľ, aby sa dosiahla lepšia reedukácia jednotlivých funkcií organizmu.
Zákon č. 448/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov definuje pracovnú terapiu ako odbornú činnosť, ktorá prebieha pod odborným vedením. Podieľa sa na objektivizácii funkčnej kapacity jedinca, čo je nevyhnutné pre správne terapeutické zameranie s cieľom dosiahnuť sociálnu adaptáciu a integráciu postihnutého jedinca, a to tak pracovnú, ako aj osobnú (sebestačnosť v sebaobsluhe). Pracovná terapia taktiež výrazne posilňuje motiváciu postihnutého človeka, pričom všetko závisí od zdravotných schopností, možností a vôle každého prijímateľa sociálnej služby.
Cieľ a výhody pracovnej terapie
Pracovná terapia podporuje rehabilitáciu zdôrazňovaním aktivít každodenného života. Vyškolení terapeuti a terapeutickí asistenti používajú každodenné úlohy ako terapeutické nástroje, posilňujú schopnosti pacientov a pomáhajú im rozvíjať životne dôležité zručnosti. Prostredníctvom rôznych aktivít a cvičení sa každý zameriava na vykonávanie funkčných úloh, rehabilituje zranenia a posilňuje nezávislosť. Pomáha pacientom s fyzickými a kognitívnymi poruchami, čo vedie k väčšej pohode a vyššej kvalite života.
Pracovná terapia je neoddeliteľnou súčasťou procesu liečby a zlepšovania všetkých funkcií, ktoré zvyšujú kvalitu života detí s detskou mozgovou obrnou (DMO). Mozgová obrna predstavuje fyzické a kognitívne problémy, ktoré môžu zasahovať do schopnosti pacienta vykonávať každodenné činnosti. Terapeuti z radov pracovníkov sú tu preto, aby zvýšili schopnosť dieťaťa vykonávať každodenné úlohy a ciele, ktoré nielen zvyšujú celkovú kvalitu života, ale aj zvyšujú šťastie jednotlivcov.
Keď je zhoršený kognitívny vývoj, pracovná terapia podporuje praktické plánovanie a pomáha pacientom s DMO sledovať denné postupy. Deti s motorickým poškodením profitujú z rôznych techník pracovnej terapie určených na zvýšenie funkcie a zmiernenie individuálnych obmedzení. Pediatrická pracovná terapia od útleho veku prispieva k pozitívnej hre a vzdelávaniu, pomáha deťom angažovať sa v spoločnosti a zúčastňovať sa na škole.
Cieľom pracovnej terapie je zlepšiť celkovú kvalitu života pacientov s DMO. Terapeuti sa snažia zlepšovať podmienky v domácnosti, škole, práci a komunite. Schopnosť udržiavať a riadiť každodenné úlohy doma je rozhodujúca pre podporu detí alebo jednotlivcov s detskou mozgovou obrnou. Pracovná terapia uľahčuje opatrovateľovi stres a stimuluje pocit pohody v rodinách čeliacich detskej mozgovej obrne.
Hodnotenie a individualizácia terapie
Pracovná terapia je mnohostranná, takže každý pacient podstúpi komplexné hodnotenie pred odporúčaním liečby. Každý pacient dostane dôkladné vyhodnotenie, vrátane konzultácií s rodičmi a opatrovateľmi. Pracovní terapeuti pracujú s rodičmi na identifikácii silných a obmedzujúcich stránok každého dieťaťa. Pracovné terapeutky sa tiež môžu zaoberať postojom a temperamentom, vrátane schopnosti dieťaťa prispôsobiť sa iným. Rôzne nástroje a vybavenie pomáhajú terapeutom maximalizovať výhody pracovnej terapie.
Činnostné terapie a ich aplikácia
V rámci liečebnej pedagogiky sa využívajú rôzne činnostné terapie, ktoré prispievajú k rozvoju mentálne postihnutých jedincov:
- Arteterapia: Je veľký zdroj diagnostických informácií. Zdokonaľovanie rečového prejavu formou čítania, písania, rozvoj slovnej zásoby, nácvik básní a divadiel.
- Muzikoterapia: Podporuje emocionálny prejav, relaxáciu a komunikáciu prostredníctvom hudby.
- Biblioterapia: Využíva čítanie kníh a diskusií na terapeutické účely.
- Dramatoterapia: Pomáha vyjadrovať skryté pocity, prediskutovať problémy, praktizovať empatiu a skúšať nové správanie.
- Pohybová terapia: Zameriava sa na zlepšenie motorických schopností, koordinácie a fyzickej kondície.
- Terapia hrou: Umožňuje deťom rozvíjať sociálne, emocionálne a kognitívne zručnosti prostredníctvom hry.
- Pracovná terapia: Zameraná na rozvoj praktických zručností a návykov, ako je výroba výrobkov z papiera, dreva, moduritu a skla. Obyvatelia sa tiež zapájajú do úpravy okolia budovy, výsadby a ošetrovania kvetov, kosenia trávnika, a dokonca chovajú vtáčiky, kačky, húsky a prasiatka na gazdovskom dvore.
Sociálna rehabilitácia a jej ciele
Sociálna rehabilitácia je komplexný a kľúčový proces, ktorého cieľom je podporovať osoby so zdravotným postihnutím, predovšetkým s mentálnym postihnutím, pri dosahovaní ich maximálnej možnej miery samostatnosti, nezávislosti a kvality života. Tento proces vychádza z individuálnych potrieb a zohľadňuje špecifické bariéry, ktorým títo ľudia čelia. Jej hlavným cieľom je odstránenie a zamedzenie sociálnej izolácie, zameriava sa na opätovné nadviazanie a získanie nových vzťahov a kontaktov, obnovu fyzickej a pracovnej výkonnosti.
Medzi ľudí s mentálnym postihnutím patria žiaci špeciálnych základných škôl, praktických škôl, klienti domovov sociálnych služieb, chránených dielní a chránených bývaní, ako aj mladí ľudia žijúci v rodinnom prostredí. Táto skupina občanov potrebuje neustálu pomoc a podporu pre rozvoj svojich schopností a zručností.
Metódy sociálnej rehabilitácie
- Diskusie: Vyžadujú vyjadrenie viacerých pohľadov na vec, schopnosť vyjadriť opačný názor a reagovať na odlišné vyjadrenia. Podporujú premyslenejšie uvažovanie, kooperáciu a reflexiu pocitov.
- Brainstorming: Rýchle generovanie myšlienok bez hodnotenia, zamerané na získanie kreatívnych a originálnych nápadov.
- Rozprávanie a načúvanie: Podporuje slobodu vo vyjadrovaní myšlienok a pocitov a akceptovanie názorov iných.
- Hranie rolí: Umožňuje vyjadriť skryté pocity, prediskutovať problém, praktizovať empatiu a skúšať nové správanie.
- Relaxačné techniky: Pomáhajú pri reflexii dojmov, skúseností, sebapoznaní, navodení príjemnej atmosféry, uvoľnení a koncentrácii.
- Ergoterapia: Snaží sa dosiahnuť maximálnu samostatnosť a nezávislosť klientov v domácom, pracovnom a sociálnom prostredí.
- Arteterapia: Slúži ako zdroj diagnostických informácií a prispieva k zdokonaľovaniu rečového prejavu a komunikačných schopností.
Kvalifikácia lídra sociálnej rehabilitácie
Pre lídra sociálnej rehabilitácie je vhodné vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod. Nevyhnutnou súčasťou charakteristík dobrého lídra by mal byť individualizovaný a diferencovaný prístup k ľuďom s mentálnym postihnutím, poznanie a spolupráca s klientom a jeho okolím, rešpektovanie noriem a hodnôt prostredia, z ktorého klienti pochádzajú, a samozrejme, empatia, flexibilita a tvorivosť. Mal by byť stotožnený so svojou vedúcou pozíciou, zrelou osobnosťou a zodpovedne pristupovať k svojej roli v skupine.
Dôležité sú aj komunikačné schopnosti lídra, ktoré zahŕňajú:
- Dobré komunikačné schopnosti (verbálne aj neverbálne)
- Udržiavať očný kontakt
- Adekvátne neverbálne komunikovať (usmievať sa, prikyvovať, dodržiavať primeraný telesný odstup)
- Sumarizovať vyjadrenia iných
- Využívať otvorené otázky
- Opakovať kľúčové slová
- Oslovovať sebaobhajcov krstným menom
- Povzbudzovať k diskusii menej aktívnych členov skupiny
- Nepresadzovať sa v diskusiách
- Nerozprávať príliš veľa
- Neprerušovať sebaobhajcov, pokiaľ sa držia myšlienkovej línie debaty
- Spolupracovať so supervízorom
Líder by mal používať jazyk zrozumiteľný ľuďom s mentálnym postihnutím, to znamená jednoducho a zrozumiteľne vyjadriť vlastné myšlienky, nepoužívať slang a odborné výrazy. Dôležitá je kontinuita a spolupráca s rodinou. Sociálna rehabilitácia ľudí s mentálnym postihnutím nie je len otázka pár stretnutí s odborníkom. Pokiaľ má splniť svoj účel, je potrebné stretávať sa kontinuálne, v zmysle celoživotného vzdelávania.
Zamestnávanie ľudí s mentálnym postihnutím
Už Galenos z Pergamu, osobný lekár cisára Marca Aurélia, v 2. storočí n.l. tvrdil: "Zamestnanie je najlepším lekárom prírody, je podstatným pre ľudské šťastie". Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím, prijaté Valným zhromaždením OSN dňa 4. decembra 1993, zdôrazňujú, že štáty by sa mali pridržiavať zásady, že osobám so zdravotným postihnutím treba umožniť uplatňovať svoje ľudské práva, najmä v oblasti zamestnávania. Táto aktívna podpora by sa mohla uskutočniť pomocou rôznych opatrení.
Aby bol človek spokojný, musí vykonávať zmysluplnú prácu. To si uvedomujú aj ľudia s mentálnym postihnutím. Ľudia s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia - a najmä tí, ktorí absolvovali odborné učilištia - môžu byť zamestnaní na plný úväzok, ako všetci ostatní. O to viac, že ak majú výučný list, stávajú sa častokrát žiadanými odborníkmi.
Doposiaľ sa pre týchto jedincov uplatňovala ako jedna z výchovných možností pracovná rehabilitácia. V našich podmienkach sa zamestnávanie ľudí s mentálnym postihnutím iba rozbieha, pomaly sa zriaďujú chránené dielne. Pre jedincov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia je možnosť zaradenia na voľnom trhu práce. K tomuto cieľu je nasmerovaná výchova a vzdelávanie detí a dospievajúcich s mentálnym postihnutím.
V niektorých západných krajinách majú veľmi dobre prepracovaný systém zamestnávania ľudí s mentálnym postihnutím. Tento systém je komplexný a umožňuje pracovať ľuďom s rôznou úrovňou pracovnej schopnosti. Francúzi venujú veľa času a námahy príprave a výučbe učňovskej zdatnosti, ktorá vedie ku konkrétnej pracovnej činnosti. Garantom programov pre ľudí s MP je štát, ktorý plne hradí platy vychovávateľov, majstrov výcviku a supervízorov.
Platové podmienky
Ľudia s mentálnym postihnutím môžu poberať plat ak:
- Nepoberajú invalidný dôchodok.
- Ak poberajú invalidný dôchodok, musia byť zaradení do skupiny B (maximálna mzda do výšky 2. kategórie).
Môžu byť aj odmenení, ale nie finančne (rekreácie, vecné dary).
Komplexná rehabilitácia a jej zložky
Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr.
Komplexná rehabilitácia zahŕňa:
- Liečebná rehabilitácia: Súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky.
- Sociálna rehabilitácia: Proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti.
- Pedagogická rehabilitácia: Súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania.
- Pracovná rehabilitácia: Zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta.
Liečebná pedagogika a jej formy práce
Liečebná pedagogika (LP) je relatívne nový odbor, ktorý sa zameriava na liečebno-výchovné formy pomoci psychosociálne narušeným osobám. Využíva pohyb, zamestnanie, hru a umeleckú tvorbu vo forme individuálnej, skupinovej a komunitnej terapie. Je predovšetkým o výchove a terapii, o každodennom sprevádzaní človeka v ťažkostiach a spoločnom objavovaní jeho možností počas celého jeho života.
Formy práce v LP:
- Liečebnopedagogické cvičenia: Zamerané na rozvíjanie funkcií, vytváranie zručností a podporu schopností.
- Liečebnopedagogické programy: Pravidelná starostlivosť o klienta, realizovaná v krátkej časovej náväznosti pre intenzívny a komplexný účinok.
- Bazálna stimulácia: Využíva sa pri poškodeniach CNS, senzorických, psychických a iných poruchách, sprostredkováva elementárne podnety.
- Senzomotorický stimulačný program: Uplatňuje sa najmä u detí s nerovnomerným alebo spomaleným vývinom, pri nemobilných pacientoch a po ťažkých úrazoch.
- Podporný program: Zabezpečuje kvalitu života klientov, u ktorých sa už nedajú očakávať zlepšenia, ale len udržovanie funkcií.
- Reedukačný program: Koriguje následky nevhodnej výchovy, keď bežné výchovné postupy nestačia.
- Sociointegračný program: Realizuje sa pri veľkých prekážkach, ktoré znemožňujú sociálnu integráciu, nácvik sociálnych zručností.
- Program psychosociálnej rehabilitácie: Pre ľudí, ktorí po ťažkej traume, úraze, ochorení sa musia naučiť zvládať životné situácie.
- Individuálny edukačný program: Pre deti s ťažkými poruchami učenia, senzorickej integrácie a komunikácie.
- Krízový program: Zameraný na prevenciu, prvú pomoc, sprevádzanie a terapiu v krízových situáciách.
tags: #pracovna #terapia #mentalne #postihnutych