Práceneschopnosť pri úzkosti a depresii: Komplexný pohľad na duševné zdravie v práci

V dnešnom uponáhľanom svete, kde sa neustále zvyšuje tlak na výkon, sa čoraz viac ľudí stretáva s problémami duševného zdravia. Úzkosť a depresia, kedysi tabuizované témy, sa stávajú bežnou súčasťou pracovného života a majú významný dopad na schopnosť pracovať a celkovú kvalitu života. Tento článok sa zameriava na to, ako úzkosť a depresia ovplyvňujú práceneschopnosť, aké sú ich príčiny a dôsledky, a ako je možné ich zvládať a predchádzať im.

Úvod do problematiky psychického zdravia na pracovisku

Psychické zdravie na pracovisku je často podceňované, hoci problémy ako úzkosť a depresia sú čoraz rozšírenejšie. Tieto ťažkosti ovplyvňujú nielen pohodu jednotlivca, ale aj pracovnú produktivitu, vzťahy s kolegami a celkovú kariérnu dráhu. Je dôležité si uvedomiť, že neliečená depresia či úzkosti môžu vyústiť do vážnej diagnózy, ktorá môže viesť k úplnému alebo čiastočnému poklesu schopnosti pracovať.

Práceneschopnosť (PN) predstavuje situáciu, kedy osoba nie je schopná vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iného zdravotného stavu. V súčasnej dobe sa čoraz viac do popredia dostávajú psychické problémy ako dôvod práceneschopnosti. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na PN v prípade psychických ťažkostí, podmienkach, s tým spojených dávkach a ďalších dôležitých aspektoch.

Štatistiky a realita na Slovensku

Podľa štatistík Sociálnej poisťovne za rok 2022, až takmer 38 % novopriznaných invalidít u mladých ľudí od 20 do 29 rokov sa týka duševných chorôb. Druhá vlna pandémie na jeseň v roku 2021 zvýšila mieru výskytu úzkostí a depresie medzi mladými ľuďmi, kedy podľa odborníkov stredne silnými až silnými symptómami depresie trpelo až 34,3 % študentov a 20,1 % trpelo stredne silnou až silnou úzkosťou. Klinický psychológ Karol Kleinmann poukazuje na výrazný nárast v porovnaní s rokom 2018.

Na Slovensku hovoríme o počte viac ako 221 tisíc vyplácaných invalidných dôchodkoch, pričom len za prvých 8 mesiacov roka bolo priznaných 10 338 nových invalidných dôchodkov. Z tohto počtu sa až 72 % stalo čiastočne invalidnými a 28 % plne invalidnými. K 31. augustu 2023 dosahovala priemerná výška invalidných dôchodkov (čiastočných aj plných) 373 € mesačne. Pri plnej invalidite je priemerný invalidný dôchodok 523 €, avšak až 80 % príjemcov dôchodku v prípade plnej invalidity dostáva menej ako 530 €. Pri čiastočnej invalidite bola priemerná výška 289 €, pričom 72 % invalidných dôchodcov dostalo menej ako 290 € mesačne.

Duševné ochorenia a poistenie

Poisťovne kryjú duševné ochorenia v rámci poistenia invalidity a závažných ochorení. Niektoré poisťovne evidujú nárast psychických ochorení od vypuknutia pandémie. Psychické ochorenia kryje životné poistenie, konkrétne hospitalizáciu, denné odškodné z dôvodu PN, ušlý zárobok, invaliditu či smrť.

Duševné choroby vrátane depresie môžu byť pri nepriaznivom priebehu invalidizujúcimi ochoreniami, čo potvrdzuje aj Sociálna poisťovňa.

Rozpoznanie príznakov úzkosti a depresie

Rozpoznať príznaky úzkosti a depresie na pracovisku môže byť náročné, pretože sa často prekrývajú s bežným vyčerpaním alebo stresom. Dôležité je si uvedomiť, že existuje rozdiel medzi prostým prežívaním príznakov úzkosti a utrpením úzkostnej poruchy. Väčšina, ak nie všetci, zamestnanci zápasia s rôznymi úrovňami úzkosti pri svojich každodenných činnostiach na pracovisku. Slová úzkosť a depresia často nepoužívame správne. Už pri pocitoch smútku hovoríme, že máme „depku“. Keď máme z niečoho stres, hovoríme o úzkostiach. Skutočné depresie a úzkostné stavy sú však niečo iné.

Úzkosť a úzkostné poruchy

Úzkosť je charakterizovaná ako nepríjemný pocit obáv a strachu. Je to však bežná a prirodzená reakcia na nebezpečné situácie. V tomto zmysle je teda prospešná, lebo nás upozorňuje na čosi, čo nám uškodí. Skúseností, ktoré vyvolávajú úzkosť, je nekonečné množstvo. Patria sem všetky udalosti, ktoré absolvujeme po prvýkrát - prvé rande, prvý školský deň, prvýkrát mimo domova. Akurát nie každý je rovnako citlivý na to, čím prechádza. Úzkosť netreba vždy považovať za niečo negatívne. Ak máte obavy zo skúšok, nabudúce sa pripravíte lepšie - a úzkosť nebudete mať.

Hlavný rozdiel medzi „normálnou“ úzkosťou a problémovou úzkosťou je v pôvode obáv a v intenzite zážitku. Prirodzená úzkosť trvá krátko, je daná len momentom alebo okolnosťami, z ktorých máme dočasné obavy. Taktiež aj príznaky: ako prišli, tak aj odídu.

Problémová úzkosť je však chronická a iracionálna (obávate sa aj vtedy, keď sa reálne nemáte čoho báť). Alebo vaša reakcia na reálny prichádzajúci podnet je výrazne prehnaná. Zasahuje do mnohých životných funkcií. Výsledkom úzkostnej poruchy je často vyhýbavé správanie, k neustálym obavám a strachom sa pridávajú problémy s koncentráciou a pamäťou. Obchádzate situácie, ktoré vo vás vyvolávajú strach.

Príznaky úzkosti môžu zahŕňať:

• Pocity neustáleho napätia
• Obavy z budúcnosti
• Neschopnosť relaxovať
• Podráždenosť
• Panické ataky (často spojené s termínmi a očakávaniami v práci)
• Bolesť hlavy
• Tráviace problémy
• Problémy so spánkom

Úzkostné poruchy sú reakciou organizmu na predpokladanú hrozbu. Oproti strachu, ktorý je len emočnou odpoveďou má úzkosť silnú fyzickú podobu. Typické sú bolesti hlavy, tlaky na hrudi, búšenie srdca či iné. Silnejšie formy úzkosti môžu obsahovať aj zvracanie, silné závraty či vizuálne a auditívne halucinácie. Úzkosť ako telesná skúsenosť (búšenie srdca, bolesti brucha či hlavy, tras atď) nevzniká ani sa bežne neobjavuje bez príčiny. Úzkosť alebo napätie vzniká ako dôsledok množstva nahromadených emócií, ktoré však zostali nevyjadrené, potlačené alebo nespracované vo vnútri človeka.

Typy úzkostných porúch

Pojem úzkostné poruchy odkazuje na celý rad rôznych foriem úzkostí. Medzi základné druhy úzkosti patria:

• Generalizovaná úzkostná porucha: prejavuje sa pocitom úplnej obavy a zníženým sebavedomím v každodenných spoločenských situáciách.
• Špecifické fóbie: človek pociťuje intenzívny strach z konkrétneho objektu alebo zo situácie, ako sú výšky či lietanie.
• Panická porucha: pocit strachu sa objaví náhle. V priebehu záchvatu paniky sa môže objaviť zvýšené potenie, bolesti v hrudi a pocit dusenia sa či neobyčajne silný a nepravidelný srdcový tep. Úzkosť je veľmi často sprevádzaná obavami, posadnutosťou a neschopnosťou sústrediť sa na čokoľvek, čo môže ovplyvniť v neposlednom rade aj náš spánok.
• Sociálna úzkostná porucha (sociofóbia): jedinec pociťuje strach alebo sa vyhýba sociálnym interakciám a situáciám, ktoré so sebou prinášajú možnosť, že bude pozorovaný.
• Agorafóbia: úzkosť, ktorá sa objavuje v špecifických situáciách, napr. na otvorených priestranstvách.
• Selektívny mutizmus: zlyhávanie hovoreného prejavu v špecifických sociálnych situáciách, napr. v škole.

Depresia

Príznaky depresie zahŕňajú:

• Pretrvávajúci smútok
• Strata záujmu o činnosti, ktoré predtým tešili (vrátane práce)
• Únava
• Problémy s koncentráciou a rozhodovaním
• Pocity bezcennosti alebo viny

Dopad na pracovný výkon a kariéru

Tieto stavy majú priamy dopad na pracovný výkon. Zamestnanec trpiaci úzkosťou alebo depresiou môže mať problémy s plnením termínov, dopúšťať sa chýb, ktoré predtým nerobil, alebo sa mu zhorší schopnosť komunikovať s kolegami a klientmi. Výrazne sa znižuje jeho schopnosť riešiť problémy a prijímať rozhodnutia, čo priamo vedie k zníženej produktivite celého tímu.

Neschopnosť podávať očakávaný výkon môže viesť k stagnácii kariéry, neschopnosti získať povýšenie alebo dokonca k strate zamestnania. Dlhodobé absencie alebo znížená kvalita práce môžu poškodiť reputáciu zamestnanca a znížiť jeho dôveryhodnosť. Psychické nastavenie kolegov v práci má vplyv aj na počet PN-kových dní. Depresia a úzkosť majú významný ekonomický dopad.

Príčiny úzkosti a depresie v pracovnom prostredí

Príčiny úzkosti a depresie v pracovnom prostredí sú často komplexné a zahŕňajú kombináciu individuálnych predispozícií a vonkajších faktorov. Vedci presne nevedia, čo je príčinou týchto úzkostných porúch. Rovnako ako iné formy duševných ochorení vychádzajú z kombinácie okolností vrátane zmien v našom mozgu a s prímesou stresu v prostredí. Istú rolu tu môže zohrávať aj predikcia dedičnosti.

Medzi najčastejšie pracovné príčiny patria:

• Chronický pracovný stres: Nadmerné množstvo práce, nereálne termíny, nedostatok kontroly nad vlastnou prácou, nedostatočné uznanie za odvedenú prácu alebo nejasné pracovné úlohy a očakávania.
• Syndróm vyhorenia: Reakcia na dlhodobý pracovný stres, prejavujúca sa emocionálnym, fyzickým a mentálnym vyčerpaním, pocitmi cynizmu voči práci a zníženým pocitom osobného úspechu.
• Nedostatočný work-life balance: Rozmazané hranice medzi pracovným a osobným životom, vedúce k neustálemu preťaženiu.
• Osobné problémy: Prenášanie osobných problémov do pracovného života, zhoršujúce už existujúce napätie.

Syndróm vyhorenia

Syndróm vyhorenia sa do pracovného života vkráda nepozorovane a čoraz častejšie. Ide o stav vyčerpania a zrútenia, ktorý sa týka ľudí s rôznym typom zamestnaní. Podľa odborníkov, vyhorenie a iné poruchy vznikajú ako súhra viacerých faktorov, najmä genetických a sociálnych. Freudenberg a Northová popísali 12 fáz vyhorenia, ktoré začínajú nadšením pre prácu a potrebou dokázania vlastnej hodnoty, prechádzajú do zabúdania na vlastné potreby a končia fyzickými prejavmi a sociálnou izoláciou.

Syndróm vyhorenia je stav nepretržitého stresu, ktorý vedie k vyčerpaniu ako mentálnemu, tak aj fyzickému. Postihnuté osoby majú pocit menejcennosti, neúspechu či odlúčenia a bývajú veľmi cynické. Tieto pocity spôsobujú úzkostné stavy, problémy so spánkom, podráždenosť ale aj určité zdravotné potiaže. S týmto pojmom poprvé prišiel americký psychoanalytik Herbert J. Freudenberger v roku 1974. Ide o dlhodobo sa rozvíjajúci problém, ktorý sa v počiatočných fázach veľmi ťažko rozpoznáva, a preto osoby, ktoré ním trpia, vyhľadajú pomoc často až vo chvíli, keď dosiahnu limit svojich psychických a fyzických síl.

Varovným signálom, ktorý by vás mal donútiť vyhľadať odbornú pomoc, sú predovšetkým pretrvávajúce úzkosti, hlboké depresie, pocit, že nie ste na tomto svete potreba, absolútna strata chuti do života, apatia a podobné nepríjemné stavy.

Ako zvládať úzkosť a depresiu v práci

Kľúčom k úspešnému zvládaniu úzkosti a depresie v práci je včasné rozpoznanie príznakov a prijatie adekvátnych opatrení. Neliečené úzkostné poruchy sa môžu veľmi rýchlo zhoršiť. Pozitívnou informáciou je, že sa dajú dobre kontrolovať liekmi a terapiou. Pri vážnych stavoch neváhajte vyhľadať odborníka. Vždy, keď cítite, že sa úzkosť týka aj vás. Keď nedokážete zvládať to, čo ste zvládali kedysi. Keď strachy a obavy získajú nad vami takú moc, že neviete fungovať. Všímajte si reakcie okolia, tie môžu byť varovným prstom, že niečo vážne nie je v poriadku.

Liečba a podpora

• Vyhľadanie odbornej pomoci: Rozhovor s lekárom, psychológom alebo terapeutom môže poskytnúť cenné nástroje a stratégie na zvládanie týchto stavov. Lekár najskôr vykoná testy, ktoré vylúčia zdravotné problémy, ktoré môžu spôsobovať príznaky. Ak lekár nenájde žiadny medicínsky dôvod toho, ako sa človek cíti, môže ho poslať k psychiatrovi, k psychológovi, prípadne k terapeutovi, ktorý sa zameriava na duševné zdravie.
• Programy podpory zamestnancov (EAP): Ponúkajú dôverné poradenstvo a prístup k terapeutom alebo psychológom.
• Terapia: Liečba úzkostných porúch je založená na kombinácii psychoterapie a farmakologickej medikácie. Z pohľadu psychoterapeutických metód sa najčastejšie pristupuje ku kognitívno-behaviorálnej terapii. Hlavnou úlohou liečby terapiou je snaha o zmenu správania pomocou zmeny myslenia. Terapeut sa snaží o zmierňovanie negatívnych psychických i fyzických prejavov úzkosti. V prípade zlyhania psychoterapie musí prísť na rad farmakoterapia, teda podávanie liekov. Liečba psychologických problémov býva vo všeobecnosti dlhodobejšia ako liečba fyzických ochorení.
• Fyzická aktivita: Cvičenie je dôležitou súčasťou pravidelnej rutiny, ak si chceme udržať fyzické a duševné zdravie. Zmierni pocity úzkosti a zvýši pocit pohody. Optimálnych je päť 30-minútových tréningov týždenne. Vyberte druh pohybu, ktorý vás baví.
• Dychové cvičenia: Hlboké dýchanie „do brucha“ pošle do vášho mozgu správu, že ste v poriadku.
• Vedenie denníka: Zaznamenávajte si situácie, ktoré vo vás vyvolávajú strach. Ak spoznáte príčiny svojej úzkosti, budete lepšie pripravení, keď sa vás opäť raz dotkne.
• Úprava stravy a návykov: Úzkosť zhoršuje vynechávanie jedál, zlé stravovacie návyky, prebytok cukru v strave, ale dnes už aj sledovanie správ a porovnávanie svojej osoby s niekým iným. Zmierniť príznaky úzkosti často pomôže aj obmedzenie potravín a nápojov, ktoré vo väčšom množstve obsahujú kofeín (káva, čaj, kola, energetické nápoje).

Prevencia na pracovisku

• Prevencia syndrómu vyhorenia: Dbať na reálne pracovné zaťaženie, podporovať zdravý work-life balance a zabezpečiť, aby zamestnanci mali dostatok priestoru na oddych a regeneráciu.
• Otvorená a podporná kultúra: Vytvárať prostredie, kde sa zamestnanci cítia bezpečne, aby mohli hovoriť o svojich problémoch bez strachu z odsúdenia alebo diskriminácie.
• Vzdelávanie manažérov a lídrov: Školenia v oblasti duševného zdravia, aby vedeli rozpoznať príznaky problémov u svojich podriadených a vedeli, ako im efektívne pomôcť alebo ich nasmerovať k odbornej pomoci.
• Flexibilita v práci: Možnosť pracovať z domu, flexibilná pracovná doba alebo skrátené pracovné úväzky.
• Pravidelné vzdelávanie a workshopy: Zamerané na zvládanie stresu, techniky relaxácie a budovanie odolnosti.
• Podpora sociálnych väzieb: Pravidelné tímové aktivity, teambuildingy alebo neformálne stretnutia.

Práceneschopnosť a psychické problémy

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. považujú za zamestnancov.

Syndróm vyhorenia a psychické problémy sú čoraz častejším dôvodom PN. Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb existuje psychiatrická diagnóza Z730, na základe ktorej môžete získať pracovnú neschopnosť. Avšak väčšinou sa vystavuje skôr neschopenka na stav vyčerpania, ktorý tento syndróm doprevádza. V závislosti od fázy syndrómu vyhorenia môže niekomu stačiť dovolenka, iný bude potrebovať niekoľkomesačnú PN. Ľudia s psychickými problémami, ako sú panické ataky, tetánia alebo depresie, majú skúsenosti s možnosťou PN. Dôležité je osloviť psychiatra alebo praktickú lekárku a nehanbiť sa vyhľadať odbornú pomoc.

Nárok na náhradu mzdy a nemocenské dávky

Podľa zákona má zamestnanec právo na náhradu mzdy počas doby, kedy je preukázateľne neschopný pracovať z dôvodu choroby alebo úrazu. Nárok na náhradu mzdy vzniká od 11. dňa práceneschopnosti. Prvé tri dni sa považujú za karenčnú dobu, kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy. Od 4. do 10. dňa PN zamestnávateľ vypláca náhradu mzdy, ktorá je nižšia ako bežný plat. Následne, od 11. dňa PN, preberá vyplácanie nemocenských dávok Sociálna poisťovňa.

Poistenec, ktorého ošetrujúci lekár uznal dočasne práceneschopným pre chorobu, úraz alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie, poberá nemocenské dávky za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení. Výška nemocenského sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu poistenca.

V roku 2023 Sociálna poisťovňa vyplatí poistencom nemocenské maximálne vo výške 1 313,90 € pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci a 1 357,70 € pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Počas práceneschopnosti je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim. Ošetrujúci lekár informuje pacienta, v akom rozsahu môže vykonávať bežné denné aktivity. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže povoliť vychádzky, pričom časovo vymedzí ich rozsah. Čas vychádzok zaznamená na tlačive Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

tags: #praceneschopnost #pri #uzkosti