Pracovný úraz a postup pri prerušení práceneschopnosti

Pracovný úraz je poškodenie zdravia spôsobené násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec utrpel pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, nezávisle od jeho vôle. Prevencia pred pracovnými úrazmi je jedným z hlavných záujmov zamestnancov i zamestnávateľov. Napriek všetkým preventívnym opatreniam sa však niekedy pracovný úraz stane. Ak pracovný úraz spôsobí práceneschopnosť, proces riešenia situácie sa stáva zložitejším a vyžaduje si dodržiavanie presných postupov a pravidiel.

Dôležité je správne posúdiť prekážku v práci, určiť nároky zamestnanca na náhradu mzdy alebo iné peňažné plnenia a zabezpečiť dodržiavanie povinností oboch strán. Tento článok sa zaoberá postupom pri pracovnom úraze s prerušením práceneschopnosti, právnymi skutočnosťami, nárokmi zamestnanca a povinnosťami zamestnanca aj zamestnávateľa.

Legislatívny rámec

Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so vznikom pracovného úrazu upravuje viacero právnych predpisov, ktoré sa netýkajú len zamestnávateľa, ale aj zamestnancov.

• Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení - pre účely výkonu úrazového poistenia. Zamestnávateľ je povinne úrazovo poistený a nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec po splnení podmienok.
• Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (zákon o BOZP) - ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov a iných poškodení zdravia z práce.
• Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce - ustanovuje zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze zamestnanca.
• Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce - upravuje pôsobnosť inšpektorátu práce pri vyšetrovaní pracovných úrazov.

Definícia pracovného úrazu

Pracovný úraz definuje § 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a § 195 ods. 2 Zákonníka práce. Ide o poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré zamestnanec utrpel pri plnení alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh.

Za plnenie pracovných alebo služobných úloh sa považujú:

• výkony pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo služobného pomeru;
• iné činnosti vykonávané na príkaz zamestnávateľa;
• činnosti, ktoré sú predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.

V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca je:

• úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení (nie však cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, okrem výnimiek);
• účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na ktorých sa zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa;
• povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou.

Čo NIE JE pracovným úrazom:

• Úraz na ceste do zamestnania a späť.
• Úraz počas obedňajšej prestávky mimo priestorov zamestnávateľa.
• Úraz spôsobený chronickým pôsobením (napr. dlhodobé poškodenie sluchu).
• Úraz pri činnosti nesúvisiacej s prácou.

Kategórie pracovných úrazov a ich význam

Pre správny postup je dôležité rozlíšiť, o aký typ úrazu ide:

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Povinnosťou každého zamestnávateľa je zabezpečovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP) a vykonávať všetky potrebné a dostupné opatrenia (§ 146 - 147 Zákonníka práce). V rámci BOZP musí mať každý zamestnávateľ vypracované vnútorné predpisy, technickú dokumentáciu, doklady a iné dokumenty podľa zákona o BOZP v rozsahu, ktorý zodpovedá požiadavkám zákona, vyhláškam a technickým normám. Zamestnávateľ je všeobecne povinný:

• vykonávať opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;
• zlepšovať pracovné podmienky a prispôsobovať ich zamestnancom;
• posudzovať riziká a vypracovať písomný dokument o posúdení rizika pri všetkých činnostiach;
• zabezpečovať, aby pracoviská, pracovné prostriedky, materiály, postupy, organizácia práce a pod. neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov;
• prijať opatrenia na vylúčenie ohrozenia života a zdravia, ak to nie je možné, prijať opatrenia na ich obmedzenie;
• určovať bezpečné pracovné postupy;
• určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať.

Z toho vyplýva povinnosť:

• udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v použiteľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie;
• bezplatne poskytovať zamestnancom potrebné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí;
• vypracovať zoznam poskytovaných ochranných pracovných prostriedkov na základe posúdenia rizika;
• písomne vypracovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (neplatí pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 11 zamestnancov);
• vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny;
• vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari;
• starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch.

Povinnosti zamestnanca v súvislosti s pracovným úrazom

Zamestnanec je povinný pri svojej práci rešpektovať a dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy, ktoré súvisia s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci. V prípade pracovného úrazu je hlavnou povinnosťou postihnutého zamestnanca ošetriť zranenie alebo vyhľadať pomoc.

Zamestnanec je povinný:

• bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Povinnosť oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku pracovného úrazu;
• poskytnúť všetky potrebné informácie o vzniku pracovného úrazu, pri evidencii alebo následnej registrácii (spísanie záznamu o pracovnom úraze), ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav.

Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s pracovným úrazom v časovom slede

Zamestnávateľ je povinný vnútorným predpisom určiť komu a akým spôsobom sa oznamuje vznik pracovného úrazu a ostatných udalostí (napr. nebezpečná udalosť, hrozba priemyselnej havárie atď.). V tomto vnútornom predpise zamestnávateľ taktiež ustanovuje, kto je zodpovedný za spísanie záznamu o úraze a za ďalšie povinnosti. Zamestnávateľ je taktiež povinný viesť evidenciu pracovných úrazov, ktorá musí podľa zákona o BOZP obsahovať všetky údaje potrebné na spísanie registrovaného pracovného úrazu pre prípad, že by sa následky úrazu prejavili neskôr.

Evidencia pracovných úrazov obsahuje:

• Poradové číslo;
• Meno a priezvisko poraneného;
• Dátum a čas úrazu;
• Miesto udalosti;
• Pracovná neschopnosť - počet dní;
• Meno, priezvisko a podpis vedúceho zamestnanca, ktorý vykonal zápis;
• Popis poranenia;
• Prijaté a vykonané opatrenia;
• Svedok.

Okamžité kroky pri vzniku pracovného úrazu:

KROK 1: Zaistite vlastnú bezpečnosť

Pred akýmkoľvek zásahom a poskytnutím pomoci sa uistite, že vám samým nehrozí nebezpečenstvo. Pozor si treba dať hlavne na elektrický prúd, požiar alebo výbušné plyny, padajúce predmety, nestabilné konštrukcie, chemické látky.

KROK 2: Zabezpečte miesto úrazu

Okamžite vykonajte tieto opatrenia:

• Vypnite nebezpečné zariadenia (elektrinu, stroje, ventily).
• Označte nebezpečné miesto.
• Odveďte ostatných zamestnancov z rizikových zón.
• Zastavte dopravu v okolí (ak je to potrebné).
• Nemeňte stav pracoviska bez nevyhnutnej potreby - dôležité pre vyšetrovanie! Pri závažných úrazoch nesmie zamestnávateľ meniť stav pracoviska až do príchodu vyšetrujúcich orgánov!

KROK 3: Poskytnite prvú pomoc

• Bezvedomie: Skontrolujte dýchanie a pulz. Ak osoba dýcha, uložte ju do stabilizovanej polohy. Ak nedýcha, začnite resuscitáciu (30 stlačení hrudníka, 2 vdychy).
• Krvácanie: Priložte tlakový obväz priamo na ranu. Pri silnom krvácaní z končatín zdvihnite končatinu nad úroveň srdca. Neodstraňujte zapichnuté predmety z rany.
• Zlomeniny: Nemeňte polohu zranenej končatiny. Zafixujte poranenú oblasť improvizovanou dlahou. Nedávajte zranenému jesť ani piť.
• Popáleniny: Okamžite chlaďte studenou vodou 10-20 minút. Neodstraňujte prilepené časti odevu. Neklaďte na popáleninu mastné krémy.

KROK 4: Privolajte odbornú pomoc

Telefonujte na číslo 155, respektíve 112 a uveďte presné miesto úrazu, počet zranených a ich stav, typ zranenia, vašu totožnosť a kontakt.

Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa

V prípade pracovného úrazu je zamestnávateľ povinný:

• Po oznámení pracovného úrazu bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Stav pracoviska nemožno meniť do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov, okrem nevyhnutných opatrení.
• Bezodkladne oznámiť vznik registrovaného pracovného úrazu zástupcom zamestnancov vrátane príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť (ak bol stanovený) a zároveň príslušnému útvaru Policajného zboru (ak zistené skutočnosti nasvedčujú spáchaniu trestného činu). Ak ide o závažný pracovný úraz, je zamestnávateľ povinný oznámiť ho aj príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.
• Do troch dní oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť (písomne na tlačive „Oznámenie poistnej udalosti“).

V tlačive „Oznámenie poistnej udalosti“ musí zamestnávateľ uviesť:

• svoje identifikačné údaje a identifikačné údaje poškodeného zamestnanca;
• podrobný popis vzniku poistnej udalosti;
• zavinenie zamestnanca, tak ako ho preukázalo vyšetrenie pracovného úrazu;
• dôvody zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľa, či už celkom alebo sčasti;
• mieru zavinenia zamestnanca (spravidla percentom);
• označenie orgánu, ktorého vyšetrovaniu pracovný úraz podliehal;
• či bol v súvislosti s pracovným úrazom podaný návrh na súd.

Zamestnávateľ je povinný Sociálnej poisťovni poskytnúť aj údaj o dennom vymeriavacom základe zamestnanca na určenie sumy úrazovej dávky.

Registrácia a dokumentácia pracovného úrazu

Registrácia je spísanie záznamu o úraze najneskôr do 4 dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu. Postup:

1. Zistenie príčin a okolností vzniku registrovaného pracovného úrazu za účasti zamestnanca (ak je to možné) a príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť. V prípade závažného pracovného úrazu je zamestnávateľ povinný prizvať k zisťovaniu príčin aj autorizovaného bezpečnostného technika.
2. Spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze najneskôr do štyroch dní po oznámení jeho vzniku. Vzor záznamu je uvedený vo vyhláške MPSVR SR č. 500/2006 Z. z.
3. Prijatie a vykonanie potrebných opatrení, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu.

Zamestnávateľ je povinný predložiť pobočke Sociálnej poisťovne „Záznam o registrovanom pracovnom úraze“ najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď sa o pracovnom úraze dozvedel. Rovnaká lehota platí aj pre zaslanie záznamu príslušnému inšpektorátu práce alebo orgánu dozoru a zamestnancovi (alebo pozostalým). Pri pracovnom úraze musí zamestnávateľ nahlásiť do 30 dní, od kedy sa o úraze prvýkrát dozvedel, inšpektorátu práce aj správu o vyšetrovaní príčin a okolností jeho vzniku.

Vyšetrovanie príčin pracovného úrazu - kto sa zúčastňuje

• Zranený zamestnanec (ak to dovoľuje jeho stav).
• Svedkovia udalosti.
• Zástupca zamestnancov pre bezpečnosť.
• Pri závažnom úraze: Bezpečnostný technik.
• Pri úmrtí: Inšpektorát práce.

Čo musí zamestnávateľ dokumentovať

• Fotodokumentácia: Celkový pohľad na miesto úrazu, detail poškodeného zariadenia, stav bezpečnostných zariadení, použité ochranné pomôcky.
• Písomné záznamy: Výpovede svedkov a zraneného, technický stav zariadení, prevádzkové podmienky v čase úrazu, meteorologické podmienky (ak sú relevantné).
• Doklady na kontrolu: Školenie zraneného zamestnanca (BOZP, OPP), lekárske prehliadky a zdravotná spôsobilosť, revízie a kontroly zariadení, pridelenie osobných ochranných pracovných prostriedkov, interné pracovné postupy.

Pracovná neschopnosť a prerušenie

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Ak je zamestnanec uznaný za práceneschopného z dôvodu pracovného úrazu, má nárok na hmotné zabezpečenie.

• Náhrada príjmu poskytovaná zamestnávateľom najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti.
• Nemocenské poskytované Sociálnou poisťovňou od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Úrazový príplatok, ak lekár vystaví ePN v súvislosti s pracovným úrazom, už nemusíte v Sociálnej poisťovni podávať osobitnú žiadosť. Výška úrazového príplatku je 55 % denného vymeriavacieho základu od prvého do tretieho dňa PN a 25 % od štvrtého dňa dočasnej PN v dôsledku pracovného úrazu.

Ak sa zamestnanec rozhodne zmeniť miesto svojho pobytu počas PN, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom a následne novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly dodržiavania liečebného režimu. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, okrem času určeného na vychádzky. Ak vás počas kontroly nezastihne na adrese, zanechá vám v schránke písomné oznámenie. V takom prípade je potrebné najneskôr do troch pracovných dní kontaktovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne a podať vysvetlenie. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré časovo vymedzí.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní. Zároveň môže Sociálna poisťovňa za porušenie povinností uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Návrat do práce po úraze

Po úraze je dôležité, aby sa zamestnanec riadil pokynmi lekára a dodržiaval rehabilitácie. Zamestnávateľ má zase povinnosť podporiť zamestnanca v jeho procese zotavovania a obnovenia jeho pracovnej schopnosti. Pred návratom do práce musí zamestnanec absolvovať lekársku prehliadku, ktorá potvrdí alebo vyvráti jeho schopnosť vykonávať pracovné úlohy. Dôležitou súčasťou úspešného návratu do práce je podpora zo strany zamestnávateľa.

Zodpovednosť zamestnávateľa a náhrada škody

Za pracovný úraz zamestnanca, ako aj za vznik choroby z povolania, nesie zodpovednosť zamestnávateľ. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie. Zamestnávateľ je následne povinný nahradiť zamestnancovi škodu alebo nemajetkovú ujmu vzniknutú pracovným úrazom. Náklady spojené s pracovným úrazom sú hradené poisťovňou pracovnej zodpovednosti, čo zvyčajne znamená zamestnávateľa.

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti len v prípade preukázania jedného z troch predpokladov (liberačných dôvodov). Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz pri odvracaní škody hroziacej tomuto zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie, ak zamestnanec tento stav sám úmyselne nevyvolal.

Dôsledky nedodržania povinností

Pre zamestnávateľa môžu vzniknúť:

• Pokuty od Inšpektorátu práce (stovky až tisíce eur).
• Náhrada škody zranenému zamestnancovi.
• Trestnoprávne dôsledky pri závažných pochybeniach.
• Pozastavenie prevádzky pri opakovaných porušeniach.

tags: #pracovny #uraz #s #prerusenim #praceneschopnost