Ozónová terapia a práceneschopnosť: Moderné riešenia pre vaše zdravie

Práceneschopnosť môže nastať v dôsledku rôznych zdravotných problémov. Bolesti chrbtice, najmä tie spôsobené vysunutím medzistavcovej platničky, patria medzi najčastejšie zdravotné problémy, ktoré vedú k práceneschopnosti. Hľadanie účinných a bezpečných metód liečby je preto prioritou. Jednou z alternatívnych metód, ktorá sa v posledných rokoch dostáva do popredia, je ozónová terapia. Tento článok sa zameriava na ozónovú terapiu, jej princípy, využitie pri liečbe problémov s chrbticou, chronických zápalov, hemoroidov a jej potenciálny vplyv na zníženie práceneschopnosti.

Čo je ozónová terapia?

Ozónová terapia je typ alternatívnej medicíny, ktorá využíva ozónový plyn (O3) na zlepšenie zdravia a liečbu určitých stavov. Ozón je vysoko reaktívna forma kyslíka, ktorá sa prirodzene vyskytuje v atmosfére. V medicíne sa používa v kontrolovaných dávkach na liečebné účely. Táto terapia je založená na predpoklade, že ozón zvyšuje využitie kyslíka v tele, posilňuje imunitný systém a neutralizuje škodlivé mikroorganizmy.

Vznik a použitie ozónu

Ozón môže byť generovaný ultrafialovým svetlom, ako je to v ozónovej vrstve v stratosfére, alebo pri elektrických výbojoch z kyslíka v atmosfére, ako napríklad pri búrkach. Kyslík sa vo všeobecnosti nachádza ako pár atómov kyslíka, molekuly O2. Pri vysokých energiách môže byť táto väzba rozbitá, čím vznikajú jednotlivé atómy kyslíka, takzvané „voľné radikály“. Reaktívne atómy kyslíka sa spájajú s molekulami kyslíka a vytvárajú molekuly O3, ozón. Tieto molekuly sú veľmi nestabilné, a preto sa rýchlo rozpadajú na molekulu O2 a voľný atóm kyslíka.

Ozón sa musí vyrábať na použitie na mieste metódou tichého elektrického výboja. Prvý prístroj na výrobu ozónu zostrojil nemecký vynálezca Werner von Siemens v roku 1857. Od 30. rokov 20. storočia sa ozón používal ako pitná kúra, klystír, sprej a injekcia v mnohých oblastiach medicíny. V roku 1972 bola v Nemecku založená lekárska spoločnosť pre ozónovú terapiu, ktorá zverejnila usmernenia pre bezpečné používanie a podporila výskum aplikácie ozónu.

Mechanizmus účinku

Medicínska aplikácia ozónu podporuje prietok krvi a normalizuje prísun kyslíka do tela. Ozónoterapia teda pomáha predchádzať, liečiť alebo zmierňovať neduhy nimi spôsobené. Ozón vykazuje dezinfekčný účinok a zabíja patogény. Liečivý účinok sa výrazne prejavuje aj pri ranách a kožných ochoreniach. Ozónoterapia priaznivo pôsobí na krvný obeh, čím stimuluje samoliečebný proces organizmu a imunitný systém. Výsledkom je lepšie využitie energie tkaniva. V medicínskych prístrojoch sa pri ozónoterapii na výrobu ozónu používa tzv. medicínsky kyslík. Ozón má široké využitie v dezinfekcii, je to však veľmi nestabilná zlúčenina, a preto sa nedá skladovať tak ľahko ako kyslík, CO2 alebo iné plyny. Ozón ako účinná látka sa preto vytvára priamo „na mieste“ pomocou ozónového zariadenia z medicínskeho kyslíka.

Metódy aplikácie ozónovej terapie

Existuje niekoľko spôsobov, ako sa ozón môže aplikovať v medicíne:

• Vonkajšia aplikácia ozónu: Postihnutá časť tela sa izoluje plastovým vreckom. Zmes ozónu a kyslíka sa zavedie a po čase expozície opäť odsaje. Ozón dezinfikuje, stimuluje krvný obeh a urýchľuje hojenie rán. Ošetrenie trvá asi 20 minút.
• Ozonizovaná voda: Čistá voda môže byť ľahko obohatená o ozón. Používa sa ako sprej alebo obklad na liečbu kožných chorôb a poranení.
• Intraartikulárna injekcia: Používa sa pri ochoreniach ramenných a kolenných kĺbov. Objem závisí od veľkosti kĺbu, prsty 1-2 ml, ostatné 5-20 ml pri koncentráciách 2-20 μg/NmL. Pri liečbe neuropatickej bolesti a artrózy rúk podkožnou technikou emfyzému, používame subkutánnu infiltráciu rúk 10-40 ml, pri koncentrácii 5-20 μg/NmL.
• Intradiskálna injekcia: Aplikácia zmesi kyslík-ozón priamo do medzistavcovej platničky. Liečba vysunutej medzistavcovej platničky sa vykonáva ambulantne, pacient je po zákroku sledovaný dve hodiny, potom nasleduje domáce liečenie. Po niekoľkých dňoch zahajuje rehabilitačnú liečbu.
• Ozónové vrecovanie: Lokálny spôsob aplikácie ozónu v odolnom plastovom obale. Mikroprostredie okolo rany umožňuje telovým tkanivám kontakt s ozónom v odporúčanej koncentrácii.
• Subkutánna aplikácia: Táto technika sa využíva aj pri mezoterapii.

Ozónová terapia a bolesti chrbtice

Dobrým príkladom využitia ozónovej terapie je liečba prudkých bolestí chrbtice, ktoré zasiahnu veľkú časť populácie aspoň raz v živote a ide o jednu z častých príčin práceneschopnosti. Väčšina pacientov sa uzdraví konzervatívnou liečbou, u niektorých však ide o vysunutie medzistavcovej platničky. Keď konzervatívna liečba zlyhá, obyčajne nasleduje operácia. Intradiskálna injekcia ozónu môže byť alternatívou k operácii.

Intradiskálna injekcia pri vysunutí medzistavcovej platničky

Vysunutie medzistavcovej platničky (tzv. hernia disku) je jednou z najčastejších príčin ochorení chrbtice, ako aj jednou z najčastejších indikácií na zákrok. Pri vysunutí platničky sa z jej jadra uvoľňuje tekutina, ktorá tlačí na miechové korene a spôsobuje bolesti. Lokálne podanie ozónu vytečenú platničku vysuší, čo má za následok jej vrátenie do pôvodnej polohy. O vhodnosti podstúpenia terapie rozhoduje odborník, a to najčastejšie lekár - neurológ po vyšetrení chrbtice na CT alebo MR prístroji. Terapia je určená pre pacientov v mladšom, ako aj strednom veku s vysunutou platničkou, ktorá však nesmie byť odtrhnutá. Nevhodná je pre pacientov s veľkými herniami, ktoré zároveň závažne poškodzujú nervové štruktúry - v takýchto prípadoch je indikované operačné riešenie.

Periradikulárna terapia a ozónová terapia

Periradikulárna terapia (PRT) a ozónová terapia sú miniinvazívne nevaskulárne intervenčné výkony vykonávané pod kontrolou CT prístroja. Majú za cieľ pacientovi najmä uľaviť od bolesti. Princíp a postup výkonu je pri ozónovej aj periradikulárnej terapii prakticky totožný. Oba tieto výkony si vyžadujú prácu v sterilných podmienkach a CT navigáciu. Princípom účinku periradikulárnej terapie je farmakologická blokáda a dekompresia. Pacient leží na bruchu, najskôr dochádza k presnému zameraniu umiestnenia ihly pod CT kontrolou, za aseptických podmienok je potom do požadovanej lokality zavedený hrot veľmi tenkej ihly (0,7 mm), nasleduje kontrola polohy ihly pod CT prístrojom, poprípade je vykonaná korekcia polohy a následne aplikovaná liečebná zmes. Ozónoterapia je miniinvazívny, neoperačný, ambulantný zákrok, pri ktorom dochádza k aplikácii medicínskeho ozónu v presne stanovenom množstve a koncentrácii do príslušnej oblasti chrbtice pod CT kontrolou. Zmes plynov ozónu a kyslíka je vyrábaná v špeciálnom prístroji (generátor ozónu) tesne pred aplikáciou a podáva sa injekčnou striekačkou cez punkčnú ihlu do postihnutého miesta - princíp podania ako pri PRT liečbe. Takto vyrobený takzvaný medicínsky ozón tvorí práve zmes kyslíka a ozónu (v koncentráciách od 1 do 40 μg ozónu na 1ml kyslíka). Samotný zákrok trvá najviac 15 minút a vykonáva ho odborný lekár - rádiológ pod CT kontrolou na oddelení rádiodiagnostiky v Nemocnici Bory.

Ozónová terapia a chronický zápal

Chronický zápal je hlavnou príčinou úmrtnosti vo svete a zahŕňa ochorenia ako cukrovka, kardiovaskulárne ochorenia, artritída, chronická obštrukčná choroba pľúc a alergie. Ozónová terapia môže byť účinnou metódou na liečbu chronického zápalu. Aktivuje antioxidačnú obranu v tele a zvyšuje prísun kyslíka do tkanív. To znižuje oxidačný stres, ktorý je často spojený so zápalom. Ozón navyše aktivuje imunitný systém, aby účinnejšie reguloval zápal a podporoval hojenie. Táto forma liečby pomáha pacientom, ktorých trápi lymská choroba, infekcie, plesňové ochorenia, gastrointestinálne poruchy, autoimunitné problémy a ďalšie stavy spôsobené zápalom.

Ozónová terapia a hemoroidy

Hemoroidy (alebo zlatá žila) sú rozšírené žily v oblasti konečníka a ritného otvoru. Konečník je obklopený špongiovitým tkanivom, ktoré slúži ako poduška na uzavretie ritného otvoru a uľahčuje proces vylučovania. Hemoroidy sa môžu vyvinúť kedykoľvek pri zvýšení tlaku v žilách konečníka. Malé hemoroidy sa často stratia pomocou jednoduchej tradičnej liečby, ktorá zahŕňa zvýšený príjem stravy bohatej na vlákninu a príjem tekutín na udržanie mäkkej stolice a redukciu napätia. Svrbenie v oblasti análneho otvoru môže byť redukované starostlivou análnou hygienou a vyhnutím sa drhnutiu oblasti suchým toaletným papierom alebo použitím mydla, ktoré odstraňuje ochranné mazivo z oblasti kože análneho otvoru. Namiesto toho vyčistite oblasť navlhčenou látkou (teplá voda), potom dobre vysušte oblasť poklepkávaním suchou látkou alebo uterákom. Niekedy môžete použiť olej alebo čípok na redukciu problematického dráždenia. Hoci informácie o priamom použití ozónovej terapie pri liečbe hemoroidov sú obmedzené, jej schopnosť zlepšovať prekrvenie tkanív, tlmiť zápal a zvyšovať regeneračnú schopnosť by teoreticky mohla byť prospešná aj pri tomto ochorení. Moderné metódy liečby hemoroidov zahŕňajú elastickú ligatúru a chirurgické odstránenie.

Riziká a vedľajšie účinky

Ozónoterapia, ako aj PRT obstrek sú považované za efektívne a bezpečné terapie. Nemajú prakticky žiadne vedľajšie účinky na rozdiel od iných liečebných medikamentóznych a invazívnych metód. U oboch vyšetrení sa však môžu vyskytnúť komplikácie. Pacienti, ktorí majú obvykle nízky tlak, môžu zareagovať na kortikoid Diprophos. Pri subkutánnej aplikácii môže pri vpichu ihly vzniknúť krvná zrazenina, podráždenie nervového koreňa, prechodné zvýraznenie pôvodnej bolestivej symptomatiky, vagová reakcia - potenie, hypotenzia, spomalenie akcie srdca, poruchy frekvencie srdca.

Cena ozónoterapie

Cena aplikácie do kĺbov intraartikulárne: Raz týždenne po dobu päť týždňov, celkovo päť aplikácií - 50,00 €.

ePN: Elektronická práceneschopnosť

Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií. PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne “papiere” - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni. Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, nemusíte prenášať a doručovať žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské, ani neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.

Nemocenské dávky

Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.

Prehľad nemocenských dávok (do 31.12.2025)

Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €.

Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.

Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne. Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Osoba v ochrannej lehote je osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo (napr. sa skončil jej pracovný pomer) a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.

Maximálna denná výška nemocenského v roku 2026 predstavuje 55,11456500 €, čo znamená max. 1 653,50 € mesačne (pri 30 dňoch) alebo 1 708,60 € (pri 31 dňoch).

Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.

Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.

Liečebný režim a kontrola

Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské.

Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov: v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností, ktoré je v zmysle zákona o sociálnom poistení povinný dodržiavať. Napr., ak príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, neodstráni napriek upozorneniu prekážky na výkon kontroly (pes, pokazený zvonček alebo iná prekážka, komplikovaný prístup do bytu a pod.). Porušenie liečebného režimu sa zistí spravidla prostredníctvom kontroly dodržiavania liečebného režimu. Tá sa môže vykonať na podnet posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa alebo na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Kontrola sa vykoná vždy, ak o to požiada predseda súdu alebo vedúci prokurátor.

Ak posudkový lekár rozhodne o ukončení PN, ošetrujúci lekár je povinný vytvoriť elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár môže ukončiť PN, ak má za to, že pacient nie je skutočne práceneschopný a dlhodobo poberá dávky bez riadneho dôvodu. Od januára 2026 sa rozširujú právomoci posudkových lekárov.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku. Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší. Aj počas práceneschopnosti sa môže pracovný pomer skončiť dohodou, alebo uplynutím doby, pokiaľ bol dohodnutý na dobu určitú.

Do 31.12.2025 platilo, že ak zamestnanec dostal odmenu počas PN alebo materskej, z tohto príjmu sa neplatili sociálne odvody, len symbolické úrazové poistenie. Od 1. januára 2026 sa ruší výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.

tags: #praceneschopnost #pri #ozonovej #infekcii