Premlčanie nároku na náhradu za bolesť: Komplexný pohľad na právne aspekty

V právnej praxi sa často stretávame s problematikou náhrady za bolesť a s ňou súvisiacimi nárokmi. Je dôležité správne rozlišovať medzi rôznymi typmi ujmy a nárokov, ktoré z nich vyplývajú, najmä pokiaľ ide o ich premlčanie.

Ochrana osobnosti a telesná integrita

Jednou z prvoradých hodnôt osobnosti je život, zdravie a telo, teda telesná integrita. Občiansky zákonník vytyčuje zdravie a život ako základné hodnoty osobnosti a poskytuje im ochranu. Ľudské telo tvorí integrálnu súčasť osobnosti človeka ako právneho subjektu. Obsahom práva na telesnú integritu je všeobecný zákaz neoprávnených zásahov do telesnej integrity osoby.

Nemajetková ujma vs. škoda na zdraví

Platný Občiansky zákonník a súčasná právna teória striktne rozlišujú právo na ochranu osobnosti a s ním spojené právo na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ a právo na náhradu škody podľa § 415 - § 450 OZ. Odlišnosť potvrdzuje aj § 16 OZ, ktorý hovorí, že ak niekto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí inému škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu.

Súčasná právna teória označuje neoprávnený zásah do zdravia fyzickej osoby v rámci ochrany osobnosti pojmom „nemajetková ujma“. Pod týmto pojmom nemožno rozumieť škodu na zdraví, ktorá je pojmovo samostatná a legislatívno-technicky odlišne upravená. Nemajetková ujma vzniká v dôsledku porušenia právnej povinnosti v inej než majetkovej sfére fyzickej osoby. Závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä so zreteľom na jej intenzitu, rozsah, ohlas a dĺžku trvania. Predpokladom priznania náhrady škody je preukázanie protiprávneho konania, vzniku škody, príčinnej súvislosti a zavinenia. Výška náhrady majetkovej škody a škody na zdraví je kvantifikovaná v § 442 a nasl. OZ.

Protichodné názory na nároky pri poškodení zdravia

V slovenskej právnej praxi sa objavili dva protichodné názory na okruh nárokov v súvislosti s poškodením zdravia:

1. Prvý názor, premietnutý v rozhodnutí NS SR z 28. mája 2014, sp. zn. 7 Cdo 65/2013, umožňuje pri poškodení zdravia uplatňovať popri sebe nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. OZ a nárok na náhradu škody podľa § 420 a nasl. OZ, resp. § 444 OZ, pretože uplatnením každého z týchto nárokov sa odškodňuje obsahovo iná ujma.
2. Druhý, opačný názor tvrdí, že nemajetková ujma je krytá v slovenskej právnej úprave cez ustanovenia zákona o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia - v zmysle tohto názoru sú nemajetková ujma a sťaženie spoločenského uplatnenia nárokmi nemajetkovej povahy odškodňované podľa § 444 OZ. K tomuto opačnému názoru sa priklonil Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 426/2014 zo dňa 13. augusta 2014.

Nezávislosť nárokov a ochrana rôznych zložiek integrity

Názor, že ujma v osobnostnej sfére spôsobená zásahom do zdravia je pokrytá inštitútom sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 444 OZ, nekorešponduje s právnym poriadkom. Z koncepcie právnej úpravy, ktorá rozlišuje medzi ochranou osobnosti a náhradou škody vyplýva, že nároky majúce základ v týchto inštitútoch sú samostatné a vzájomne nezávislé. Každý z týchto inštitútov poskytuje ochranu iným zložkám v rámci duševnej integrity jednotlivca. Právo na ochranu osobnosti primárne poskytuje ochranu pred zásahmi do psychicko-morálnej integrity osoby, pričom právo na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje prevažne ochranu pri zásahoch do fyzickej integrity jednotlivca. Tieto nároky, sledujúc ochranu rôznych záujmov, je potrebné považovať za rovnocenné a samostatné. Správnosť tohto záveru potvrdzuje aj česká súdna prax (uznesenie NS ČR, sp. zn. 30 Cdo 154/2007 zo dňa 28. 06. 2007).

Rovnocennosť, rôznorodosť a koncepčná samostatnosť vylučuje ponímanie vzťahu týchto inštitútov ako vzťahu všeobecného a osobitného.

Premlčanie nároku na náhradu za bolesť: Judikáty a ich interpretácia

V kontexte premlčania nároku na náhradu za bolesť je dôležité rozlišovať medzi samotnou existenciou práva na ochranu osobnosti, ktoré je nepremlčateľné, a majetkovým nárokom, ktorý z tohto práva vyplýva, teda nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa § 101 OZ je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Súdna prax sa stretáva aj s nárokmi pozostalých, ktorí žiadajú náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch po uplynutí premlčacej lehoty. Vychádzajú pritom z domnienky, že premlčaniu nepodliehajú osobnostné práva a tým nepodlieha premlčaniu ani právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Tento problém však objasnil Najvyšší súd SR ale taktiež aj iné slovenské a české súdy pri rozhodovaní takýchto prípadov. Krajský súd v Košiciach v odôvodnení vysvetlil, že aj keď ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, ktoré režimu premlčania nepodliehajú, jeho vyjadrenie v peniazoch spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (§ 101 OZ). Podobne odôvodnil svoje rozhodnutie aj Vrchní soud v Olomouci sp. zn. 1 Co 63/2003 zo dňa 17. februára 2004, t.j. že ide o právo, ktoré sa premlčuje, keďže ide o majetkový nárok, ktorý sa odvíja od osobnostného nepremlčateľného práva.

Začiatok plynutia premlčacej doby pri náhrade škody na zdraví

V kontexte začiatku plynutia premlčacej doby pri nároku na náhradu škody na zdraví je relevantný Nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. II. ÚS 2946/13 z 28. januára 2016, ktorý riešil otázku začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby. V posudzovanej právnej veci sa sťažovateľ domáhal zaplatenia finančného odškodnenia proti poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Okresný súd v Z. rozsudkom predmetný žalobný návrh sťažovateľa zamietol, pretože dospel k záveru, že všetky sťažovateľom uplatnené nároky, ktoré sú naviac samostatnými, dielčími nárokmi, sú premlčané márnym uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu ČR skonštatoval, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody vznikajú samostatne a samostatne sa taktiež premlčujú.

Pokiaľ ide o premlčanie nároku na náhradu škody, ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že sa právo náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Už z toho plynie logický predpoklad, že slovné spojenie „vedomosť o vzniknutej škode“ nezahŕňa vždy len informáciu o ustálenom zdravotnom stave, resp. jeho stabilizácii, ale obsahuje tiež všetky ďalšie predpoklady pre možnosť uplatnenia nároku v občianskom súdnom konaní. (nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 28. januára 2016, sp. zn. II. ÚS 2946/13).

Nároky pri ujme na zdraví a ich uplatnenie

Pri ujme na zdraví má poškodený niekoľko samostatných nárokov, ktoré si môže uplatniť voči škodcovi, príp. voči jeho poisťovni. Tieto nižšie vymenované nároky sú čiastkové nároky a je možné ich uplatňovať popri sebe.

Základné právne nároky poškodeného:

• Právo na náhradu za bolesť - tzv. bolestné: Bolestné je najčastejšie uplatňovaný nárok; bolesť je definovaná ako poškodenie zdravia, jeho liečenie alebo odstraňovanie jeho následkov; poskytuje sa jednorazovo a to na základe lekárskeho posudku; vychádza sa z celkového počtu bodov ohodnotenými v lekárskom posudku; zaniká smrťou poškodeného, pretože je viazané na jeho osobu.
• Právo na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia: Sťaženie spoločenského uplatnenia je definované ako stav, ktorý v dôsledku poškodenia zdravia preukázateľne negatívne ovplyvňuje schopnosť poškodeného vykonávať bežné životné úkony, uspokojovať svoje každodenné a spoločenské potreby alebo plniť úlohy v rámci spoločenského života; poskytuje sa jednorazovo a to na základe lekárskeho posudku; lekársky posudok sa vydáva vtedy, keď zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; zaniká smrťou poškodeného. Na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa použijú ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov; náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ale nemožno zvýšiť.
• Právo na náhradu účelných nákladov spojených s liečením: Ide o náklady, ktoré poisťovňa bežne neuhrádza; patria sem napr. náklady spojené s rehabilitáciou, prilepšením na stravu, rozšírením ošetrovateľskej služby, náklady spojené s návštevami najbližších príbuzných v nemocnici; oprávnenou osobou môže byť nielen poškodený, ale aj tretia osoba, ktorá mu pomáhala počas liečenia.
• Právo na náhradu za stratu na zárobku: Jedná sa o nárok, ktorý si poškodený uplatňuje najmä pri dopravných nehodách a pracovných úrazoch; ide o prípady, kedy poškodený pre následky na zdraví nemôže vykonávať svoju doterajšiu prácu dosahovať pôvodný zárobok; výška náhrady je rozdiel medzi priemerným zárobkom pred vznikom škody a zárobkom po poškodení zdravia.
• Právo na náhradu nemajetkovej ujmy: Ide o ujmu, ktorá sa premieta do psychickej sféry poškodeného a do jeho postavenia v spoločnosti; jedná sa o zásah do osobnostných práv poškodeného (napr. právo na rodinný život, česť, zdravie, život, súkromie); rozsah a výška náhrady sa posudzuje individuálne podľa okolností konkrétneho prípadu.

Výpočet náhrady za bolesť

Pri určení výšky náhrady za bolesť sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť ohodnotila v lekárskom posudku, a zo sumy za jeden bod ustanovenej v príslušnom kalendárnom roku. V lekárskom posudku sa bolesť hodnotí určitým počtom bodov podľa sadzieb bodového hodnotenia. Ak zamestnávateľ alebo iná príslušná právnická osoba (ďalej len „zodpovedný zamestnávateľ“), ktorí majú podľa Zákonníka práce objektívnu zodpovednosť za poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania poškodeného, preukázali určitú mieru zavinenia poškodeného za vznik poškodenia zdravia, znižuje sa suma náhrady za bolesť o mieru zavinenia poškodeného.

Jednou z podmienok úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody na zdraví je predpoklad, že došlo zo strany zdravotníckeho zariadenia k porušeniu právnej povinnosti, resp. k tomu, že zdravotnícky pracovník porušil svoju povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť v zmysle de lege artis medicinae. Ďalej musí byť preukázaná existencia škodlivého následku na strane poškodeného pacienta a existencia kauzálneho nexu medzi protiprávnym konaním a vzniknutým škodlivým následkom.

Tabuľka bodového hodnotenia vybraných poranení hlavy

Odškodnenie obetí násilných trestných činov

Ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia vo výške dvadsaťpäťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Ak bola trestným činom spôsobená smrť a je len jedna pozostalá obeť násilného trestného činu, ktorá bola odkázaná výživou na zomretého, má nárok na vyplatenie odškodnenia vo výške päťdesiatnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu. Odškodnenie možno primerane znížiť, ak obeť násilného trestného činu spoluzavinila ujmu na zdraví alebo neuplatnila svoje práva tak, aby získala odškodnenie od páchateľa trestného činu.

O poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláca na základe písomnej žiadosti obete násilného trestného činu ministerstvo. Žiadosť sa podáva prostredníctvom elektronickej služby alebo na tlačive, ktoré je možné si stiahnuť. Pri vypĺňaní formulára je žiadateľ inštruovaný tak, aby žiadosť obsahovala všetky zákonom ustanovené náležitosti. Žiadosť je možné doručiť ministerstvu už po začatí trestného stíhania podľa § 11 ods. 3 zákona o obetiach. Žiadosť je potrebné doručiť ministerstvu najneskôr do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu podľa § 11 ods. 1 alebo rozhodnutia podľa § 11 ods. 2 zákona o obetiach. Ak súd v trestnom konaní odkázal obeť násilného trestného činu s jej nárokom na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku ujmy na zdraví, na civilný proces alebo konanie pred iným orgánom, žiadosť je potrebné doručiť ministerstvu do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o nároku obete násilného trestného činu v civilnom procese alebo v konaní pred iným orgánom. Ministerstvo je povinné rozhodnúť o žiadosti do štyroch mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti. Poskytnutím odškodnenia podľa zákona o obetiach prechádza nárok obete násilného trestného činu na náhradu škody voči páchateľovi na štát, a to v rozsahu poskytnutého odškodnenia (§ 21 ods. 1).

Vyplnené tlačivo na podanie žiadosti o odškodnenie osôb poškodených násilnými trestnými činmi je potrebné podávať buď vlastnoručne podpísané v listinnej podobe prostredníctvom pošty na adresu ministerstva (adresa je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava).

Praktické rady:

• Dokumentujte všetko: Uschovajte si lekárske správy, účtenky za liečbu, cestovné náklady a iné výdavky v spojitosti s poškodením zdravia.
• Uplatnenie nárokov neodkladajte: Každý nárok sa premlčuje, preto je potrebné ich uplatniť včas.
• Vyhľadajte právnu pomoc: Advokát Vám pomôže správne uplatniť a vyčísliť nároky.

Každý prípad je individuálny, pričom okrem vyššie uvedených nárokov je možné si uplatniť aj iné.

tags: #narok #na #nahradu #za #bolest #sa