Práceneschopnosť po skončení pracovného pomeru v Rakúsku: Čo potrebujete vedieť

Dočasná práceneschopnosť (PN) je situácia, kedy zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby, úrazu alebo iných zdravotných komplikácií. Počas PN má zamestnanec nárok na finančnú podporu vo forme náhrady príjmu a nemocenských dávok. Tento profil opisuje kľúčové charakteristiky pracovného života v Rakúsku a poskytuje relevantné základné informácie o štruktúrach, inštitúciách, aktéroch a príslušných predpisoch týkajúcich sa pracovného života. Okrem iného sa zameriava na zákonné opatrenia týkajúce sa práceneschopnosti a odchodu do dôchodku.

V súvislosti s prácou v Rakúsku vzniká zamestnancovi počas práceneschopnosti najskôr nárok na výplatu mzdy a následne nárok na výplatu nemocenských dávok. V prvom rade je dôležité bezodkladne informovať zamestnávateľa o práceneschopnosti. Potvrdenie o práceneschopnosti vystavené od lekára je potrebné odovzdať zamestnávateľovi len vtedy, ak to zamestnávateľ vyžaduje. V niektorých prípadoch zamestnávatelia nevyžadujú predloženie potvrdenia od lekára, keďže práceneschopnosť zamestnancov si môžu overiť v online systéme rakúskej zdravotnej poisťovne. Po dohode so zamestnávateľom nemusí zamestnanec navštíviť lekára kvôli vystaveniu potvrdenia o práceneschopnosti, keďže toto potvrdenie nie je potrebné k výplate mzdy, ale až k výplate nemocenskej dávky.

Nárok na výplatu mzdy počas PN

Pri vzniku práceneschopnosti je zamestnávateľ povinný vyplácať zamestnancovi mzdu vo výške 100 % a následne vo výške 50 %. Dĺžka vyplácania plnej a polovičnej mzdy je závislá od dĺžky trvania pracovného pomeru. Ak pracovníci nie sú schopní pracovať z dôvodu choroby alebo úrazu, a preto sú na nemocenskej dovolenke (Krankenstand), majú nárok na pokračovanie vyplácania plnej mzdy zamestnávateľom počas určitého obdobia. Po uplynutí tohto obdobia plnej výplaty zo strany zamestnávateľa majú zamestnanci nárok na polovicu svojej mzdy od zamestnávateľa na ďalšie štyri týždne.

Nemocenské dávky (Krankengeld)

Počas vyplácania 100 % mzdy nemá zamestnanec nárok na výplatu nemocenskej dávky. Tento nárok vzniká až vtedy, keď je zamestnancovi vyplácaných 50 % zo mzdy. V tomto prípade, resp. pri poberaní 50 % mzdy má zamestnanec nárok na 50 % nemocenskej dávky. Ak zamestnancovi klesne nárok na mzdu pod 50 %, vzniká mu nárok na nemocenskú dávku v plnej výške. Nemocenské dávky sa vo všeobecnosti poskytujú 26 týždňov. Táto doba sa môže predĺžiť na 56 týždňov v prípade, ak bol zamestnanec za posledných 12 mesiacov pred vznikom práceneschopnosti poistený 6 mesiacov. Od 43. dňa je výška PN 50 % - 60 % zo mzdy.

Počas štyroch týždňov, keď im zamestnávateľ priznáva polovicu mzdy, sa polovica nemocenských dávok (30 % ich predchádzajúcej mesačnej mzdy) poskytuje ako doplnok. Ak zamestnávateľom vyplácanie polovice pokračujúcej platby skončí, do procesu vstúpi ÖGK a zamestnanec dostane plnú nemocenskú dávku.

• 50 % z vymeriavacieho základu, resp. z hrubej mzdy: ak práceneschopnosť trvá 42 a menej dní.
• 60 % z vymeriavacieho základu, resp. z hrubej mzdy: ak práceneschopnosť trvá 43 a viac dní.

Ak to stanovy fondu zdravotného poistenia umožňujú, tieto sadzby sa môžu zvýšiť o určité percento za manžela/manželku a/alebo ostatných nezaopatrených rodinných príslušníkov. Zvýšená dávka nesmie presiahnuť 75 % zo mzdy.

Pre osoby, ktorých mzda neprekračuje minimálnu úroveň pre povinné poistenie a ktoré sú zároveň dobrovoľne poistené, je výška stanovená. Zamestnanci zamestnaní na čiastočný úväzok so samopoistením podľa § 19a ASVG - Zákona o sociálnom poistení zamestnancov - dostávajú dávku vo výške 5,51 EUR za deň (165,44 EUR mesačne).

Rakúsko vypláca nemocenské dávky maximálne 1 rok. Každý, kto je schopný znova odpracovať najmenej 13 týždňov, vzniká mu nový nárok. Zamestnanec musí požiadať ÖGK o polovicu a aj o plnú nemocenskú dávku - nedostane ju „automaticky“. Trvanie a výška základného nároku na dávku a ďalšieho - následného nároku závisia od počtu odpracovaných rokov.

Nemocenská dávka z dôvodu pracovného úrazu

Zamestnanci majú navyše nárok na úplnú výplatu mzdy za pracovný úraz počas 8 týždňov (alebo 10 týždňov po 15 rokoch práce). Počas PN nesmú byť zamestnanci v Rakúsku na tom finančne horšie. Musia dostať plat, ktorý by dostali, keby nedošlo k úrazu (Ausfallsprinzip = princíp úbytku/straty).

Práceneschopnosť po skončení pracovného pomeru - Ochranná lehota

V prípade, ak zamestnanec ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom a stane sa dočasne práceneschopným v období do 7 dní po ukončení pracovného pomeru, dostáva sa do tzv. ochrannej lehoty. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Zamestnanec musí mať počas PN aktívne nemocenské poistenie.

Zamestnávatelia musia vyplácať náhradu mzdy aj po ukončení pracovného pomeru. Na základe zákonných ustanovení musia zamestnávatelia v prípade výpovede danej zamestnávateľom počas práceneschopnosti vyplácať náhradu mzdy aj po skončení pracovného pomeru, pokiaľ zamestnanci na ňu majú stále nárok.

Výpoveď počas práceneschopnosti

V Rakúsku nemusí byť výpoveď odôvodnená, teda nemusí byť udaný dôvod výpovede a môže byť vyslovená aj počas práceneschopnosti. Áno, zamestnávateľ môže zamestnanca prepustiť aj počas trvania práceneschopnosti, ak zamestnanec nepatrí do skupiny osôb chránených pred výpoveďou. Dôvod výpovede nemusí uvádzať. Výpoveď však nesmie byť neopodstatnená. To znamená, že zamestnávateľ by nemal prepustiť zamestnanca napr. kvôli jednorazovej chrípke. Zamestnanec by sa voči takej výpovedi mohol odvolať. Zamestnávateľ nemusí uviesť dôvod výpovede, ale v prípade súdneho sporu musí preukázať jej opodstatnenosť. Počas práceneschopnosti nie sú zamestnanci chránení pred stratou zamestnania.

Kto je chránený pred výpoveďou?

Pred výpoveďou počas práceneschopnosti sú chránené tieto osoby:

• tehotné ženy,
• osoby na materskej a rodičovskej dovolenke,
• osoby so zdravotným postihnutím (s mierou invalidity viac ako 50 %),
• vojaci.

Výpovedné lehoty

Výpovedná lehota začína plynúť nasledujúci deň po dni doručenia, oznámenia alebo odovzdania výpovede. Práceneschopnosť nemá vplyv na výpovednú lehotu a nepredlžuje ju.

Doba trvania výpovednej lehoty závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru zamestnanca. Zákonom stanovené výpovedné lehoty zo strany zamestnávateľa sú:

• 6 týždňov - pri odpracovaní 1 až 2 rokov,
• 2 mesiace - pri odpracovaní 3 až 5 rokov,
• 3 mesiace - pri odpracovaní 6 až 15 rokov,
• 4 mesiace - pri odpracovaní 16 až 25 rokov,
• 5 mesiacov - pri odpracovaní 26 rokov a viac.

Zamestnávateľ musí dodržať zákonom stanovené lehoty, ak kolektívna zmluva neurčuje iné výpovedné lehoty. Po dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom môže byť výpovedná lehota predĺžená až o 6 mesiacov. Platí to pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa aj zo strany zamestnanca. Kolektívne zmluvy pre robotníkov určujú odlišné a podstatne kratšie výpovedné lehoty (nezriedka 2 dni). Ak by nebola aplikovateľná žiadna kolektívna zmluva, platí pri robotníkoch 14 dňová výpovedná lehota.

Zamestnanec je povinný dodržať zákonom stanovenú výpovednú lehotu, ktorá je 1 mesiac (ak sa so zamestnávateľom nedohodol inak). Pracovný pomer musí skončiť k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. To znamená, ak má pracovný pomer skončiť napr. 31. júla, zamestnanec musí dať výpoveď mesiac vopred, a to 30. júna.

Odvolanie voči výpovedi

Ak zamestnanec nesúhlasí s výpoveďou, o podanie odvolania musí požiadať zamestnaneckú radu. Tá má na podanie odvolania jeden týždeň od oznámenia výpovede. Ak však zamestnanecká rada nesúhlasí so zamestnancom a nepodá odvolanie, zamestnanec sa môže obrátiť na pracovný súd a podať odvolanie sám. Na podanie odvolania má dva týždne od uplynutia termínu pre zamestnaneckú radu.

Podniková rada v podnikoch, kde je viac ako 5 stálych zamestnancov, musí byť o výpovedi zo strany zamestnávateľa informovaná vopred a môže vysloveniu výpovede odporovať. V prípade, že podniková rada výslovne s výpoveďou nesúhlasí, môže výpoveď napadnúť buď podniková rada alebo zamestnanec z dôvodu neprípustného motívu (príslušnosť k odborom, účasť na voľbe podnikovej rady, uplatňovanie oprávnených finančných nárokov a pod.), alebo z dôvodu sociálne neoprávnenej výpovede (ak sú závažne poškodené sociálne záujmy pracovníka) a pracovný pomer trval dlhšie ako 6 mesiacov. Výpoveď je v týchto prípadoch potrebné napadnúť takmer okamžite.

Dávka v nezamestnanosti (Arbeitslosenunterstützung)

Ak ste v Rakúsku prišli o prácu, nárok na dávku v nezamestnanosti vám vznikne ak:

• O dávku v nezamestnanosti žiadate prvýkrát: za posledných 24 mesiacov ste boli minimálne 52 týždňov poistený pre prípad nezamestnanosti.
• Ste dávku v nezamestnanosti poberali už v minulosti: za posledných 12 mesiacov ste boli minimálne 28 týždňov poistený pre prípad nezamestnanosti.
• Sa zaregistrujete na príslušnom úrade práce v Rakúsku, resp. AMS (Arbeitsmarktservice).

Registrácia na AMS je možná:

• elektronicky - prostredníctvom účtu e-AMS, pričom použijete online formulár,
• poštou - odoslaním formulára Arbeitslosmeldung miestne príslušnému úradu práce,
• osobne - na miestne príslušnom úrade práce.

Dávka v nezamestnanosti sa vypláca 20 týždňov vo výške 55 % z čistej mzdy na základe mesačného vymeriavacieho základu. Počas poberania rakúskej dávky v nezamestnanosti je možné privyrobiť si, pričom zárobok nesmie presiahnuť sumu 500,91 €. Uvedená čiastka je platná pre rok 2023.

Ak sa plánujete vrátiť z Rakúska do domovskej krajiny, môžete požiadať o prenos dávky do vašej domovskej krajiny po 4 týždňoch od zaradenia do evidencie. Prenos dávky je možné uskutočniť prostredníctvom formulára PD U2, ktorý vám na požiadanie vystaví príslušný úrad práce v Rakúsku.

Zahraničný pobyt počas PN

Častou otázkou medzi slovenskými pracovníkmi, ktorí žijú a pracujú v zahraničí, je možnosť zdržiavať sa na Slovensku počas práceneschopnosti. Pokiaľ ide o práceneschopnosť, základným pravidlom je zdržiavať sa na mieste, ktoré prispieva k vášmu uzdraveniu. Ak chcete počas práceneschopnosti zmeniť miesto pobytu a odcestovať na Slovensko, je to možné, avšak vždy s predchádzajúcim súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne, napríklad Österreichische Gesundheitskasse (ÖGK), ak ste poistení v Rakúsku. Akékoľvek zmeny miesta pobytu, aj v rámci Rakúska, je potrebné nahlásiť ÖGK. Avšak pre pobyt v zahraničí počas práceneschopnosti je nutný predchádzajúci súhlas ÖGK a takýto pobyt je možný len s lekárskym odporúčaním. Nezabúdajte, že aj na Slovensku sa musíte naďalej riadiť pokynmi lekára a váš pobyt nesmie brániť vášmu uzdraveniu. Prípadné kontroly zo strany zdravotnej poisťovne sú možné aj v zahraničí.

Vo všeobecnosti platí, že peňažné nemocenské dávky (t. j. dávky určené na náhradu straty príjmu v dôsledku choroby) sa vždy vyplácajú na základe právnych predpisov krajiny, v ktorej ste poistení. A to bez ohľadu na to, kde sa zdržiavate alebo kde máte pobyt. Pri získaní nároku na nemocenské dávky pri presťahovaní do inej krajiny (Európskej únie, na Island, do Lichtenštajnska, Nórska alebo Švajčiarska), musí príslušná inštitúcia (t. j. inštitúcia v krajine, v ktorej ste poistení) zohľadniť obdobia poistenia, pobyt alebo zamestnanie podľa právnych predpisov každej zo spomínaných krajín. Tým sa zabezpečí, že ľudia pri zmene zamestnania alebo pri presťahovaní do iného štátu neprídu o svoje zdravotné poistenie.

tags: #praceneschopnost #po #skonceni #pracovneho #pomeru #v