Porovnanie dôchodkových systémov v Rakúsku a Nemecku: Prečo sú rakúske dôchodky vyššie?

Dôchodková debata v Nemecku sa pravidelne obracia k Rakúsku, pričom pozornosť púta najmä výrazne vyššia úroveň zákonných dôchodkových dávok v tejto susednej krajine. Priemerný zákonný hrubý dôchodok v Rakúsku, ktorý sa v alpskej republike označuje ako penzia, dosiahol v roku 2022 približne 1646 eur mesačne. To bolo o 47 percent viac ako úroveň dávok v Nemecku (1120 eur).

Ako sa Rakúšanom darí financovať tieto pomerne vysoké dôchodky? A aké sú celkové rozdiely medzi rakúskym a nemeckým dôchodkovým systémom, najmä s ohľadom na nedávne dôchodkové reformy a skúsenosti s infláciou v Rakúsku?

Faktory ovplyvňujúce rozdiel vo výške dôchodkov

Hlavné dôvody vyšších dôchodkov v Rakúsku možno rozdeliť do niekoľkých kľúčových oblastí:

• Vyššie príspevky a štátne prostriedky
• Širšie pokrytie zamestnanej populácie
• Mladšia demografická štruktúra
• Rozdielne pravidlá nároku na dôchodok
• Odlišné mechanizmy dynamizácie dôchodkov

Vyššie príspevky a štátne prostriedky

Jedným z dôvodov je vyššia, od roku 1988 stabilná sadzba príspevkov na dôchodkové poistenie vo výške 22,8 % v Rakúsku, v porovnaní s 18,6 % v Nemecku. Len tento rozdiel v sadzbách príspevkov vysvetľuje približne jednu tretinu rozdielov v dôchodkoch (+156 €).

Okrem toho rakúsky federálny rozpočet prispieva vyššou dotáciou na dôchodok do systému. Toto silnejšie financovanie z federálnych prostriedkov vedie k tomu, že priemerný dôchodok v Rakúsku môže byť približne o 100 eur vyšší ako v Nemecku. Celkovo sa teda približne polovica rozdielu vo výške dôchodkov pripisuje vyšším sadzbám príspevkov a federálnym prostriedkom v Rakúsku.

Dôležité je tiež poznamenať, že priemerné dôchodky zahŕňajú starobné, invalidné a vdovské/sirotské dôchodky. Ide o hrubé dôchodky vrátane všetkých príspevkov na sociálne poistenie. Súkromné a firemné dôchodky, ktoré v Nemecku zohrávajú výrazne väčšiu úlohu, nie sú zohľadnené. Z nižších zákonných dôchodkov v Nemecku sa preto nedá usudzovať na nízke príjmy v starobe.

Širšie pokrytie zamestnanej populácie

Pre financovanie dôchodkov je kľúčové aj to, koľko osôb v produktívnom veku vykonáva zárobkovú činnosť a aký podiel z nich je povinný platiť príspevky. V Nemecku je zamestnaných 81 % ľudí vo veku 20 až 64 rokov, v Rakúsku len 77 %.

Naopak, podiel zamestnancov, ktorí platia príspevky do zákonného dôchodkového systému, je v Rakúsku s 94 % výrazne vyšší ako v Nemecku so 79 % (bez tzv. "Minijobberov"). Toto širšie pokrytie vyplýva z v zásade povinného poistenia všetkých samostatne zárobkovo činných osôb v zákonnom dôchodkovom poistení.

V Nemecku platí príspevky do zákonného dôchodkového poistenia len 0,3 milióna z približne 3,9 milióna samostatne zárobkovo činných osôb v hlavnom zamestnaní. Samostatne zárobkovo činné osoby v Rakúsku podliehajú nižším sadzbám príspevkov na dôchodkové poistenie (17 až 20 % v závislosti od odvetvia) ako zamestnanci (s 22,8 %).

Ďalším dôvodom vyššieho pokrytia v rakúskom dôchodkovom poistení je klesajúca prax zamestnávania štátnych zamestnancov. To vedie k tomu, že rastúci podiel zamestnancov vo verejnej službe platí príspevky do zákonného dôchodkového poistenia, a tým financuje systém.

Celkovo možno vyšší podiel zamestnancov pokrytých zákonným dôchodkovým poistením a s tým spojené vyššie príjmy vysvetliť približne 160 eurami rozdielu v priemerných dôchodkoch.

Mladšia demografická štruktúra

Vyššia úroveň dávok v Rakúsku je možná aj vďaka mladšej demografickej štruktúre v roku 2022: Zatiaľ čo v alpskej republike pripadá na jednu osobu v dôchodkovom veku (65+ rokov) približne 3,2 osoby v produktívnom veku (20 až 64 rokov), v Nemecku je tento pomer len 2,7.

Len táto výhodnejšia demografická štruktúra umožňuje vyššie dôchodkové platby vo výške približne 140 eur a vysvetľuje tak približne štvrtinu rozdielu v dôchodkoch. Mladšia rakúska populácia je výsledkom o niečo neskôr narodenej generácie babyboomu a vyššieho čistého prisťahovalectva v období rokov 2002 až 2010 v pomere k celkovej populácii.

Celkovo toto demografické porovnanie zdôrazňuje, že vyššia úroveň dávok v Rakúsku nie je daná len vnútroštátnymi dôchodkovými pravidlami. Úlohu zohrávajú aj demografické faktory, ktoré nemožno priamo preniesť na Nemecko.

Rozdielne pravidlá nároku na dôchodok

Podmienky nároku na dôchodok sa v oboch krajinách líšia. Zatiaľ čo v Nemecku stačí päť príspevkových rokov ("čakacia doba") na získanie nároku na dôchodok, poistenci v Rakúsku musia preukázať minimálne 15 rokov poistnej doby. Ak táto podmienka nie je splnená, príspevky zostávajú poistnej komunite. Vrátenie príspevkov, ako je to v Nemecku, nie je možné.

Ak by sa v Nemecku zohľadňovali len dôchodky, ktorých základom je minimálne 15 rokov poistenia, priemerný hrubý mesačný starobný dôchodok by bol v Nemecku približne o 125 eur vyšší. V Rakúsku by tak približne 1,5 milióna poberateľov dôchodkov v Nemecku nemalo nárok na dôchodok.

V Rakúsku financuje federálna vláda akýkoľvek deficit zákonného dôchodkového poistenia prostredníctvom takzvanej "záruky za platobnú neschopnosť". Úprava sadzby príspevkov nie je plánovaná. Od roku 1988 zostáva sadzba príspevkov nezmenená na úrovni 22,8 %. Demografické a ekonomické riziká tak v Rakúsku nesú výlučne daňoví poplatníci.

Odlišné mechanizmy dynamizácie dôchodkov

Rozdiely existujú aj v dynamizácii dôchodkov. Zatiaľ čo v Rakúsku sa dôchodky každoročne prispôsobujú vývoju cien (s odchýlkami podľa výšky dôchodku), v Nemecku sa prispôsobenie dôchodkov (a dôchodkových nárokov) riadi vývojom miezd (s tlmiacimi faktormi).

V "normálnom" ekonomickom prostredí (reálny rast miezd) je mzdovo orientované prispôsobenie dôchodkov vyššie ako prispôsobenie inflácii: Priemerné ročné úpravy dôchodkov v Nemecku boli za posledných desať rokov (2014 až 2023) s +2,7 % (pre západné Nemecko) vyššie ako úpravy v Rakúsku (+2,3 % pre priemerných dôchodcov).

V súčasnom prostredí vysokej inflácie sú však úpravy dôchodkov v Rakúsku s 5,8 % v roku 2023 (Nemecko: 4,4 %) a historickými 9,7 % v roku 2024 výrazne vyššie (Nemecko: 4,6 %).

Nevýhodou prispôsobenia cien v Rakúsku v časoch vysokej inflácie je, že dôchodky pravdepodobne porastú výrazne rýchlejšie (+9,7 % v roku 2024) ako mzdy (prognóza 2024: +7,8 %) a tým aj príjmy z príspevkov. Aj toto finančné riziko nesie v alpskej republike len federálna vláda. Podľa rozpočtového plánu by sa záruka za platobnú neschopnosť federálnej vlády mohla okrem iného z tohto dôvodu v roku 2024 zvýšiť dvojciferne (prognóza príspevku federálnej vlády PVA: +25 %).

Doplnkové dávky a podpora pre nízke dôchodky

Rozdiely existujú aj v dopĺňaní nízkych dôchodkov: Daňovo financovaný príplatok na vyrovnanie príjmu zvyšuje dôchodky v Rakúsku pre domácnosti s nízkymi celkovými príjmami. Dodatočné zvýšenie je možné prostredníctvom bonusu na vyrovnanie príjmu (resp. dôchodkového bonusu). Tento bonus je viazaný na minimálne odpracované povinné príspevky (min. 30 rokov príspevkov), podobne ako v Nemecku pri základnom dôchodkovom príplatku (33 rokov základných dôchodkových období).

Celkovo sa v Rakúsku viac spolieha na daňovo financované doplnkové dávky v rámci dôchodkového systému. Približne každý dvanásty poberateľ dôchodku (8 %) dostáva príplatok na vyrovnanie príjmu. V Nemecku je len každý 23. dôchodok (4 %) doplnený základným dôchodkovým príplatkom. Mimo dôchodkového systému je však v Nemecku výraznejšia minimálna sociálna pomoc.

Tabuľka 1: Porovnanie dopĺňania nízkych dôchodkov a minimálnej sociálnej pomoci v Rakúsku a Nemecku (hodnoty pre rok 2022)

* Hodnoty pre december 2020 na základe monitorovacej správy Federálneho ministerstva sociálnych vecí (2021).

Ak sa pozrieme na mieru rizika chudoby v starobe, podľa Eurostatu (2024) je táto miera v Rakúsku s 15 % o niečo nižšia ako v Nemecku (18 %).

Harmonizácia dôchodkov štátnych zamestnancov

Od roku 2005 prebieha postupná harmonizácia výpočtu dôchodkov štátnych zamestnancov so systémom zákonného dôchodkového poistenia. Pre nových a mladých štátnych zamestnancov (nastupujúcich od roku 2005 alebo narodených od roku 1976) sa dôchodky štátnych zamestnancov vypočítavajú podľa rovnakých pravidiel ako v zákonnom dôchodkovom poistení (Zákon o harmonizácii dôchodkov, článok 14). Pre starších štátnych zamestnancov platia prechodné ustanovenia.

Na rozdiel od často tvrdeného, štátni zamestnanci sú aj v Rakúsku naďalej poistení mimo všeobecného dôchodkového poistenia. Federálni štátni zamestnanci platia v porovnaní s Nemeckom príspevok vo výške 10,25 % až 12,4 % z vymeriavacieho základu na financovanie súčasných nárokov na dôchodok. Okrem toho poberatelia dôchodkov z radov štátnych zamestnancov platia príspevok na zabezpečenie dôchodku, ktorý sa v závislosti od roka nástupu do dôchodku a roku narodenia pohybuje od 0 % do 3,3 %. Aj federálna vláda ako zamestnávateľ platí dôchodkový príspevok vo výške 12,55 %.

Vek odchodu do dôchodku a reformy

V Rakúsku mohli ženy do roku 2023 odchádzať do dôchodku vo veku 60 rokov bez zrážok, muži až vo veku 65 rokov. Tým malo Rakúsko jeden z najnižších pravidelných dôchodkových vekov pre ženy spomedzi všetkých krajín OECD (OECD, 2023). V dôsledku toho je priemerný vek odchodu do dôchodku v Rakúsku (v prípade starobných dôchodkov) s 62 rokmi výrazne nižší ako v Nemecku (64 rokov).

Od roku 2024 sa však zákonný vek odchodu do dôchodku pre ženy postupne zvyšuje na 65 rokov do roku 2033 a zrovnáva sa s vekom pre mužov.

Do roku 2022 existovala v Rakúsku možnosť predčasného odchodu do dôchodku bez zrážok po dlhej poistnej kariére (45 rokov) - podobne ako "Rente ab 63" v Nemecku. V roku 2022 však bolo toto pravidlo nahradené bonusom pre skorých štartujúcich, ktorý má osloviť viac žien. Tento bonus oceňuje príspevkové mesiace medzi 15. a 20. rokom života (maximálne 60 eur na mesačný dôchodok).

S cieľom vytvoriť stimuly pre vyššiu účasť starších osôb na trhu práce schválilo Rakúsko koncom roka 2023 ďalší balík reforiem. Tí, ktorí pracujú aj po dosiahnutí pravidelného dôchodkového veku, dostanú v budúcnosti vyšší dôchodkový príplatok. Konkrétne sa ročný bonus zvyšuje zo 4,2 % na 5,1 % (v porovnaní s Nemeckom so 6 %). Reforma tiež predpokladá, že federálna vláda prevezme časť príspevkov na dôchodkové poistenie zamestnancov, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť popri poberaní dôchodku. V Nemecku naopak zárobková činnosť nad pravidelný dôchodkový vek všeobecne nepodlieha dôchodkovému poisteniu.

Možnosti predčasného odchodu do dôchodku v Rakúsku

V Rakúsku existujú aj možnosti odchodu do dôchodku pred dosiahnutím pravidelného dôchodkového veku:

• Dôchodok za ťažkú prácu (Schwerarbeitspension): Muži aj ženy môžu po dosiahnutí 60. roku života poberať tento dôchodok, ak majú 540 mesiacov poistenia (45 rokov) a minimálne 120 mesiacov ťažkej práce (10 rokov) v posledných 240 kalendárnych mesiacoch (20 rokov) pred referenčným dátumom. Od 1.1.2026 sa do definície ťažkej práce zahrnú aj opatrovateľské povolania.
• Koridorový dôchodok (Korridorpension): Kto dosiahol 62. rok života a získal 480 mesiacov poistenia (= 40 rokov), môže odísť do koridorového dôchodku. Toto platí pre osoby narodené do 31. decembra 1963. Pre osoby narodené od roku 1964 sa podmienky nástupu (vek a potrebné mesiace poistenia) postupne zvyšujú.
• Dôchodok za dlhoročné poistenie (Langzeitversicherungspension - Hacklerregelung): Muži môžu poberať tento dôchodok po dosiahnutí 62. roku života, ak splnia určité podmienky týkajúce sa počtu mesiacov poistenia.
• Invalidný dôchodok / Dôchodok z dôvodu zníženej pracovnej schopnosti (Invaliditäts- bzw. Berufsunfähigkeitspension): Tento dôchodok sa poskytuje z dôvodu zníženej pracovnej schopnosti.

Tabuľka: Postupné zvyšovanie podmienok pre koridorový dôchodok v Rakúsku (od 1.1.2026)

Od októbra 2029 (pre osoby narodené v októbri 1966 alebo neskôr) bude platiť vek nástupu do dôchodku 63 rokov a požiadavka 504 mesiacov poistenia (= 42 rokov) ako podmienka nároku na koridorový dôchodok.

tags: #pracapre #dochodcov #rakusko #nemecky #viem