Rizikový príplatok pri práci s biologickým odpadom a upratovaní

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) sú kľúčovou súčasťou pracovného práva, zameriavajúcou sa na prevenciu úrazov, chorôb z povolania a škôd na živote a majetku. Slovenská legislatíva pamätá na situácie, kedy sú zamestnanci vystavení rôznym faktorom v pracovnom prostredí, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať ich zdravie a pohodu a poskytuje im určitú formu kompenzácie za prácu v sťažených podmienkach.

Tento článok sa zameriava na mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, podmienky jej vzniku a zmeny, ktoré nastanú v roku 2025.

Kategorizácia prác a jej význam

Pracovný trh ponúka širokú škálu zamestnaní, každé so svojou špecifickou náročnosťou a prostredím. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, práce sa rozdeľujú do štyroch kategórií na základe úrovne a charakteru rizikových faktorov, ktoré pri ich výkone vplývajú na zdravie zamestnancov, ako aj na základe pracovného prostredia. Je dôležité rozlišovať medzi kategóriou rizikových prác a stupňom náročnosti práce, ktorý je upravený v zákone č. 311/2001 Z.

Definícia rizikových kategórií prác

• Tretia kategória prác: Práce s vysokou mierou zdravotného rizika z vystavenia sa faktorom práce a pracovného prostredia, pri ktorých:
  • Vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia nie je znížené technickými alebo organizačnými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov.
  • Vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia je znížené technickými alebo organizačnými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môžu poškodiť zdravie.
  • Zisťujú sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom, nie sú ustanovené limity, ale nepriaznivá odpoveď organizmu poukazuje na možné špecifické pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia a vystavenie sa faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia.
• Štvrtá kategória prác: Práce s veľmi vysokou mierou zdravotného rizika z vystavenia sa faktorom práce a pracovného prostredia, a to len výnimočne na obmedzený čas (najviac na jeden rok); ide o práce:
  • Pri ktorých nie je možné znížiť technickými alebo organizačnými opatreniami vystavenie zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov a vystavenie faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje kritériá na zaradenie práce do tretej kategórie a je potrebné vykonať iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov.
  • Ktoré podľa miery vystavenia zamestnanca jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do tretej kategórie, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia.
  • Zisťujú sa zdravotné zmeny u zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom.

Hlavným zmyslom kategorizácie prác je určenie miery rizika pri vykonávaných prácach z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Kritériami kategorizácie sú úroveň a charakter faktorov práce a pracovného prostredia, posúdenie zdravotných rizík a posúdenie zmien zdravotného stavu zamestnancov.

Legislatívny rámec mzdových príplatkov a kompenzácií

Mzdové príplatky a kompenzácie na Slovensku upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a ďalšie súvisiace právne predpisy, ako napríklad zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Cieľom týchto predpisov je zabezpečiť ochranu zdravia zamestnancov a kompenzovať im prácu v prostredí, ktoré predstavuje zvýšené riziko. Zamestnancom prislúcha kompenzácia za prácu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí.

Definícia sťaženého výkonu práce

Sťažený výkon práce je definovaný ako vykonávanie pracovných činností v prostredí, kde pôsobia faktory, ktoré môžu negatívne ovplyvňovať zdravie zamestnanca, ako sú:

• Chemické faktory
• Karcinogénne a mutagénne faktory
• Biologické faktory
• Prach
• Fyzikálne faktory (napr. hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie)

Podmienky vzniku nároku na mzdovú kompenzáciu

Zamestnancovi patrí mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri rizikových prácach v prostredí, kde pôsobia faktory pracovného prostredia, za podmienky, že pri ich výkone sa vyžaduje, aby používal na zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky (§ 124 Zákonníka práce).

Nárok na mzdovú kompenzáciu môže vzniknúť len v prípade, ak napriek vykonaným technickým, organizačným a špecifickým ochranným a preventívnym opatreniam, ktoré je zamestnávateľ povinný vykonať, je nevyhnutné na zníženie zdravotného rizika, vyplývajúceho z charakteru pracovných činností zaradených príslušným orgánom verejného zdravotníctva do 3. alebo 4. kategórie.

Podmienkou právneho nároku zamestnanca na mzdovú kompenzáciu pri sťaženom výkone práce je vykonávanie prác, ustanovených v § 124 ods. 2 Zákonníka práce a ich zaradenie do 3. alebo 4. kategórie podľa osobitného predpisu, a zároveň popri tom musí byť splnená podmienka, že zamestnanec na účely zníženia zdravotného rizika pri výkone týchto prác musí používať OOPP.

Výška mzdovej kompenzácie

Minimálna výška mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce je stanovená zákonom. Podľa § 124 Zákonníka práce je to najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu za každú hodinu sťaženého výkonu práce. Od 1. januára 2026 predstavuje najmenej 1,0518 eura za každú hodinu sťaženého výkonu práce.

Tabuľka mzdových zvýhodnení od 1. januára 2025:

Možnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ môže, ako dobrovoľné plnenie, poskytovať mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi sťažujú prácu, prípadne ho pri práci negatívne ovplyvňujú. V takom prípade nie je zákonom ustanovená minimálna výška mzdovej kompenzácie pre zamestnávateľa záväzná. Zákonník práce umožňuje poskytovať zamestnancovi mzdovú kompenzáciu aj pri pôsobení iných vplyvov, ktoré zamestnancovi negatívne ovplyvňujú podmienky výkonu práce, a tiež pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia.

Príklady pracovných pozícií s potenciálnym nárokom na kompenzáciu

• Sanitár na operačných sálach: Manipulácia s pacientmi, čistenie a dezinfekcia operačného stola a zariadenia, kontakt s rizikovými pacientmi (žltačka typu C, HIV pozitívni, MRSA).
• Triedička použitého textilu: Práca v zaprášenom, plesnivom a špinavom prostredí.
• Asfaltér: Vystavenie zdraviu škodlivým faktorom, ako sú chemické látky (výpary z asfaltu, PAU - polycyklické aromatické uhľovodíky), fyzická záťaž, vibrácie, hluk a práca vo vonkajších podmienkach. Asfaltérske práce spravidla patria medzi rizikové povolania. Rizikovosť sa posudzuje najmä na základe vystavenia zdraviu škodlivým faktorom, ako sú chemické látky (výpary z asfaltu, PAU - polycyklické aromatické uhľovodíky), fyzická záťaž, vibrácie, hluk a práca vo vonkajších podmienkach. O presnom zaradení rozhoduje posudok pracovnej zdravotnej služby. Váš zamestnávateľ je povinný zabezpečiť kategorizáciu prác a oznámiť, ak ide o rizikovú prácu.

Postup pri uplatňovaní nároku na mzdovú kompenzáciu

Dobrý deň. Riziková práca je práca, pri ktorej je zamestnanec vystavený zvýšenému riziku vzniku choroby z povolania alebo iného poškodenia zdravia v súvislosti s vykonávanou prácou. Podľa toho akým spôsobom môže výkon určitej práce ovplyvniť zdravie zamestnancov sa práce diferencujú do štyroch kategórií. Pritom rizikovou prácou sa rozumie práca zaradená do tretej alebo štvrtej kategórie. O tom, či bude určitá práca zaradená do tretej alebo štvrtej kategórie rozhoduje príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva. Regionálny úrad verejného zdravotníctva rozhoduje buď na základe návrhu zamestnávateľa, alebo z vlastného podnetu.

Z uvedeného dôvodu sa odporúča, aby sa zamestnanec obrátil na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva, ktorý môže na základe podania začať z vlastného podnetu konanie, ktorého predmetom bude rozhodovanie o zaradení alebo nezaradení opísanej práce do kategórie číslo tri. Na zaradenie určitej práce do príslušnej kategórie má vplyv množstvo faktorov (rádovo sedemnásť).

1. Overenie zaradenia práce do kategórie: Zamestnanec by sa mal informovať u zamestnávateľa, či jeho práca bola zaradená do 3. alebo 4. kategórie rizikovosti. Ak si nie je istý, môže sa obrátiť na príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva.
2. Kontrola používania OOPP: Zamestnanec by mal preveriť, či pri výkone svojej práce používa osobné ochranné pracovné prostriedky na zníženie zdravotného rizika.
3. Žiadosť o mzdovú kompenzáciu: Ak sú splnené všetky podmienky, zamestnanec by mal požiadať zamestnávateľa o vyplácanie mzdovej kompenzácie za sťažený výkon práce.

Ďalšie dôležité aspekty pracovného práva

Práca nadčas

Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas. Prácu nadčas možno s týmto zamestnancom dohodnúť výnimočne pri prácach podľa odseku 8. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného zárobku, čiže nie 25%, ako u zamestnancov v 2. a 3. kategórii. Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas stráca zamestnanec v prípade, ak za prácu nadčas po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno. Nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu nadčas nemá ten zamestnanec, ktorý už v dohodnutej výške mzdy má zohľadnenú prípadnú prácu nadčas. Okruh takýchto zamestnancov je taxatívne vymedzený v § 121 ods. 2 Zákonníka práce, a to so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení.

Povinnosti zamestnávateľa

Podľa Zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný nahrádzať práce, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia, zohľadňovať ľudské schopnosti, vlastnosti a možnosti najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov a výrobných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť kategorizáciu prác a oznámiť, ak ide o rizikovú prácu. Taktiež je povinný poskytovať zamestnancom bezplatne účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a zabezpečiť zdravotný dohľad pracovnou zdravotnou službou a lekárske preventívne prehliadky.

Medzi ďalšie povinnosti zamestnávateľa patrí:

• Zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia a na základe tohto posúdenia zabezpečiť vypracovanie písomného posudku o riziku s kategorizáciou prác z hľadiska zdravotného rizika v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou.
• Uchovávať lekárske posudky o zdravotnej spôsobilosti na prácu.
• Vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie.
• Predkladať príslušnému orgánu verejného zdravotníctva v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou návrhy na zaradenie prác do tretej alebo štvrtej kategórie a návrhy na zmenu alebo vyradenie prác z tretej alebo štvrtej kategórie.
• Vypracovať v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou každoročne k 31. decembru informáciu o výsledkoch posúdenia zdravotného rizika a opatreniach vykonaných na ich zníženie alebo odstránenie na pracoviskách, na ktorých zamestnanci vykonávajú prácu zaradenú do tretej alebo štvrtej kategórie, vrátane počtu zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikovú prácu, a hodnotenia zdravotného stavu zamestnancov vo vzťahu k práci.
• Poskytnúť príslušnému orgánu verejného zdravotníctva súčinnosť pri prešetrovaní pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri podozrení na chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania.

Dodatková dovolenka

Podľa § 106 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý počas roka vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, pri ktorých je vystavený škodlivému pôsobeniu chemických a iných škodlivých faktorov práce v takom rozsahu, že to môže vo významnej miere pôsobiť na zdravie zamestnanca, má nárok na dodatkovú dovolenku. Ak zamestnanec vykonáva túto prácu počas celého kalendárneho roka, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa.

tags: #praca #s #biologickym #odpadom #pri #upratovani