Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Na Slovensku zákon umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok na základe vzájomnej dohody so zamestnávateľom. Typickým znakom skráteného úväzku je kratší pracovný čas. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok. Na skrátený úväzok pracuje na Slovensku len zlomok - podľa Eurostatu asi šesť percent ľudí. Na portáli Profesia.sk je aktuálne menej ako desatina ponúk práce na kratšiu pracovnú dobu.
Skrátený pracovný úväzok sa v súčasnosti stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania, najmä medzi rodičmi, študentmi a profesionálmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Skrátené úväzky využívajú hlavne študenti, dôchodcovia a matky s malými deťmi. Ich výhodou je flexibilnejší pracovný čas, možnosť stíhať aj iné povinnosti - u študentov vyučovanie, u matiek zase starostlivosť o deti. Sú často jedinou voľbou pre zdravotne znevýhodnených, ktorí nemôžu pracovať 8 hodín denne.
Dôvod, prečo možnosť skráteného úväzku využíva tak málo Slovákov a Sloveniek, je v podstate jednoznačný. Sú ním nízke mzdy a často až nemožnosť uživiť seba a svoju rodinu pri práci na skrátený úväzok. Nie je náhoda, že práve v ekonomicky vyspelejších krajinách s vysokou priemernou mzdou je niekoľkonásobne viac ľudí zamestnaných na skrátený úväzok.
Skrátený úväzok verzus brigáda
Skrátený úväzok je obyčajne práca na trvalý pracovný pomer na rozdiel napríklad od dohody o brigádnickej práci študenta, ktorá je mimopracovným pomerom. Skrátený úväzok má viaceré zamestnanecké a sociálne výhody, ktoré pri práci na dohodu nie sú. Samozrejme aj práca na skrátený úväzok má nejaké negatívne aspekty, ktoré môžu ľuďom prekážať. Je len na zvážení každého človeka, ktoré z výhod a nevýhod sú pre neho dôležité a podľa nich sa rozhodne prijať prácu na skrátený úväzok alebo prácu na dohodu. Je treba dodať, že aj brigády sa pripodobňujú stále viac trvalému pracovnému pomeru, a to rôznymi úpravami a novelami zákonníka práce.
🔴 LIVE! Máša a Medvěd 🐻👧 NOVÁ EPIZODA 💥 Krm vlka sebelíp... 🐺🐷 Masha and the Bear
Právne aspekty skráteného úväzku
Na Slovensku je skrátený pracovný úväzok upravený Zákonníkom práce. Podľa § 49 ods. 3 Zákonníka nemusí byť kratší pracovný čas rozdelený na všetky pracovné dni v týždni. Zamestnancovi, ktorý pracuje na čiastočný úväzok patrí pomerná časť mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času.
Na internete sa dá nájsť množstvo článkov o tom, že sú nevýhodné, pretože môžete dostať výpoveď bez dôvodu a výpovedná lehota je kratšia. To však už dávno nie je pravda. Napriek tomu podmienky pre tých, ktorí trávia v práci celý deň a pracovníkov, ktorí prídu len na pár hodín, nie sú rovnaké.
Mzda a odvody
Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere. Ak zamestnanec pracuje na čiastočný úväzok a jeho príjem je nižší než minimálna mzda (v roku 2024 je minimálna mzda 700 EUR), bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu.
Zamestnávateľ obyčajne uverejní možnosť zamestnania na skrátený pracovný úväzok už v pracovnej ponuke, prípadne upovedomí uchádzača na pracovnom pohovore, že je aj takáto možnosť. Aj sám zamestnanec môže túto možnosť navrhnúť, potom je už len na zvážení zamestnávateľa, či prijme aj túto možnosť, respektíve ako bude pracovný úväzok skrátený.
Zamestnanecovi na skrátený úväzok sa vypláca mzda, ktorá je pomernou časťou riadnej mesačnej mzdy (pri plnom pracovnom úväzku). Okrem toho mzda nie je nijak inak upravovaná, t.j. navyšovaná alebo znižovaná. Rovnako pomerovo platí aj stanovenie minimálnej mzdy pri skrátenom pracovnom úväzku.
Príklad výpočtu mzdy pri skrátenom úväzku:
Spoločnosť zamestnáva troch zamestnancov, ktorí všetci pracujú na trvalý pracovný pomer. Predpokladajme plný úväzok 800 EUR/mes.
- Zamestnanec č.1 pracuje na plný pracovný úväzok (8 hodinový). Dostane 800 EUR/mes.
- Zamestnanec č.2 pracuje na 3/4 pracovný úväzok (6 hodinový). Dostane 600 EUR/mes.
- Zamestnanec č.3 pracuje na polovičný pracovný úväzok (4 hodinový). Dostane 400 EUR/mes.
Dôchodok a materská
Kto pracuje na skrátený úväzok, si tak spravidla môže znížiť dôchodok. Sociálna poisťovňa totiž pri výpočte dôchodku vychádza nielen z počtu odpracovaných rokov a priemernej výšky dôchodku v danom roku, ale rieši aj výšku hrubého platu. Európske štatistiky poukazujú na to, že ženy majú nižšie dôchodky ako muži. Nevyplýva to len z platovej nerovnosti, ale aj faktu, že ženy (matky) častejšie volia kratšiu pracovnú dobu.
Príklad dôchodku: Pri priemernom plate by zamestnanec na plný úväzok po 40 rokoch dostal dôchodok vo výške 562 eur, kým jeho kolegovi s polovičným úväzkom by vyšlo len 337 eur. Ak si na dôchodok sporíte aj v II. pilieri, jeho výška bude závisieť od celkovej nasporenej sumy. Polovičný úväzok však neznamená, že musíte odpracovať dvojnásobok rokov do dôchodku.
Aj materská sa odvíja od výšky platu. Ženy, ktoré tento rok dostávajú priemernú mesačnú mzdu, tak majú pri plnom úväzku nárok na 834,8 eura a v pri polovičnom na 417,4 eura. Platí, že výška materskej sa vypočíta podľa príjmu z minulého roku. Ak teda plánujete odchod na materskú, prejsť na polovičný úväzok sa veľmi neoplatí, lebo by ste dostali nižšiu materskú. Podobne je to v prípade, ak by ste si pred odchodom na materskú našli prácu na polovičný úväzok. V prípade zmeny práce v roku, kedy nastupujete na materskú, alebo predchádzajúcom roku, sa zase materská ráta z aktuálneho príjmu.
Dovolenka a nemocenské dávky
S dovolenkou je to trochu komplikovanejšie, dostanete jej toľko, koľko pracovných dní v týždni odpracujete. Podľa zákona má každý nárok na štyri týždne dovolenky. Tie sa ale v prípade skráteného úväzku prepočítajú podľa počtu odpracovaných dní. Ak teda napríklad máte polovičný úväzok a pracujete každý deň štyri hodiny, dovolenka sa vám vyráta ako bežnému zamestnancovi. Ak však chodíte do práce len štyri dni v týždni, počet dní dovolenky sa vám skráti. Ostanú vám, samozrejme, voľné dni, kedy nepracujete.
Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.
Stravné a prestávky
Zákon hovorí, že zamestnávatelia musia zamestnancom „zabezpečovať“ stravu. Pokiaľ nemajú podnikovú jedáleň, riešia to gastrolístkami či kartami. Zo zákona majú povinnosť preplatiť zamestnancom 55 percent z ceny jedla, minimálne 2,20 eura. Týka sa to však len tých, ktorí pracujú viac ako štyri hodiny denne. Ak teda robíte na polovičný úväzok, príspevok na stravu nedostanete, zatiaľ čo zamestnanci na plný úväzok dostanú aspoň 40 eur.
Ak idete do práce len na štyri hodiny, nemáte nárok na prestávku. Ten vzniká až vtedy, ak je pracovná doba dlhšia ako šesť hodín. Prestávka na odpočinok a jedenie má trvať 30 minút. Výnimku majú mladiství zamestnanci, ak ich pracovná zmena trvá dlhšie ako 4,5 hodiny.
Flexibilita a rovnováha medzi prácou a životom
Jednou z najväčších výhod skráteného pracovného úväzku je možnosť lepšieho vyváženia pracovného a osobného života. Problém pracovného času sa netýka samozrejme len študentov, často by flexibilný pracovný čas bol riešením životných situácií aj rodičov, ktorí sa musia starať o svoje ratolesti. Ako už bolo spomínané, okrem študentov si flexibilnú prácu, resp. skrátený úväzok hľadajú aj rodiny s deťmi, kde sa obyčajne jeden z rodičov stará o dieťa. Práca na skrátený úväzok je typickejšia skôr pre ženy ako pre mužov, najmä kvôli starostlivosti o domácnosť a deti.
Na Slovensku je ešte aj dnes zamestnávanie na skrátený pracovný úväzok len zriedkavým javom. Nie pre akúkoľvek pracovnú pozíciu je možné uzavrieť flexibilný pracovný úväzok, respektíve prácu na flexibilný pracovný čas. Niektoré spoločnosti sa naopak snažia udržať svojich zamestnancov tým, že im ponúkajú oveľa viac flexibilné pozície, kde pracovný čas nemusí byť 8 hodín alebo im je ponúknutá možnosť práce z domu.
Flexibilná pracovná doba je najtypickejšou formou flexibility vo svete a rovnako tak je najčastejšie ponúkaná ako benefit aj v slovenských spoločnostiach. Zamestnanec má stanovený čas, ktorý má odpracovať za dané obdobie, pričom pracovnú dobu (jej začiatok aj koniec) si stanovuje sám. Niekedy môže prísť do práce o hodinu skôr, inokedy neskôr a rovnako tak je to potom aj s odchodom. Všetky podmienky týkajúce sa pracovného času musia byť po dohode uvedené aj v pracovnej zmluve, aby neskôr nedošlo k nedorozumeniam.
Niektoré povolania si nevyžadujú, aby bol zamestnanec stále dostihnuteľný na pracovisku, ale svoju prácu môže vykonávať aj z domu, nemusí pracovať každý deň v ten istý pracovný čas, ale rozvrhne si ho podľa potrieb tak, aby načas stihol zadané úlohy a čiastkové úlohy projektu. Povaha týchto pracovných pozícií je určite každému známa. Majú niekoľko spoločných čŕt, ktoré im dovolujú mať viac flexibility ako je tomu napr. pri rôznych pomocných prácach, kedy je potrebné danú úlohu vykonať súvisle s tým, že pracovník sa musí nachádzať výhradne na pracovisku a práca z domu nie je možná. Nie je pravidlom, že všetci zamestnanci na pozíciách ako programátor, redaktor, prekladateľ, či architekt majú flexibilnú pracovnú zmluvu, ale vyskytuje sa oveľa častejšie ako pri iných pozíciách. S flexibilnou pracovnou zmluvou sa môžete tiež stretnúť aj pri menej kvalifikovaných pozíciách ako napríklad administratívne práce alebo práce v službách.