Skrátený pracovný úväzok, často označovaný aj ako čiastočný úväzok, je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Na Slovensku zákon umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok na základe vzájomnej dohody so zamestnávateľom. Tým pádom zamestnanec odpracuje denne menej, no zároveň je stále zamestnaný na trvalý pracovný pomer. Typickým znakom skráteného úväzku je kratší pracovný čas. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok.
Podľa § 49 ods. 3 Zákonníka práce platí, že kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Pracovný pomer na kratší pracovný čas možno uzatvoriť od začiatku vzniku pracovného pomeru alebo upraviť pracovný čas zamestnanca na kratší možno aj počas trvania pracovného pomeru. V druhom prípade sa jedná o zmenu pracovnej zmluvy, nakoľko sa menia práva a povinnosti medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúce z doterajšej pracovnej zmluvy. Vyžaduje sa preto súhlas oboch zmluvných strán.
Čo hovorí Zákonník práce?
Zákonník práce umožňuje uzatvárať pracovné pomery na kratší pracovný čas. V zmysle § 49 ods. 2 Zákonníka práce sa za zamestnanca v pracovnom pomere na kratší týždenný pracovný čas považuje zamestnanec, u ktorého rozsah pracovného úväzku u zamestnávateľa v týždni nedosahuje hranicu určenú pre ustanovený týždenný pracovný čas podľa § 85 Zákonníka práce.
Pracovný čas podľa § 85 ods. 1 Zákonníka práce je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. V § 85 Zákonníka práce je upravený aj zákonný, maximálny týždenný pracovný čas zamestnanca pri zohľadnení viaczmennej prevádzky, veku zamestnanca, ako aj rizikovosti pracoviska. Zamestnávatelia v súlade s pravidlami pre maximálny pracovný čas podľa § 85 Zákonníka práce, ako aj s ohľadom na svoje prevádzkové potreby ustanovujú svoj týždenný pracovný čas. Takto určený pracovný čas u zamestnávateľa sa tiež nazýva ustanovený týždenný pracovný čas u zamestnávateľa.
Kratší pracovný čas je pracovný čas, ktorý je kratší ako ustanovený pracovný čas u daného zamestnávateľa. Teda, ak je napríklad u konkrétneho zamestnávateľa ustanovený týždenný pracovný čas na 40 hodín, rozsah pracovného úväzku zamestnanca nižší, než je ustanovený týždenný pracovný čas, je pracovným pomerom na kratší pracovný čas. Ak zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom pracovný pomer na kratší pracovný čas, dohodne si so zamestnancom, že zamestnanec bude pre neho pracovať počas pracovného času, ktorý bude určený v menšom rozsahu, ako je u zamestnávateľa zaužívané a bežné.
Zamestnanec pracujúci na čiastočný úväzok je povinný pracovať pre zamestnávateľa a byť mu k dispozícii počas pracovného času zodpovedajúceho pomeru, na ktorom sa v pracovnej zmluve, resp. dohode o zmene pracovnej zmluvy dohodli. Zákonník práce určuje osobitný režim zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný čas aj v iných oblastiach pracovného času, napr. zamestnancovi s kratším pracovným časom nemožno nariadiť prácu nadčas.
Súbeh viacerých pracovných pomerov
Popri pracovnom pomere na ustanovený týždenný pracovný čas zamestnanec môže mať aj pracovný pomer na kratší pracovný čas. Pracovný pomer na kratší týždenný pracovný čas môže mať zamestnanec buď len vo vzťahu k jednému zamestnávateľovi, alebo pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas môže byť v súbehu s pracovným pomerom na kratší týždenný pracovný čas. Zamestnanec môže mať aj niekoľko pracovných pomerov na kratší pracovný čas. Na výkon kratšieho pracovného času pre iného zamestnávateľa zamestnanec nepotrebuje súhlas od svojho zamestnávateľa. Určité obmedzenie platí v prípade výkonu inej zárobkovej činnosti, ktorá by mohla mať vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, a ktorú môže zamestnanec vykonávať len s predchádzajúcim písomným súhlasom svojho doterajšieho zamestnávateľa. Obmedzenie inej zárobkovej činnosti v zmysle § 83 Zákonníka práce teda platí aj vo vzťahu k pracovnému pomeru na kratší týždenný pracovný čas, rovnako ako povinnosť zamestnanca upravená v § 81 písm. e) Zákonníka práce.
Mzda a odvody pri čiastočnom úväzku
Zamestnancovi na čiastočný úväzok sa vypláca mzda, ktorá je pomernou časťou riadnej mesačnej mzdy (pri plnom pracovnom úväzku). Okrem toho mzda nie je nijak inak upravovaná, t.j. navyšovaná alebo znižovaná. Rovnako pomerovo platí aj stanovenie minimálnej mzdy pri skrátenom pracovnom úväzku.
Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere.
Príklad výpočtu mzdy a odvodov
Spoločnosť zamestnáva troch zamestnancov, ktorí všetci pracujú na trvalý pracovný pomer. Zamestnanec č.1 pracuje na plný pracovný úväzok (8 hodinový), zamestnanec č. 2 pracuje na 3/4 pracovný úväzok (6 hodinový) a zamestnanec č.3 na polovičný pracovný úväzok (4 hodinový).
Ak má zamestnanec č.1 s plným úväzkom hrubú mzdu 800 EUR/mesiac, potom:
- Zamestnancovi č.2, ktorý pracuje na 3/4 úväzok (6 hodín denne), bude vyplatených 600 EUR/mes. (800 EUR * 0,75).
- Zamestnancovi č.3, ktorý pracuje na polovičný úväzok (4 hodiny denne), bude vyplatená presná polovica, čo je 400 EUR/mes. (800 EUR * 0,5).
Minimálna mzda a odvody: Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok a jeho príjem je nižší než minimálna mzda (v roku 2024 je minimálna mzda 700 EUR), bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu.
Dôchodok a čiastočný úväzok
Kto pracuje na skrátený úväzok, si tak spravidla môže znížiť dôchodok. Sociálna poisťovňa totiž pri výpočte dôchodku vychádza nielen z počtu odpracovaných rokov a priemernej výšky dôchodku v danom roku, ale rieši aj výšku hrubého platu.
Nižšie odvody do sociálneho poistenia: Ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok, jeho hrubá mzda bude nižšia než pri plnom pracovnom úväzku. Preto aj jeho odvody na dôchodkové poistenie budú nižšie, čo môže v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku.
Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku. Počet rokov započítaných do dôchodkového veku: Pre nárok na starobný dôchodok je potrebné odpracovať určitý počet rokov (minimálne 15 rokov) a mať dostatočné odvody do dôchodkového systému. Polovičný úväzok však neznamená, že musíte odpracovať dvojnásobok rokov do dôchodku.
Príklad výpočtu dôchodku
Pri priemernom plate by zamestnanec na plný úväzok po 40 rokoch dostal dôchodok vo výške 562 eur, kým jeho kolegovi s polovičným úväzkom by vyšlo len 337 eur. Ak si na dôchodok sporíte aj v II. pilieri, jeho výška bude závisieť od celkovej nasporenej sumy.
Dovolenka a čiastočný úväzok
Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. Podľa zákona má každý nárok na štyri týždne dovolenky. Tie sa ale v prípade skráteného úväzku prepočítajú podľa počtu odpracovaných dní. S dovolenkou je to trochu komplikovanejšie, dostanete jej toľko, koľko pracovných dní v týždni odpracujete.
Ak teda napríklad máte polovičný úväzok a pracujete každý deň štyri hodiny, dovolenka sa vám vyráta ako bežnému zamestnancovi. Ak však chodíte do práce len štyri dni v týždni, počet dní dovolenky sa vám skráti. Ostanú vám, samozrejme, voľné dni, kedy nepracujete.
Materská a čiastočný úväzok
Aj materská sa odvíja od výšky platu. Ženy, ktoré tento rok dostávajú priemernú mesačnú mzdu, tak majú pri plnom úväzku nárok na 834,8 eura a v pri polovičnom na 417,4 eura. Platí, že výška materskej sa vypočíta podľa príjmu z minulého roku. Ak teda plánujete odchod na materskú, prejsť na polovičný úväzok sa veľmi neoplatí, lebo by ste dostali nižšiu materskú. Podobne je to v prípade, ak by ste si pred odchodom na materskú našli prácu na polovičný úväzok. V prípade zmeny práce v roku, kedy nastupujete na materskú, alebo predchádzajúcom roku, sa zase materská ráta z aktuálneho príjmu.
Nemocenské dávky a čiastočný úväzok
Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.
Stravné a prestávky
Zákon hovorí, že zamestnávatelia musia zamestnancom „zabezpečovať“ stravu. Pokiaľ nemajú podnikovú jedáleň, riešia to gastrolístkami či kartami. Zo zákona majú povinnosť preplatiť zamestnancom 55 percent z ceny jedla, minimálne 2,20 eura. Týka sa to však len tých, ktorí pracujú viac ako štyri hodiny denne. Ak teda robíte na polovičný úväzok, príspevok na stravu nedostanete, zatiaľ čo zamestnanci na plný úväzok dostanú aspoň 40 eur.
Ak idete do práce len na štyri hodiny, nemáte nárok na prestávku. Ten vzniká až vtedy, ak je pracovná doba dlhšia ako šesť hodín. Prestávka na odpočinok a jedenie má trvať 30 minút. Výnimku majú mladiství zamestnanci, ak ich pracovná zmena trvá dlhšie ako 4,5 hodiny.
Výhody čiastočného úväzku
- Jednou z najväčších výhod skráteného pracovného úväzku je možnosť lepšieho vyváženia pracovného a osobného života.
- Flexibilnejší pracovný čas, možnosť stíhať aj iné povinnosti - u študentov vyučovanie, u matiek zase starostlivosť o deti.
- Skrátené úväzky využívajú hlavne študenti, dôchodcovia a matky s malými deťmi. Sú často jedinou voľbou pre zdravotne znevýhodnených, ktorí nemôžu pracovať 8 hodín denne.
Nevýhody čiastočného úväzku
- Čiastočný úväzok má aj svoje nevýhody. Jednou z hlavných nevýhod je možnosť zníženia dôchodku a materskej.
- Pri dvoch polovičných úväzkoch zaplatí zamestnanec vyššie odvody, ako keby ich platil z jednej mzdy na celý pracovný úväzok.
- Tiež je pri polovičnom úväzku nevýhodou strata možnosti pracovného postupu, či prístup k sociálnym výhodám, ktoré firma svojim zamestnancom poskytuje.
- Ak idete do práce len na štyri hodiny, nemáte nárok na prestávku a príspevok na stravu nedostanete.
Situácia na Slovensku
Na skrátený úväzok pracuje na Slovensku len zlomok - podľa Eurostatu asi šesť percent ľudí. Na portáli Profesia.sk je aktuálne menej ako desatina ponúk práce na kratšiu pracovnú dobu. Počas koronakrízy však začali úväzky krátiť viaceré firmy, ktorým klesli tržby a tak je možné, že ich bude pribúdať. Čo sa týka Slovenska práca na skrátený úväzok nie je tak bežná ako je tomu v iných krajinách EÚ. Zamestnaných na skrátený úväzok je len okolo 4% všetkých zamestnaných ľudí. Je to neporovnateľné napr. s Holandskom kde je takto zamestnaných okolo 50% zo všetkých pracujúcich.
Dôvod prečo možnosť skráteného úväzku využíva tak málo Slovákov a Sloveniek je v podstate jednoznačný. Sú ním nízke mzdy a často až nemožnosť uživiť seba a svoju rodinu pri práci na skrátený úväzok. Nie je náhoda, že práve v ekonomicky vyspelejších krajinách s vysokou priemernou mzdou je niekoľkonásobne viac ľudí zamestnaných na skrátený úväzok.
Cieľové skupiny a budúcnosť čiastočných úväzkov
Skrátené úväzky využívajú hlavne študenti, dôchodcovia a matky s malými deťmi. Práca na skrátený úväzok je typická najmä pre ženy, ktorým tak popri práci zostáva viac času na starostlivosť o deti a domácnosť. Okrem žien ju často využívajú aj študenti, ktorí ešte nemajú možnosť pracovať na plný úväzok kvôli študijným povinnostiam. Dôvodom môže byť flexibilnejší pracovný čas, možnosť stíhať aj iné povinnosti - u študentov vyučovanie, u matiek zase starostlivosť o deti. Sú často jedinou voľbou pre zdravotne znevýhodnených, ktorí nemôžu pracovať 8 hodín denne. Čiastočný úväzok je podľa Inštitútu zamestnanosti vhodnou formou udržania si pracovných návykov, či vôbec opätovného zapojenia nezamestnaných do pracovného procesu. Využívanie takéhoto pracovného pomeru môže tiež výrazne znížiť nezamestnanosť, ako aj zvýšiť čísla zamestnanosti.
Širšiemu využívaniu skrátených pracovných úväzkov bránia z pohľadu Inštitútu zamestnanosti hlavne prekážky a stereotypy vo sfére verejnej i súkromnej. Zamestnávatelia uprednostňujú tradičný priebeh a organizáciu práce - spravidla hodnotia lepšie tých zamestnancov, ktorí pracujú obvyklých osem hodín, ako tých, ktorí sú aj za kratší čas schopní dosiahnuť rovnaké alebo porovnateľné (a často i lepšie) pracovné výsledky. Podiel zdravotne postihnutých obyvateľov pritom predstavuje na celkovom počte obyvateľov 5 %, zo všetkých zamestnaných je zdravotne postihnutých len 0,6 %, a zo všetkých nezamestnaných je zdravotne postihnutých 2,8 %. Na druhej strane až 20 % pracujúcich na skrátený pracovný čas sú zdravotne postihnutí.
Práca na čiastočný úväzok ako jedna z foriem flexibilných pracovných pomerov by sa mala na Slovensku využívať častejšie. Podľa Inštitútu zamestnanosti zamestnávatelia sa pravdepodobne čoskoro začnú prispôsobovať situácii na trhu práce, kde pozorujeme čoraz častejšie nedostatok pracovníkov a začnú častejšie využívať aj pracovný pomer na skrátený pracovný čas. Takisto zamestnanci, najmä znevýhodnené skupiny budú takúto formu uprednostňovať pred možnosťou, že zostanú bez práce úplne.