Chcete si nájsť prácu, ale na trvalý pracovný pomer nemáte kapacitu? Či už vám zdravie alebo čas nedovoľuje pracovať na celý úväzok, nezúfajte. Máte možnosť získať v práci polovičný alebo skrátený úväzok. Práca na kratší pracovný čas sa stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania, najmä medzi rodičmi, študentmi a profesionálmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom.
Čo je skrátený pracovný úväzok?
Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku. Na Slovensku zákon umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok na základe vzájomnej dohody so zamestnávateľom. Typickým znakom skráteného úväzku je kratší pracovný čas. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok. Podľa § 49 ods. 3 Zákonníka práce nemusí byť kratší pracovný čas rozdelený na všetky pracovné dni v týždni.
Polovičný úväzok je forma skráteného pracovného pomeru, pri ktorom zamestnanec odpracuje polovicu štandardného pracovného času, t.j. namiesto 40 hodín týždenne len 20 hodín. V praxi to znamená približne 20 hodín týždenne namiesto bežných 40. Rozvrh práce môže byť stanovený rôzne - niektorí zamestnanci pracujú každý deň kratší čas, iní napríklad iba niektoré dni v týždni. Tento typ úväzku môže byť ideálny pre rôzne skupiny pracovníkov.
Mzda a odvody pri skrátenom úväzku
Zamestnancovi, ktorý pracuje na čiastočný úväzok, patrí pomerná časť mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času. Ak zamestnanec zarobí viac ako minimálnu mzdu za daný počet hodín, vzniká mu nárok na rovnaké odvody a poistenia ako pri plnom úväzku - teda zdravotné poistenie, sociálne poistenie a nárok na dôchodkové zabezpečenie. Priemerná hodinová mzda by mala zodpovedať náplni práce a kvalifikácii zamestnanca.
Minimálna mzda a odvody
Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok a jeho príjem je nižší než minimálna mzda (v roku 2024 je minimálna mzda 700 EUR), bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu. S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálneho preddavku na poistné. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy.
Odvodová odpočítateľná položka (OOP) je maximálne 380 € mesačne. Pri príjme nad 380 € mesačne sa znižuje o dvojnásobok rozdielu príjmu a sumy 380 €. OOP sa od januára 2018 uplatňuje len u zamestnancov.
Dôchodkové poistenie
Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku. Nižšie odvody do sociálneho poistenia: Ak zamestnanec pracuje na skrátený pracovný úväzok, jeho hrubá mzda bude nižšia než pri plnom pracovnom úväzku. Preto aj jeho odvody na dôchodkové poistenie budú nižšie, čo môže v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku.
Je dôležité si uvedomiť, že európske štatistiky poukazujú na to, že ženy majú nižšie dôchodky ako muži. Nevyplýva to len z platovej nerovnosti, ale aj faktu, že ženy (matky) častejšie volia kratšiu pracovnú dobu. Kto pracuje na skrátený úväzok, si tak spravidla môže znížiť dôchodok. Sociálna poisťovňa totiž pri výpočte dôchodku vychádza nielen z počtu odpracovaných rokov a priemernej výšky dôchodku v danom roku, ale rieši aj výšku hrubého platu. Pri priemernom plate by zamestnanec na plný úväzok po 40 rokoch dostal dôchodok vo výške 562 eur, kým jeho kolegovi s polovičným úväzkom by vyšlo len 337 eur. Ak si na dôchodok sporíte aj v II. pilieri, jeho výška bude závisieť od celkovej nasporenej sumy. Polovičný úväzok však neznamená, že musíte odpracovať dvojnásobok rokov do dôchodku.
Mám zostať v práci len kvôli dôchodku?
Tabuľka odvodov zamestnanca a zamestnávateľa v roku 2025
Odvody na sociálne a zdravotné poistenie znižujú čistú mzdu zamestnanca, platí ich v určitej výške z hrubej mzdy aj zamestnávateľ. Odvody zamestnanca a zamestnávateľa sú upravené zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a zákonom č. 461/2003 Z. z.
| Druh poistenia | Sadzba pre zamestnanca | Sadzba pre zamestnávateľa |
|---|---|---|
| Nemocenské poistenie | 1,4 % | 1,4 % |
| Dôchodkové poistenie | 4 % | 14 % |
| Poistenie v nezamestnanosti | 1 % | 1 % |
| Invalidné poistenie | 3 % | 3 % |
| Garančné poistenie | 0 % | 0,25 % |
| Úrazové poistenie | 0 % | 0,8 % |
| Rezervný fond solidarity | 0 % | 4,75 % |
| Spolu Sociálne poistenie | 9,4 % | 25,2 % |
| Zdravotné poistenie (Bežný zamestnanec) | 4 % | 10 % |
| Zdravotné poistenie (Osoba so ZP) | 2 % | 5 % |
*Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnanec ani zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku alebo je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek. Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo po dovŕšení dôchodkového veku. Poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje ani na obvinených a odsúdených. Na úrazové poistenie platené zamestnávateľom sa nevzťahuje maximálny vymeriavací základ v sume 15 730 eur. Osoba so zdravotným postihnutím je zamestnanec, ktorý bol uznaný za invalidného alebo zamestnanec s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera postihnutia funkčnej poruchy je min. 50 %.
Maximálny vymeriavací základ
V roku 2025 dochádza ku zmene výšky maximálneho vymeriavacieho základu pre účely výpočtu odvodov do Sociálnej poisťovne. Maximálny vymeriavací základ na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie a do rezervného fondu je 15730 € (11 x 1430 €, čo bola priemerná mzda zistená za rok 2023).
Minimálny preddavok na zdravotné poistenie
S účinnosťou od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálneho preddavku na poistné. Minimálny preddavok na poistné sa uplatní na obdobie od 1. januára 2023. Ak je skutočné poistné a preddavok na poistné zamestnanca a zamestnávateľa v súčte nižšie, zamestnanec má povinnosť doplatiť odvody do tejto sumy.
Výška preddavku na zdravotné poistenie od 1. 1. 2023 je vypočítaná zo životného minima, ktoré je platné k 1.1. roka. Suma mesačného životného minima je k 01. 01. 2023 vo výške 234,42 eur. Odvod zamestnanca predstavuje: 234,42 x 4 % = 9,3768. Odvod zamestnávateľa predstavuje: 234,42 x 10 % = 23,442.
Splatnosť odvodov
Zamestnávateľ je povinný platiť poistné a preddavky na poistné za svojich zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Poistné na sociálne poistenie sa platí mesiac pozadu (t. j. napr. za október do 31.10.). Výnimkou je splatnosť poistného na sociálne poistenie do 8. zániku právneho vzťahu. Pri nesprávnej identifikácii platby hrozí zamestnávateľovi pokuta.
Dovolenka a nemocenské dávky
Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. Podľa zákona má každý nárok na štyri týždne dovolenky. Tie sa ale v prípade skráteného úväzku prepočítajú podľa počtu odpracovaných dní. Ak teda napríklad máte polovičný úväzok a pracujete každý deň štyri hodiny, dovolenka sa vám vyráta ako bežnému zamestnancovi. Ak však chodíte do práce len štyri dni v týždni, počet dní dovolenky sa vám skráti. Zostanú vám, samozrejme, voľné dni, kedy nepracujete.
Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.
Materská dovolenka
Aj materská sa odvíja od výšky platu. Ženy, ktoré tento rok dostávajú priemernú mesačnú mzdu, tak majú pri plnom úväzku nárok na 834,8 eura a v pri polovičnom na 417,4 eura. Platí, že výška materskej sa vypočíta podľa príjmu z minulého roku. Ak teda plánujete odchod na materskú, prejsť na polovičný úväzok sa veľmi neoplatí, lebo by ste dostali nižšiu materskú. Podobne je to v prípade, ak by ste si pred odchodom na materskú našli prácu na polovičný úväzok. V prípade zmeny práce v roku, kedy nastupujete na materskú, alebo predchádzajúcom roku, sa zase materská ráta z aktuálneho príjmu.
Výhody a nevýhody skráteného pracovného úväzku
Skrátený pracovný úväzok ponúka mnoho výhod, ale aj nevýhod. Dôležité je zvážiť svoje osobné a profesionálne ciele predtým, ako sa rozhodnete pre túto formu zamestnania.
Výhody:
- Možnosť lepšieho vyváženia pracovného a osobného života.
- Flexibilnejší pracovný čas.
- Možnosť stíhať aj iné povinnosti (u študentov vyučovanie, u matiek zase starostlivosť o deti).
- Často jediná voľba pre zdravotne znevýhodnených, ktorí nemôžu pracovať 8 hodín denne.
- Zostávajú všetky zamestnanecké výhody a benefity ako aj sociálne výhody.
- Možnosť mať kľudne dve práce súčasne u rôznych zamestnávateľov.
Nevýhody:
- Nižší príjem v porovnaní s plným úväzkom.
- Potenciálne nižší dôchodok.
- Obmedzené možnosti kariérneho rastu.
- Niektoré benefity môžu byť krátené (napr. príspevok na stravu).
- Ak ste samoživiteľom, môže byť iba 1 práca na polovičný úväzok nedostačujúca na pokrytie všetkých vašich nákladov.
Skrátený úväzok a súbežné zamestnania
Zamestnanec môže pracovať na plný úväzok a zároveň aj na čiastočný úväzok, ale jeho celkový pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín týždenne. Takýto pracovný pomer sa nazýva viacnásobný pracovný pomer, keď zamestnanec má viacero pracovných pomerov alebo úväzkov naraz. Súhlas zamestnávateľa je potrebný len v prípade, že zamestnanec pracuje pre toho istého zamestnávateľa na viacerých úväzkoch.
Na výkon kratšieho pracovného času pre iného zamestnávateľa zamestnanec nepotrebuje súhlas od svojho zamestnávateľa. Určité obmedzenie platí v prípade výkonu inej zárobkovej činnosti, ktorá by mohla mať vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, a ktorú môže zamestnanec vykonávať len s predchádzajúcim písomným súhlasom svojho doterajšieho zamestnávateľa. Obmedzenie inej zárobkovej činnosti v zmysle § 83 Zákonníka práce teda platí aj vo vzťahu k pracovnému pomeru na kratší týždenný pracovný čas, rovnako ako povinnosť zamestnanca upravená v § 81 písm.
Praktické aspekty a odporúčania
Ak máte záujem o skrátený pracovný úväzok, odporúčame sa poradiť so zamestnávateľom a starostlivo preštudovať všetky právne aspekty, aby ste si zabezpečili výhodné podmienky.
Stravovanie
Zákon hovorí, že zamestnávatelia musia zamestnancom „zabezpečovať“ stravu. Pokiaľ nemajú podnikovú jedáleň, riešia to gastrolístkami či kartami. Zo zákona majú povinnosť preplatiť zamestnancom 55 percent z ceny jedla, minimálne 2,20 eura. Týka sa to však len tých, ktorí pracujú viac ako štyri hodiny denne. Ak teda robíte na polovičný úväzok, príspevok na stravu nedostanete, zatiaľ čo zamestnanci na plný úväzok dostanú aspoň 40 eur.
Prestávky
Ak idete do práce len na štyri hodiny, nemáte nárok na prestávku. Ten vzniká až vtedy, ak je pracovná doba dlhšia ako šesť hodín. Prestávka na odpočinok a jedenie má trvať 30 minút. Výnimku majú mladiství zamestnanci, ak ich pracovná zmena trvá dlhšie ako 4,5 hodiny.
Štatistiky na Slovensku a v EÚ
Čo sa týka Slovenska, práca na skrátený úväzok nie je tak bežná ako je tomu v iných krajinách EÚ. Zamestnaných na skrátený úväzok je len okolo 4% všetkých zamestnaných ľudí. Je to neporovnateľné napr. s Holandskom, kde je takto zamestnaných okolo 50% zo všetkých pracujúcich. Dôvod, prečo možnosť skráteného úväzku využíva tak málo Slovákov a Sloveniek, je v podstate jednoznačný. Sú ním nízke mzdy a často až nemožnosť uživiť seba a svoju rodinu pri práci na skrátený úväzok. Nie je náhoda, že práve v ekonomicky vyspelejších krajinách s vysokou priemernou mzdou je niekoľkonásobne viac ľudí zamestnaných na skrátený úväzok. Na portáli Profesia.sk je aktuálne menej ako desatina ponúk práce na kratšiu pracovnú dobu.
Pre koho je skrátený úväzok vhodný?
Práca na skrátený úväzok je typická najmä pre ženy, ktorým tak popri práci zostáva viac času na starostlivosť o deti a domácnosť. Okrem žien ju často využívajú aj študenti, ktorí ešte nemajú možnosť pracovať na plný úväzok kvôli študijným povinnostiam. Skrátený či polovičný úväzok využívajú často najmä študenti, absolventi či mamičky na materskej, ktorí častokrát majú okrem práce aj iné povinnosti. Sú často jedinou voľbou pre zdravotne znevýhodnených, ktorí nemôžu pracovať 8 hodín denne. Najčastejšími vykonávanými prácami na skrátený polovičný úväzok sú rôzne brigády alebo práce na dohodu, napríklad administratíva, upratovanie, konzultácie a podobne. No prácu na polovičný či na ešte kratší úväzok nájdeme v každom sektore. Všetko záleží na dohode so zamestnávateľom.