Dôchodkový systém na Slovensku je jednou z kľúčových tém, ktorá ovplyvňuje životy státisícov občanov. S blížiacimi sa voľbami sa diskusia o dôchodkoch, ich zvyšovaní a udržateľnosti opäť dostáva do centra pozornosti. Rôzne politické strany prezentujú svoje vízie a návrhy, ktoré sa často stávajú terčom kritiky a dezinterpretácií. Je dôležité rozlišovať medzi faktami, sľubmi a nepravdivými tvrdeniami, aby sme si vytvorili ucelený obraz o budúcnosti dôchodkov na Slovensku.
Dôchodky v roku 2026: Čo nás čaká?
Dôchodky sa v novom roku zvýšia o 3,7 %. Penzia dôchodcov bude zvýšená už pri januárovej výplate, a to vrátane doplatku za prvé dni roka 2026. Od 1. januára 2026 tak státisíce dôchodcov čaká prilepšenie. Sociálna poisťovňa pripravila pre dôchodcov kalkulačku na výpočet valorizácie dôchodku od 1. januára 2026, ktorá im pomôže zistiť, ako sa im od 1. januára zvýši dôchodok. Výška valorizácie je jasná a penzistom prinesie desiatky eur.
Práca popri penzii
Práca popri penzii sa v roku 2026 oplatí viac ako kedykoľvek predtým. Aktuálne pravidlá definujú jasné hranice toho, kto sa môže do pracovného procesu zapojiť a za akých podmienok sa mu to pretaví do vyššej štátnej dávky. Dôchodok nezávisí len od mzdy či odpracovaných rokov.
Vdovská penzia a termíny
Vdovská penzia nie je celý dôchodok po manželovi. Potrebujete potvrdenie o penzii, aby vám prišiel nový jednorazový dôchodok? Sociálna poisťovňa pripomína januárový termín. Dôležitý termín pre vaše dôchodky. Údaje za obdobie pred rokom 2026 treba doručiť do 31. januára.
Nastavenie dôchodkového veku
Nastavenie dôchodkového veku určuje, kedy má človek nárok na starobný dôchodok zo systému sociálneho poistenia. Vek odchodu do dôchodku pre ľudí narodených do roku 1967 vrátane je známy. Zmena nastáva u poistencov narodených po 31. decembri.
Politické diskusie a sľuby
Politická diskusia o dôchodkoch na Slovensku opäť naberá na obrátkach. Najnovšie sa do nej ostro zapojil Martin Halás zo strany Právo na Pravdu, ktorý kritizuje vyjadrenia lídra Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Halás reaguje na výroky, podľa ktorých si Slovensko nemôže dovoliť vyplácanie 13. dôchodkov. Podľa neho ide o strašenie seniorov a zbytočné vyvolávanie obáv o budúcnosť verejných financií.
Všetko o nových dôchodkoch otázky a odpovede
"Podľa Šimečku nemáme na 13 dôchodky. Ale 300 tisíc pre mimovládku jeho matky a ďalších 300 tisíc pre jeho partnerku Soňu máme? Šimečka straší seniorov, že Slovensko zbankrotuje a potom nebudú mať seniori nie 13, ale ani 7 dôchodkov. Progresívne Slovensko nenávidí seniorov. My v Právo na pravdu garantujeme nielen 13. dôchodkov, ale aj 14. dôchodok. Každý senior dostane kúpele zadarmo," uviedol na sociálnej sieti Martin Halás.
Politická strana Právo na pravdu na tlačovej konferencii predstavila opatrenie na zvýšenie kvality života slovenských seniorov. Kúpeľná liečba pre každého seniora má byť akýmsi 14. dôchodkom. Seniori si celý život platili systém, ktorý ich dnes považuje za nežiaducich a ekonomicky neaktívnych. Podľa strany Právo na pravdu to nie je spravodlivé a je to zlyhanie štátu.
Progresívne Slovensko a dôchodky
Progresívne Slovensko chce dôchodky zvyšovať. Sami sme do parlamentu predložili návrh na férovejšie odmeny pre ľudí v seniorskom veku pracujúcich na dohodu, za dôležité považujeme aj dokončenie reformy druhého piliera a komplexnú reformu tretieho piliera. PS sa v rebríčku transparentnosti financovania politických strán dlhodobo umiestňuje na popredných priečkach.
Slovensko na chvoste EÚ a chudobnejšie ako Rumunsko?
V posledných mesiacoch sociálne siete zaplavujú mapy európskeho štatistického úradu Eurostat, ktoré neraz ukazujú Slovensko v tom najhoršom svetle. Naša krajina sa ocitá na chvoste Európskej únie v kúpnej sile, výške platov a mnohých iných ukazovateľoch životnej úrovne. Tento naratív následne šikovne využívajú politici v diskusiách, no nekriticky prevzaté štatistiky sa často objavujú aj v serióznych médiách.
Podľa ekonomických expertov je to problém. Štatistiky totiž zďaleka nie sú verným obrazom reality, ale len výsledkom metodického prešľapu, ktorý našu krajinu stavia do omnoho horšej pozície, než v akej sa v skutočnosti nachádza. Najnovšie na takúto nepresnosť upozornil analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana, ktorý na sociálnej sieti X zverejnil mapu Eurostatu zobrazujúcu Skutočnú individuálnu spotrebu (AIC) na obyvateľa za rok 2024.
Mapa znázorňuje materiálny blahobyt domácností v jednotlivých krajinách Európy. Index je vyjadrený v štandarde kúpnej sily (PPS), kde priemer Európskej únie je stanovený na hodnotu 100. Najvyššiu úroveň spotreby majú krajiny ako Luxembursko (141), Rakúsko (118), Nemecko (120) a severské štáty. Čo sa týka štátov strednej a východnej Európy, tu sú už hodnoty výrazne nižšie. Slovensko má na mape hodnotu 78, čo ho radí medzi krajiny s nižšou spotrebou v rámci EÚ (spolu s Maďarskom so 72 a Bulharskom so 74). Najväčšiu pozornosť však púta Rumunsko s hodnotou 88, čím výrazne preskočilo nielen Slovensko, ale dokonca aj Česko (82) či Slovinsko (85).
Kritika metodiky Eurostatu
"Rumuni si ‚môžu dovoliť‘ viac ako Česi a Slovinci, že?" pýta sa Ďurana ironicky a spochybňuje tým metodiku, ktorou sa štatistiky tvoria. Podľa jeho slov je totiž samotný koncept AIC skôr odhadom, než merateľnou veličinou. Skutočná individuálna spotreba sa totiž vzťahuje na všetky tovary a služby skutočne spotrebované domácnosťami. Zahŕňa spotrebný tovar a služby nakupované priamo domácnosťami, ako aj služby poskytované neziskovými inštitúciami a vládou na individuálnu spotrebu - vrátane zdravotníckych a vzdelávacích služieb.
"Už zo samotnej definície je zrejmý problém - ako určíte hodnotu poskytovanú vládou? Súkromná spotreba meraná peňažnými transakciami sa dá s istou mierou presnosti zmerať. Akú hodnotu má ale zdravotníctvo, alebo vzdelávanie, ktoré majú medzi štátmi výrazné odlišnosti v kvalite? Jediné, čo máte v ruke, sú platy zamestnancov verejnej správy," vysvetľuje analytik Ďurana.
V kritike metodiky merania pritom zďaleka nie je sám. Ekonomickí experti už niekoľko mesiacov hromadne poukazujú na skutočnosť, že na týchto dátach jednoducho „niečo nesedí“.
"Ja som človek, ktorý sa svoje vyjadrenia k stavu sveta snaží podkladať analýzami a dátami. Ale, čo sa týka dát o parite kúpnej sily (metóda, ktorá umožňuje spravodlivejšie porovnať životnú úroveň a ekonomický výkon medzi rôznymi krajinami, pričom nepozerá len na to, koľko peňazí máte, ale na to, koľko tovaru si za ne v danej krajine môžete reálne kúpiť, pozn. red.), to je škandál. Tie dáta sú proste zlé a veľmi skresľujú hlavne medzinárodné porovnanie, ale aj porovnanie vývoja v čase," povedal v júni minulého roka v rozhovore pre Aktuality.sk ekonóm a vysokoškolský profesor Martin Kahanec. Tvrdí, že pri zbere dát sa uplatňujú rôzne metodiky medzi krajinami, pričom k chybám dochádza aj pri uplatňovaní týchto metodík. „Napríklad, súčasťou výpočtu je cena bývania na štvorcový meter. Je preto veľký rozdiel, či do rozlohy bytov zarátate chodby a technické priestory. Keď ich tam nezarátate, tak vám vyjde vyšší nájom na meter štvorcový, lebo v menovateli bude menšie číslo.