Mentálne postihnutie je komplexná téma, ktorá si vyžaduje citlivý a informovaný prístup. Mentálna retardácia nie je choroba, ale stav charakterizovaný celkovým znížením intelektových schopností, ktorý vzniká v priebehu vývinu jedinca a je sprevádzaný poruchami adaptácie. Pojem mentálna retardácia pochádza z latinských slov „mens“ (myseľ, rozum) a „retardatió“ (zdržanie, oneskorenie), čo zdôrazňuje, že ide o vývinový aspekt poruchy a nie o konečný, nemenný stav.
Definícia a charakteristika
Mentálne postihnutie (MP) sa prejavuje počas vývinovej periódy a charakterizuje ju najmä poškodenie schopností patriacich k celkovej úrovni inteligencie, t. j. poznávacích, jazykových, pohybových a sociálnych schopností. Intelektová schopnosť sa meria štandardizovanými inteligenčnými testami a ich výsledkom je inteligenčný kvocient (IQ). Okrem zníženej inteligencie je druhou hlavnou charakteristikou mentálnej retardácie znížená schopnosť adaptability, teda schopnosť človeka samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy.
Stupne mentálneho postihnutia podľa WHO
V roku 1992 vstúpila do platnosti 10. revízia Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH-10) spracovaná Svetovou zdravotníckou organizáciou, ktorá rozdeľuje mentálne postihnutie do niekoľkých stupňov podľa závažnosti a nameraného IQ.
| Stupeň | Rozpätie IQ |
|---|---|
| Ľahká mentálna retardácia | 50 - 69 |
| Stredne ťažká mentálna retardácia | 35 - 49 |
| Ťažká mentálna retardácia | 20 - 34 |
| Hlboká mentálna retardácia | pod 20 |
Poznávacie procesy u osôb s mentálnym postihnutím
Poznávanie človeka je jednotný proces postupujúci od priameho nazerania k abstraktnému mysleniu a od neho k činnosti a správaniu. Základným procesom sú pocity, ktoré sú prvotným prameňom všetkých vedomostí o vonkajšom objektívnom svete. U osôb s mentálnym postihnutím však dochádza k špecifickým odchýlkam v týchto procesoch:
- Vnímanie: Často je pomalšie a nepresné, s problémami v organizácii myšlienkovej činnosti.
- Pozornosť: Prejavuje sa oslabená koncentrácia a neschopnosť udržať pozornosť na dlhší čas.
- Pamäť: Častým javom je oslabená krátkodobá pamäť a problémy s vybavovaním informácií.
- Myslenie: Prevláda konkrétno-názorné myslenie, pričom dochádza k problémom s chápaním abstraktných pojmov, logickým usudzovaním a tvorbou pojmov.
Príčiny vzniku
Príčiny mentálneho postihnutia sú rôznorodé a možno ich rozdeliť do niekoľkých kategórií:
- Genetické faktory: Napríklad chromozómové aberácie, ktoré vznikajú v čase počatia (napr. Downov syndróm).
- Problémy počas tehotenstva: Infekcie (toxoplazmóza, rubeola), nedostatok živín alebo expozícia toxickým látkam.
- Komplikácie pri pôrode: Najmä nedostatočný prívod kyslíka do mozgu novorodenca.
- Počiatočné detstvo: Traumatické udalosti, infekcie alebo vážne zanedbanie v ranom veku.
- Sociálne faktory: Zanedbávanie zo strany rodinného či sociálneho prostredia.
Senzorická miestnosť: Pomáhame študentom s autizmom sústrediť sa a učiť sa
Výchova, vzdelávanie a podpora
Edukácia závisí od druhu a stupňa postihnutia. Každé edukačné úsilie, ktoré aspoň čiastočne pozitívne ovplyvní jedinca, je opodstatnené a dôležité pre jeho rozvoj. Kľúčovú rolu zohráva pracovné vyučovanie, ktoré plní rehabilitačnú funkciu a vedie žiaka k osvojeniu si pracovných návykov a motorických zručností. Dieťa s mentálnym postihnutím sa môže vzdelávať v špeciálnej škole, špeciálnej triede alebo v bežnej škole formou školskej integrácie.
V dospelosti potrebuje osoba s mentálnym postihnutím asistenciu najmä v oblasti sebaobsluhy a sociálnej integrácie. Zaradenie do pracovného procesu, napríklad v chránených dielňach, upevňuje sociálny status jedinca a dokazuje, že človek je plnohodnotnou súčasťou spoločnosti. Dôležité je akceptovať týchto ľudí takých, akí sú, a poskytnúť im mieru podpory, ktorá im umožní sebarealizáciu.
tags: #poznavacie #procesy #mentalne #postihntych