Hygiena a ochrana zdravia žiaka: Úloha úradov a škôl na Slovensku

Zabezpečenie hygienického prostredia a ochrany zdravia detí a mládeže je kľúčové pre ich správny vývoj a prevenciu ochorení. Na Slovensku túto oblasť detailne upravuje rozsiahla legislatíva, ktorá stanovuje povinnosti nielen pre školy a školské zariadenia, ale aj pre organizátorov zotavovacích podujatí.

Základný legislatívny rámec pre oblasť bezpečnosti a ochrany zdravia vo výchove a vzdelávaní tvorí § 152 zákona č. 245/2008 Z. z. (školský zákon). Toto ustanovenie stručne a všeobecne vymedzuje povinnosti školy a školského zariadenia v tejto oblasti. Je nutné ich dodržiavať nielen pri výchove a vzdelávaní, ale aj pri činnostiach, ktoré s nimi priamo súvisia a pri poskytovaní služieb zo strany škôl a školských zariadení.

Ďalšie dôležité predpisy zahŕňajú:

• Vyhláška Ministerstva školstva č. 306/2008 Z. z. o materskej škole v znení neskorších predpisov (§ 7 upravuje bezpečnosť a ochranu zdravia).
• Vyhláška č. 320/2008 Z. z. o základnej škole v znení neskorších predpisov (§ 7 a 8 upravujú organizovanie aktivít a dozor nad žiakmi).
• Vyhláška č. 65/2015 Z. z. (§ 6 upravuje poučenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pred exkurziami a výletmi).
• § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Vyhláška MZ SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež.
• Vyhláška MZ SR č. 521/2007 Z. z.
• Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z.
• Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 247/2017 Z. z.
• Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z.
• Nariadenie vlády SR č. 276/2006 Z. z.

Zotavovacie podujatia

S prichádzajúcim letom sa začína aj čas škôl v prírode, viacdenných oddychových pobytov či letných táborov. Hygienici upozorňujú, že organizátori takýchto zotavovacích akcií často zabúdajú na jednu z najdôležitejších povinností, ktorou je zabezpečiť pre deti a ostatných účastníkov všetky podmienky pre ochranu a podporu ich zdravia a prevenciu ochorení. Mnohí z nich ani nevedia, akým pravidlám organizovanie týchto podujatí podlieha. Pritom sú tieto podmienky upravené zákonom už od roku 2007.

„Zotavovacím podujatím je podľa zákona organizovaný pobyt najmenej piatich detí a mládeže do 18 rokov veku na čas dlhší ako štyri dni. V prípade pochybností, či organizovaný pobyt detí je, alebo nie je zotavovacím podujatím, je možné požiadať o informáciu na každom regionálnom úrade verejného zdravotníctva (RÚVZ) v SR,“ vysvetľuje vedúca oddelenia hygieny detí a mládeže banskobystrického RÚVZ Katarína Slotová.

Každý organizátor zotavovacieho podujatia pre deti a mládež musí písomne požiadať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o jeho posúdenie najmenej 30 dní pred začiatkom. Okrem identifikačných údajov treba uviesť aj druh, termín a miesto podujatia, počet detí a osôb na ňom pracujúcich vrátane zdravotníka. Ďalej musí žiadosť obsahovať spôsob stravovania, spôsob zásobovania pitnou vodou a údaje o jej kvalite. V prípade umývania sa detí vo vodnom toku aj údaje o jeho kvalite. Pokiaľ ide o putovné podujatie, uvádza sa aj popis trasy.

„Napriek tomu, že tieto zákonné povinnosti sú v platnosti takmer 9 rokov, stále sa stretávame s tým, že na RÚVZ sa doručujú len oznámenia o konaní zotavovacích podujatí alebo sú žiadosti zasielané elektronickou poštou v rozsahu dvoch viet na základe ktorých nie je možné posúdiť podmienky zamerané na prevenciu vzniku a šírenia sa ochorení. Organizátori ich tiež zasielajú neskoro, niekedy až v deň nástupu detí na zotavovacie podujatie, alebo aj počas už prebiehajúcej akcie,“ uvádza Slotová. „Často sa nevenuje dostatočná pozornosť výberu rekreačného zariadenia. Organizátori sa spoliehajú na údaje a fotodokumentáciu uverejnenú na internetových stránkach. Bohužiaľ tieto informácie sú niekedy v rozpore so skutočnosťou a následkom sú nespokojní klienti a sťažnosti. Preto odporúčame preveriť si očakávanú úroveň osobnou návštevou vybratého zariadenia a až potom sa rozhodnúť,“ dopĺňa.

Do 30. mája vydal RÚVZ v Banskej Bystrici pre organizátorov zotavovacích podujatí 301 súhlasných rozhodnutí a sedem bez súhlasu.

Hygienické požiadavky na materské školy

Z hygienického hľadiska legislatívne požiadavky na zariadenia pre deti a mládež, ku ktorým patria aj materské školy, upravuje § 24 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle tohto zákona patria medzi zariadenia pre deti a mládež aj prevádzkarne, v ktorých sa prevádzkuje živnosť starostlivosti o deti do šesť rokov veku.

Prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež musí plniť všetky povinnosti stanovené citovaným zákonom a požiadavky stanovené vykonávacími predpismi k tomuto zákonu - vyhláškou MZ SR č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež a vyhláškou MZ SR č. 521/2007 Z. z. V prípade zriadenia novej materskej školy je prevádzkovateľ zariadenia povinný požiadať príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva o uvedenie priestorov do prevádzky (§ 13 ods. 4 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z.) a o schválenie prevádzkového poriadku (§ 13 ods. 4 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z.), ktorý je prevádzkovateľ zariadenia pre deti a mládež povinný vypracovať podľa § 24 ods. 5 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z.). Prevádzkovateľ zariadenia je ďalej povinný plniť aj požiadavky stanovené na prevádzku zariadení pre deti a mládež, ktoré podrobne upravuje vyhláška č. 527/2007 Z. z.

Materské školy sa zriaďujú v zdravotne vhodnom prostredí, chránenom pred zdraviu škodlivými faktormi vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia a prostredí chránenom pred negatívnymi výchovnými vplyvmi (§ 24 ods. 2 zák. č. 355/2007 Z. z.).

Vonkajšie priestory materskej školy musia mať vyčlenený nezastavaný pozemok na pobyt detí. Časť nezastavaného pozemku predškolského zariadenia musí tvoriť trávnatá plocha a na nezastavanom pozemku musí byť vyčlenená plocha na detské ihrisko (§ 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Vyčlenené vonkajšie priľahlé priestory tvorí trávnatá plocha a detské ihrisko (ak nie sú, môžu sa využívať detské ihriská, areály a parky občianskej vybavenosti).

Budova materskej školy musí spĺňať všeobecne platné stavebné podmienky pre objekty občianskej vybavenosti (účelová alebo adaptovaná z iných objektov). Priestorové usporiadanie a funkčné členenie vnútorných priestorov materskej školy musia umožňovať funkčnú nadväznosť jednotlivých priestorov a ich samostatnú prevádzku bez vzájomného rušenia. Priestorové usporiadanie a funkčné členenie priestorov musia umožňovať voľné hry detí, oddych, osobnú hygienu s otužovaním a telesné cvičenia (§ 3 ods. 1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).

V materskej škole musí byť na jedno dieťa najmenej 3 m2 plochy miestnosti, do ktorej je započítaný aj nábytok. Na jedno ležadlo na spanie musí byť najmenej 1,7 m2. Priestor na odkladanie ležadiel a lôžkovín musí umožňovať ich riadne prevetrávanie. Na jednu stoličku v jedálni musí byť najmenej 1,4 m2 plochy jedálne (§ 3 ods. 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Vybavenie materskej školy musí zodpovedať veku, zdravotnému stavu, stupňu psycho-somatického vývinu, telesným rozmerom a druhu zariadenia. Nábytok má byť stabilný, bez ostrých hrán s trvanlivou povrchovou úpravou. Výchovno-výučbové pomôcky a hračky majú byť vyhotovené zo zdravotne neškodných materiálov (§ 24 ods. 3 zák. č. 355/2007 Z. z.).

V umyvárňach materskej školy musia byť umývadlá inštalované k výške detí. Spoločná miešacia batéria musí byť umiestnená mimo dosahu detí. Detské záchodové misy musia byť navzájom oddelené ľahkými priečkami. (§ 5 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Dispozičné riešenie umyvární a počet záchodov upravuje osobitný predpis, ktorým je vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z. Ak sú v materskej škole umiestnené deti mladšie ako tri roky, jedno umývadlo musí byť najviac na 10 dojčiat a jedno umývadlo najviac na štyri batoľatá. V umyvárni musí byť vyčlenený priestor na nočníky najviac pre 10 detí (§ 5 ods. 2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Šatne detí v materskej škole musia byť vybavené šatňovými skrinkami a lavičkami (§ 5 ods. 4 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).

Materská škola musí byť zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného vodného zdroja tak, aby zabezpečovala na jedno dieťa najmenej 60 l vody na jeden deň (§ 5 ods.1 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). Materská škola musí byť vykurovaná tak, aby bola zabezpečená teplota v herni a v spálni najmenej 22 °C a v umyvárni a záchode najmenej 23 °C (§ 5 ods.2 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).

Ak je v materskej škole pieskovisko, prevádzkovateľ pieskoviska musí pieskovisko čistiť, prekopávať, prehrabávať a polievať vodou určenou na ľudskú spotrebu, alebo vodou na kúpanie najmenej raz za dva týždne v priebehu sezóny; o čistení a udržiavaní pieskoviska musí viesť záznamy. Sezónou sa rozumie obdobie od 1. marca do 30. novembra (vyhláška MZ SR č. 521/2007 Z. z.).

Jedným z opatrení proti prenosným ochoreniam je dôsledné vykonávanie ranného zdravotného filtra. Ide o povinnosť prevádzkovateľa materskej školy zabezpečiť, aby skutočnosť, či zdravotný stav dieťaťa umožňuje jeho prijatie do zariadenia, zisťovala každý deň zodpovedná osoba pred prijatím dieťaťa do zariadenia. Okrem toho musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby osoba zodpovedná za každodenné prijímanie detí do zariadenia prijala dieťa podozrivé z ochorenia iba na základe vyšetrenia jeho zdravotného stavu ošetrujúcim lekárom (§ 24 ods. 9 písm. a/ a b/ zák. č. 355/2007 Z. z.).

Ďalším z opatrení proti prenosným ochoreniam je izolácia dieťaťa. Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť izoláciu dieťaťa od ostatných detí, ak dieťa počas dňa prejavilo príznaky akútneho prenosného ochorenia, dočasný dohľad nad ním a informovanie zástupcu dieťaťa (§ 24 ods. 9 písm. c/ zák. č. 355/2007 Z. z.).

Pobyt detí vonku musí byť najmenej dve hodiny dopoludnia a dve hodiny odpoludnia (to v každom ročnom období). (§ 7 vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.). V materskej škole musí prevádzkovateľ zabezpečiť, aby do školského stravovacieho zariadenia sa deťom individuálne nedonášala strava okrem detí, pri ktorých podľa posúdenia lekára všeobecnej zdravotnej starostlivosti pre deti a dorast alebo lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore zdravotný stav žiaka alebo dieťaťa predškolského veku vyžaduje osobitné stravovanie. (§ 8 ods. 3 písm. b/ vyhl. MZ SR č. 527/2007 Z. z.).

Hygienické požiadavky na základné školy

Základné školy zaraďujeme v zmysle legislatívy verejného zdravotníctva medzi zariadenia pre deti a mládež, ktoré majú oprávnenie uskutočňovať výchovu a vzdelávanie (§ 24 ods. 1 písm. a/ zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Zákon č. 355/2007 Z. z. stanovuje základné požiadavky na priestorové usporiadanie, funkčné členenie a vybavenie základnej školy, ako aj náležitosti prevádzkového poriadku školy. Podrobnosti o požiadavkách na priestorové usporiadanie, funkčné členenie, vybavenie, prevádzku, režim dňa, režim stravovania a pitný režim, činnosti vedúce k výchove a vzdelávaniu a náležitosti prevádzkového poriadku školy sú bližšie upravené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 527/2007 Z. z. Požiadavky na vnútorné prostredie budovy školy sú upravené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. Problematiku pitnej vody a zásobovania zariadení pitnou vodou upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 247/2017 Z. z.

Vo vyhláške Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie je upravená samotná budova na školstvo a vzdelávanie (stavebnotechnické a dispozično-prevádzkové riešenie, svetlá výška miestností a priestorov, šatne, sociálne zariadenia, šírka dverí a pod.). Hygienické podmienky práce s počítačmi sú upravené v nariadení vlády SR č. 276/2006 Z. z. Hygienické podmienky na školách a školských stravovacích zariadeniach upravuje na úseku verejného zdravotníctva zákon č. 355/2007 Z. z.

Zariadenia pre deti a mládež sa musia umiestňovať v zdravotne a výchovne vhodnom prostredí, chránenom pred nepriaznivými vplyvmi zložiek vonkajšieho prostredia, najmä pred hlukom a zdrojmi znečistenia ovzdušia. Pri voľbe umiestnenia zariadení vylučujeme miesta v inverznej polohe, v blízkosti priemyselných a poľnohospodárskych závodov a miesta, ktoré boli predtým biologicky alebo chemicky znečistené.

Zariadenia pre deti a mládež musia mať k dispozícii pozemok, ktorý slúži pre voľný pohyb detí, výchovnú činnosť a pre telesnú výchovu a šport. Veľkosť a vybavenie pozemku musí zodpovedať veľkostnému typu a druhu zariadenia. Člení sa na plochu zastavanú objektom, plochu priestorov pre výchovnú činnosť a zeleň. Priestorové a funkčné členenie školy upravuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 527/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež.

Priestorové požiadavky na žiaka v škole

Vo vyhláške sú stanovené plochy na jedného žiaka v škole (s výnimkou špeciálnej školy):

• najmenej 1,65 m2 plochy teoretickej učebne
• najmenej 2 m2 plochy odbornej pracovne, laboratória, počítačovej učebne, jazykovej učebne a učebne strojopisu.

V špeciálnej škole musí byť na jedného žiaka najmenej 2,3 m2 plochy teoretickej učebne.

Vzduchotechnické požiadavky na školy

Vyhláška MZ SR č. 527/2007 stanovuje hygienické podmienky na školách s ohľadom na vhodné zásobovanie pitnou vodou, vykurovanie, vetranie. Škola musí byť zásobovaná pitnou vodou z verejného vodovodu alebo z vlastného zdroja tak, aby bolo zabezpečených na jedného žiaka najmenej 60 l vody na jeden deň. Minimálne požiadavky na objem výmeny vzduchu sú:

• v učebniach: 20 m3/hod.
• v priestoroch určených na výučbu telesnej výchovy: 30 m3/hod.
• v šatniach a iných priestoroch určených na odkladanie vrchného odevu: 20 m3/hod.
• v umyvárňach: 30 m3/hod.
• v sprchách: 150 m3/hod. až 200 m3/hod.
• v záchodoch: 50 m3/hod. na jednu kabínu a 25 m3/hod.

Výchovno-vzdelávacia činnosť a duševná záťaž

Pri výchovno-vzdelávacej činnosti detí a mládeže musí byť dodržaná požiadavka primeranosti duševnej záťaže so zreteľom na vekové a individuálne vývinové zvláštnosti školských detí a mládeže s vylúčením negatívnych vplyvov na zdravie. Potrebné je uplatňovať také formy výučby, ktoré podporujú a rozvíjajú telesné a duševné zdravie, vedú k rozvoju individuálnych schopností detí a mládeže a zvyšujú efektivitu práce. Všetky formy výučby musia prísne rešpektovať psychický, telesný a sociálny vývin a zdravotný stav jednotlivca a musia byť zamerané na kompenzáciu nepriaznivých účinkov učebných a režimových záťaží.

Z dôvodu predchádzania vzniku predčasnej únavy žiakov sa pri vyučovaní kladie dôraz na racionálne striedanie práce s oddychom a na striedanie rôznych foriem činností. Využíva sa najmä názorný spôsob vyučovania založený na vnímaní skutočností a poznatkov prostredníctvom viacerých zmyslových orgánov (audiovizuálna výučba, názorné učebné pomôcky, praktické ukážky).

Pedagógovia nesmú žiakov vystavovať stavom napätia, vyplývajúcich z časového stresu pri príprave na vyučovanie alebo pri skúšaní. Z tohto dôvodu by sa v jednom dni mala zaraďovať iba jedna písomná skúška.

Ako z vyššie uvedeného vyplýva, nesprávne realizovaná výchovno-vzdelávacia činnosť spôsobuje najmä vznik únavy a neurotických prejavov, ako dôsledok neprimeranej záťaže žiakov v škole. Únava sa prejavuje hlavne poruchou činnosti centrálnej nervovej sústavy a znížením celkovej výkonnosti organizmu. U žiakov možno pozorovať nezáujem o prácu, zníženú schopnosť zapamätať si učivo, slabú pozornosť a koncentráciu, bolesti hlavy a pod.

Dĺžka vyučovacej hodiny je 45 minút. V prvých ročníkoch ZŠ sa môžu krátiť vyučovacie hodiny na 30-35 minút. Krátenie hodín sa odporúča taktiež u oslabených detí, napríklad v školách pri sanatóriách.

Štruktúra vyučovacej hodiny musí zohľadňovať čas aktívnej pozornosti žiakov, ktorý sa vekom predlžuje:

• V 1. a 2. ročníku ZŠ trvá tento čas 10-15 minút.
• V 3. a 4. ročníku 15-20 minút.
• V 5. a 6. ročníku 25-30 minút.
• Vo vyšších ročníkoch 30-35 minút.

Keďže aktívna pozornosť žiakov nie je počas celej vyučovacej hodiny na rovnakej úrovni, delí sa vyučovacia hodina na časové úseky, v ktorých dochádza k striedaniu činnosti. V 1. a 2. ročníku sa odporúča zaradenie štyroch časových úsekov, ktoré sa striedajú s krátkym oddychom, v 3. a 4. ročníku troch a vo vyšších ročníkoch dvoch časových úsekov.

Prestávkovým režimom sa označuje spôsob zaraďovania prestávok (čas a dĺžka) v rámci vyučovacieho dňa. Zaraďovanie prestávok je nutné na obnovenie zníženého funkčného stavu organizmu detí a mládeže vplyvom vyučovania a na kompenzáciu nadmernej statickej záťaže počas vyučovacích hodín. Prestávky sa majú využívať na aktívny oddych vonku. Prestávka určená na konzumáciu desiatej sa zaraďuje po 1. alebo 2. vyučovacej hodine a trvá 15 minút. Hlavná prestávka je po 2. alebo 3. hodine v dĺžke 20-30 minút. Ostatné prestávky musia byť minimálne 10 minútové a prestávka na obed minimálne 45 minútová.

Počet vyučovacích hodín v rámci dňa musí byť stanovený tak, aby neprekračoval stanovený denný limit pracovného času žiakov. Denný limit predstavuje povinné vyučovanie a čas venovaný domácej príprave na vyučovanie. Je odstupňovaný podľa veku žiakov:

• v 1. roč.: 5 hod.
• v 2. a 3. roč.: 5,5 hod.
• v 4. a 5. roč.: 6 hod.
• v 6. a 7. roč.: 6,5 hod.
• v 8. roč.: 7 hod.
• vo vyšších ročníkoch: 7 až 8 hodín.

Celkový počet povinných vyučovacích hodín v jednom dni sa má pohybovať v rozsahu 3 - 4 hodín v najnižších ročníkoch a 6 - 8 hodín v najvyšších ročníkoch. Voľba nepovinných predmetov a záujmových krúžkov musí zohľadňovať celkové časové zaťaženie a fyziologické možnosti žiaka. Pedagógovia by mali zadávanie domácich úloh koordinovať tak, aby neboli prekračované limity časovej pracovnej záťaže žiakov v škole a doma.

Pri zostavovaní rozvrhov hodín sa musia rešpektovať zmeny výkonnosti organizmu detí a mládeže podliehajúce dennému a týždňovému biologickému rytmu organizmu. Psychicky náročné predmety sa musia striedať s predmetmi psychicky menej náročnými, resp. nenáročnými. V rámci vyučovacieho dňa sa náročná psychická práca zaraďuje v čase najvyššej psychickej výkonnosti, ktorá je medzi 9. a 11. hodinou dopoludnia, a psychicky nenáročné predmety v čase nižšej psychickej výkonnosti, t.j. na koniec vyučovacieho dňa.

V rámci vyučovacieho týždňa sa na pondelok, najmä v prvých vyučovacích hodinách, keď je nižšia úroveň výkonnosti v dôsledku fázy zapracovávania sa po dvoch voľných dňoch, zaraďuje psychicky menej náročná činnosť. Psychicky náročné predmety sa zaraďujú na utorok a stredu, kedy žiaci dosahujú maximum výkonnosti a na štvrtok a piatok predmety psychicky menej náročné. Podobne sa postupuje aj pri stanovovaní počtu hodín v jednotlivých dňoch v týždni. Popoludňajšie vyučovanie sa odporúča zaraďovať na utorok. Vzhľadom na najnižšiu výkonnosť žiakov v týždni sa telovýchovná, príp. športová činnosť, odporúča zaraďovať na štvrtok odpoludnia. Za nevhodné sa považuje zaraďovanie nultých hodín.

Pedikulóza a iné prenosné ochorenia

Zavšivavenosť alebo pedikulóza je parazitárne ochorenie prenosné z človeka na človeka. Voš hlavová je cudzopasný hmyz, ktorý parazituje vo vlasoch, prípadne aj v obočí, vo fúzoch a v brade. Vši sa prenášajú kontaktom. Najčastejšie sa vyskytuje voš detská, najmä u detí od dvoch do 12 rokov. „Voš vie plávať, teoreticky sa ňou môžete nakaziť aj v bazéne, v ktorom sa v tesnej blízkosti kúpal zavšivavený človek.“ Najúčinnejšia prevencia proti všiam je striktné dodržiavanie zásad osobnej hygieny.

"Prevádzkovatelia škôl nemajú povinnosť zisťovať výskyt vší u žiakov, v prevádzkovom poriadku majú však stanovený postup, ktorý musia uplatniť, ak sa u detí objavia," informuje Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.

Dieťa so všami nesmie navštevovať školu alebo škôlku a musí sa liečiť. Pokiaľ ide o liečbu a preventívne opatrenia proti šíreniu nákazy v rodine, každý člen by mal používať liečebný vlasový prípravok, až kým sa vší a hníd úplne nezbaví. "Vši a hnidy vyčesávajte z vlhkých vlasov smerom od pokožky až po končeky vlasov. Po každom prečesaní vlasy dôkladne prezrite a hrebeň umyte. Nevyhnutné je aj dôkladné vypranie posteľnej bielizne a dezinfekcia hrebeňov, kief na vlasy aj hračiek," radí vedúca sekcie ochrany a podpory zdravia a špecializovaných činností ÚVZ SR Jana Hamade. "Bielizeň perte pri čo najvyššej teplote, posteľnú bielizeň a uteráky aj vyvarte a vyžehlite. Teplota pri praní čiapok a šálov závisí od materiálu, z ktorého sú vyrobené. Na dezinfekciu použite bežne dostupné dezinfekčné prípravky," doplnila odborníčka. Upozornila, že dezinsekcia prostredia je pri pedikulóze neúčinná, pretože voš hlavová mimo hostiteľa neprežije.

Pedikulóze možno predchádzať striktným dodržiavaním osobnej hygieny, najmä pri používaní posteľnej bielizne a uterákov a pravidelnými kontrolami vlasov detí rodičmi. Nie je vhodné vymieňať si osobné veci ako čiapky, šály a oblečenie v kolektívoch malých detí. Každé dieťa musí používať svoj hrebeň.

Pri výskyte vší u žiakov základnej školy sa má postupovať podľa prevádzkového poriadku, ktorý musí prevádzkovateľ vypracovať a predložiť na schválenie regionálnemu úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ). "Prevádzkovatelia škôl nemajú povinnosť zisťovania výskytu vší u žiakov, ale majú v prevádzkovom poriadku stanovený postup, ktorý treba uplatniť, ak sa u nich prejaví prenosné parazitárne ochorenie," hovorí Hamade. Je to napríklad vylúčenie žiaka z kolektívu a upozornenie rodiča, že žiak nesmie prísť do školy zavšivavený. "Pretože pedagogický pracovník nie je zdravotník, nemal by dieťaťu prehľadávať vlasy, ale usúdiť z jeho správania - často sa škriabe na hlave a je nepokojné, že je nakazené pedikulózou," dodáva. O podozrení na prenosné ochorenie pedagogický pracovník informuje rodiča, ktorý by mal zabezpečiť, aby dieťa vyšetril praktický lekár. Pedikulóza nepatrí medzi povinne hlásené prenosné ochorenia, napriek tomu je bežnou praxou, že sa hromadný výskyt hlási na odbor epidemiológie príslušného RÚVZ. Prevádzkovateľ pri spracovávaní návrhu opatrení môže úrad požiadať o odbornú pomoc.

Úloha sociálneho pedagóga

V školách a školských zariadeniach trávia deti a žiaci značnú časť svojho času. Rodičia prirodzene očakávajú, že ich deti budú v tomto prostredí v bezpečí a zdraví. Tento článok sa zameriava na povinnosti škôl v oblasti zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní, možné dôsledky nedodržania týchto povinností, postup pri školských úrazoch a úlohu sociálneho pedagóga v tomto procese.

Sociálny pedagóg zohráva dôležitú úlohu pri podpore hygienických návykov a prevencii ochorení u žiakov. Svojou činnosťou môže pomáhať pri osvete o dôležitosti osobnej hygieny, správneho stravovania a zdravého životného štýlu. V prípade výskytu sociálnych alebo zdravotných problémov v rodine môže sociálny pedagóg pôsobiť ako spojka medzi školou, rodinou a sociálnym úradom, čím prispieva k komplexnému riešeniu situácie a zabezpečeniu welfare dieťaťa.

tags: #hygiena #ziaka #socialny #urad