Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) je na Slovensku upravené viacerými osobitnými predpismi a predstavuje dôležitú súčasť sociálnej politiky štátu. Cieľom je zabezpečiť týmto osobám rovnaké podmienky na trhu práce a zamedziť akejkoľvek diskriminácii. Zamestnanec so zdravotným postihnutím patrí k najzraniteľnejším účastníkom pracovnoprávneho vzťahu a zo zákona mu prináleží osobitná ochrana.
Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 39 ods. 3 ustanovuje, že občanom so zdravotným postihnutím sa zaručuje osobitná ochrana v pracovných vzťahoch a primeraná zdravotná starostlivosť.
Kto je občan so zdravotným postihnutím pre účely zamestnanosti?
Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, t. j. ide o fyzickú osobu, ktorá má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Je dôležité poznamenať, že pojmy „zdravotne postihnutý“ a „zdravotne ťažko postihnutý“ nie sú totožné, t. j. nejde o synonymá. Rozdiel je v miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a v rozsahu funkčnej poruchy, ktorá je minimálne 50 %.
Práva a povinnosti zamestnanca so zdravotným postihnutím
Práca a invalidný dôchodok
Zákon nezakazuje osobám s invalidným dôchodkom pracovať. Ak vám bol priznaný invalidný dôchodok, či už plný alebo čiastočný, môžete pracovať na plný alebo čiastočný úväzok. Práca nie je dôvodom na automatické odňatie invalidného dôchodku. Dôležité je, aby ste naďalej spĺňali zdravotné podmienky na priznanie invalidity. Sociálna poisťovňa môže kedykoľvek skontrolovať váš zdravotný stav a posúdiť, či stále máte nárok na invalidný dôchodok.
Ak ste poberateľom plného invalidného dôchodku, môžete pracovať aj na trvalý pracovný pomer. Výška zárobku nie je nijako obmedzená. Nárok na invalidný dôchodok vám nezanikne len preto, že začnete pracovať, avšak Sociálna poisťovňa môže pri najbližšom posúdení vášho zdravotného stavu preveriť, či miera poklesu schopnosti pracovať stále spĺňa podmienku minimálne 70 %. Ak by lekárska posudková činnosť zistila zlepšenie zdravotného stavu pod túto hranicu, dôchodok by vám mohli odňať alebo znížiť.
Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.
Nadčasy a práca cez víkendy
Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže vám prácu nadčas nariadiť len s vaším súhlasom.
Čo sa týka práce cez víkendy, v nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.
Oznamovacia povinnosť zamestnanca
Ak vám bol priznaný invalidný dôchodok, mali by ste to oznámiť zamestnávateľovi, aj keď sa na vašej pracovnej pozícii nič nemení a pracujete bez obmedzení. Ako poberateľ invalidného dôchodku môžete mať nárok na daňové úľavy alebo nižšie odvody, čo môže byť pre vás aj zamestnávateľa výhodné.
Pri pracovnom pohovore máte právo, ale nie povinnosť, informovať o svojom zdravotnom stave. Zamestnávateľa by mali zaujímať predovšetkým vaše schopnosti a kvalifikácia.
BOZP: Práva a povinnosti zaměstnavatele i zaměstnance!
Ochrana pred výpoveďou
Zamestnanec so zdravotným postihnutím patrí k najzraniteľnejším účastníkom pracovnoprávneho vzťahu a zo zákona mu prináleží osobitná ochrana. Ochrana zamestnanca so zdravotným postihnutím pred výpoveďou je zabezpečená získaním predchádzajúceho súhlasu príslušného úradu práce. Od 1. 4. 2022 nadobudol účinnosť zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorým sa upravuje postup podľa § 66 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru zamestnanca so zdravotným postihnutím výpoveďou zo strany zamestnávateľa.
V zmysle § 66 Zákonníka práce, občanovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce (napr. zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca), alebo ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre vážne porušenie pracovnej disciplíny.
Úrad práce môže, ale nemusí takýto súhlas udeliť. Rozhoduje na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa. Doteraz mal úrad práce lehotu 30 až 60 dní na to, aby výpoveď zamestnanca so zdravotným postihnutím odsúhlasil. Predchádzajúci súhlas úradu musí mať zamestnávateľ pred skončením pracovného pomeru výpoveďou, inak je výpoveď neplatná. To isté platí aj v prípade skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím.
Zmeny v roku 2022
Novela mení a dopĺňa ustanovenie § 66 Zákonníka práce, ktoré upravuje postup pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa so zamestnancom so zdravotným postihnutím. Aj naďalej platí, že sa v prípade výpovede danej zamestnancovi so zdravotným postihnutím, okrem vyššie menovaných výnimiek, vyžaduje predchádzajúci súhlas príslušného úradu práce. Pribudla však povinnosť zamestnávateľovi, bezodkladne oznámiť zamestnancovi so zdravotným postihnutím podanie žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu. Od apríla sa však skrátila aj lehota na udelenie súhlasu na 7 dní.
Úrad rozhodne o udelení alebo neudelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi do siedmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti o udelenie predchádzajúceho súhlasu alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti. Zákon o službách zamestnanosti stanovuje fikciu, že ak úrad práce v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým udelil súhlas zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, alebo na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Za deň doručenia rozhodnutia sa považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti.
Dôvodová správa k novele zákona uvádza, že toto ustanovenie sa ukázalo ako prekážka pre založenie pracovného pomeru s osobou so zdravotným postihnutím z dôvodu obáv z príliš zdĺhavého procesu ukončenia pracovného pomeru na strane zamestnávateľa, keďže lehota na rozhodovanie bola minimálne 30 dní a v prípade udelenia súhlasu výpovedná doba začala plynúť až po doručení písomnej výpovede zamestnávateľom danému zamestnancovi. Novou právnou úpravou nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.
Ukončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov
Ak vám lekár potvrdí, že nemôžete vykonávať doterajšiu prácu, plynutie výpovednej doby sa neprerušuje. V takom prípade však vzniká povinnosť zamestnávateľovi, aby vás preradil na inú vhodnú prácu. Práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnanca, musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu. Zamestnávateľ je povinný vopred prerokovať so zamestnancom dôvod preradenia na inú prácu a dobu, počas ktorej má preradenie trvať. Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo zdravotných dôvodov je uvedené v § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce.
Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnávateľ závažne porušuje svoje povinnosti voči zamestnancovi. Okamžite môže zamestnanec skončiť pracovný pomer, len z troch dôvodov. V prípade, že neviete použiť žiadny z vyššie uvedených dôvodov na okamžité skončenie, skúste sa so zamestnávateľom dohodnúť na skončení dohodou k dátumu, ku ktorému potrebujete.
Odstupné a odchodné
Zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume:
- jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
- dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
- trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
- štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
Ak zamestnanec skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodu, že zamestnávateľ porušil povinnosť podľa § 55 ods. 2, zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku.
Ak bol pracovný úraz riadne zamestnávateľom evidovaný a jeho následkom ste nútený skončiť pracovný pomer, máte nárok na odstupné za desať mesiacov (§ 76 ods. 3 ZP). Pracovný pomer môže byť skončený buď dohodou alebo výpoveďou, ale nárok na odstupné zostáva. Doba trvania pracovného pomeru zamestnanca neovplyvňuje spôsob skončenia pracovného pomeru ani výšku odstupného v § 76 ods. 3 ZP.
Pri odchode do dôchodku má zamestnanec nárok na odchodné. Zákonník práce síce priznáva odchodné len za jeden mesačný plat, ale zamestnávateľ vám môže vyplatiť aj vyššie odchodné.
Povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom so ZŤP
Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k osobám so zdravotným postihnutím sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektoru.
Všeobecné povinnosti
Zákonnou povinnosťou zamestnávateľa je prihliadať na invalidného zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Taktiež je povinný prispôsobiť pracovné podmienky a pracoviská technickému rozvoju na udržanie zamestnanca v pracovnom pomere.
Pred uzatvorením dohody o zmene pracovných podmienok podľa § 54 a pred preradením zamestnanca na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve podľa § 55, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť jeho lekárske vyšetrenie v prípadoch ustanovených osobitným predpisom.
Povinný podiel zamestnávania
Zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím je zákonnou povinnosťou pri splnení dvoch podmienok. Týka sa zamestnávateľov, ktorí majú najmenej 20 zamestnancov a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím. V takom prípade je zamestnávateľ povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.
Zamestnávateľ je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti. Taktiež je povinný poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie.
BOZP: Práva a povinnosti zaměstnavatele i zaměstnance!
Plnenie povinného podielu
Zamestnávateľ môže plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím tromi spôsobmi:
- Zamestnávaním občanov so zdravotným postihnutím.
- Zadaním zákazky, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti.
- Vzájomnou kombináciou predchádzajúcich spôsobov.
Pre potreby uznania zákazky v rámci plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím platí § 64 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce alebo zákazku na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce, vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel plní.
Náhradné plnenie pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím zamestnávateľ preukazuje najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. K dokladom preukazujúcim zadanie zákazky (rozpis dodaných tovarov podľa § 64 ods. 6 zákona o službách zamestnanosti) je potrebné priložiť aj doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky podľa § 64 zákona o službách zamestnanosti, ako napr. výpis z obchodného, živnostenského registra, alebo fotokópiu živnostenského listu, rozhodnutie, alebo oznámenie Sociálnej poisťovne, alebo posudok útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z. z.).
Odvod pri nesplnení povinného podielu
Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti, vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza.
Príspevky pre zamestnávateľov
Jedným zo zvýhodnení pre zamestnávateľa je aj príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
Preukaz ZŤP a jeho výhody
Držiteľom preukazov ZŤP nie je čo závidieť. V prípade, že máte zdravotné problémy, skúste sa informovať u svojho ošetrujúceho lekára, či môžete získať preukaz ZŤP. Ak áno, treba si vypísať žiadosť o preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Dá sa podať osobne na oddelení posudkových činností príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (podľa miesta vášho trvalého bydliska) alebo elektronicky. V oboch prípadoch ku žiadosti prikladáte aj aktuálny lekársky nález (ten vypĺňa váš ošetrujúci lekár) a lekárske nálezy z odborných vyšetrení. Niekedy od vás môžu požadovať aj ďalšie dodatočné doklady, ktoré budú podkladom pre finálne rozhodnutie o tom, či vám požadovaný preukaz pridelia.
Posudkový lekár následne posúdi predložené lekárske nálezy a potrebné dokumenty. Ak určí mieru vašej funkčnej poruchy, resp. zdravotného hendikepu v rozsahu 50% a viac, spĺňate podmienku a príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vám vyhotoví preukaz ZŤP/ZŤP. Existujú jeho dve varianty: žiadosť o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez sprievodcu a so sprievodcom. Na preukaz ŤZP so sprievodcom má nárok osoba, ktorá je odkázaná na sprievodcu, tzn. pomoc inej osoby, prípadne psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím.
Výhody pre držiteľov preukazu ZŤP
Medzi najčastejšie výhody pre držiteľov preukazu ZŤP patria:
- zľavy na cestovanie (vlaky, autobusy, MHD),
- oslobodenie od povinnosti platiť koncesionárske poplatky,
- zníženie alebo oslobodenie za odvoz komunálneho odpadu (v mnohých obciach a mestách),
- oslobodenie od poplatku za vydanie stavebného povolenia na zmenu stavby na bývanie,
- úľavy na daniach za nehnuteľnosti,
- možnosť rôznych finančných príspevkov (napr. na kúpu, zaškolenie psa so špeciálnym výcvikom, úpravu vozidiel pre imobilných, atď.).
Úprava vozidiel pre ZŤP
V posledných rokoch sa čoraz viac rozmáha úprava automobilov pre potreby ľudí s telesným hendikepom. Osobný zdvihák do auta sa využíva na dôstojné premiestnenie imobilnej osoby z invalidného vozíka na klasické sedadlo v osobnom aute. Dá sa prispôsobiť a nastaviť tak, aby človeka preniesol na predné alebo aj na zadné sedadlo auta, pričom preň nie je problém pri žiadnom type či značke vozidla. Jeho obsluha je veľmi jednoduchá, aj samotná inštalácia zariadenia si vyžaduje iba 3, max. 4 hodiny času. Toto zariadenie sa skladá len z dvoch častí - z pevnej a z pohyblivej.
Ďalšou užitočnou možnosťou je zdvihák do kufra auta, ktorý je ideálnym pomocníkom v rámci áut pre vozíčkarov, resp. pre ich príbuzných či asistentov. Pohyb zabezpečuje rameno, pomocou neho sa požadovaný vozík (skúter a i.) presúva.
Diaľničná známka a parkovací preukaz
Aby mohol držiteľ preukazu ZŤP využívať slovenské diaľnice a rýchlostné cesty bezplatne, musí na to používať výhradne tie automobily, ktoré sú zaregistrované práve na tento účel. Spoplatnené úseky pritom môžu po registrácii vozidla využívať aj vtedy, ak vo vozidle nesedí držiteľ parkovacieho preukazu ZŤP. Od januára 2016 sa žiadosti o oslobodenie od diaľničnej známky ZŤP vybavujú online prostredníctvom portálu eznamka.sk. Na úspešnú registráciu je nutné priložiť kópiu parkovacieho preukazu ZŤP a kópiu osvedčenia o evidencii vozidla alebo technického osvedčenia vozidla.
Získanie parkovacieho preukazu pre ZŤP prináša mnoho výhod, ktoré sú stanovené v zákone č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Žiadosť o parkovací preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím sa predkladá priamo na oddelenie kompenzácií a posudkových činností úradu práce sociálnych vecí a rodiny v mieste trvalého bydliska. Je dôležité umiestniť parkovací preukaz v prednej časti vozidla tak, aby bol jeho predný čas jasne viditeľný.