Jednou zo zákonných povinností rodičov voči deťom je plnenie vyživovacej povinnosti. Tú môžu rodičia realizovať v naturálnej alebo peňažnej podobe, a to buď dobrovoľne alebo v dôsledku rozhodnutia vydaného v súdnom konaní. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“).
V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti, a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné.
Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem, napr. zo študentskej brigády. Vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku, ani nadobudnutím plnoletosti, t.j. 18 rokov veku, či dokonca veku 26 rokov nezaniká. Na konkrétny vek sa viaže len vyplácanie prídavku na dieťa, ktorý je ohraničený dovŕšením 25 rokov veku, ak dieťa spĺňa podmienku nezaopatrenosti.
Vyživovacia povinnosť a zdravotný stav dieťaťa
Schopnosť dieťaťa osamostatniť sa a samo si zabezpečovať základné životné potreby sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom tejto schopnosti aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod. Objektívna nemožnosť dieťaťa živiť sa samostatne z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia vedúceho až k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony, nemôže byť pričítaná na ťarchu tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní sociálnych dávok už nemalo mať právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (a že by nemalo mať právo na výživné zo strany rodiča).
Dôsledky (aj majetkové, t. j. vyživovacia povinnosť) takého postihnutia dieťaťa preto musia ísť na ťarchu toho, kto (ako racionálna bytosť) dieťa na svet, dobrovoľne a pri vedomí si všetkých možných dôsledkov, priviedol, teda rodiča, pokiaľ to samozrejme jeho majetkové možnosti objektívne umožňujú. Pokiaľ zdravotný stav neumožňuje dieťaťu zamestnať sa, nie je schopné samé sa živiť.
Live: Výzva vláde SR na skutočnú energetickú bezpečnosť a vlastenectvo
ZŤP dieťa s vlastným dôchodkom
Všeobecne platí, že rodič je povinný platiť výživné do času, kedy je dieťa schopné sa samo živiť. Uvedené sa teda odvíja od toho, či ZŤP dieťa je schopné sa samo uživiť alebo nie. Ak nie, je rodič povinný výživné platiť naďalej. Aj ťažko zdravotne postihnuté deti študujú na vysokej škole, pokiaľ im to mentálne zdravie dovoľuje. Je však vysoko pravdepodobné, že po ukončení štúdia sa nebudú môcť realizovať v žiadnej profesii.
Rodičia sú povinní prispievať na výživu dieťaťa podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Pokiaľ máte nepriaznivý zdravotný stav a finančná situácia Vám nedovoľuje prispievať na výživu v určitej výške, máte možnosť požiadať súd, aby znížil Vašu vyživovaciu povinnosť.
Súd skúma skutočný stav, a síce príjmy, možnosti, schopnosti, majetkové pomery, potreby detí a zohľadňuje pritom najlepší záujem dieťaťa.
Trvanie vyživovacej povinnosti a štúdium
Jednou zo základných povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Počas tohto obdobia, teda počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu trvá. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe; za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sme nemohli brať ďalšie štúdium, t.j. na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium.
Rodičia sú povinní starať sa o svoje deti, ktoré študujú dennou formou na strednej škole alebo na vysokej škole. Ak dieťa študuje a riadne v tomto štúdiu pokračuje až do jeho dokončenia, na povinnosti platiť výživné nič nemení ani skutočnosť, ak dieťa štúdium prerušilo, napr. z dôvodu nevydarenej skúšky, prípadne ak túto urobilo až na ďalší pokus. Uvedené platí i pre dobu štúdia nasledujúcu po primeranej praxi, kedy bolo dieťa zárobkovo činné. Na druhej strane, ak dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Výška výživného a príjmy dieťaťa
V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa, a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného vo vzťahu k povinným osobám, teda obom rodičom. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom, ktorý závisí od aktuálneho prospechu študenta.
„Vo všeobecnosti však možno uviesť, že na štipendium sa má prihliadať predovšetkým pri nižších možnostiach na strane povinného.“ (E. Horváth, E. Varga - Zákon o rodine komentár)
Súd určil, že výživné má byť platené do rúk matky, keďže ste boli zverená do jej starostlivosti ako maloletá. Po dovŕšení plnoletosti však už nie ste v starostlivosti matky, ste už za seba sama zodpovedná, môžete sa sama zastupovať, a teda výživné by mal povinný rodič hradiť do Vašich rúk, najčastejšie na účet vedený v banke. Takýmto spôsobom vie následne povinný rodič vydokladovať riadne plnenie svojej vyživovacej povinnosti voči nezaopatrenému plnoletému dieťaťu.
Návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti
V prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr. z príjmu z brigády), potom je už dieťa nadobudlo schopnosť samo sa živiť a otec Vám nie je povinný platiť.
Ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím, k jeho zrušeniu resp. zmene môže dôjsť len na základe súdneho rozhodnutia. Ak by daná výška bola stanovená za odlišných okolností, teda ešte pred nepriaznivým stavom, existuje tu možnosť, že pokiaľ preukážete zmenu pomerov a neschopnosť plniť výživné v doterajšej výške, mohol by súd rozhodnúť o znížení výživného.
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom
Zákon o rodine predpokladá aj situácie, kedy je potrebné riešiť výživné detí voči ich rodičom. Zákon o rodine v ustanovení § 66 upravuje možnosť určenie primeraného výživného detí, ktoré sú schopné sa samy živiť voči svojim rodičom, ak to potrebujú. Podľa ustanovenia § 67 ods. 1 platí, že ak má rodič viacero detí, každé dieťa sa má na výžive rodičov podieľať v takom rozsahu, ktorý zodpovedá ich pomerom. Presná výška výživného sa následne určuje v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. V súdnom konaní budete musieť preukázať, že vzhľadom na Váš zdravotný stav nie ste schopná si zabezpečiť dostatočný príjem na hradenie všetkých Vašich odôvodnených potrieb. Budete musieť predložiť napríklad lekársku správu o Vašom zdravotnom stave a uviesť všetky Vaše odôvodnené potreby (t.j. bývanie, stravu, lieky, hygienu, rehabilitácie a pod.).
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom prichádza do úvahy len vtedy, ak sú tieto schopné samy sa živiť a ak ju rodičia potrebujú, pričom poskytovaná výživa má byť primeraná. Zákon o rodine obsahuje aj ustanovenie, že výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 ZR). Ak rodič svojím konaním (alkoholizmom, neužívaním liekov) sám spôsobuje svoj zdravotný stav, je možné, že by súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol aj na túto skutočnosť a mohol by ju primerane znížiť alebo dokonca vylúčiť, ak by išlo o hrubé zavinenie zo strany rodiča.