Skleróza multiplex a sociálne zabezpečenie: Prehľad nárokov a postupov

Skleróza multiplex (SM) je chronické ochorenie nervovej sústavy, konkrétne mozgu a miechy. Dochádza pri nej k postupnému poškodzovaniu obalov nervových vlákien, čo vedie k poruche vedenia nervových vzruchov. Ochorenie sa najčastejšie objavuje medzi 20. a 40. rokom života, pričom postihuje dvakrát častejšie ženy.

Diagnostikovanie tohto ochorenia prináša so sebou nielen zdravotné otázky, ale aj otázky týkajúce sa sociálneho zabezpečenia. Pacienti so sklerózou multiplex môžu za určitých podmienok byť uznaní za ťažko zdravotne postihnutých alebo dokonca invalidných. V tomto článku poskytneme prehľad o nárokoch, ktoré môžu vzniknúť pacientom so sklerózou multiplex, a o tom, ako postupovať pri kontakte s relevantnými inštitúciami.

Čo je skleróza multiplex?

Roztrúsená mozgovomiechová skleróza patrí do skupiny autoimunitných ochorení. Pri týchto chorobách imunitný systém človeka vyhodnotí niektoré časti organizmu ako nebezpečné a začne proti nim pôsobiť. V prípade SM sú napádané obaly nervových vlákien - myelínové pošvy. Ich strata vedie k poruche vedenia nervových vzruchov.

Príčina ochorenia zatiaľ nie je známa, ale predpokladá sa vplyv genetických faktorov a prekonaných vírusových infekcií, rodinný výskyt je však vzácny. Hoci ani moderná medicína ešte nie je schopná rozvoj ochorenia úplne potlačiť, výskum sa sústreďuje aj na to, aby sa v budúcnosti podarilo minimalizovať poruchy pamäte či postupnú invalidizáciu a tým podstatne zvýšiť kvalitu života pacientov s týmto ochorením. Priemerné ročné náklady na liečbu pacienta sú na úrovni 12 000 eur, v prípade neskoro alebo neefektívne liečeného pacienta sú ale priemerné náklady na úrovni 116 000 eur ročne.

Príznaky a priebeh ochorenia

Roztrúsená skleróza má rozličné prejavy, v závislosti od časti mozgu alebo miechy, ktorá je postihnutá. Môže ísť o:

• poruchy motoriky vedúce až k obrne
• stratu pohybovej koordinácie
• jednostranné výpadky zraku
• poruchy hmatu, vnímania bolesti a teploty
• triašku
• neschopnosť zadržať moč a stolicu
• problémy so zrakom
• poruchy citlivosti
• bolesti a kŕče
• slabosť
• únavu
• problémy s rovnováhou
• závraty
• kognitívne poruchy
• poruchy spánku či depresiu

Rozumové funkcie mávajú pacienti typicky zachované. Ochorenie môže prebiehať viacerými spôsobmi. V 85 percentách prípadov ide o remitentný priebeh, keď dochádza k striedaniu zhoršovania (atakov) a zlepšovania (remisií) celkového stavu a príznakov.

Podozrenie na sklerózu multiplex z prítomných príznakov sa potvrdzuje magnetickou rezonanciou (MRI), odberom mozgovomiechového moku a elektroencefalografiou (EEG), metódou skúmajúcou elektrickú aktivitu mozgu.

Liečba sklerózy multiplex

Roztrúsená skleróza sa primárne lieči látkami tlmiacimi imunitnú odpoveď, ktorá chorobu spôsobuje. Konkrétne ide o vysoké dávky kortikoidov (metylprednison), ktoré sa aplikujú počas atakov. Na prevenciu sú vhodné interferóny, ktoré sa tiež podávajú pri niektorých vírusových ochoreniach. Liečená skleróza má veľmi dobrú prognózu a pacienti sú vo väčšine prípadov schopní viesť plnohodnotný život s minimálnymi prejavmi choroby. Závažnejšie prejavy sa objavia až po viacerých rokoch od nástupu ochorenia, väčšina pacientov s touto chorobou stráca schopnosť chôdze.

Od 1. marca 2024 už aj poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) s diagnózou skleróza multiplex môžu pocítiť vyšší komfort pri monitorovaní úspešnosti liečby. Namiesto vyšetrenia magnetickou rezonanciou majú možnosť podstúpiť oveľa menej náročné vyšetrenie spojené s jednoduchým odberom krvi. VšZP špeciálne vyšetrenie hradí od 1. 3. 2024. Pri monitoringu účinnosti liečby sklerózy multiplex sa využíva metóda biomarkerov, medzi ktoré patria aj ľahké reťazce neurofilamentov.

Rozdiely medzi ŤZP a invaliditou

Mnohí ľudia si často mýlia pojmy ťažko zdravotne postihnutý (ŤZP) a invalidita, čo vedie k nedorozumeniam v bežných situáciách aj v kontakte s úradmi. Hoci tieto termíny sú zdanlivo podobné a oba sa týkajú osôb so zdravotným obmedzením, ide o dve odlišné veci a podmienky priznania dávok sa výrazne líšia.

Ťažké zdravotné postihnutie (ŤZP)

Ťažko zdravotne postihnutým (ŤZP) sa rozumie osoba, ktorá trpí dlhodobým alebo trvalým zdravotným postihnutím, ktoré značne ovplyvňuje jej schopnosť vykonávať bežné aktivity. Definícia ŤZP vychádza zo zákona o sociálnej pomoci a konkrétne kritériá stanovené úradmi zahŕňajú zdravotné diagnózy a mieru funkčného obmedzenia. Preukaz ŤZP poskytuje jeho držiteľovi určité výhody, ako je zľava na cestovnom, parkovanie na vyhradených miestach alebo finančné príspevky na kompenzáciu zdravotného postihnutia. Významným faktom je, že tento status nemusí mať vplyv na schopnosť osoby vykonávať prácu, ak sú vytvorené vhodné podmienky.

Na označenie ŤZP slúži preukaz ŤZP, ktorý je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Oslobodenia od koncesionárskych poplatkov, zníženia dane, resp. a ďalšie zľavy sú konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov.

Formy preukazu ŤZP

Rozlišujeme dve formy preukazu ŤZP:

• Preukaz ŤZP: Je určený pre ľudí s trvalým funkčným postihnutím, ktoré im sťažuje samostatný pohyb a orientáciu v priestore.
• Preukaz ŤZP so sprievodcom: Udeľuje sa osobám, ktoré si vyžadujú sprievod pri pohybe mimo domu. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom).

Ako získať preukaz ŤZP

Vydanie preukazu schvaľuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste vášho trvalého bydliska. Pred jeho samotným vydaním žiadateľ absolvuje lekársku posudkovú činnosť, počas ktorej sa posudzuje jeho zdravotný stav a miera funkčnej poruchy. Táto činnosť zahŕňa:

• Hodnotenie aktuálneho zdravotného stavu odbornými lekármi.
• Určenie miery funkčnej poruchy v percentách podľa prílohy č. 3 zákona.
• Posudzovanie sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia.

Pre vydanie tohto dokladu je potrebné, aby zdravotné postihnutie malo dlhodobý charakter (predpokladá sa trvanie funkčnej poruchy najmenej 12 mesiacov). Prechodné zdravotné stavy alebo dočasné poruchy zvyčajne nie sú dôvodom na vydanie preukazu. Nárok na preukaz vzniká vydaním posudku, kde miera funkčnej poruchy musí byť minimálne 50%. Ak nie je, preukaz nemôže byť vystavený a nebudete považovaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Ak je žiadosť o preukaz zamietnutá, máte právo sa odvolať proti rozhodnutiu.

Kategórie postihnutí pre ŤZP

Medzi kategórie postihnutí pre ŤZP patria:

• Telesné postihnutia: Ťažké poruchy mobility (paralýza, paréza končatín, amputácie), degeneratívne ochorenia kostí a kĺbov, poruchy stability a koordinácie pohybu spôsobené neurologickými ochoreniami (napr. sclerosis multiplex, detská mozgová obrna).
• Zmyslové postihnutia: Zrakové postihnutia (praktická slepota, úplná slepota), sluchové postihnutia (bilaterálna strata sluchu nad 60 dB), poruchy reči (ťažké narušenie rečovej schopnosti).
• Duševné poruchy a poruchy správania: Duševné ochorenia (schizofrénia, ťažké depresívne a bipolárne poruchy), poruchy správania a sociálnej prispôsobivosti, poruchy autistického spektra s vážnym dopadom na sociálne začlenenie, demencie.
• Chronické ochorenia a systémové poruchy: Kardiovaskulárne ochorenia (chronické srdcové zlyhávanie), ochorenia dýchacieho systému (chronická obštrukčná choroba pľúc), metabolické poruchy (cukrovka s komplikáciami), onkologické ochorenia, hematologické ochorenia (hemofília alebo iné koagulopatie).
• Poruchy centrálneho nervového systému: Epilepsia s častými záchvatmi, Parkinsonova choroba v pokročilom štádiu, traumatické poranenia mozgu alebo miechy s dlhodobými následkami.
• Poruchy tráviaceho systému a výživy: Chronické ochorenia pečene (napr. cirhóza), stavy po transplantácii orgánov.
• Poruchy imunitného systému: Ťažké formy autoimunitných ochorení.

Pri posudzovaní sklerózy multiplex na účely ŤZP sa vychádza z EDSS (Expanded Disability Status Scale), čo je Kurtského škála. Pri Kurtského škále 1 až 3 nemôže byť pacient uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, lebo je tam 40 percent. Ale od Kurtského škály 3,5 a vyššie, už môže byť uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

Peňažné príspevky pre osoby s ŤZP

Pre osoby so zdravotným postihnutím sú dostupné rôzne formy kompenzácie vrátane jednorazových alebo opakovaných finančných príspevkov na osobnú asistenciu, úpravu bytu, nákup pomôcok či prepravu. Avšak, nie každý človek so zdravotným postihnutím (ŤZP) má nárok na peňažné príspevky. Tieto príspevky sú podmienené príjmom a vyplácajú sa len tým, ktorých príjem neprekračuje zákonom stanovenú hranicu.

Pri posudzovaní sa spočítavajú všetky zdroje príjmu, ako sú čistý mesačný príjem, invalidný či starobný dôchodok alebo príspevok na opatrovanie. Do výpočtu sa zahrnú aj príjmy manžela/manželky a nezaopatrených detí žijúcich v spoločnej domácnosti. Tento výsledný príjem sa porovnáva s hranicou životného minima pre dospelého, ktorá od 1. júla 2024 predstavuje 273,99 € mesačne. Ak je príjem osôb s ŤZP vyšší ako päťnásobok životného minima (1 369,95 €), nárok na príspevky nevzniká.

Potrebná je žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu, ktorú Vám poskytne ÚPSVaR. Peňažný príspevok a jeho výška sa priznáva alebo nepriznáva rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Invalidita

Invalidita je stav definovaný najmä v súvislosti s pracovnou schopnosťou. Podmienky priznania invalidity určuje zdravotný stav a miera poklesu schopnosti vykonávať prácu v porovnaní so „zdravou“ osobou. Tento pokles sa vyjadruje v percentách a minimálna hranica na priznanie invalidného dôchodku je viac ako 40 percent. Invaliditu posudzuje sociálna poisťovňa na základe lekárskej správy a odborných vyšetrení. Výsledkom priznania invalidity je finančná dávka - invalidný dôchodok, ktorý má kompenzovať stratu príjmu v dôsledku obmedzenej pracovnej schopnosti. Invalidný dôchodok má ľuďom, ktorí sú invalidní, aspoň sčasti nahradiť príjem, ktorý by mohli dosiahnuť prácou, ak by boli zdraví.

Človek sa stáva invalidným, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Invalidný dôchodok nie je možné priznať počas liečby ochorenia, ktorá trvá menej ako rok, ak je predpoklad, že po ukončení tejto liečby bude človek opäť schopný pracovať. V takejto situácii je možné poberať nemocenské dávky, a to až po dobu jedného roka (52 týždňov) trvania práceneschopnosti. V prípade, že má zhoršenie zdravotného stavu trvať dlhšie ako rok, môže sa žiadosť o invalidný dôchodok podať aj počas trvania práceneschopnosti.

Pokles schopnosti pracovať posudzuje posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, pričom miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri jednotlivých ochoreniach a ich štádiách je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z.).

Postup pri žiadosti o invalidný dôchodok

Pri žiadosti o invalidný dôchodok je dôležité zamerať sa na prílohu číslo štyri zákona o sociálnom poistení, kde sú uvedené všetky možné ochorenia zoradené s priradenými percentami. Kľúčové z hľadiska posúdenia invalidity pacienta so sklerózou multiplex je Kurtského škála (Expanded Disability Status Scale - EDSS).

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri skleróze multiplex podľa Kurtského škály:

Pacientom sa odporúča, aby v lekárskych správach od neurológa alebo ďalších špecialistov boli popísané čo najpodrobnejšie všetky komplikácie ochorenia a ako ochorenie vplýva na celkovú výkonnosť organizmu. Sociálna poisťovňa má na rozhodnutie 60 dní, v obzvlášť zložitých prípadoch 120 dní.

Získanie potrebného obdobia dôchodkového poistenia je druhou podmienkou vzniku nároku na invalidný dôchodok. Obdobie dôchodkového poistenia je čas, za ktorý bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda táto osoba bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne. To, koľko rokov dôchodkového poistenia je potrebných, závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok. Získať určitý počet rokov dôchodkového poistenia nie je potrebné v prípade, ak invalidita vznikne v mladosti, v období do skončenia povinnej školskej dochádzky alebo v období, v ktorom je osoba nezaopatreným dieťaťom.

Práca a invalidita

Žiaden zákon nezakazuje poberateľovi invalidného dôchodku pracovať, a to bez ohľadu na to, ako je ohodnotený pokles jeho schopnosti pracovať. Pacient, či už bol uznaný za čiastočného alebo plného invalidného dôchodcu, môže vykonávať akúkoľvek zárobkovú aktivitu bez akéhokoľvek obmedzenia. Mnoho ľudí s SM sa dostáva do situácie, že im priznajú len invaliditu nižšieho stupňa, ich rodiny sa dostávajú na okraj sociálnej priepasti.

Pacient je povinný oznámiť zamestnávateľovi, že bol uznaný za invalidného alebo že bol uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, a to z toho dôvodu, že mu to ukladá zákon o zdravotnom poistení. Zamestnávateľ bude platiť nižšie odvody na zdravotné poistenie. Pokiaľ ide o povinnosť oznamovať ochorenie, samotná tá povinnosť nie je, len je dôležité, aby si zamestnanec sám vyhodnotil situáciu ohľadom svojich schopností a spôsobilostí na výkon práce.

Výhody pre zamestnávateľov

Pre zamestnávateľa je zamestnávanie invalidných zamestnancov výhodné, pretože platí nižšie odvody. Pokiaľ hovoríme o zamestnancovi, ktorý je plne invalidný, tam sa zas neplatí poistenie v nezamestnanosti do Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva nad 20 ľudí, má aj povinnosť zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím, teda invalidných zamestnancov, čiže keď to neplní, môže byť pokutovaný.

Problémy pri hľadaní práce

Ľudia často píšu, že majú ťažkosti nájsť si prácu. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny má povinnosť poskytovať poradenstvo a sprostredkovať prácu aj ľuďom so zdravotným postihnutím. Existujú tiež agentúry podporovaného zamestnávania. Odporúča sa kontaktovať sociálne podniky, ktorých úlohou je zamestnávať ľudí aj so zdravotným postihnutím a rôzne znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Kúpeľná liečba

Kúpeľná liečba je doplnková liečba, v rámci ktorej sa o vás stará tím kvalifikovaných odborníkov. Počas pobytu podstupujete rôzne vyšetrenia a procedúry, aby ste sa čo najskôr vyliečili či zotavili. Kúpeľná liečba je určená najmä pre pacientov, ktorí sú dlhodobo sledovaní alebo liečení v odborných ambulanciách, alebo po operácii. Kúpele v žiadnom prípade nenahrádzajú ambulantnú zdravotnú starostlivosť.

Nárok na kúpeľnú liečbu

Liečbu v kúpeľoch vám navrhne ošetrujúci lekár na základe zdravotného stavu. Liečbu ďalej schvaľuje zdravotná poisťovňa, ktorá ju plne alebo čiastočne prepláca. Na schválenie musíte spĺňať zákonom stanovené podmienky. Poisťovňa posúdi nárok na kúpeľnú liečbu spravidla do 30 dní a zašle vám vyrozumenie. Kúpeľnú starostlivosť môžete opakovať iba raz za rok a po odporúčaní lekára.

Kategórie kúpeľnej liečby

Kúpeľná liečba sa člení do dvoch kategórií: A a B. Podľa zoznamu vás lekár zaradí buď do kategórie A, alebo do kategórie B.

• Kategória A: Poisťovňa vám plne uhradí ubytovanie, stravovanie a procedúry, a vy hradíte kúpeľom 1,70 EUR na deň. Do tejto kategórie patria napríklad onkologické ochorenia do 24 mesiacov od ukončenia komplexnej liečby, stavy po operáciách obehového ústrojenstva, tráviaceho ústrojenstva, tenkého alebo hrubého čreva, bronchiálna astma, stavy po operáciách dolných ciest dýchacích a niektoré nervové ochorenia (napr. skleróza multiplex).
• Kategória B: Poisťovňa vám kúpeľnú liečbu hradí čiastočne, teda len procedúry. Vy hradíte kúpeľom ubytovanie a stravovanie.

tags: #posudkovy #lekar #roztrusena #skleroza #body