V slovenskom právnom systéme je dodržiavanie úradných postupov kľúčové pre zabezpečenie spravodlivosti a ochrany práv občanov. Často sa však stáva, že nedodržanie týchto postupov zo strany orgánov verejnej moci, vrátane posudkových lekárov, vedie k porušeniu základných práv a následným súdnym sporom. Tento článok sa zameriava na problematiku právnych následkov takýchto pochybení, s dôrazom na judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR.
Úloha posudkového lekárstva a jeho kompetencie
Posudkové lekárstvo je špecializačný, interdisciplinárny, integrujúci medicínsky odbor, ktorý nadväzuje na klinické medicínske odbory a praktické zručnosti získané pri výkone lekárskeho povolania. Jeho úlohou je na základe odborných vedomostí a komplexného poznania zdravotného stavu fyzickej osoby a vzájomných interakcií orgánových a funkčných systémov skúmať, syntetizovať, hodnotiť a interpretovať zdravotné znevýhodnenie posudzovanej fyzickej osoby v porovnaní so zdravou osobou a navrhovať individuálne formy sociálneho zabezpečenia.
Kľúčové oblasti činnosti posudkových lekárov:
- Posudzovanie spôsobilosti na prácu a opodstatnenosti uznania dočasnej pracovnej neschopnosti, vrátane kontroly dodržiavania liečebného režimu.
- Posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu fyzickej osoby na účely invalidity.
- Posudzovanie miery poklesu pracovnej schopnosti pri chorobách z povolania a pracovných úrazoch.
- Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti absolvovať pracovnú rehabilitáciu a rekvalifikáciu.
- Vykonávanie kontroly bodového hodnotenia choroby z povolania a pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.
- Posudzovanie miery funkčnej poruchy na účely vydania preukazu zdravotne ťažko postihnutej osoby, parkovacieho preukazu a priznania kompenzačných príspevkov.
- Posudzovanie stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby pri nevyhnutných životných úkonoch.
- Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na výkon funkcie so zbraňou pri výkone štátnej služby.
Posudkové lekárstvo úzko spolupracuje so sociálnou činnosťou, najmä pri strate príjmu zo zárobkovej činnosti, zmierňovaní dopadov sociálneho znevýhodnenia a pri nepriaznivej životnej situácii. V rámci medziodborových zručností má kompetenciu posudzovať spôsobilosť na výkon štátnej služby, periodicky prehodnocovať a skúmať trvanie zdravotnej spôsobilosti na výkon štátnej služby, kontrolovať nemocenské, úrazové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia v rámci štátnej služby, ako aj vo výsluhe, navrhovať a priznávať kúpeľnú starostlivosť a preventívnu rehabilitáciu v súvislosti s výkonom štátnej služby.
Na výkon lekárskej posudkovej činnosti je potrebné získať odbornú spôsobilosť v intenciách zákona č. 578/2004 Z. z. a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. Špecializačné štúdium v odbore posudkové lekárstvo trvá 3 roky. Lekári zaradení do štúdia a vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť v štátnej správe, verejnej správe, silových zložkách Ministerstva obrany, Ministerstva spravodlivosti, Ministerstva vnútra, Národnom bezpečnostnom úrade, Finančnej správe a vyšších územných celkoch môžu po absolvovaní predpísaných študijných aktivít získať diplom.
Právne následky nesprávneho úradného postupu posudkových lekárov
Súdna prax ukazuje, že nesprávny úradný postup posudkového lekára môže mať vážne právne následky pre občanov. Tieto prípady sa často týkajú porušenia práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivé súdne konanie a práva na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu.
Prípad z praxe I: Žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. novembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky, ktorá namietala porušenie svojich základných práv rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 So 62/2015 z 27. júla 2016. Sťažovateľka, ktorá bola 18. júla 2005 uznaná invalidnou pre rozhodujúce zdravotné postihnutie choroby podporného a pohybového aparátu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, požiadala 30. júna 2015 Sociálnu poisťovňu o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Žiadosť bola zamietnutá rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 13. novembra 2014, ktoré potvrdil Krajský súd v Košiciach a následne aj Najvyšší súd.
Sťažovateľka v odvolaní uviedla, že pri rozhodovaní o zvýšení invalidného dôchodku nebola pri vypracovaní odborného posudku braná do úvahy a percentuálne ohodnotená primárna diagnóza, a to obojstranná vysoká ilikálna luxácia bedrových kĺbov, ktorou trpí od narodenia a ktorá má progresívny charakter. Ako Krajský súd v Košiciach, tak aj Najvyšší súd sa pri svojom rozhodovaní opierali o závery posudkových lekárov a neprihliadali na tvrdenia sťažovateľky, že jej zdravotný stav sa nezlepšuje a práve naopak, má progresívny charakter. Ani jeden z orgánov nenariadil znalecké dokazovanie, ktoré by zodpovedalo otázky korešpondujúce s kritériami invalidity podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. Týmto konaním, resp. nečinnosťou súdu, došlo podľa sťažovateľky k porušeniu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Ústavný súd zdôrazňuje, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Rozpornosť záverov súdov, ktoré na jednej strane konštatovali, že nemôžu riešiť odborné otázky medicínskeho charakteru, no na strane druhej v plnom rozsahu považovali za správne závery posudkových lekárov, ktoré sú mimochodom odborného medicínskeho charakteru, je v značnom rozpore. Najvyšší súd sa pri svojom rozhodovaní len opiera o závery posudkových lekárov a neprihliada pri tom na tvrdenia sťažovateľky, že jej zdravotný stav sa nezlepšuje a práve naopak, má progresívny charakter.
Sťažovateľka poukazovala aj na odbornosť posudkových lekárov, ktorí posudzovali jej zdravotný stav. Z lekárskych správ vyplýva progresívny stav. Hodnotenie zdravotného stavu, ktorým sťažovateľka trpí od narodenia a ktorý má progresívny charakter, tak, že Najvyšší súd odkazuje len na závery posudkových lekárov a neprihliada na tvrdenia sťažovateľky, je v rozpore nielen so zákonom, ale aj s Ústavou SR a právom každého občana na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a aj v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Prípad z praxe II: Uvoľnenie zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Sžk 33/2020 z 19. novembra 2020 rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Najvyšší súd Slovenskej republiky bol povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania 576,12 eur.
Sťažovateľ bol na základe personálneho rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici č. 473 z 18. novembra 2016 uvoľnený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Sťažovateľ namietal, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru podal pod nátlakom, a to aj zo strany posudkového lekára. Podľa sťažovateľa posudkový lekár po ukončení jeho práceneschopnosti intervenoval u jeho obvodnej lekárky a nariadil jej predĺžiť pokračovanie práceneschopnosti. Následne ho mal posudkový lekár predvolať a informovať ho, že jeho zdravotný stav bude aj tak dôvodom na jeho uvoľnenie zo služobného pomeru, a preto bude preňho výhodnejšie, ak o uvoľnenie sám požiada. Sťažovateľ uviedol, že inkriminovaným zdravotným dôvodom mala byť depresívna epizóda, ktorú prekonal a jeho stav bol natoľko stabilizovaný, že ho ošetrujúci lekár špecialista považoval za schopného riadneho výkonu služby.
Sťažovateľ adresoval žalovanému orgánu verejnej správy podanie, v ktorom oznámil, že žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru nepodal slobodne, a preto žiada, aby na ňu nebolo prihliadané. Jeho nadriadení vyhodnotili toto podanie ako späťvzatie žiadosti, avšak s ním nesúhlasili a personálnym rozkazom rozhodli o jeho uvoľnení zo služobného pomeru. Sťažovateľ argumentoval, že závery krajského súdu o tom, že posudkový lekár mal právo rozhodovať o pokračovaní práceneschopnosti a prehodnocovať jeho zdravotný stav, nie sú správne, a že posudkový lekár konal nad rámec zákona a svojvoľne. Najvyšší súd sa v odôvodnení rozsudku s týmito konkrétnymi námietkami sťažovateľa nevysporiadal.
Sťažovateľ je toho názoru, že pokiaľ dotknutý posudkový lekár bez toho, aby mal zákonom predpísaným spôsobom zistené závery o jeho zdravotnom stave, upozornil sťažovateľa na to, že môže byť zo služobného pomeru prepustený, takéto jeho konanie nemožno považovať za regulárne informovanie, ale za zneužitie postavenia. Odporúčanie posudkového lekára ukončiť služobný pomer možno za takých okolností považovať za psychický nátlak. Podanie žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru v takejto situácii nemožno hodnotiť ako slobodné jednanie, minimálne ide o konanie pod vplyvom zavádzajúcich a nepreukázaných informácií o jeho zdravotnom stave.
V označenom postupe Najvyššieho súdu, ktorého výsledkom je namietaný rozsudok, vidí sťažovateľ porušenie svojich označených práv. Najvyšší súd dôvodil, že v dotknutom konaní riešil otázku, či bol postup nadriadeného, resp. žalovaného vo vzťahu k neakceptovaniu späťvzatia žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru v súlade so zákonom č. 73/1998 Z. z. Najvyšší súd uzavrel, že nezistil rozpor so zákonom ani ústavnú nekonformnosť vykonanej správnej úvahy žalovaného, keďže nesúhlas so späťvzvaním žiadosti o uvoľnenie má autonómny charakter a nie je závislý na okolnostiach a dôvodoch, ktoré viedli k podaniu žiadosti o uvoľnenie. Podľa najvyššieho súdu možno situáciu sťažovateľa hodnotiť ako omyl v pohnútke, ktorý však z hľadiska súkromného práva nevyvoláva právne následky neplatnosti právneho úkonu.
Tieto prípady jasne demonštrujú, že nedodržanie úradných postupov posudkovými lekármi môže mať ďalekosiahle dôsledky pre občanov a viesť k porušeniu ich základných práv. Je preto nevyhnutné, aby súdy dôkladne preskúmavali všetky námietky týkajúce sa postupu posudkových lekárov a v prípade pochybností nariadili znalecké dokazovanie, aby zabezpečili spravodlivé a ústavne súladné rozhodnutia.