Sprievodca práceneschopnosťou (PN) pre živnostníkov na Slovensku

Práceneschopnosť je nepríjemnou udalosťou pre každého, no pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), ako sú živnostníci a konatelia s.r.o., môže znamenať reálne riziko výpadku príjmu. Na Slovensku bolo v roku 2024 aktívnych 377 324 živností, pričom priemerná doba trvania PNky v prvom polroku 2025 bola necelých 44 dní.

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako sa vypočítavajú odvody SZČO počas obdobia práceneschopnosti (PN) na Slovensku, objasňuje pravidlá pre platenie odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, ako aj možnosti pre vrátenie preplatkov a dôležité aspekty komerčného poistenia PN.

Nárok na nemocenské dávky a podmienky

K tomu, aby mal podnikateľ nárok na PN-ku, je potrebné, aby si platil odvody do Sociálnej poisťovne, ktorá PN-ku vypláca. Podmienkou pre vznik nároku na PN-ku je teda platenie odvodov a zároveň absencia dlhu voči poisťovni. Ak poisťovňa eviduje dlh vo výške do 5 €, vznikne nárok na PN-ku. Ak je dlh na poistnom vyšší, nevznikne nárok na PN-ku.

Choroba, úraz či karanténa sú dôvody, kedy ako živnostník môžete byť uznaný za dočasne práceneschopného (ďalej PN). Na vyplácanie nemocenskej dávky tak máte nárok vtedy, ak spĺňate tieto zákonom stanovené podmienky:

• lekár vás musí uznať za dočasne PN,
• musíte mať platné nemocenské poistenie alebo byť v ochrannej lehote po jeho zániku,
• počas PN nesmiete poberať materské,
• musíte mať zaplatené poistné nemocenského poistenia v riadnej výške a včas, pričom sa toleruje suma dlžného poistenia nižšia ako 5 €.

4,4 % z odvodov, ktoré odvádzate do Sociálnej poisťovne, slúži na úhradu nemocenského poistenia. Ak vám teda zanikla odvodová povinnosť z dôsledku nízkych príjmov alebo ste začínajúci živnostník, nemáte na nemocenské nárok.

Kto má nárok na nemocenské dávky?

• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba - osoby staršie ako 16 rokov, ktoré sú nezamestnané alebo sú študentmi. Poistenci si platia poistné sami, aj keď nemusia. Nárok na nemocenskú dávku im vzniká, ak za posledné dva roky pred nástupom na PN-ku boli nemocensky poistení najmenej 270 dní.
• Povinne nemocensky poistená osoba - sem patria zamestnanci a živnostníci, ktorí pravidelne platia nemocenské poistenie. Nárok na dávky im vzniká, ak boli uznaní za práceneschopných. Ak živnostník dosiahol v roku 2024 príjem do limitu, pre ktorý v roku 2025 nevzniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne, nemá nárok na nemocenské.
• Osoba v ochrannej lehote - ochranná lehota začína plynúť po skončení poistenia, trvá sedem dní. Ak bola takáto osoba poistená menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá podľa počtu dní poistenia. Existujú však prípady, kedy ochranná lehota je kratšia alebo dlhšia ako 7 dní:
  • nemocenské poistenie trvalo menej ako 7 dní, pričom dĺžka lehoty je rovnaká ako dĺžka poistenia (napríklad, keď poistenie trvalo 3 dni, tak ochranná lehota je 3-dňová),
  • nemocenské poistenie zaniklo počas tehotenstva, vtedy je ochranná lehota 8 mesiacov (od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom).

Postup pri vzniku PN pre živnostníka

Keď živnostník spĺňa vyššie uvedené podmienky a ochorie, základom je návšteva lekára. Ten vypíše elektronickú PN-ku, tzv. ePN a oznámi živnostníkovi dátum najbližšej kontroly. Živnostník môže požiadať lekára o vytlačenie Odpisu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavenej elektronicky. V tomto dokumente nájde všetky dôležité údaje o svojej PN-ke:

• dátum vzniku PN,
• čas vychádzky,
• nasledujúce lekárske kontroly.

Lekár nie je povinný vytlačiť tento dokument automaticky, tieto informácie oznámi živnostníkovi ústne priamo v ordinácii. Vytlačením dokumentu si živnostník nemusí pamätať tieto informácie. Od 01.06.2023 bude možné vystaviť potvrdenie o dočasnej PN iba elektronicky. Výhoda ePN je v tom, že nie je potrebné nosiť žiadne papierové potvrdenia na pobočku Sociálnej poisťovne. Inštitúcie si všetky informácie o jeho PN-ke vymenia medzi sebou vo vlastnej réžii.

Pri vzniku prvej ePN by mal živnostník nahlásiť spôsob výplaty nemocenskej dávky. Táto dávka môže byť vyplácaná:

• na bankový účet živnostníka - prevodom, povinnosť nahlásiť číslo účtu prostredníctvom zriadeného elektronického účtu poistenca,
• na adresu trvalého pobytu - poštou.

Ak nemocenské poistenie vzniklo v deň vzniku PN, výška nemocenskej dávky sa určí podľa pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). PDVZ je 1/30 z vymeriavacieho základu, z ktorého by sa uhradilo poistné na nemocenské poistné v daný kalendárny mesiac, kedy vznikla PN.

Výpočet a vyplácanie nemocenskej dávky

Nárok na nemocenskú dávku máte za každý kalendárny deň počas trvania dočasnej PN, ale maximálne po dobu 52 týždňov. Jej výška je percentuálny podiel z denného vymeriavacieho základu (DVZ).

Maximálny denný vymeriavací základ pre rok 2025 je stanovený vo výške 94,0274 €. Sociálna poisťovňa vypláca nemocenskú dávku počas trvania PN-ky.

Pozor si dajte ale vtedy, keď PN vznikne na základe požitia alkoholu alebo iných návykových látok. V takom prípade je výška nemocenskej dávky krátená o polovicu.

Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)

DVZ je základnou jednotkou pre určenie výšky nemocenskej dávky a u každého živnostníka je iný. Vypočítame ho takto:

DVZ = Súčet vymeriavacích základov na platenie nemocenského poistného dosiahnutých v rozhodujúcom období / Počet dní rozhodujúceho obdobia.

Výsledný DVZ sa zaokrúhli na 4 desatinné miesta smerom nadol. Aby sme však dobre vypočítali DVZ, musíme správne určiť aj rozhodujúce obdobie.

Príklad výpočtu nemocenskej dávky

Miroslav je živnostník s minimálnymi odvodmi. Ochorie a lekár ho uzná práceneschopným na 1 týždeň. Adam platí minimálne odvody do Sociálnej poisťovne. Nemocenské poistenie z ktorého je pri PN vyplácaná nemocenská dávka, sa počíta z vymeriavacieho základu, ktorý je pre rok 2025 715€. Má nárok na nemocenskú dávku? Koľko dostane?

Odpoveď:

715 × 12 / 365 = 23,50 €

Miroslavov denný vymeriavací základ je 23,50 €. Keďže je chorý týždeň, prvé 3 dni dostane 25 % denného vymeriavacieho základu a po zvyšok dní 55 % denného vymeriavacieho základu.

• 1.-3.deň = 23,50 × 0,25 × 3 = 17,63 €
• 4.-7.deň = 23,50 × 0,55 × 4 = 51,70 €

Za sedem dní trvania pracovnej neschopnosti dostane Miroslav nemocenské vo výške 69,33 €.

Odvody počas PN a ročné zúčtovanie poistného

Dočasná PN je braná ako obdobie, kedy nemáte príjem. Počas nej nemusíte platiť sociálne odvody. Ak ste PN celý mesiac, tak neplatíte nič. V tomto období živnostník nemá povinnosť hradiť sociálne poistné.

Sociálne odvody počas PN

Problém však nastáva, ak je živnostník práceneschopný len časť mesiaca. V takom prípade by zaplatenie odvodov v plnej výške znamenalo preplatok. Ak je živnostník na PN len časť mesiaca, môže si vypočítať tzv. alikvotný vymeriavací základ. Ten sa počíta tak, že sa klasický vymeriavací základ, z ktorého bežne platí odvody, vydelí počtom dní mesiaca, v ktorom bol na PN. Výsledok treba zaokrúhliť na najbližší eurocent nadol. Túto sumu potom ešte musí podnikateľ vynásobiť počtom dní, za ktoré by mal v daný mesiac zaplatiť odvody. Z výsledku potom vypočíta podiel 33,15 percenta, čo je sadzba platby na sociálne poistenie. Výsledkom bude suma, ktorú za daný mesiac musí zaplatiť do Sociálnej poisťovne.

Príklad výpočtu alikvotného vymeriavacieho základu:

Živnostník, ktorý platí minimálne odvody (vymeriavací základ 652 eur) a bol na PN 10 dní v mesiaci s 30 dňami:

• 652 eur / 30 dní = 21,73 eur/deň (zaokrúhlené nadol)
• 21,73 eur/deň * 20 dní (30 dní - 10 dní PN) = 434,60 eur
• 434,60 eur * 33,15 % = 144,06 eur

Živnostník za daný mesiac zaplatí sociálne odvody vo výške 144,06 eur. Ak by nebol na PN, zaplatil by 216,13 eur.

Živnostníci, ktorí majú vyšší príjem a poistné platia z vyššieho vymeriavacieho základu, sa odvody počítajú z ich skutočného vymeriavacieho základu. Napríklad, ak živnostník ochorie v mesiaci, ktorý má 30 dní, v prípade, že platí odvody z vymeriavacieho základu 1 200 eur a na péenke bol desať dní, za daný mesiac musí zaplatiť sociálne odvody v sume 265,20 eura. Zároveň z poisťovne dostane nemocenskú dávku viac ako 180 eur.

Čo robiť pri preplatku odvodov?

Ak živnostník napriek PN zaplatí celú sumu odvodov, má dve možnosti:

• Automatické vrátenie: Ak poisťovňa pri kontrole zistí preplatok, vráti ho do 60 dní.
• Žiadosť o vrátenie: Živnostník môže o vrátenie preplatku požiadať. V takom prípade musí poisťovňa preplatok vrátiť do 30 dní.

Dôležité je vedieť, že po desiatich rokoch môže byť preplatok premlčaný. Je možné požiadať aj o presunutie preplatku na poistnom na nasledujúci kalendárny mesiac.

Zdravotné odvody počas PN

Zdravotné odvody musí živnostník platiť v plnej výške aj počas PN. V ich prípade sa totiž robí ročné zúčtovanie poistného, kde sa posudzujú skutočné príjmy živnostníka s jeho vymeriavacím základom, z ktorého platil odvody na zdravotné poistenie. Minimálne odvody do zdravotnej poisťovne v roku 2025 predstavujú sumu 107,25 €.

• Živnostníci s minimálnymi odvodmi: Zdravotná poisťovňa porovná všeobecný minimálny vymeriavací základ za predchádzajúci rok a skutočný vymeriavací základ živnostníka. Ak bude skutočný vymeriavací základ vyšší, živnostníkovi vznikne nedoplatok. Ak budú rovnaké alebo bude vlastný vymeriavací základ živnostníka nižší, podnikateľ nebude mať žiaden dlh ani preplatok.
• Živnostníci s odvodmi nad minimálnou hranicou: Poisťovňa porovná vymeriavací základ živnostníka, z ktorého platil odvody v danom roku a jeho vymeriavací základ podľa skutočného zárobku. Ak bude ten podľa príjmu vyšší, vznikne nedoplatok. Keď bude rovnaký, vyúčtovanie bude nulové a ak bude nižší, živnostníkovi vznikne preplatok, ktorý mu poisťovňa vráti.

Povinnosti živnostníka počas PN

Podobne ako to je u bežného zamestnanca, aj u SZČO platí, že musíte dodržať liečebný režim. Musíte oznámiť zmenu adresy, kde sa počas PN budete zdržiavať či odstrániť akékoľvek prekážky, ktoré by bránili vo výkone kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu pre vás znamená to, že počas PN sa zdržiavate na uvedenej adrese. Existujú však výnimky, ktoré vám adresu dovoľujú opustiť:

• povolené vychádzky,
• kontrola u lekára.

Dodržiavanie liečebného režimu môže prísť skontrolovať zamestnanec Sociálnej poisťovne. V prípade porušenia strácate nárok na nemocenskú dávku maximálne v rozsahu 30 dní. Ak vám predsa len poisťovňa stopne výplatu nemocenského na 30 dní, je dobré vedieť, že toto je maximálna lehota, na ktorú môžu pozastaviť vyplatenie dávky. To znamená, že ak je predpoklad vašej liečby 3 mesiace a kontrola vás nenájde doma hneď na začiatku PN-ky, stopne sa vyplatenie nemocenského na 30 dní a po ich uplynutí sa vyplácanie opäť obnoví a o dávky neprídete.

Komerčné poistenie práceneschopnosti

Poistenie práceneschopnosti môžu podnikatelia (SZČO a konatelia s.r.o.) riešiť dvoma spôsobmi. Platením odvodov do Sociálnej poisťovne alebo komerčným poistením PNky v poisťovniach. Ak patríte do kategórie, ktorá svoje odvody optimalizuje, ale zároveň chcete mať istotu, že v prípade dlhodobej PN budete mať dostatok financií na pokrytie výdavkov, chodu rodiny a liečby, tak je pre Vás riešením poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni.

Nemocenské poistenie z ktorého je pri PN vyplácaná nemocenská dávka, sa počíta z vymeriavacieho základu, ktorý je pre rok 2025 715€. Samotné nemocenské poistenie sú 4,4% z vymeriavacieho základu, čiže poistenca to stojí 31,46€ mesačne. Priemerná mesačná a denná nemocenská dávka pri takomto poistení vychádza približne na iba 335€/mesačne. V praxi teda môžeme vidieť, že suma je veľmi nízka. Ak by živnostník, ktorý je mesiac na PN a tým pádom nemôže zarábať, dostal 335€ a s tým by mal pokryť svoje a rodinné mesačné výdavky, tak by nastal problém. Musel by siahnuť do rezervy, ktorá je určená na iné veci.

Výhody komerčného poistenia

Ak by ste teda ako SZČO platili rovnakých 31 € za poistenie práceneschopnosti do komerčného poistenia, viete z neho dostať mesačnú dávku cca 900 €. Kaderník, 35 rokov a nepriznáva všetok príjem a oficiálne zarába ročne do 9000€, aby sa vyhol plateniu odvodov. Ak by sa ocitol na PN, od Sociálnej poisťovne by nedostal nič. Mesačné výdavky má na úrovni 1000€ a nemá vybudovanú rezervu. Tým pádom by nedokázal počas práceneschopnosti pokryť svoje výdavky. Ak by si platil poistenie práceneschopnosti v komerčnej poisťovni na poistnú sumu 35€/deň (čo je za mesiac niečo viac ako 1000€), stálo by ho to mesačne približne 38€.

Faktory ovplyvňujúce komerčné poistenie PN

Poisťovne pri vstupe do poistenia vyžadujú overenie príjmu od klienta - podľa daňového priznania, alebo niektoré podľa faktúr. Niektoré pri uzatváraní poistenia nevyžadujú skúmanie príjmu. Každá poisťovňa má však stanovený iný limit dennej dávky od ktorej skúmajú príjem. Jedna poisťovňa vyžaduje dokladovanie príjmu už pri dávke od 6€/deň, viaceré od 11€/deň.

• Rizikové povolanie: Poisťovňa na základe vstupných údajov od klienta môže dávať prirážku k cene podľa rizikového povolania a zdravotného stavu. Rizikové povolanie chápeme tak, že je pri ňom zvýšené riziko úrazu oproti napríklad administratívnej práci - napríklad výškové práce, elektrikár, lešenár,… avšak, na trhu existuje poisťovňa, ktorá nedáva prirážku za rizikové povolanie.
• Čakacia doba: Čakacou dobou rozumieme dobu, počas ktorej sa poisťovne chránia proti tomu, že klient si uzavrie poistenie vedome s tým, že už má nejakú diagnózu z ktorej si chce uplatniť poistné plnenie. Ak by došlo k poistnej udalosti počas čakacej doby, poisťovňa nebude plniť. V čakacích dobách sú medzi poisťovňami veľké rozdiely a poisťovne majú rôzne čakacie doby napríklad pre ochorenia chrbtice, inú dobu pri chorobách. Jedna poisťovňa má napríklad čakaciu dobu pri chorobe 2 mesiace, pri tehotenstve 9 mesiacov a pri problémoch s chrbticou 12 mesiacov.
• Karenčná doba: Pri poistení práceneschopnosti sa nastavuje karenčná doba. Karenčná doba je obdobie, ktoré stanovuje v akej minimálnej dĺžke musí v tomto prípade trvať práceneschopnosť, aby poisťovňa plnila. Najčastejšia karenčná doba u poistenia PN je 29 dní s plnením spätne od prvého dňa. V praxi to znamená to, že klient musí byť na PN minimálne 29 dní a viac a následne dostane preplatené plnenie už od prvého dňa PN.
• Limit poistného: Poisťovne pri poistení práceneschopnosti nastavujú limit - v akej maximálnej cene môže byť poistenie PN oproti ostatným pripoisteniam na zmluve. Niektoré poisťovne majú napríklad také nastavenie, že cena za pripoistenie PN nesmie byť vyššia, ako 40% z ceny celej poistky. V tomto prípade je potrebné mať aj iné pripoistenia. Poisťovne sa týmto chránia voči špekulantom, ktorí by si cielene uzatvárali iba poistenie práceneschopnosti na vysoké sumy, s cieľom už od začiatku „vybrať“ peniaze z poistky.
• Územná platnosť: Poisťovne nastavujú pri poistení územnú platnosť. V praxi to určuje, v akých krajinách je klient krytý ak sa tam stane práceneschopný. Niektoré poisťovne vedia kryť klienta iba na území SR so slovenským obvodným lekárom. Iné poisťovne dokážu kryť klienta na území EÚ a dokonca akceptujú aj to, ak má klient obvodného lekára v rámci EÚ.
• Výluky z poistenia: Každá poisťovňa má stanovené výluky z poistenia t.j. udalosti, ktoré poistením nie sú kryté.

tags: #postup #pri #pn #zibnostnika