Sociálny pracovník vo fakultnej nemocnici: Komplexná pracovná náplň a poslanie

Sociálny pracovník v nemocnici je neoddeliteľnou súčasťou tímu zdravotníckych pracovníkov. Jeho prítomnosť a činnosť sú kľúčové pre zabezpečenie komplexnej starostlivosti o pacientov, ktorí sa ocitli v náročných životných situáciách v dôsledku choroby, úrazu alebo iných nepriaznivých okolností.

Sociálna práca v zdravotníckom zariadení, akým je aj fakultná nemocnica, predstavuje neoddeliteľnú súčasť komplexnej liečebno-preventívnej starostlivosti o pacienta. Jej cieľom je zlepšovať životnú situáciu osôb, ktoré nie sú schopné riešiť svoje problémy bez pomoci spoločnosti.

Odbornú činnosť v tejto oblasti vykonávajú sociálni pracovníci, ktorí sa zameriavajú na poskytovanie sociálnych služieb hospitalizovaným pacientom.

Odborné zameranie a ciele sociálnej práce v zdravotníctve

Sociálna práca v zdravotníckom zariadení je zameraná na analýzu sociálnych dôsledkov, ktoré vyplývajú z hospitalizácie pacienta. Tieto dôsledky môžu byť náhle, v prípade úrazov alebo akútnych ochorení, alebo dlhodobé, ak sa vplyvom hospitalizácie zvýraznia existujúce sociálne problémy pacienta. Takisto treba zdôrazniť, že práve v zdravotníckom zariadení sa často odkryjú latentné problémy, ako je napr. týranie a zanedbávanie dieťaťa, nevyhovujúce sociálne prostredie, závislosť na alkohole a drogách atď.

Cieľom sociálneho pracovníka je zrealizovať odbornú analýzu sociálnych problémov, stanoviť sociálnu diagnózu a navrhnúť plán riešení na zmiernenie alebo vyriešenie týchto dôsledkov. Dôležitým aspektom je aktívna spolupráca pacienta a jeho okolia, ako aj multidisciplinárna kooperácia so zdravotníckymi pracovníkmi, úradmi, štátnymi a samosprávnymi inštitúciami a inými organizáciami.

Hlavným cieľom je poskytnúť pacientovi a jeho sociálnemu okoliu (rodina, komunita) odporúčania v zmysle súboru sociálnych intervencií k zabezpečeniu hlavne oblasti následnej starostlivosti po ukončení hospitalizácie v zdravotníckom zariadení.

Administratívny postup umiestňovania pacienta do Zariadenia Sociálnych Služieb (ZSS)

V prípade, že si zdravotný stav pacienta vyžaduje umiestnenie do zariadenia sociálnych služieb, sociálny pracovník zrealizuje podrobnú analýzu zdravotného a sociálneho stavu pacienta. Pri rozhodovaní o umiestnení pacienta do zariadenia sociálnych služieb je potrebné zohľadniť viacero kritérií:

• Vek pacienta
• Aktuálny zdravotný stav a vývoj zdravotného stavu
• Sociálny a ekonomický stav pacienta: rodinný stav, stav bývania, sociálne fungovanie pacienta pred hospitalizáciou, vzťah príbuzných vo vzťahu k pacientovi, pravidelný finančný príjem pacienta: dôchodok, dávka v hmotnej núdzi, dávka nemocenského poistenia.
• Stav mobility: chodiaci, hypomobilný, ležiaci.
• Stav sebaobsluhy pacienta: stravovanie a pitný režim, vyprázdňovanie močového mechúra, vyprázdňovanie hrubého čreva, osobná hygiena, celkový kúpeľ, obliekanie, vyzliekanie, zmena polohy, sedenie, státie, pohyb po schodoch, pohyb po rovine, orientácia v prostredí, dodržiavanie liečebného režimu, potreba dohľadu.

1. Fáza: Posúdenie Odkázanosti na Sociálnu Službu

Po vyhodnotení aktuálneho zdravotného a sociálneho stavu pacienta a rozhodnutí o zahájení procesu umiestnenia do ZSS je potrebné určiť vhodný druh sociálnej služby. Zariadenia sociálnych služieb sa delia na niekoľko druhov:

• Zariadenie pre seniorov: Určené pre osoby v dôchodkovom veku s nepriaznivým zdravotným stavom, obmedzenou mobilitou a sebaobsluhou. Vyžaduje sa celková odkázanosť najmenej IV. stupňa.
• Zariadenie opatrovateľskej služby: Určené pre plnoleté osoby, ktorým sa poskytuje pobytová sociálna služba na určitý čas vzhľadom na zmenu zdravotného stavu, mobility a sebaobsluhy.
• Domov sociálnych služieb: Poskytuje sociálnu službu týždennou, ambulantnou alebo pobytovou formou osobe do dovŕšenia dôchodkového veku, vzhľadom na zmenu zdravotného stavu, mobility a sebaobsluhy danej osoby.
• Špecializované zariadenie: Poskytuje pobytovú sociálnu službu osobe pri zmene zdravotného stavu, stavu mobility a stavu sebaobsluhy, ktoré vznikli v dôsledku ochorení ako Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, demencia rôzneho typu, schizofrénia, skleróza multiplex, pervazívna vývinová choroba, hluchoslepota, organický psychosyndróm ťažkého stupňa.

Po vyhodnotení celkového stavu a výbere druhu sociálnej služby sa spisuje Žiadosť o posúdenie odkázanosti, ktorá obsahuje:

• Základné údaje o žiadateľovi (meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu, kontakt na žiadateľa, kontakt na blízku osobu žiadateľa, rodinný stav žiadateľa, aktuálny ekonomický príjem žiadateľa).
• Druh sociálnej služby (DSS, ŠZ, Zariadenie podporného bývania, rehabilitačné stredisko).
• Formu sociálnej formy (denná, týždenná, celoročná).

V prípade obmedzenia spôsobilosti na právne úkony žiadateľa zastupuje oprávnená osoba podľa uznesenia príslušného súdu.

K žiadosti sa prikladá lekársky nález na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu, ktorý analyzuje aktuálny zdravotný stav žiadateľa vzhľadom na vybraný druh sociálnej služby. Nález musí obsahovať aj aktuálny popis duševného stavu žiadateľa, stav mobility a stav kontinencie.

Po skompletizovaní žiadosti sa táto zaregistruje na príslušnom úrade:

• Na obecnom alebo mestskom úrade v mieste trvalého bydliska, ak ide o konanie vo veci posúdenia odkázanosti na sociálnu službu v Zariadení pre seniorov a v Zariadení opatrovateľskej služby.
• Ak je žiadateľ občanom Nitrianskeho kraja, žiadosť sa podáva na Úrade Nitrianskeho samosprávneho kraja v Nitre, ak ide o konanie vo veci posúdenia odkázanosti na sociálnu službu: domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie.

Dané úrady po podaní žiadosti o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu spracovávajú danú žiadosť v zmysle vypracovania zdravotného a sociálneho posudku odkázanosti na sociálnu službu, na základe ktorých sa vydáva konečné rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu a posudok o odkázanosti na sociálnu službu, ktorý obsahuje:

• Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby.
• Zoznam úkonov sebaobsluhy.
• Zoznam úkonov starostlivosti o svoju domácnosť.
• Zoznam základných sociálnych aktivít, pri ktorých je fyzická osoba odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby.
• Návrh druhu sociálnej služby s prihliadnutím na potreby a návrhy fyzickej osoby.

Po vydaní a správoplatnení rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu sa končí prvá fáza procesu umiestnenia do ZSS.

2. Fáza: Výber Zariadenia a Uzatvorenie Zmluvy

Druhá fáza umiestňovania osoby do ZSS začína zmonitorovaním zariadení sociálnych služieb v rámci kraja, ktoré daný druh sociálnej služby podľa rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu vydanou obcou alebo vyšším územným celkom poskytujú. Odporúča sa už počas prvej fázy umiestňovania osoby do ZSS zmonitorovať poskytovateľov pobytových sociálnych služieb.

Po rozhodnutí o výbere zariadenia sociálnych služieb sa s daným zariadením uzatvára písomná zmluva o poskytovaní sociálnej služby, ktorá obsahuje:

• Meno a priezvisko osoby, ktorej sa má poskytovať sociálna služba.
• Dátum narodenia.
• Adresa trvalého pobytu.
• Druh a forma sociálnej služby.

K zmluve sa prikladá potvrdenie o príjme danej osoby za aktuálny a predchádzajúci kalendárny rok a potvrdenia o vyhlásení o majetkových pomeroch. Na základe tejto žiadosti sa daná osoba zaeviduje do zoznamu čakateľov. Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby na stanovený druh sociálnej služby podľa rozhodnutia na stanovenú sociálnu službu je možné uzatvoriť aj s viacerými zariadeniami sociálnych služieb (dvoma a viac).

3. Fáza: Nástup do Zariadenia

Tretia fáza znamená konkrétne stanovenie termínu nástupu žiadateľa do konkrétneho zariadenia sociálnych služieb. V prípade ak vybrané zariadenie sociálnych služieb disponuje voľným miestom a žiadateľ súhlasí je možné daný nástup doriešiť už pri druhej fáze, t.j. pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní sociálnej služby.

K nástupu do zariadenia sociálnych služieb je nutné sa riadiť pokynmi sociálneho pracovníka vybraného zariadenia sociálnych služieb. K nástupu do zariadenia sociálnych služieb sa obvykle riešia nasledovné veci:

• Kompletizácia potrebných osobných vecí: hygienické potreby, osobné doklady (občiansky preukaz, preukaz poistenca, rodný list).
• Potvrdenie o bezinfekčnosti.
• Potvrdenie o poskytovateľovi primárnej zdravotnej starostlivosti.
• Odhlásenie od aktuálneho praktického lekára pre dospelých, prihlásenie k novému praktickému lekárovi pre dospelých v manažmente ZSS.

Ďalšie aktivity sociálneho pracovníka

Okrem umiestňovania pacientov do ZSS sa sociálny pracovník venuje aj ďalším činnostiam:

• Poradenstvo v oblasti sociálnych dávok: Poskytuje informácie a pomoc pri vybavovaní sociálnych, nemocenských dávok, invalidných a starobných dôchodkov a rôznych peňažných príspevkov.
• Riešenie nepriaznivej finančnej situácie: Pomáha pacientom zvládnuť finančné ťažkosti a orientovať sa v systéme sociálnej pomoci.
• Komunikácia s pacientom a jeho rodinou: Podporuje pacienta a jeho rodinu, poskytuje im psychologickú podporu a pomáha im adaptovať sa na novú situáciu.
• Spolupráca s ďalšími odborníkmi: Spolupracuje s lekármi, sestrami, psychológmi a ďalšími odborníkmi s cieľom zabezpečiť komplexnú starostlivosť o pacienta.
• Participuje na výskumoch a prieskumoch v zdravotníckych zariadeniach.
• Podľa potreby sa zúčastňuje na lekárskych vizitách.
• Aktívne sa zúčastňuje na ďalšom vzdelávaní.

Zdravotne sociálny pracovník do značnej miery prispieva k humanizácii zdravotníckeho zariadenia, v ktorom pôsobí, aktívne sa podieľa na „oživení“ takéhoto zariadenia, pomáha pacientovi zorientovať sa v životnej situácii, ktorá môže byť pre neho nová a nezvyčajná, pomáha pacientovi zorientovať sa v nemocničnom prostredí, a tým aj schopnosť lepšej adaptácie na život v danej inštitúcii, vyhľadáva a poskytuje informácie, ktoré pacient potrebuje, motivuje pacientov k tomu, aby sa stali spoluzodpovednými za riešenie svojej životnej situácie.

Lokalizácia sociálnej služby

Sociálna služba sa často nachádza v budove očných ambulancií, prípadne v iných častiach nemocničného areálu.

Etapy práce sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník dodržiava pri svojej práci určitý postup. Jednotlivé etapy popísala tzv. americká škola a sú to:

1. Prvý kontakt s klientom/pacientom (sociálna evidencia).
2. Stanovenie sociálnej diagnózy.
3. Návrh riešenia a plán sociálnej pomoci.
4. Intervencia a sociálna pomoc.
5. Ukončenie spolupráce (overovanie výsledkov).

1. Prvý kontakt s pacientom

Sociálny pracovník sa musí najskôr zoznámiť so zdravotnou dokumentáciou (chorobopisom) pacienta. Zistí, o aký zdravotný problém u pacienta ide, konzultuje s ošetrujúcim lekárom, dozvedá sa predpokladaný typ liečby, jej dopad a prognózu ochorenia. Sociálny pracovník nikdy nesmie dopustiť, aby k pacientovi pristupoval s predsudkami, pod vplyvom názorov iných ľudí (lekárov, sestier), svoj úsudok si o pacientovi vytvára sám. Pri prvom stretnutí sa sociálny pracovník pacientovi predstaví a vysvetlí mu, akú pomoc mu môže ponúknuť.

• Klient/pacient musí porozumieť poslaniu sociálneho pracovníka.
• Dôraz je kladený na rozhovor o predmete spolupráce, vrátane formálnej dohody o právach a povinnostiach zúčastnených.
• Dôležité je získať si dôveru klienta/pacienta.
• Pacienta je treba posudzovať ako súčasť jeho rodiny v celom doterajšom živote, nielen v čase rozvinutia choroby.
• Dôležité je, za akých okolností došlo k vzájomnému stretnutiu (či z iniciatívy sociálneho pracovníka alebo od klienta, prípadne na odporučenie iného zdravotníckeho pracovníka).
• Metóda - individuálny rozhovor.

2. Stanovenie sociálnej diagnózy

Sociálny pracovník štruktúrovaným rozhovorom zisťuje psychosociálnu anamnézu:

• Kľúčové informácie o sociálnom probléme.
• Od najzákladnejších vecí k zložitejším, témy musia mať hierarchickú postupnosť, používa otvorené otázky.
• Správna anamnéza obsahuje dostatok informácií o klientovi, jeho osobnosti, rodine, školských, pracovných, partnerských úspechoch, problémoch.
• Informácie o tom, ako choroba ovplyvnila život klienta a celej rodiny, ako ju prijali, kde hľadajú oporu.
• Obsah najzákladnejších informácií - identifikačné údaje, dôvod k intervencii (zjavný, alebo skrytý problém), rodinné pozadie, telesný stav, stupeň uspokojenia fyziologických potrieb, hygiena, intelekt a dosiahnuté vzdelanie, emocionálne prejavy, správanie, schopnosť riešiť problémy, zamestnanie a ekonomická situácia klienta, bývanie a bytové podmienky, dopravné prostriedky, stravovanie, osobné bezpečie, príbuzní klienta, sociálna opora, celkový dojem z klienta, všímať si pohľad do budúcnosti.
• Metódy - rozhovor, počúvanie, parafrázovanie, pozorovanie, prispôsobenie sa jazyku klienta, analýza existujúcich dokumentov.

3. Návrh riešenia a plán sociálnej pomoci

V tejto etape si sociálny pracovník vypracuje plán, podľa ktorého bude pacientovi poskytovaná sociálna pomoc.

• Plán práce je rozdelený do niekoľkých krokov, mnohí klienti majú viac problémov naraz.
• Brať do úvahy dôležitosť a naliehavosť problémov a podľa toho postupovať:
  • Naliehavé problémy - plán krátkodobej pomoci.
  • Menej naliehavé - plán dlhodobej pomoci.
• S plánom oboznámiť aj ostatných členov zdravotníckeho tímu a pripojiť ho k terapeutickému plánu.
• Dohoda - kto, čo, za akých podmienok a dokedy.

4. Intervencia a sociálna pomoc

Podľa Schavela, Čiseckého (2005) poznáme dva druhy intervencií:

• Bežná intervencia je určená klientovi, ktorého problém umožňuje postupné, pokojné riešenie, kedy sociálny pracovník s klientom pracuje počas pravidelných, dohodnutých stretnutí na základe vopred vypracovaného plánu.
• Krízová intervencia je určená pre klienta v akútnej krízovej situácii. Tento typ intervencie sa poskytuje v čase, ktorý je potrebný pre klienta, teda bez vopred dohodnutého, či naplánovaného stretnutia.

5. Ukončenie spolupráce

• Kontrola účinnosti použitých metód sociálnej práce.
• Bilancovanie - úplné, čiastočné alebo nedostatočné vyriešenie problému.
• Ukončenie spolupráce sociálneho pracovníka a klienta - pacienta.
• Odporučenie k inému odborníkovi v spádovej oblasti.

Právne postavenie sociálneho pracovníka v zdravotníctve

Nepriaznivý pre sociálnych pracovníkov v zdravotníctve je fakt, že pozícia sociálneho pracovníka doteraz nemá vytvorený právny status, chýba presné vymedzenie kompetencií sociálnych pracovníkov v zdravotníckych zariadeniach a nie sú pre nich vytvorené miesta s príslušným platovým zaradením.

Pre doriešenie právneho postavenia sociálneho pracovníka v zdravotníctve je nutné formulovať právne začlenenie pracovnej pozície zdravotne sociálneho pracovníka (sociálny pracovník v zdravotníctve) do kategórie iných zdravotníckych pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním novelizáciou zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a taktiež legislatívne zadefinovať sociálnu starostlivosť o pacienta ako súčasť multidisciplinárneho prístupu k chorému alebo ranenému pacientovi a ich dôsledkami na sociálne prostredie.

Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:

• Zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 5/2016, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.

Kvalifikačné a osobnostné predpoklady pre výkon sociálnej práce

Profesionalizácia sociálnej práce je neodmysliteľnou súčasťou dobre a kvalitne fungujúceho sociálneho systému každej vyspelej krajiny. Sociálny pracovník by mal spĺňať určité kvalifikačné štandardy:

• Vysokoškolské vzdelanie magisterského stupňa v odbore sociálna práca.
• Praktické skúsenosti aspoň v rámci praktickej prípravy študentov v procese vzdelávania.

Byť kompetentným v sociálnej práci znamená, že sociálny pracovník disponuje určitými právomocami pre konkrétny okruh svojej pôsobnosti. Kompetentne konať znamená konať na základe a v zmysle týchto právomocí, so znalosťou problematiky a so zodpovednosťou za vlastné konanie.

Vedomosti a zručnosti sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník v zdravotníctve má nepochybne svoje nezastupiteľné miesto. Rieši špecifické úlohy podľa typu zdravotníckeho zariadenia, typu oddelenia, počtu pacientov atď. Mal by mať vedomosti z:

• Medicíny (základné odborné termíny, charakteristiky chorôb, význam psychologických, sociálnych a somatických faktorov).
• Psychológie, psychoterapie, patopsychológie, psychiatrie.
• Zdravotníckej etiky.
• Sociológie.
• Sociálnej a zdravotnej politiky.
• Pedagogiky, andragogiky.
• Ošetrovateľstva.
• Práva a legislatívy.
• Výpočtovej techniky, informačných technológií.

Práca sociálnych pracovníkov je náročná, veľmi zaujímavá, ale nie vždy docenená. Od pracovníka sa vyžaduje zodpovedný a ľudský prístup, osobné nasadenie, flexibilitu a v určitom zmysle i oddanosť svojmu povolaniu. Úspechy v tejto oblasti často nie sú viditeľné ihneď, predchádza im dlhodobá, mravčia práca sociálnych pracovníkov.

Osobnostné predpoklady pre výkon sociálnej práce

Sociálny pracovník je profesionál, ktorý pracuje s ľuďmi, je neustále v interakcii s človekom a jeho osobnosť by sa mala odvíjať od určitých osobnostných predpokladov, charakterových a povahových vlastností. Sociálnemu pracovníkovi nesmie byť cudzie to, čo je ľudské. Podstatou sociálnej práce je ľudský vzťah, predpokladom ktorého je optimálna komunikácia.

Sociálny pracovník by mal mať primeranú dávku inteligencie, všeobecného prehľadu a pozitívne vlastnosti dobrého človeka ako: poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, čestnosť, dôvernosť, slušnosť, zodpovednosť, trpezlivosť a obetavosť. Jeho morálny postoj má byť príkladom pre druhých a vzorom pre klienta i spoločnosť, s ktorými prichádza neustále do kontaktu.

Sociálny pracovník by mal mať vlastnosti zrelej osobnosti, medzi ktoré patrí citová stabilita, životný optimizmus a životné skúsenosti, ktoré mu pomáhajú reagovať, zvládať a prekonávať zaťaženie prameniace z náročnosti povolania. Pri kontakte s klientom sa sociálny pracovník nezaobíde bez komunikácie a aktívneho počúvania, ktoré v podstatnej miere ovplyvňujú vzťah klient - sociálny pracovník. Schopnosti efektívne komunikovať sa nedá naučiť len pochopením teórie, ale predovšetkým neustálym komunikačným a tréningovým procesom.

Zručnosti a schopnosti sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník v zdravotníctve využije skúsenosti s individuálnou, rodinnou a skupinovou prácou. Pri riešení problémov klienta/pacienta si musíme uvedomiť, že vzťah klienta k jeho chorobe nezávisí len od jeho osobnosti, ale aj od rodinného zázemia, a od etnických i kultúrnych tradícií. Tímová práca je častokrát náročná a môže viesť ku konfliktom. Sociálny pracovník by mal mať schopnosti znášať konflikty a vedieť ich riešiť.

V zdravotníctve všetci zainteresovaní vykonávajú svoju prácu v špecifických podmienkach ľudskej núdze, bolesti, utrpenia a odkázanosti na pomoc iných, preto hádam ani netreba zdôrazňovať, že práve tu stále viac vstupujú do popredia otázky ľudskej dôstojnosti, morálnych a etických princípov. Sociálny pracovník nesie zodpovednosť za svojich klientov, má prístup k zdravotnej dokumentácii a je nutné aby vždy chránil dôvernosť všetkých informácii, ktoré o klientovi získal. S tým úzko súvisí skutočnosť, že okrem profesionálnych kompetencií získaných prostredníctvom rôznych foriem vzdelávania, sociálny pracovník musí disponovať komplexnou osobnostnou výbavou.

Osobnosť sociálneho pracovníka sa odvíja od:

• Kvalitného vzdelania.
• Sociálneho rozhľadu.
• Integrovaného súhrnu povahových čŕt (poctivosť, spravodlivosť, pravdovravnosť, pracovitosť, vzbudzovanie dôvery u ľudí).
• Profesionálnych predpokladov a schopností.
• Schopnosti komunikácie s klientom, inštitúciami a spoločenskými organizáciami.

Základné princípy etiky sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník ako profesionál disponujúci odbornými vedomosťami a všeobecným prehľadom v spoločenskom dianí, musí spĺňať aj osobnostné predpoklady. K etickým princípom patria:

• Prospešnosť (beneficiencia) - predpokladá konať dobro pre konkrétneho človeka.
• Neškodnosť (non-maleficiencia) - žiada vylúčenie akéhokoľvek úmyselného i neúmyselného poškodenia alebo ublíženia. Dodržiavať pravidlo: „Nihil nocere!“ - nikdy neškodiť.
• Autonómia (svojbytnosť) - rešpektovať rozhodnutie pacienta/klienta podľa vlastného presvedčenia (autonómni pacienti/klienti môžu podľa svojho uváženia presunúť zodpovednosť za rozhodovanie na inú osobu).

Etické požiadavky na zdravotnícky personál

• Telesne a duševne zdravý.
• Odborne a osobnostne zdatný: odborná úroveň - vedomosti.
• Prosociálnosť - poskytnúť pomoc bez rozdielu, prejaviť súcit, obetovať sa pre iných, nezávidieť úspechy iným.
• Empatia - schopnosť vcítiť sa do problémov iných.
• Solidárnosť.
• Svedomie.
• Sebavedomie.
• Komunikatívnosť - vzbudzuje dôveru.
• Sympatia - celkový zjav, oblečenie, správanie sa atď.
• Stavovské cnosti - bezúhonnosť, česť, mlčanlivosť, pravdovravnosť, poctivosť, ochota, usilovnosť, nezištnosť, veľkorysosť, dochvíľnosť, trpezlivosť, vľúdnosť, obetavosť.

Uplatňovaním sociálnej práce v praxi poskytujú zdravotnícki pracovníci účinný nástroj k zvládaniu komplexnej problematiky zdravia a choroby. Pri výkone pomáhajúcich profesií sa pracovníci pridržiavajú etických kódexov, ktoré sa líšia podľa zamerania jednotlivých povolaní. Sociálny pracovník je samostatný odborný pracovník, ktorý disponuje znalosťami a zručnosťami z oblasti sociálnej prevencie aj intervencie, z oblasti riadenia sociálnych klientov aj sociálnych procesov.

V rámci výkonu samostatnej odbornej činnosti vykonáva sociálnu prevenciu aj intervenciu tak s jednotlivcom, ako aj skupinou a komunitou. V rámci svojej odbornej intervencie disponuje širokým arzenálom metód a techník sociálnej práce, ktoré erudovane aplikuje v rámci sociálnej prevencie, sociálneho poradenstva, sociálnej rehabilitácie, krízovej intervencie. Po zaškolení môže vykonávať sociálnu posudkovú činnosť.

Sociálny pracovník spolupracuje s asistentom sociálnej práce a koordinuje procesy vyhľadávania a motivovania klientov, posudzuje životnú situáciu klientov, dokáže určiť mieru ohrozenia dieťaťa a jeho rodiny, riadi prijímacie a adaptačné procesy klientov do rôznych sociálnych programov a podieľa sa na zabezpečovaní poskytovania komplexnej starostlivosti.

Ponuky práce pre podporných pracovníkov v zdravotníctve

Okrem pozície sociálneho pracovníka, fakultné nemocnice často ponúkajú aj pozície pre pomocných pracovníkov v zdravotníctve. Tieto pozície môžu zahŕňať:

1. Podporný pracovník v zdravotníctve (Medzilaborce, Prešovský kraj)
2. Podporný pracovník v zdravotníctve (Bardejov)
3. Podporný pracovník v zdravotníctve (MEDICÍNSKE ZARIADENIE MLYNSKÁ DOLINA, s. r. o.)
4. Podporný pracovník v zdravotníctve (Všeobecná nemocnica s poliklinikou, n. o.)
5. Podporný pracovník v zdravotníctve (Fakultná nemocnica Trenčín)
6. Podporný pracovník v zdravotníctve (Ľubovnianska nemocnica, n.o.)

V priemere sa mesačný plat pre sociálnych pracovníkov pohybuje od 908 € do 1700 € v závislosti od lokality, skúseností a typu zariadenia. Pre podporných pracovníkov v zdravotníctve sa platy pohybujú od 750 € do 1000 €.

tags: #fakultna #nemocnica #pracovna #napln #socialny #pracovnik