Posttraumatická Stresová Porucha: Komplexný Pohľad a Ošetrovateľská Starostlivosť

Posttraumatická stresová porucha (PTSD) je komplexný stav, ktorý môže výrazne ovplyvniť život jednotlivca. Ide o závažný stav týkajúci sa duševného zdravia človeka, ktorý sa zvyčajne vyvinie po traumatickej udalosti vedúcej k škodlivým a úzkostným pocitom.

Asi 70 % dospelých zažije v určitom bode svojho života nejaký typ traumatickej udalosti a medzi týmito ľuďmi asi 20 % bude trpieť stavom nazývaným posttraumatická stresová porucha (PTSD). PTSD je problém duševného zdravia, ktorý sa bežne vyskytuje u veteránov po boji. Niektorí však určite nemusia slúžiť v armáde, aby sa vyrovnali s príznakmi posttraumatického stresu.

PTSD vzniká ako oneskorená reakcia na stresovú, ohrozujúcu udalosť, ktorá sa prejavuje nedostatočným spracovaním závažnej traumatickej skúsenosti. Táto skúsenosť má za následok psychologické a somatické ťažkosti, ktoré sa dostavujú často s oneskorením niekoľkých týždňov až mesiacov po prežití traumy. Pri vzniku posttraumatickej stresovej poruchy ide o normálne reakcie normálnych ľudí na abnormálne situácie.

Čo je traumatická udalosť?

Traumatická udalosť je udalosť, ktorá spôsobuje fyzickú, emocionálnu aj duševnú (psychickú) ujmu. Ak zažívate stresujúcu udalosť, cítite sa fyzicky ohrození alebo extrémne vystrašení. Niekedy nemusíte vedieť, ako reagovať, alebo môžete popierať vplyv, ktorý takáto udalosť na vás má.

Traumatická udalosť môže byť život ohrozujúca, napríklad boj, prírodná katastrofa, dopravná nehoda alebo sexuálne napadnutie. Niekedy však udalosť nemusí byť nevyhnutne nebezpečná. Je normálne cítiť strach počas traumatickej situácie a po nej. Strach spúšťa reakciu „bojuj alebo uteč“. Toto je spôsob, ako vaše telo pomáha chrániť sa pred možným poškodením. Časom sa z toho väčšina ľudí prirodzene zotaví. Ale ľudia s PTSD sa necítia lepšie. Cítia sa vystresovaní a vystrašení ešte dlho po tom, čo trauma skončí. V niektorých prípadoch môžu príznaky PTSD začať neskôr.

Často sa stretávame s komplikovaným smútkom v dôsledku úmrtia blízkej osoby alebo ťažkého rozvodu. Životné zmeny, ako sú presťahovanie sa na nové miesto, opustenie rodičov alebo rodinné konflikty, môžu vyvolať poruchu prispôsobenia sa (adaptačná porucha) a pôsobiť stresujúco, traumatizujúco.

Každý reaguje na traumatické udalosti rôznym spôsobom. Často si okolie na danej osobe nevšimne žiadne príznaky traumy, aj keď vo vlastnom vnútri bojuje s vážnymi emocionálnymi stavmi. Šok a odmietanie skutočnosti sú krátko po udalosti normálnou reakciou. Používate ich nevedomky ako ochranu pred emocionálnym dopadom zážitku. Môžete sa cítiť bezcitne až oddelene - akoby sa vás situácia vôbec netýkala.

História a prvé zmienky o PTSD

Prvé zmienky o PTSD sa objavili počas prvej svetovej vojny. U vojakov boli sledované ťažkosti, ktoré boli popisované ako psychologické a neurologické poruchy. Ich pôvod bol neznámy a vyvolával mnoho diskusií. Freud u týchto vojakov pozoroval výrazné psychické a fyzické problémy. Vojaci neboli nijako vážne zranení, a napriek tomu u nich príznaky pretrvávali dlhší čas. Freud odmietal všetky názory, ktoré symptómy poruchy spájali s nejakými telesnými poraneniami a uviedol, že príčinou tejto poruchy sú reakcie na bezprostredné ohrozenie vlastného života vo vojne. Poruchu vtedy popísal ako „vojnovú neurózu“.

Príčiny a rizikové faktory PTSD

Doposiaľ nie je známe, prečo niektorí ľudia zažívajú PTSD po traumatickej udalosti, zatiaľ čo iní nie. Isté však je, že pri rozvoji PTSD zohráva úlohu viacero vecí, vrátane predchádzajúcej traumatickej udalosti a ďalších fyzických, genetických, psychologických a sociálnych faktorov.

Táto porucha sa zvyčajne vyskytuje po tom, čo niekto zažil alebo bol svedkom život ohrozujúcej udalosti. Rizikové skupiny zahŕňajú:

• vojnoví veteráni
• deti a dospelí, ktorí zažili fyzické alebo sexuálne násilie
• tí, ktorí sa zaoberali akýmkoľvek typom zneužívania, nehodami, prírodnými katastrofami, teroristickými útokmi, politickým násilím, smrťou milovanej osoby, vážnou chorobou alebo zranením alebo mnohými inými typmi traumatizujúcich udalostí, ktoré sa zdajú byť „mimo ich kontroly“
• osoby zneužívajúce návykové látky alebo drogy

Ženy majú väčšiu pravdepodobnosť vzniku PTSD ako muži, aj keď nie je presne jasné prečo. Vysoko rizikovým faktorom pre ženy je sexuálny útok a znásilnenie. Zdá sa, že genetika zohráva úlohu aj pri duševných chorobách, vrátane úzkosti, depresie a PTSD.

Ukázalo sa, že adrenalín, hormón, ktorý pomáha naštartovať „reakciu na boj alebo útek“ v reakcii na nebezpečenstvo, zostáva zvýšený u ľudí s PTSD dlho po skončení udalosti. Vnímanie nebezpečenstva alebo strachu spúšťa v tele a mozgu v zlomku sekundy mnoho zmien, ktoré vyvolávajú reakciu bojuj alebo uteč. Tieto fyziologické príznaky spojené so stresom budú u ľudí trpiacich PTSD pretrvávať mnoho mesiacov, dokonca rokov. Neustále zvýšené stresové hormóny negatívne ovplyvňujú celé telo, vrátane pamäte, regulácie emócií a pozornosti.

Ukázalo sa, že aj iné neurologické a biochemické zmeny prebiehajú v mozgu a tele ľudí s PTSD, vrátane limbického systému (primárne, emocionálne centrum mozgu). Zmeny v mozgu po traumatických udalostiach môžu byť dokonca podobné typom neurologických zmien pozorovaných u pacientov s poranením mozgu v dôsledku nárazu, nehôd atď. PTSD sa v podstate vyskytuje v dôsledku straty normálneho „výkonného fungovania“. Inými slovami, vyskytuje sa v dôsledku straty schopnosti identifikovať príčinu a následok, pochopiť dlhodobé účinky správania alebo konania a vytvárať plány do budúcnosti.

Charakteristiky PTSD a typické príznaky

Posttraumatická stresová porucha začína ako oneskorená odpoveď na stresovú udalosť alebo situáciu trvajúcu krátku či dlhšiu chvíľu s mimoriadne ohrozujúcou povahou, ktorá dokáže spôsobiť silné rozrušenie takmer u každého jedinca. Predisponujúce faktory môžu byť rysy osobnosti (nutkavé alebo astenické) či neuróza v osobnej anamnéze. Tieto faktory ovplyvňujú prah vzniku PTSD alebo zhoršujú jeho priebeh.

Typické príznaky PTSD zahŕňajú:

• Rušivé spomienky: opakované, mimovoľné spomienky, nočné mory; flashbacky traumatickej udalosti, ktoré môžu byť veľmi živé a môžu pôsobiť skutočne.
• Vyhýbanie sa: pripomienkam traumatickej udalosti, ako sú ľudia, miesta, činnosti, veci a situácie; vyhýbanie sa zapamätaniu alebo premýšľaniu o traumatickej udalosti; vyhýbanie sa rozprávaniu o tom, čo sa stalo alebo ako sa pri tom cítite.
• Negatívne zmeny myslenia a nálady: pretrvávajúci strach, hrôza, hnev, vina alebo hanba; strata pamäti dôležitých aspektov traumatickej udalosti; pretrvávajúce negatívne a skreslené myšlienky a pocity o sebe alebo iných; skreslené myšlienky o príčine alebo následkoch udalosti, ktoré vedú k nesprávnemu obviňovaniu seba alebo iných; pocit odlúčenia od ostatných; už vás nebavia činnosti, ktoré ste robili kedysi; neschopnosť prežívať pozitívne emócie.
• Zmeny fyzických a emocionálnych reakcií: môžu spôsobiť, že budete nervózni alebo budete hľadať nebezpečenstvo.

Pre túto poruchu sú typické epizódy znovuprežívania traumy v neodbytných spomienkach, snoch či nočných morách, ktoré sa objavujú spolu s pocitom otupenosti a emočnou sploštenosťou, stránením sa od ľudí, ľahostajnosťou voči okoliu, anhedóniou a vyhýbaniu sa činnostiam a situáciám, ktoré pripomínajú traumu. Ďalej sa obvykle objavuje vegetatívna hyperreaktivita a zvýšená bdelosť, zosilnené úľakové reakcie a nespavosť. S uvedenými príznakmi je tiež obvykle spojená úzkosť a depresia, v ťažších prípadoch až samovražedné myšlienky.

Príznaky PTSD začínajú krátko po udalosti, zvyčajne do troch mesiacov a trvajú až rok. Niekedy sa však abnormálne príznaky nemusia objaviť až niekoľko rokov po skončení udalosti. Každý človek má inú skúsenosť. Niektorí prekonajú svoje príznaky a dosiahnu štádium, ktoré sa považuje za „zotavenie“ približne do šiestich mesiacov. Iní s „komplexnými príznakmi PTSD“ sa roky zaoberajú príznakmi ako úzkosť, vina, hanba, izolácia a samovražedné myšlienky.

Jedným z kritických príznakov posttraumatickej stresovej poruchy je nedostatok koncentrácie a sústredenia. Náš mozog sa snaží udržať pokoj uprostred búrky emócií. PTSD zmenšuje hipokampus, orgán v mozgu, ktorý je zodpovedný za triedenie a ukladanie starých a nových spomienok, o 8 percent, čo vedie k strate pamäti. Strata pamäti v dôsledku posttraumatických stresových porúch sa neobmedzuje len na občasné zabúdanie.

Trauma u detí

Špeciálnou kapitolou je trauma u detí. Deti s PTSD môžu mať problém vyjadriť, ako sa cítia, alebo môžu zažiť traumu, o ktorej neviete. Tieto symptómy sa môžu zamieňať s príznakmi poruchy pozornosti/hyperaktivity (ADHD). Je veľmi dôležité všímať si zmeny ich správania a čo najskôr situáciu riešiť, pretože vedie k dlhodobým problémom a neraz až k snahe siahnuť si na život.

Diagnostika PTSD

Prekonanie počiatočného šoku zvyčajne trvá štyri až šesť týždňov od udalosti. Tento čas je dôležitý aj pre diagnostiku možnej posttraumatickej reakcie. O akútnej stresovej reakcii hovoríme zhruba do mesiaca od udalosti, o posttraumatickej reakcii zvyčajne po štyroch až šiestich týždňoch od traumatizujúceho zážitku. PTSD nie je možné diagnostikovať skenovaním alebo krvnými testami. Lekár môže diagnostikovať stav na základe rozhovorov s pacientom o jeho príznakoch.

Aby bolo možné PTSD správne diagnostikovať, musí jedinec spĺňať tieto kritériá:

1. Vystavenie stresu: Osoba musela počuť, na vlastné oči vidieť či priamo zažiť traumatické udalosti, ktoré obsahovali smrť, zranenie, strach, bezmocnosť či hrôzu.
2. Znovuprežívanie udalosti: Jedinec si danú traumu znovu prežil/prežíva (myšlienky, sny, ilúzie, psychická tieseň, fyzický vnem).
3. Vyhýbanie sa: Osoba sa trvalo vyhýba podnetom súvisiacim s traumou a zároveň sa prejavuje jeho nadpriemerná vnímavosť („citlivosť“), ktorá nebola pred traumou prítomná.
4. Vzrušenie: Jedinec preukazuje trvalé príznaky zvýšenej vzrušivosti (dráždivosti), ktoré neboli prítomné pred traumou.
5. Doba trvania symptómov: Príznaky sa objavujú dlhšie ako 1 mesiac.
6. Narušenie života: Porucha spôsobuje významné úzkostné stavy (ťažkosti) alebo poškodenie (zhoršenie) aktivít v sociálnej oblasti, zamestnaní alebo iných každodenných činnostiach.

Prevalencia PTSD

Celoživotná prevalencia PTSD sa pohybuje v rozmedzí 1 - 9 %. Výskyt u žien je asi 2-násobne vyšší, práve u nich najčastejšie ide o následky fyzického, často sexuálne motivovaného napadnutia. U mužov ide skôr o následky účasti v boji alebo prítomnosti pri ťažkom poranení alebo smrti druhej osoby. Odhaduje sa, že porucha postihuje až 30 % obetí živelných katastrof v závislosti od intenzity stresora. Posttraumatická stresová porucha sa stáva jedným z najväčších zdravotných problémov dneška. Zhruba 43 % mladých Američanov a 37 % Američaniek je vystavovaných traumatickej udalosti vo veku do 30 rokov.

Liečba PTSD

Kombinácia liekov a terapie zameranej na traumu sa ukázala ako najužitočnejšia pri liečbe PTSD. Ak máte podozrenie, že vy alebo niekto vo vašom okolí trpí PTSD, je najlepšie ihneď požiadať o pomoc. Vyhľadanie pomoci v správnom čase môže výrazne pomôcť pri zlepšení PTSD alebo dokonca zabrániť možnosti vzniku PTSD. Ak pacient neprijme pomoc, PTSD môže trvať až do konca života. V niektorých prípadoch vedie k depresii a úplnej strate pamäti.

Sú možné 2 druhy liečby: psychoterapia a farmakoterapia.

Psychoterapia

Je považovaná za najdôležitejší prostriedok liečby. Na pomoc ľuďom pri prekonávaní PTSD sa používajú rôzne druhy psychoterapie (hovorová terapia). Typ terapie závisí od situácie a dostupnosti odbornej starostlivosti. Hoci mnohí pacienti hlásia, že počas úvodných terapeutických sedení zažívajú zvýšenú úzkosť, jedna štúdia zistila, že rozhovory o traume na terapeutických sedeniach viedli k tomu, že 86 % účastníkov vykazovalo zlepšenie PTSD a psychotických príznakov na konci liečby. Najprv sa terapeut s klientom zameriavajú na kontrolu nad príznakmi, následne sa snažia o prijatie traumatickej udalosti (spomienky strácajú silu a prestávajú vyvolávať úzkosti).

• Školenie pacienta: aby mal lepší prístup k „emocionálnemu mozgu“, ktorý bol „odrezaný“. Mnohí s PTSD sa cítia „otupení“ a nedokážu spojiť udalosti s emóciami. Terapeut môže pomôcť pacientom hovoriť o tom, ako sa skutočne cítia.
• Zvyšovanie sebauvedomenia: Terapeuti často pracujú s pacientmi s PTSD, aby im pomohli naučiť sa viac si uvedomovať svoje vnútorné prežívanie a spriateliť sa s tým, čo sa v nich deje. Poučenie z minulých skúseností a lepšie vyjadrenie pocitov sú ďalšie dôležité oblasti, ktorým sa treba venovať.

Expozičná terapia

Okrem bežných typov hovorovej terapie sa používa aj niekoľko foriem expozičnej terapie na znecitlivenie pacientov voči vnímaným hrozbám, zmiernenie stresu a pomoc priamo čeliť strachu. Profesionálny terapeut zvyčajne vedie expozičnú terapiu.

• Predĺžená expozícia: ide o typ terapie, ktorá zahŕňa podrobnú diskusiu o traumatickej udalosti, jej konfrontáciu a pripomínanie si jej s cieľom získať kontrolu nad znepokojujúcimi myšlienkami, fyzickými reakciami a pocitmi z traumy. Myšlienka je taká, že čím viac niekto diskutuje o znepokojujúcej udalosti, tým sa stáva známejšou, a teda tým menej obávanou. Existujú rôzne spôsoby, ako vystaviť pacienta ich obavám. Patrí medzi ne použitie predstavovania, písania, kreslenia alebo maľovania alebo návšteva miesta, kde sa udalosť stala.
• Kognitívna reštrukturalizácia: tento prístup je podobný CBT a iným formám expozičnej terapie. Pomáha ľuďom pochopiť zlé spomienky tým, že o nich diskutuje. Pocity ľútosti, viny a hanby sú často ústrednou zložkou, o ktorej treba hovoriť, pretože môžu prispieť k tomu, že sa pacient bude cítiť „zaseknutý“.
• Desenzibilizácia a regenerácia pohybu očí (EMDR): terapia zahŕňa to, že pacient zameria pozornosť na fyzický pohyb alebo pocity (ako je dych, zvuky alebo pohyby rúk), zatiaľ čo si spomína na traumu a otvorene o nej hovorí.

Farmakoterapia

Lieky výrazne podporujú efekt psychoterapie. Dávkujú sa podľa odporúčania psychiatra a bývajú súčasťou komplexného liečebného plánu. Cieľom sa stáva zmiernenie niektorých príznakov. Môžeme ich deliť na:

• Antidepresíva: efekt je pociťovaný po 3 - 6 týždňoch a pôsobí najmä na zmiernenie príznakov úzkosti a zvýšenej činnosti sympatiku.
• Anxiolytiká: sú vhodné iba pri akútnej potrebe zmiernenia príznakov úzkostí, záchvatov paniky alebo poruchách spánku. Pre dlhodobú liečbu sú nevhodné, pretože môžu spôsobovať závislosť.

Niektoré lieky môžu pomôcť telu produkovať viac látok, ktoré kontrolujú stres a emócie. Ak psychoterapia alebo lieky na PTSP nezaberajú, spôsobujú výrazné vedľajšie účinky alebo hľadáte alternatívu k liekom, TMS (transkraniálna magnetická stimulácia) môže byť riešením.

Ošetrovateľská starostlivosť pri PTSD

Ošetrovateľská starostlivosť zohráva kľúčovú úlohu v procese liečby a zotavovania pacientov s PTSD. Zameriava sa na komplexnú podporu pacienta, zmiernenie príznakov, zlepšenie kvality života a podporu adaptácie na bežný život.

Kľúčové aspekty ošetrovateľskej starostlivosti

• Posúdenie a diagnostika: Dôkladné posúdenie pacientovho stavu, vrátane anamnézy, fyzického a psychického vyšetrenia, s cieľom identifikovať príznaky PTSD a vylúčiť iné možné diagnózy.
• Plánovanie starostlivosti: Vytvorenie individuálneho plánu starostlivosti, ktorý zohľadňuje pacientove potreby, ciele a preferencie.
• Implementácia intervencií: Poskytovanie intervencií zameraných na zmiernenie príznakov PTSD, ako sú úzkosť, depresia, nespavosť a nočné mory.
• Monitorovanie a hodnotenie: Pravidelné monitorovanie pacientovho stavu a hodnotenie účinnosti intervencií.
• Vzdelávanie a podpora: Poskytovanie pacientom a ich rodinám informácií o PTSD, možnostiach liečby a stratégiách zvládania.
• Koordinácia starostlivosti: Koordinácia starostlivosti s inými zdravotníckymi pracovníkmi, ako sú psychiatri, psychológovia a sociálni pracovníci.

Špecifické ošetrovateľské intervencie

• Techniky zvládania stresu: Výučba a nácvik techník zvládania stresu, ako sú relaxačné cvičenia, meditácia a dychové cvičenia.
• Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): Podpora pacientov v účasti na KBT, ktorá je účinnou metódou liečby PTSD.
• Farmakoterapia: Podpora pacientov v užívaní predpísaných liekov a monitorovanie ich účinkov a vedľajších účinkov.
• Podpora spánku: Poskytovanie intervencií na zlepšenie spánku, ako sú hygiena spánku a relaxačné techniky.
• Prevencia sebapoškodzovania a suicídia: Identifikácia pacientov so zvýšeným rizikom sebapoškodzovania alebo suicídia a poskytovanie adekvátnej podpory a intervencií.
• Podpora sociálnej interakcie: Podpora pacientov v udržiavaní sociálnych kontaktov a zapájaní sa do spoločenských aktivít.
• Podpora rodiny: Poskytovanie podpory a vzdelávania rodinám pacientov s PTSD.

Starostlivosť o duševné zdravie a self-care

Jedným z najsilnejších prediktorov schopnosti prekonať príznaky PTSD je „budovanie odolnosti“ prostredníctvom sociálnej podpory a blízkych vzťahov. Okrem získania podpory od ostatných je starostlivosť o seba samého kľúčová pre zvládanie stresu a spúšťačov.

Dnešná doba je plná stresu a neistoty. Mnohí z nás už určite počuli o technike, ktorej účinky sa môžu premietnuť na psychickú i fyzickú úroveň človeka. Existuje ale účinná pomoc.

Ako sa starať o duševné zdravie:

• Vyhľadajte podporné skupiny: vstup do podpornej skupiny, ktorá pomáha znižovať pocity izolácie a odcudzenia otvorením sa ostatným a vytváraním súcitných vzťahov. Sociálna podpora tiež pomáha znižovať agresivitu. Učí ľudí s posttraumatickou stresovou poruchou, ako reagovať na strach alebo iné negatívne pocity bez toho, aby ostatných vylúčili.
• Rodinná terapia: návšteva rodinného terapeuta s cieľom zvýšiť podporu rodiny, manželov, detí alebo blízkych priateľov.
• Duchovná alebo vieroučná podpora: nájdenie duchovnej alebo vieroučnej podpornej skupiny, ktorá môže ponúknuť povzbudenie, východisko, nádej a pozitívnu spätnú väzbu.
• Buďte sami sebe terapeutom: Všímajte si, čo vás ťahá vyhýbať sa bežným veciam vo vašom živote. Snažte sa zostať zapojení do rutinných aktivít, ako sú práca a spoločenský život. Neizolujte sa. Snažte sa svoju myseľ zamestnať záujmami. Požiadajte o podporu od ľudí, ktorým na vás záleží.
• Zdravý životný štýl: snažte sa jesť vyváženú stravu, cvičiť, dostatočne odpočívať a vyhýbať sa alkoholu a drogám. Ak hľadáte rovnováhu v alkohole, situáciu vážne zhoršujete. Potrebujete pomoc. Lekári nepredpisujú pacientom s PTSD špecifickú diétu. Keď sa však príznaky začnú prejavovať, cítia sa viac naklonení rýchlemu občerstveniu a sóde. Preto výber zdravej výživy môže zvýšiť mechanizmus zvládania.
• Joga a pohyb: Ukázalo sa, že joga mení mozog tým, že pomáha zvyšovať „šťastné“ neurotransmitery, znižuje účinky stresu, pomáha zlepšovať mechanizmy zvládania negatívnych pocitov a ďalšie. Výskum naznačuje, že ďalším dôvodom, prečo joga a iné formy cvičení mysle a tela fungujú tak dobre pri znižovaní príznakov PTSD, je to, že majú pozitívny vplyv na nervový systém. Niektoré zo spôsobov, ktorými sa pacienti s PTSD môžu priamo zapojiť do „relaxačnej reakcie“ svojho tela, zahŕňajú riadené dýchanie, naťahovanie alebo pohyb zmysluplným spôsobom.

tags: #posttraumaticka #stresova #porucha #ose #starostlivost