Striedavá osobná starostlivosť o dieťa po rozvode rodičov: Komplexný pohľad

Rozvod je pre rodinu, a najmä pre deti, vždy významnou záťažou. Aj keď sa v spoločnosti čoraz častejšie skloňuje slovné spojenie „funkčný rozvod“, neznamená to, že rozvod by mohol byť výhrou alebo záležitosťou príjemnou či jednoduchou. Každý rok sa na Slovensku a v Česku dotkne súhrnne vyše 30 000 neplnoletých detí.

Dôležité je, ako sa rodičia s rozvodom popasujú, pretože majú značnú moc ovplyvniť mieru, v akej bude pre ich deti stratou. To, čomu sa majú vyvarovať a čo by nemali vo vzťahu k deťom zanedbať, nie je žiadnou záhadou, no patrí do kategórie vecí, o ktorých sa ľahšie hovorí, no ťažšie vykoná.

Rodina ako systém a jej funkcie

Rodina je komplexný systém prepojených transakčných vzťahov, ktorý sprevádza jednotlivca určitým úsekom jeho životnej cesty. Je to výsada rodiny, no jej výchovná funkcia je len ťažko nahraditeľná. Rodina zabezpečuje zaradenie dieťaťa do spoločnosti a utvára postoje k svetu a sebe samému, kde sa riešia rôzne situácie. Výchovná funkcia rodiny súvisí aj s jej emocionálnou funkciou, ktorá je významná pre človeka v každom veku. V súčasnosti je rozvod spoločensky akceptovaný.

Starostlivosť o domácnosť a deti je naďalej očakávaná hlavne od ženy, čo často vedie k preťaženiu žien a ich celkovej väčšej nespokojnosti v manželstve. To súvisí aj s čím ďalej nejasnejšou úlohou mužov v rodine.

Dieťa má potrebu vzťahu k ľuďom, ktorí uspokojujú všetky jeho potreby a ku ktorým sa pripúta. Najčastejšie sú to rodičia. Pocit bezpečia dieťaťu dáva matka, viac než všetci ostatní, približne od 8 rokov. Deti, ak si majú vybrať medzi matkou a otcom, preferujú matky, pričom ich roly sú komplementárne. Výchova dieťaťa od matky smeruje k väčšej autonómii a vykročeniu do sveta. Deti sa často správajú ako zrkadlo svojich rodičov.

Rodina je systém v neustálom pohybe či vývoji. Rodinné subsystémy a rodinný systém ako celok sú vymedzené hranicami, ktoré regulujú mieru kontaktov medzi subsystémami alebo systému s iným systémom. Normatívne zmeny v rodine (napr. narodenie dieťaťa, vstup do školy, opustenie rodného domu deťmi) a nenormatívne zmeny (napr. rozvod, úmrtie partnera/ky, strata zamestnania) vedú k zmene na všetkých úrovniach rodinného systému, čo má za následok vznik spätnoväzbovej slučky, ktorá vedie k ďalším zmenám.

Rozvod a jeho vplyv na deti

Úroveň úhrnnej rozvodovosti sa na Slovensku už niekoľko rokov pohybuje okolo hodnoty 40%. V roku 2011 bolo rozvedených 11 102 manželstiev, z toho 63,2% manželstiev s neplnoletými deťmi. Rozvod v mnohých rodinách, kde ani jeden z manželov netrpí závažnejšou psychopatológiou, ani vážnou závislosťou, by mohol byť v mnohom odlišnou situáciou.

Rôzni autori členia proces rozvodu do rozličných etáp. Fázy rozvodového procesu sa v skutočnosti často prelínajú a môžu byť reverzibilné. Ich zaradenie do časového rámca je len veľmi orientačné. Každý prechádza týmto procesom trochu inak a rýchlosť je rôzna. V procese rozvodu sa nielen manželia, ale aj deti a starí rodičia vyrovnávajú s rozpadom manželstva, pričom sa vytvárajú predpoklady k uspokojivému životu po rozvode. To, ako sa s rozvodom vyrovnajú partneri, ktorí sú v ňom hlavnými aktérmi, a ako budú plniť psychorozvodové úlohy, do značnej miery závisí strádanie ich detí.

Rozvod sa začína manželskou krízou s narastajúcim rozvodovým potenciálom, kedy sa dysfunkcia mení na celkovú, takmer každodennou realitou. Bilancovanie spolužitia vyznieva stále častejšie negatívne. Táto kríza môže, no nemusí vyústiť do rozvodového rozhodnutia a jednania. Najčastejšie jeden z nich rozchod iniciuje a druhý sa cíti byť opustený. Nespokojnosť sa teda začína u jedného z partnerov skôr a výrazne presahuje prechodnú zlosť, sklamanie či ľútosť. Ten si vytvára samostatné plány a pripravuje sa na rozchod, pričom dáva náznaky svojej nespokojnosti a postupného odťahovania sa. Ak opúšťaný partner nebol do úvah iniciátora zapojený, nevnímal závažnosť situácie a včas účinne nejednal, iniciátor často dáva najavo, že "už je neskoro". Opúšťaný partner sa v tomto období pokúša o opätovné zblíženie a zlepšenie spolužitia.

Ďalšou fázou je to, čo autorka nazýva rozvodové rozhodovanie a rozhodnutie. Charakteristické je negatívne bilancovanie manželstva, prežívanie, frustrácie a obavy. Predstava, že súčasná situácia je strastiplná a neúnosná, vedie k tomu, že manželia si nevedia život predstavovať inak. Často sa stáva, že jeden z manželov sa prikláňa k rozvodu, druhý rozvod odmieta. Rozvod v manželstve, kde sú deti, zväčša nebýva rozhodnutím ľahkým. Nasleduje ustálenie samostatného spôsobu života a fyzickú odluku manželov, ktorá je výnimočná. Prichádza obdobie adaptácie na život bez partnera.

Pravdepodobne opustený partner prešiel v tomto období rozvodovým jednaním a podaním návrhu na rozvod. Deti môžu byť do situácie zahrnuté v rôznej miere a rôznym spôsobom. Typické je prežívanie opúšťaného partnera, kedy sa emócie objavia náhle a sú príliš bolestné na to, aby im človek čelil. Človek žiada odchádzajúceho ešte o jednu šancu, v jeho/jej správaní hľadá náznaky náklonnosti, píše listy, rozmýšľa, čím by mohol situáciu zachrániť. Neskôr prepuknú emócie. Charakteristické sú prudké výkyvy nálad a strata orientácie, obavy, neistota, pocity menejcennosti, sebaobviňovanie, osamelosť. Túžba po partnerovi sa strieda s hnevom na seba. Časté sú aj myšlienky na odplatu a rôzne telesné reakcie. Starostlivosť o deti sa môže stať oblasťou boja, kde sa tieto emócie ventilujú.

Právna stránka rozvodu

Problematiku právnej stránky rozvodu v Českej republike spracovali napr. Dupuis (2010), Hrušáková (2009) a Wolfová (1994). Konanie o rozvod manželstva s neplnoletými deťmi je rozdelené na dve fázy: 1. opatrovnícke konanie, 2. rozvodové konanie. V opatrovníckom konaní súd rozhoduje o úprave pomerov neplnoletých detí na dobu po rozvode, t.j. určí, kto bude mať dieťa/deti vo svojej starostlivosti. Súdy uprednostňujú dohodu rodičov, ktoré bude najvhodnejšie pre ich deti a ako-tak prijateľné pre matku aj otca. Pomoc pri dosiahnutí takejto dohody môže poskytnúť mediátor, manželská poradňa, kolízny opatrovník alebo advokát. Pre posúdenie ktorejkoľvek otázky sú dôležité výpovede rodičov, svedkov, ale aj správy zo škôl, či posudky znalcov, aj keď konanie so znalcom je pre dieťa záťažou.

V rozvodovom konaní súd zisťuje, či je manželstvo tak hlboko a trvalo rozvrátené, že už nemôže plniť svoj účel (a zisťuje aj jeho príčiny). Súčasťou rozvodového konania je aj vysporiadanie majetkových vzťahov (viď Zákon č. 91/1998 Sb. o rodině). Súčasťou je aj úprava pomerov k deťom na čas po rozvode. Dôležité je aj zistenie kvalifikovaného rozvratu vrátane zisťovania jeho príčin (viď Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Pre Slovensko je charakteristické, že rozhodnutie je s výslednou ublíženosťou a zlosťou jedného na druhého. Sudca má značnú moc ovplyvniť mieru, v akej bude pre ich deti stratou, mnohé teda záleží práve od neho/nej.

Poslednou fázou je vytváranie novej identity a novej životnej koncepcie, keď sa človek učí žiť normálne. Rozvod sa môže javiť ako úľava, pre deti je však vždy stratou, kedy musia zmobilizovať energiu na čelenie realite. Deti, ktoré boli svedkami hádok, si rozvod neprajú. Najviac na dieťa vplýva rodičovský konflikt a obzvlášť spôsob, akým je doňho dieťa zahrnuté. K tomuto poznaniu dospievali už výskumy z pred vyše tridsiatich rokov. Dlhodobé následky rozvodu sú oveľa zmiernené, keď boli zachované pozitívne vzťahy detí s oboma rodičmi. Dôležitá je tiež sociálno-ekonomická situácia rodín, intenzita a dĺžka pretrvávania konfliktov medzi rodičmi, najmä popudzovanie dieťaťa jedným z rodičov proti druhému alebo proti druhému z rodičov.

Reakcie detí na rozvod

Pre deti je vždy priaznivé, keď je po rozchode rodičov uchránené od neustálych hádok. Deti často reagujú na rozvod poprením, v nádeji na opätovné zblíženie rodičov. Prežívanie rozvodu je u detí smútok zo straty rodinného prostredia, ktoré mu poskytovalo oporu a pocit bezpečia. Dieťa preto môže byť úzkostnejšie a prežívať strach z opustenia, že budú takisto opustené. Čím menšie je dieťa, tým viac z doterajších istôt stráca. Dieťa prežíva aj stratu domova.

Deti sa často cítia za rozvod rodičov zodpovedné, čo je prítomné do 10-12 rokov veku dieťaťa. Niektoré deti vnímajú sebaobviňovanie aj ako ochranný psychický mechanizmus pred bezmocnosťou. V súvislosti s rozvodom môžu prežívať veľkú zlosť z dôvodu strát, ktoré rodičia dieťaťu spôsobili, až zúfalstvo. Zlosť sa môže prejavovať rovnako na matku aj na otca. Deti v rôznom veku reagujú inak.

• Predškolský vek: Stres matky môže ovplyvniť plod a hrozí predčasný pôrod či nízka pôrodná váha. Novorodenci a dojčatá rozvod síce nechápu, sú však citliví na emočné vyladenie rodičov. Môžu mať problémy s jedlom a spánkom a zaostávanie vo vývoji. Vo veku 1-3 roky deti reagujú zmätením a smútkom, častejšie plačú a vyžadujú si viac pozornosti, častá býva regresia (napr. pomočovanie). Boja sa, že by ich mohol rodič opustiť.
• Mladší školský vek (6-8 rokov): Hlavnou reakciou je smútok. Deti smútia za rodičom, ktorý odišiel a môžu byť presvedčené, že ich odchádzajúci rodič odmietol. Prejavuje sa to aj v prospechu v škole.
• Starší školský vek (9-12 rokov): Deti sú aktívne zapojené do snahy rozvod zvrátiť, pričom môžu testovať rodičov, niekedy agresívne, najmä toho z nich, ktorý rozchod navrhol. Môžu prežívať pocity úzkosti a bezmocnosti, alebo psychosomatické problémy.
• Dospievanie: Reakcie sa môžu značne rôzniť. Pre nich je jednoduchšie sa od konfliktného vzťahu rodičov dištancovať. Niektoré prežívajú rovnako problematickú situáciu ako mladšie deti, pričom je pre nich ťažké chápať svet dospelých, do ktorého pomaly vstupujú. Rozvod ovplyvňuje ich vlastnú budúcnosť a budúce partnerské vzťahy. Často pociťujú rozvod ako zradu a môžu prejavovať spoločensky nežiaduce správanie.

Pre deti je dôležité, aby im rodičia povedali, čo sa v rodine deje a v blízkej dobe diať bude, aby sa predišlo úzkosti. Rodičia by mali dieťaťu priznať smútok, pretože klamstvo by u detí ľahko vzbudilo nedôveru. Deti by mali mať čas na adaptáciu, čo pre ne vôbec nie je ľahké.

Rodičia by nemali brániť dieťaťu v styku s expartnerom, aby si tak zvykli na fungovanie po rozvode. Pokračujúce nepriateľstvo rodičov vyvoláva v dieťati silné vnútorné napätie, ktoré je úrodnou pôdou pre neurotické problémy a poruchy správania. Sebahodnotenie dieťaťa je totiž ovplyvnené obrazom, ktorý má o svojich rodičoch. Dieťa potrebuje mať oboch rodičov rado, s ich dobrými aj menej dobrými vlastnosťami. Schopnosť vidieť dobré vlastnosti toho druhého je len ťažko zlúčiteľná s prežívaním veľkej zlosti.

Rodičia by mali byť pre deti spoľahlivou oporou. Ich prístup by mal byť chápajúci, no zároveň stanovujúci pevné hranice. Dieťa sa musí adaptovať aj na nového partnera rodiča spolu s jeho možným smútkom, prípadne nevlastnými súrodencami. Je potrebné kompenzovať citové strádanie detí uspokojovaním ich materiálnych potrieb.

Striedavá osobná starostlivosť

Striedavá osobná starostlivosť rodičov o dieťa sa na Slovensku stala legálnou možnosťou až 1. júla 2010 novelou Zákona o rodine č. 217/2010 Z.z. V Českej republike je známa pod označením spoločná výchova oboch rodičov. Nový inštitút umožňuje súdu zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie. Práva a povinnosti rodičov uplatňujúce sa počas uvedeného obdobia vymedzí súd.

Zavedenie striedavej starostlivosti do právneho poriadku sa opiera o znenie Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa vynaložia štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

Novela zákona o rodine zdôraznila potrebu sledovania záujmov dieťaťa a umožnila zavedenie striedavej starostlivosti aj v tom prípade, ak jeden z rodičov bude blokovať snahy druhého rodiča o uzatvorenie dohody. Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov vychádza predovšetkým zo záujmov dieťaťa a skúma, či uvedeným zverením budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Súd bude nútený orientovať sa vyslovene na záujmy dieťaťa, čím sa má docieliť postupné upúšťanie od sledovania stereotypov u rodičov.

Podmienky a predpoklady pre striedavú starostlivosť

Zákonné predpoklady pre zverenie do striedavky sú v §24 ods. 2 Zákone o rodine: „Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.“

Prvé dva zákonné predpoklady - spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa a záujem o výchovu dieťaťa - spravidla nie sú problémom, väčšina rodičov tieto podmienky spĺňa. Dôvod, prečo väčšina detí nie je po rozvode zverená do tejto formy starostlivosti, je v posúdení záujmu dieťaťa.

Záujem dieťaťa v prípade striedavej starostlivosti má široký rozmer, nielen právny. Rodinný stereotyp, resp. doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne, predurčuje spravidla aj možnosti dieťaťa a jeho schopnosť prispôsobiť sa zmenám. Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti o dieťa, venovali dieťaťu dostatok času, tak je dobrý predpoklad, že sa o dieťa dokážu postarať aj v striedavke, každý samostatne. Dieťa je vtedy prirodzene ukotvené na oboch rodičov a v starostlivosti jedného rodiča dokáže fungovať bez strádania druhého rodiča.

Naopak, ak v rodine sú úlohy rodičov v starostlivosti o dieťa nerovnomerne rozložené, tak dieťa je ukotvené viac na toho rodiča, ktorý sa o neho stará. Takéto deti, najmä v útlom veku, strádajú tohto rodiča aj v prípade, ak sú v starostlivosti druhého rodiča. Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu, v ktorom doteraz žilo.

Osobnostné vlastnosti dieťaťa ako napr. prispôsobivosť, tiež zohrávajú úlohu. Vzdialenosť bydlísk rodičov môže byť problémom najmä v spojení s dochádzkou do jednej školy. Pracovné možnosti, ako aj rozdelenie času, je nevyhnutné prispôsobiť striedavej starostlivosti, čo v praxi znamená spravidla to, že v čase, kedy má rodič deti, menej pracuje a v čase, kedy deti nemá, viac. Úroveň komunikácie rodičov je pri striedavke podstatná, najmä pokiaľ ide o zabezpečenie riadnej výmeny informácií medzi rodičmi o podstatných veciach dieťaťa, napr. príprava do školy, zdravotný stav.

Odporúčania pre rodičov

Predovšetkým si zariaďte život tak, aby ste sa dokázali o dieťa plnohodnotne postarať a aby sa dieťa cítilo komfortne. Pôjde o zmeny v pracovnom, ale aj osobnom živote, ktorými sa vy prispôsobíte striedavke a teda dieťaťu, nie naopak. Komfort dieťaťa pri striedavke môžete docieliť len tak, že dieťa bude mať plnohodnotný domov ako u matky, tak u otca. Urobte všetko preto, aby ste sa s druhým rodičom dohodli na striedavke. Ak sa dohodnete, tak súd nebude poznačený zbytočným sporom rodičov a dieťa nebude zbytočne traumatizované a vystavované konfliktu lojality.

Ak sa dohodnete, odporúčam uzavrieť písomnú rodičovskú dohodu, ktorú predložíte súdu na schválenie. Čas, pokiaľ súd vytýči pojednávanie, odporúčam využiť na odskúšanie dohodnutého modelu striedavej starostlivosti.

Postup podania návrhu na súd

Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je okresný súd, v ktorom obvode maloleté dieťa žije. V návrhu je potrebné označiť účastníkov konania, t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje maloletého dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Odporúča sa tiež uviesť telefonický kontakt alebo e-mail.

Z návrhu musí byť zrejmé najmä to, že sa domáhate zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Návrh podrobne odôvodnite, opíšte majetkové pomery, príjmy a výdavky navrhovateľa. Je nevyhnutné, aby súd vedel, z čoho žijete. Určenie výšky výživného, prípadne návrh, že výživné nenavrhujete určiť. Výživné sa pri striedavke neurčuje jedine v prípade, ak majetkové pomery, najmä príjmy rodičov, sú obdobné. Určenie úpravy styku, t.j. špecifickej úpravy starostlivosti počas niektorých prázdnin. Pokiaľ nebude v rozsudku uvedené inak, tak platí interval striedania bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú prázdniny alebo sviatky. Takže pri striedavke odporúčam osobitne upraviť styk rodičov s dieťaťom, najmä počas Vianoc, prípadne letných prázdnin.

K návrhu je potrebné priložiť rodný list maloletého dieťaťa, potvrdenie zamestnávateľa o príjme, daňové priznanie, prípadne špecifikáciu výdavkov navrhovateľa na jeho osobu, domácnosť, maloleté dieťa a doklady preukazujúce niektoré výdavky na domácnosť.

Konanie na súde

Konanie, v ktorom súd rozhoduje o striedavej starostlivosti, je konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, čo znamená, že súd rozhoduje o zverení, výžive a prípadne styku. Ak už predtým rozhodoval o týchto otázkach, tak rozhoduje o zmene pôvodného rozhodnutia.

Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, prípadne sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR). Nie je ojedinelým javom, že v konaní je ustanovený súdny znalec, spravidla z odboru detskej psychológie, ktorému súd uloží zodpovedať niektoré otázky, na základe ktorých odpovedí potom súd rozhodne o zverení. Keď má súd jasno vo veci zverenia, vykoná dokazovanie k určeniu alebo neurčeniu výživného, prípadne styku.

Špecifiká striedavej starostlivosti v praxi

Striedavka v praxi má svoje špecifiká, na ktoré je potrebné upozorniť a sa na ne pripraviť. Základným pravidlom, ktorým by sa mali rodičia riadiť, je pravidlo prirodzeného rodiča. Správajte sa k dieťaťu tak, aby čo najmenej bolo vystavené dopadom rozpadu vzťahu rodičov na dieťa. Jednoducho povedané, ale nie vždy ľahko dosiahnuteľné. Nech už bude vaše rodičovstvo také alebo onaké, platí, že každý konflikt rodičov si nakoniec odnesie dieťa.

V prvom rade platí pravidlo dvoch domovov. To znamená, že je potrebné mať plne zariadené domácnosti pre potreby dieťaťa u oboch rodičov tak, aby dieťa považovalo obe domácnosti za svoj domov. Takže prispôsobte domácnosť, zariaďte detskú izbu, dieťa v domácnosti plnohodnotne vybavte oblečením, hračkami, školskými potrebami a pod. Výsledkom má byť stav, kedy dieťa pri odchode k druhému rodičovi necestuje s kufrom vecí, ale len s tými vecami, ktoré nie je možné mať dvojmo, alebo vecami, ktoré samotné dieťa si chce zobrať. Existuje aj atypický model striedavej starostlivosti, kedy dieťa nestrieda domácnosti, ale robia tak rodičia - dieťa má jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú.

Preberanie a odovzdávanie dieťaťa

Preberanie a odovzdávanie dieťaťa sa pri striedavke spravidla realizuje tak, že rodič, ktorého starostlivosť o dieťa končí, odovzdá dieťa v mieste svojho bydliska druhému rodičovi, ktorý dieťa preberie. Samozrejme, aj tu sú možné rôzne variácie. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé, tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum.

Komunikácia rodičov

Komunikácia rodičov je pri striedavke špecifická v tom, že vyžaduje pravidelné vzájomné informovanie sa o podstatných veciach dieťaťa, ako napr. príprava do školy, zdravotný stav a podobne. Nič zložité, no súčasne netreba to podceniť. Ak majú rodičia s komunikáciou problém, odporúčam túto realizovať písomne, napr. prostredníctvom e-mailu. Nech už boli dôvody rozpadu vášho vzťahu akékoľvek, pamätajte, že všetky spory rodičov po rozchode si odnesie vaše dieťa. Po rozchode je jediné, čo zostáva medzi vami spoločné, dieťa, takže je prirodzené, že bude „lievikom“ vašich sporov.

Financovanie potrieb dieťaťa

Pri financovaní potrieb dieťaťa treba rozlišovať medzi bežnými výdavkami a spoločnými. Bežné výdavky, t.j. tie, ktoré vzniknú v starostlivosti jedného z rodičov, uhrádza tento rodič podľa vlastnej úvahy a na svoje náklady. Ide o výdavky na stravu, oblečenie, obuv, kozmetiku, hračky, školské potreby a pod. Spoločné výdavky, t.j. tie, ktoré vzniknú bez ohľadu na to, u ktorého rodiča dieťa je, uhrádzajú rodičia spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcej dohode na dôvodnosti a výške takéhoto výdavku. Ide o výdavky na školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil a pod. V minulosti sa stretol aj s takým modelom, kedy sa všetky výdavky bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú spoločné, uhrádzali oboma rodičmi rovným dielom.

Rozhodovanie rodičov o dieťati

Rozhodovanie rodičov o dieťati je právne upravené rovnako ako pri iných formách zverenia. Je teda jedno, či je dieťa zverené jednému alebo druhému rodičovi, alebo je v striedavke, vždy platí, že v bežných veciach dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy a vo veciach podstatných rozhodujú rodičia spoločne, a ak sa nedohodnú, rozhodne súd.

Zákon nedefinuje rozdiel medzi bežnými a podstatnými vecami, no stačí použiť zdravý rozum rodiča. Bežné veci sú tie, ktoré sú spojené s tradičnou starostlivosťou o dieťa a významne nezasahujú do rodičovských práv druhého rodiča. Naopak, tie podstatné sú potom tie, ktoré sú tak zásadného významu, že je prirodzené, že o nich majú rozhodovať obaja rodičia. Zákon o rodine len príkladom uvádza v §35, ktoré veci sú podstatnými, ako napr. vysťahovanie dieťaťa do cudziny, rozhodovanie o škole a zdravotnej starostlivosti.

Styk počas prázdnin a sviatkov

Styk počas prázdnin a sviatkov sa pri striedavke upravuje minimálne vzhľadom na povahu striedavky. Neznamená to, že táto potreba úpravy nevznikne. Vznikne minimálne počas vianočných sviatkov, kedy je žiadúce styk upraviť tak, aby dieťa malo možnosť byť s oboma rodičmi počas týchto sviatkov. Možno to dosiahnuť napr. tak, že jeden rok je dieťa 24.12. u jedného rodiča a druhý rok u druhého. Silvester potom naopak. Ak sa aplikuje týždňový interval striedania, treba myslieť aj na letné prázdniny, kedy letná dovolenka pri mori trvá spravidla dlhšie ako jeden týždeň. Riešenie bude napr. v dvojtýždňovom intervale počas leta.

Styk nie je potrebné upravovať v súdnom rozhodnutí, ak sa rodičia vedia v budúcnosti dohodnúť. Ak sa však nedohodnú, bude platiť interval striedania určený vo výroku o zverení. Bez výnimky. Takže neodporúčam túto tému obísť, naopak, minimálne si vopred dohodnite všeobecný model styku tak, aby obaja rodičia mali rovnakú predstavu o styku.

tags: #striedava #starostlivost #o #dieta #po #rozvode