Páchanie trestnej činnosti v rôznych podobách a formách je staré ako ľudstvo samotné. Problém kriminality je javom spoločenským a sprevádza spoločnosť v celom historickom vývoji. Každá spoločnosť si v záujme svojej ochrany vytvára systém, zameraný na predchádzanie vzniku týchto nebezpečných javov. Jeden z najzávažnejších prostriedkov v systéme trestného postihu je trest odňatia slobody, t.j. izolácia jednotlivcov od spoločnosti a prevýchova v ústavných podmienkach. Nová filozofia výkonu trestu, jeho humanizácia, vychádza z nových prístupov spoločnosti k životu a jeho rozvoju. Tento prístup sa prejavuje v novom pohľade na výkon trestu a jeho realizáciu v prevýchove odsúdeného. Tak, ako je ľahko priepustná bariéra do kriminálneho prostredia, o to ťažší je návrat odsúdených z priepasti do civilného života. Našim dôležitým poslaním preto zostáva podať pomocnú ruku tým, ktorí podstupujú veľmi ťažkú a tŕnistú cestu späť k spoločnosti.
Tento článok sa zameriava na legislatívny rámec postpenitenciárnej starostlivosti na Slovensku a jej prepojenie s prevenciou kriminality. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o opatreniach a programoch, ktoré sú zamerané na pomoc osobám prepusteným z výkonu trestu odňatia slobody, ako aj na prevenciu recidívy a reintegráciu do spoločnosti.
Prevencia kriminality ako základný pilier
Prevencia kriminality je definovaná ako cieľavedomé, plánovité, koordinované a komplexné pôsobenie na príčiny a podmienky, ktoré vyvolávajú alebo umožňujú kriminalitu a inú protispoločenskú činnosť, s cieľom ich predchádzania, potláčania a zamedzovania. Táto definícia sa vzťahuje aj na prevenciu inej protispoločenskej činnosti.
Stratégia prevencie kriminality do roku 2028
Dňa 19. apríla 2023 bola uznesením Vlády SR č. 189/2023 prijatá Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike do roku 2028. Táto stratégia predstavuje dôležitý dokument, ktorý stanovuje ciele a priority v oblasti prevencie kriminality na národnej úrovni. Úlohou subjektov prevencie kriminality na národnej úrovni je koordinovať preventívne aktivity na národnej a celospoločenskej úrovni. Na regionálnej úrovni je koordinačným orgánom prevencie kriminality okresný úrad v sídle kraja, ktorý v spolupráci s vyšším územným celkom rozpracúva stratégiu prevencie kriminality v súlade s prioritami a cieľmi národnej stratégie na podmienky kraja. Na miestnej úrovni je hlavným koordinačným orgánom prevencie kriminality mesto, resp. obec, ktorá si môže zriadiť poradný, iniciatívny a kontrolný orgán.
Legislatíva výkonu trestu odňatia slobody
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky vydalo vyhlášku podľa § 102 ods. 1 písm. a) až l) a s) a t) a ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 93/2008 Z. z.
Prijímanie odsúdených do výkonu trestu
Odsúdený, ktorý je dodaný do výkonu trestu, môže byť prijatý aj iným ústavom na výkon väzby ako ústav určený na nástup do výkonu trestu v nariadení výkonu trestu. Osobnú prehliadku odsúdeného po prijatí do výkonu trestu vykoná príslušník zboru rovnakého pohlavia. Ak bol odsúdený dodaný do výkonu trestu príslušníkmi Policajného zboru, vykoná sa záznam o odňatých veciach, prevzatí peňažných prostriedkov a cenín. Záznam podpíše príslušník zboru, ktorý osobnú prehliadku vykonal, odsúdený a príslušník orgánu, ktorý odsúdeného do výkonu trestu dodal. Ak je odsúdený prijatý do výkonu trestu v pracovný deň po 15.00 hodine alebo v deň pracovného voľna alebo pracovného pokoja, podrobí sa lekárskej prehliadke, hygienickým a protiepidemickým opatreniam a zdravotným výkonom v najbližší pracovný deň. Ak príslušník zboru zistí na tele odsúdeného stopy po fyzickom násilí alebo zranení, zabezpečí bez zbytočného odkladu jeho prehliadku lekárom. Strelnú zbraň alebo strelivo odňaté odsúdenému pri prijatí do výkonu trestu ústav odovzdá do úschovy najbližšiemu policajnému útvaru. Odsúdený si môže ponechať veci uvedené v § 23 ods.
Umiestňovanie odsúdených vo výkone trestu
Určený príslušník zboru z generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže oznámi dotknutým ústavom určenie ústavu, v ktorom bude odsúdený vykonávať trest. Určenie ústavu sa oznámi odsúdenému, aby mohol informovať blízke osoby. Ak je to potrebné na zaistenie bezpečnosti a poriadku alebo ochrany zdravia alebo života odsúdeného alebo inej osoby, určenie ústavu sa odsúdenému oznámi po dodaní do určeného ústavu. Odsúdený sa po umiestnení do určeného ústavu ubytuje v nástupnom oddiele alebo v nástupnej izbe. Umiestnenie odsúdeného a zmenu umiestnenia určuje riaditeľ ústavu alebo ním určený príslušník zboru spravidla na návrh umiestňovacej komisie. Zdravotnú spôsobilosť na zaradenie do práce posudzuje lekár.
Diferenciácia odsúdených a režim
Odsúdený na doživotný trest sa umiestňuje do diferenciačných skupín. Základom diferencovaného zaobchádzania je režim. U odsúdeného prechodne premiestneného na výkon trestu do ústavu na výkon väzby sa uplatňuje režim ústavu na výkon trestu. Pedagóg oddielu organizuje a zabezpečuje zaobchádzanie v skupine, do ktorej je umiestnených spravidla 35 odsúdených; u mladistvých odsúdených oddiel tvorí spravidla 15 mladistvých odsúdených. Odsúdený zaradený na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia sa umiestni do uzavretého ústavu alebo do otvoreného oddelenia. Odsúdený zaradený na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia sa umiestni do uzavretého ústavu, ak sa ďalej neustanovuje inak. Oddiel odsúdených s diferenciačnou skupinou „A“, ktorý sa nachádza v stráženom objekte ústavu, je oddelený od ubytovacích priestorov ostatných diferenciačných skupín. Odsúdený zaradený na výkon trestu v ústave s maximálnym stupňom stráženia sa umiestni do uzavretého ústavu.
Program zaobchádzania s odsúdenými
Pedagóg oddielu, do ktorého je odsúdený umiestnený po pobyte v nástupnom oddiele, vypracuje program zaobchádzania a sprístupní odsúdenému určené ciele a úlohy. Pedagóg vypracuje program zaobchádzania do troch mesiacov od umiestnenia odsúdeného do oddielu; pritom spolupracuje najmä so psychológom, špeciálnym pedagógom, pedagógom vzdelávania a sociálnym pracovníkom. Program zaobchádzania obsahuje ciele a úlohy určené odsúdenému v oblasti vzdelávania, resocializačných a výchovno-vzdelávacích programov, terapeutických aktivít, práce, vzťahov s vonkajším prostredím a zmysluplného trávenia voľného času. Resocializačný a výchovno-vzdelávací program predstavuje štandardizovanú individuálnu alebo skupinovú intervenčnú aktivitu v oblasti sociálnej komunikácie, sebapoznania, prípravy na trh práce, finančnej gramotnosti, zvyšovania právneho vedomia v oblasti ľudských práv, prevencie závislostí, prevencie domáceho násilia, budovania rodinných vzťahov a v ďalších oblastiach ovplyvňujúcich kriminogénne rizikové faktory recidívy trestnej činnosti. Pedagóg môže pri hodnotení programu zaobchádzania do nasledujúceho obdobia aktualizovať existujúce úlohy alebo stanoviť nové úlohy. Cieľom sociálnej práce pri zaobchádzaní s odsúdeným je zmiernenie sociálnych problémov alebo odstránenie možných príčin ich vzniku a príprava odsúdeného na prepustenie z výkonu trestu.
Penitenciárna starostlivosť predstavuje sociálnu starostlivosť, vzdelávanie, zamestnávanie, návštevy, korešpondenčné činnosti, reedukačné činnosti, psychologické a psychiatrické intervencie, terapeutické činnosti, duchovné naplnenie, aktívne trávenie voľného času a kultúrno-osvetové činnosti. Na zistenie potrieb odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody absolvuje odsúdený psychologické vyšetrenie osobnosti, podľa ktorého sa vyhotovuje program zaobchádzania. Po zaradení odsúdeného do skupiny a po jeho adaptačnom procese vypracuje sociálny pracovník spolu so psychológom plán výchovného pôsobenia (program zaobchádzania). Je základným prostriedkom na realizáciu individuálnej starostlivosti a výchovnej práce s odsúdením. Obsahuje všestrannú starostlivosť vo všetkých oblastiach života odsúdeného, napr. výchovné a vzdelávacie aktivity, pracovné zaradenie, voľnočasové aktivity, výchovné postupy, kontakty s primárnym prostredím, návštevy, korešpondencia, vzťahy a väzby k rodine. Pri vytváraní cieľov programu sa musí prihliadať na stupeň a povahu pozitívnych rezerv osobnosti na jeho správanie, dĺžku trestu, termín možného podmienečného prepustenia, možnosti zapojenia do individuálnych alebo skupinových aktivít, ako aj na možnosti a rozsah kontaktov s vonkajším svetom a bezpečnostné predpisy.
Podmienky vo výkone trestu
Odsúdeným v diferenciačných skupinách „A“ a „B“ sa povolí primeraná estetická úprava ubytovacích priestorov. O dočasnom znížení ubytovacej plochy môže rozhodnúť riaditeľ ústavu. Strava sa pripravuje podľa schválených jedálnych lístkov, receptúr jedál v spoločnom stravovaní, peňažných limitov na prípravu stravy a počtov stravníkov v rozsahu priznaných stravných dávok spravidla vo väzenskej kuchyni a podáva sa podľa časového rozvrhu dňa v jedálňach, celách alebo izbách. Zloženie a nutričnú hodnotu stravy pri špeciálnych diétach, štandardizovaných diétnych postupoch a neštandardných požiadavkách na poskytnutie stravy podľa kultúrnych a náboženských tradícií určí spravidla nutričný terapeut. Odsúdený umiestnený v minimálnom stupni stráženia v diferenciačnej skupine „A“ si môže z nakúpených surovín alebo zo surovín doručených v balíku pripravovať jedlá. Odsúdenému sa poskytuje odev, obuv a iné súčasti výstroja podľa určených vzorov a noriem. Ak odsúdený používa vlastný odev a obuv, musí mať zabezpečenú obmenu spodnej bielizne raz za týždeň a obmenu odevu a obuvi podľa potreby, najčastejšie však raz za dva týždne na vlastné náklady. Kontrolu prinesených súčastí odevu určených na obmenu vykonáva príslušník zboru v prítomnosti osoby, ktorá ich priniesla, o čom urobí záznam. Jednotlivé časti vlastného odevu nesmú sťažovať identifikáciu odsúdeného, nesmú byť označené názvami ozbrojených zborov, nesmú byť výstredné alebo v rozpore s § 40 písm. Odsúdený môže používať vlastnú spodnú bielizeň a ponožky v množstve určenom v ústavnom poriadku. Počas osobného voľna vymedzeného v časovom rozvrhu dňa v trvaní najmenej jednej hodiny môže odsúdený vykonávať činnosti, ktoré nie sú v rozpore so zákonom, touto vyhláškou, ústavným poriadkom a účelom výkonu trestu. Ak z prevádzkových alebo iných dôvodov nemožno odsúdenému dočasne zabezpečiť sprchovanie, ústav zabezpečí, aby sa mohol umývať teplou vodou. Ak odsúdený nemá pri nástupe do výkonu trestu potreby osobnej hygieny, vydajú sa mu ihneď po nástupe. Ústav vydá odsúdenému základné potreby osobnej hygieny podľa potreby a určených noriem a ďalšie potreby osobnej hygieny v súlade s § 22 ods. 2 zákona podľa potreby a určených noriem na základe písomnej žiadosti odsúdeného. Na uloženie vecí osobnej potreby sa každému odsúdenému poskytne uzamykateľná skrinka.
Návštevy a korešpondencia
Návšteva sa môže vykonať formou fyzickej návštevy alebo videonávštevy. Návšteva sa vykoná na základe povolenia na návštevu schváleného riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru za podmienok ustanovených v zákone. Za priebeh návštevy zodpovedá určený príslušník zboru. Pred návštevou poučí odsúdeného a návštevníka o zásadách správania pri návšteve a odpovedá na ich prípadné otázky; návštevu preruší alebo predčasne ukončí, ak nastanú dôvody podľa § 24 ods. Návšteva povereného zástupcu štátneho orgánu, orgánu územnej samosprávy, právnickej osoby, fyzickej osoby, záujmového združenia občanov, cirkvi, náboženskej spoločnosti, nadácie a charitatívnej organizácie vykonaná v súvislosti s plnením programu zaobchádzania sa nepovažuje za návštevu podľa § 24 ods. Pre návštevníka je pred fyzickou návštevou k dispozícii čakáreň a kútik pre rodičov s deťmi. Pre odsúdených sa umiestňujú na prístupných miestach uzamykateľné schránky určené na odosielanie korešpondencie. Schránky sa vyberajú a korešpondencia sa odosiela v pracovných dňoch. Ak je potrebné zistiť obsah korešpondencie napísanej v inom ako štátnom jazyku, zabezpečí sa jej preklad. Korešpondencia odosielaná a doručená ako doporučená zásielka alebo poistená zásielka sa eviduje v evidenčnej karte korešpondencie odsúdeného. V evidenčnej karte korešpondencie odsúdeného sa eviduje aj korešpondencia uvedená v § 25 ods. Odsúdený si môže ponechať pri sebe došlú korešpondenciu v množstve zodpovedajúcom možnostiam jej uloženia v skrinke. Odosielanie korešpondencie na náklady ústavu sa zabezpečuje ako list 2.
Balíky a telefonovanie
Povolenie na prijatie balíka je platné tri mesiace od jeho vydania. Na predpísanom tlačive sa vyznačuje dátum posledného dňa platnosti povolenia na prijatie balíka. Obsah balíka vydá určený príslušník zboru odsúdenému, ktorému je balík adresovaný. Prijatie balíka a jeho obsah sa eviduje. Odsúdený potvrdí prevzatie balíka vrátane neporušenosti obalu svojím podpisom v príslušnej evidenčnej knihe. Ústav nesprostredkúva hovory adresované odsúdenému do ústavu. Riaditelia ústavov po vzájomnej dohode môžu povoliť telefonovanie medzi odsúdenými navzájom a medzi obvinenými a odsúdenými, ak ide o blízke osoby a ak to technické podmienky ústavu umožňujú. Kredit na telefonovanie si môže odsúdený zabezpečiť spôsobom určeným poskytovateľom telefonických služieb. Telefonovanie odsúdeného s jeho obhajcom sa nemonitoruje a nezaznamenáva.
Finančné prostriedky odsúdených
Suma uhradeného výživného a pohľadávok tvorí kredit. Ústavom poskytnuté prostriedky na nákup základných a ďalších potrieb osobnej hygieny a základných potrieb na korešpondenciu. Výšku kreditu znižuje čerpanie peňažných prostriedkov z osobného konta odsúdeného okrem úhrad. Odsúdený môže na základe preukázateľnej žiadosti raz mesačne poukázať peňažné prostriedky blízkej osobe alebo na úhradu nákladov, ktorých neuhradenie by odsúdenému spôsobilo ujmu. Ak odsúdený nemá súdom upravené vyživovacie povinnosti, môže zo svojho konta raz mesačne zaslať peňažné prostriedky v sume do 30 % zo životného minima vyživovaným osobám. Odsúdený môže čerpať peňažné prostriedky zo svojho konta. Pri prepustení z výkonu trestu sa odsúdenému vyplatí z pokladnice ústavu zostatok peňažných prostriedkov na jeho konte. Ak ústav v čase prepustenia na slobodu eviduje voči odsúdenému neuhradenú pohľadávku spojenú s výkonom väzby a výkonom trestu, odsúdenému ústav stiahne na úhradu takejto pohľadávky alebo jej časti zo sumy peňažných prostriedkov vyššej, ako je suma. Materiálne náklady za sprístupnenie informácií.
Iné práva a povinnosti odsúdených
Ak sa kontrolou údajov na preukaze odsúdeného pri nákupe potravín a vecí osobnej potreby zistí, že preukaz odsúdeného použil iný odsúdený ako ten, ktorému bol vydaný, nakúpený tovar sa nevydá. Ústav poskytne odsúdenému peňažný príspevok vo výške najnižšieho doplatku za liek, liečebnú a zdravotnícku pomôcku zaradenú v zozname kategorizovaných liekov, liečebných a zdravotníckych pomôcok, ktoré majú porovnateľný účel určenia a porovnateľné základné funkčné vlastnosti. Odsúdený potvrdí svojím podpisom súhlas s poskytnutím peňažných prostriedkov na úhradu nákladov na nákup liekov, liečebnej alebo zdravotníckej pomôcky a na úhradu nevyhnutných nákladov poskytnutých za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ak odsúdený vyhlási hladovku, predvedie sa najneskôr v najbližší pracovný deň na lekárske vyšetrenie.
Recidíva trestnej činnosti: Realita a príčiny
Realitou je, že páchatelia trestných činov sa aj napriek snahe odborníkov počas penitenciárneho zaobchádzania po prepustení k trestnej činnosti vracajú. Ústavy sa snažia, aby z nich páchateľ nevyšiel horší, ako prišiel. Príčiny recidívy trestnej činnosti môžu byť zapríčinené buď endogénnymi, alebo exogénnymi faktormi. Treba však povedať, že len málokedy sú determinované len jednými z nich, väčšinou ide o kombináciu oboch skupín faktorov.
Endogénne príčiny recidívy
Medzi endogénne príčiny recidívy môžeme zaradiť genetickú podmienenosť, mentálne postihnutie, duševné poruchy, či rôzne poruchy osobnosti. A. Zradulová (2002) vymedzila 5 základných typov osobnosti páchateľa: Mentálne nedostatočný typ: jedinci so zníženými rozumovými schopnosťami, ktorí sa dopúšťajú prevažne násilnej trestnej činnosti. Psychotický typ: páchateľ je v stave nepríčetnosti, motív je nezrozumiteľný, väčšinou brutálny. Socializovaný typ: trestný čin spácha len výnimočne, často z nedbanlivosti. Neurotický typ: veľkú úlohu hrá frustrácia, nevyriešený konflikt v rodine. Psychopatický typ: abnormálne indivíduum, člení sa na podskupiny ako afektívny, hypertímny, paranoidný, hysterický, schizoidný, anetický a nezdržanlivý psychopat. Až na socializovaný typ, je možné vidieť prítomnosť endogénnych príčin páchania trestnej činnosti, ktoré majú vysoký predpoklad byť prítomné aj po realizácii penitenciárneho zaobchádzania a teda môžu zapríčiniť recidívne správanie.
Exogénne príčiny recidívy
Na druhej strane stoja exogénne príčiny recidívy. Medzi ne patrí zamestnanie (resp. možnosti zamestnať sa), rodina, spoločenské okolie páchateľa (vrátane tzv. „morálnej nákazy“ počas výkonu trestu od spoluodsúdených), či sociálne vylúčenie. Tieto je možné vo výraznej miere ovplyvniť a tým pôsobiť v oblasti prevencie recidívy pozitívnym smerom.
Zamestnanosť ako kľúčový faktor
Jedným z exogénnych determinantov, ktoré de facto nútia odsúdeného po výkone trestu odňatia slobody recidivovať, je zamestnanosť, resp. minimálne možnosti odsúdeného zamestnať sa. Byť odsúdený, je biľagom, ktorý klienta sprevádza celý život. L. Vaska (2014) uvádza, že medzi negatíva nezamestnanosti patrí „rastúce sociálne napätie, sociálnu krízu, zhoršovanie zdravia, nárast chudoby, krízu rodinného a komunitného života, nárast kriminality a ďalších spoločensky nežiaducich javov - sociálne rizikových fenoménov.“ Odsúdený má problém aj po výkone trestu nájsť si zamestnanie. Aj keď v rámci výkonu trestu získa isté kvalifikačné predpoklady (prostredníctvom vzdelávania odsúdených, alebo aj pracovným zaraďovaním), často je u zamestnávateľa vyžadovaná trestná bezúhonnosť, čo klienta stavia do pozície neuplatniteľného na trhu práce. Bez príjmu zo zárobkovej činnosti sa človek znova ocitá pod hranicou chudoby, čo ho núti „zarobiť“ si na svoje živobytie pre neho jedinou schodnou cestou - kriminalitou. V roku 2013 bol realizovaný výskum, kde boli realizované rozhovory s odsúdenými po výkone trestu odňatia slobody. Zistilo sa, že práve ich nízka kvalifikácia, ale najmä skutočnosť, že boli odsúdení, sa podpísala pod ich neschopnosť zamestnať sa. Otázka pre odbornú verejnosť by teda mala znieť, akým spôsobom si majú bývalí odsúdení zabezpečiť svoje živobytie bez páchania trestnej činnosti, keď sú kvôli faktu predošlého odsúdenia de facto nezamestnateľní? Riešenie je možné vidieť v liberalizácii požiadaviek zo strany zamestnávateľov na svojich potenciálnych zamestnancov, pričom by nebol podstatný len fakt odsúdenia, ale podstatný by bol konkrétny trestný čin, za ktorý bol páchateľ odsúdený. Pokiaľ charakter odsúdenia nekorešponduje s potrebami výkonu zamestnania, nemal by tento fakt vytvárať na trhu práce pre odsúdeného po výkone trestu bariéry. Nezamestnanosť totiž často vedie k chudobe a chudoba zas tvorí potencionalitu kriminálneho správania.
Rodina a jej podpora
Podpora rodiny, ktorá môže byť aj výsledkom dobre realizovanej postpenitenciárnej starostlivosti, môže odsúdenému postaviť základný kameň jeho úspešnej sociálnej adaptácie. L. Suchá (2012) uvádza, že rodina, ktorá má člena po výkone trestu odňatia slobody, by sa mala zamerať na svoje nové rodinné usporiadanie, opätovné včlenenie odsúdeného do každodenného rodinného života a do spoločnosti, mala by pracovať na svojich vzťahoch s odsúdeným a snažiť sa odpustiť mu, mala by umožniť odsúdenému vrátiť sa do svojej role v rodine a k z nej vyplývajúcim povinnostiam a pod. Práve pomoc a podpora zo strany rodiny môže asi najvýraznejšie ovplyvniť sociálno-adaptačný proces odsúdeného po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Okolie a sociálne vylúčenie
Spoločnosť kriminálnikov z pochopiteľných dôvodov stavia na svoj okraj. Má strach z toho, že sa ľahko môžu navrátiť k trestnej činnosti, že je v nich akoby „zakódovaná“ a pritom si často ani neuvedomuje, že práve týmto prístupom ich odsudzuje na recidívne konanie. Spoločnosťou odmietnutý odsúdený, ktorý si svoj trest aj odpykal, nemá potom inú možnosť, len integrovať sa do sociálneho prostredia, ktoré ho prijme a to je z veľkej miery také, ktoré je tvorené tiež ľuďmi s narušenou schopnosťou sociálnej adaptácie. V takomto prostredí je pre jeho člena prirodzené správanie odporujúce všeobecne prijatým normám majoritnej spoločnosti, čo zvádza klienta k opätovnému páchaniu trestnej činnosti ako výsledku adaptácie sa do jediného prostredia, ktoré ho prijíma. Úlohou postpenitenciárnej starostlivosti by malo byť práve vynímať odsúdených po výkone trestu z rizikových prostredí a snažiť sa integrovať ich v intaktnej populácii. Je to možné len spojením práce s odsúdeným s prácou so spoločenským prostredím, do ktorého sa má navrátiť.
Formy postpenitenciárnej starostlivosti
Medzi formy postpenitenciárnej starostlivosti patria:
- Sociálna kuratela.
- Probačná a mediačná služba.
- Projekt ŠNN a integrácia penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti.
Sociálna kuratela
Podstatné miesto v postpenitenciárnej starostlivosti má aj sociálna kuratela. Tá je upravená v Zákone č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kurately. Ten ju definuje ako „súbor opatrení na odstránenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby a poskytovanie pomoci v závislosti od závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa nachádza dieťa alebo plnoletá fyzická osoba.“ (§1/3) Podobne vymedzuje sociálnu kuratelu aj L. Lešková (2012), podľa ktorej je úlohou kurátora pôsobenie zacielené na riešenie vzniknutých problémov, ak aj spoločne s klientom hľadať adekvátne riešenia na neutralizáciu alebo aj úplné odstránenie problémov, ak požiada o pomoc pri riešení nepriaznivej životnej situácie. Práca sociálneho kurátora s osobou po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody je vymedzená do niekoľkých oblastí. Prvou je sociálne poradenstvo zamerané hlavne na poskytovanie informácií o možnostiach riešenia sociálnej situácie. Tiež je v rámci sociálnej kurately potrebné pomôcť klientovi pri návrate do rodiny, pokiaľ ju má. Nakoľko často odsúdení disponujú nízkou kvalifikačnou úrovňou, mal by sociálny kurátor spolu s odsúdeným hľadať aj možnosti pri pokračovaní prípravy na povolanie. Odsúdení často po prepustení na slobodu disponujú len minimom prostriedkov a ocitajú sa v hmotnej núdzi. Nakoľko však niekoľko rokov až desaťročí žili v sociálnej izolácii, často nevedia, ako môžu tento svoj problém riešiť. Okrem toho môže sociálny kurátor na uľahčenie resocializácie osôb po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby poskytnúť resocializačný príspevok. Mal by byť použitý hlavne na účel vybavenia osobných dokladov a zabezpečenia nevyhnutných vecí osobnej potreby. Požiadať oň môže odsúdený, ktorého výkon trestu odňatia slobody alebo výkon väzby trval viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní, pričom sa musí uchádzať aj o pomoc orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri začlenení do života. Žiadosť musí podať do ôsmich pracovných dní odo dňa prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby. Jeho suma je maximálne vo výške 40 % sumy životného minima. Nemusí sa však vždy poskytnúť len v peňažnej forme. Ak je to pre naplnenie jeho účelu výhodnejšie, môže sa využiť jeho vecná, alebo kombinovaná forma.
Probačná a mediačná služba
Popri sociálnej kuratele má svoje miesto v postpenitenciárnej starostlivosti aj probačná a mediačná služba. Ako uvádza D. Květenská (2009, s. 227), táto má dve hlavné oblasti činnosti - probáciu (dohľad…)
Projekt ŠNN a integrácia penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti
Cieľom projektu ŠNN je v rámci znižovania vplyvu rizikových faktorov sociálneho vylúčenia postupný ústup od preferovania neefektívnej koncepcie oddeleného odstraňovania rizikových faktorov sociálneho vylúčenia v rámci penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti na integrovanejší systém. Dnešnou realitou je, že resocializácia po prepustení z výkonu trestu zlyháva z pohľadu zainteresovaných subjektov na schopnosti vybudovať si vzťah s klientom, ktorý by viedol k cielenej práci pri riešení sociálnych problémov. Prvé dni po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sú z pohľadu napĺňania základných životných potrieb (ubytovanie, strava, základná osobná hygiena) mimoriadne kritické. Je preto potrebné, aby prepustená osoba resp. Mapa aktualizovaná v určitých periódach bude slúžiť ako jednoduchý informačný zdroj pre sociálnych pracovníkov ústavov na výkon trestu odňatia slobody (pracujúcich s odsúdenými pred ich prepustením), prepúšťaných odsúdených a ich najbližších. Mapa bude obsahovať len informácie o poskytovateľoch sociálnych služieb krízovej intervencie zabezpeču...
Leško, Šimečka, Kostolný, Hudák: Ako zachrániť demokraciu
Ukončením výkonu trestu a prepustením na slobodu sa dosah odborníkov projektu, ktorí s odsúdeným pracovali končí. Niektorí prepustení sú schopní sa vlastnými silami a s podporou svojej rodiny a society začleniť do života, no nie všetci majú toto šťastie. Sú aj takí, a nie je ich málo, ktorí potrebujú odbornú podporu aj po prepustení.
Zavŕšenie resocializačného procesu a možnosť overenia jeho úspešnosti prichádza práve v podobe postpenitenciárnej starostlivosti. Postpenitenciárna starostlivosť nie je na Slovensku povinná, prepustený ju môže ale nemusí využiť. Problém nastáva, ak sa pre prepusteného ktorý ju potrebuje stáva nedostupnou, napr. z dôvodu nedostatku kvalitných postpenitenciárnych služieb, nedostatočného geografického pokrytia, finančnej náročnosti a pod.
Čo je postpenitenciárna starostlivosť?
Ide o starostlivosť o osoby, ktorým skončil výkon trestu odňatia slobody alebo boli podmienečne prepustené. Status odsúdeného sa mení na prepusteného, čím sa menia aj jeho potreby. Postpenitenciárnu starostlivosť môžeme charakterizovať ako komplexné využívanie rôznych foriem, metód a techník pomoci, ktoré slúžia na pozitívnu adaptáciu do spoločnosti a opätovnú socializáciu osoby po prepustení, rešpektujúc jej individualitu. Adaptácia ako proces, výsledkom ktorého je prispôsobenie sa prostrediu na slobode je nezvratná, takmer každý prepustený sa nejakým spôsobom na prostredie adaptuje.
tags: #postpenitenciarna #starostlivost #instit