Všetko o učebných pomôckach a didaktickej technike v modernom vzdelávaní

Vzdelávanie prešlo v priebehu histórie výraznými zmenami, pričom sa neustále hľadajú efektívnejšie spôsoby, ako sprostredkovať poznatky žiakom a študentom. Jedným z kľúčových prvkov úspešného vyučovacieho procesu je využívanie učebných pomôcok a didaktickej techniky. Tento článok sa zameriava na definíciu, klasifikáciu, funkcie a význam týchto prostriedkov v kontexte moderného vzdelávania.

Vymedzenie pojmu učebná pomôcka a didaktická technika

Učebné pomôcky sú materiálne prostriedky, ktoré slúžia na sprostredkovanie učiva žiakom a študentom názornou formou. Ich cieľom je uľahčiť pochopenie abstraktných konceptov, konkretizovať učivo, motivovať žiakov a zefektívniť vyučovací proces. Umožňujú tak dokonalejšie, rýchlejšie a komplexnejšie osvojenie si poznatkov. Všetky javy a objekty sveta nemôžu byť priamo sprítomnené iba slovne, opisom.

Učiteľ preto siaha po takých prostriedkoch, ktoré „približujú to, čo je ďaleké, zväčšujú to, čo je nepatrné, zmenšujú to, čo je veľmi veľké, spomaľujú to, čo je rýchle, zrýchľujú to, čo je pomalé, odhaľujú to, čo je skryté, konkretizujú to, čo je abstraktné, sprítomňujú to, čo je dávno minulé, fixujú to, čo je prchavé, sprehľadňujú to, čo je príliš zložité.“

Didaktická technika plní tie isté úlohy ako učebné pomôcky, avšak realizuje ich prostredníctvom rôznych prístrojov a technických zariadení, ako sú film, zvukové prístroje, výpočtová technika, dataprojektory a iné. Využitie didaktickej techniky pri výchove a vzdelávaní detí s poruchami učenia je obzvlášť dôležité.

Materiálne didaktické prostriedky (MDP)

Materiálne didaktické prostriedky (MDP) sú súbor predmetov, slúžiaci k didaktickým účelom, to znamená, že pôsobia v spojení s obsahom alebo metódami a formami k dosiahnutiu stanovených cieľov vyučovacieho procesu priamo, alebo vytvárajú vhodné podmienky. V užšom poňatí sem patria učebné pomôcky a didaktická technika. V širšom zmysle sem patrí: školská budova, výukové, účelové priestory, vybavenie školy.

Cieľom MDP je napomáhať k dosiahnutiu cieľov vyučovacieho procesu vytvorením vhodných podmienok pre optimálne osvojovanie stanoveného učiva. Pomocou MDP môže učiteľ dávkovať učebné informácie, organizovať ich vnímanie a spracovanie, riadiť priebeh a sled učebných činností, získavať spätné informácie. MDP napomáhajú pri kvalitatívnom i kvantitatívnom rozvoji poznania žiaka pri vytváraní podmienok pre optimálny priebeh individuálneho poznávacieho procesu s ohľadom na psychický vývoj, skúsenosti, schopnosti a individuálne zvláštnosti žiaka. MDP učivo prezentujú, konkretizujú a znázorňujú, čím plnia funkciu pri rozvoji predstáv a vytváraní pojmov. Prostredníctvom MDP sa rozvíja žiakova aktivita, samostatnosť, tvorivosť, prispieva sa k vytváraniu postojov, návykov schopností a celkovému formovaniu žiaka.

Materiálne didaktické prostriedky sa členia na:

• učebné pomôcky textové v tlačenej alebo v elektronickej podobe (učebnice, učebné texty, pracovné zošity, literárne a iné texty)
• učebné pomôcky predmetné (reálne), obrazové (ikonické) a zvukové (fonické), audiovizuálne
• technické prostriedky (zariadenia učební, stroje a prístroje, nástroje a technické pomôcky, materiál)

Materiálne didaktické prostriedky spolu s prostriedkami nemateriálnymi (imateriálnymi, nehmotnými) predstavujú vyučovacie - didaktické prostriedky. Medzi imateriálne prostriedky zaraďujeme všetky organizačné vyučovacie formy, vyučovacie metódy, poznatky učiteľa, ale aj pedagogické, psychologické poznatky a skúsenosti učiteľa, základné poznatky žiakov všeobecného charakteru, vstupné poznatky žiakov daného vyučovacieho predmetu, prípadne poznatky ďalších predmetov predstavujúce potvrdenie už získaného poznatku alebo jeho rozšírenie.

Rozdelenie učebných pomôcok a didaktickej techniky

Učebné pomôcky a didaktickú techniku možno rozdeliť podľa rôznych kritérií:

Podľa vzťahu k výučbe

Podľa vzťahu k výučbe materiálne didaktické prostriedky delíme na učebné pomôcky a technické prostriedky.

• Učebné pomôcky (médiá): Je každý materiálny prostriedok, ktorý informuje o predmetoch, javoch, skutočnej, originálnej forme, alebo didakticky upravenej, ak pre priestorovú komplikovanosť, časovú náročnosť sa nedá predmet použiť v skutočnej reálnej podobe, jav a proces realizovať v skutočných podmienkach. Pomôcky majú teda vždy bezprostredný vzťah k učivu ako zdroj informácie, sú vždy obsahom priamo determinované. Vo vyučovacom procese učebné pomôcky väčšinou zastávajú funkciu znázorňovania učiva. V podstate ide o nosiče informácií súvisiacich s učivom. Pod informáciou sa tu chápe dôležitý poznatok (učivo) alebo oznam (pokyny na spracovanie).
• Technické prostriedky: Sú všetky tie predmety, prístroje a zariadenia, pomocou ktorých sa niektoré učebné pomôcky realizujú. Nemajú bezprostredný vzťah k učivu. Sú prostriedkami, ktoré majú vo vyučovacom procese pomocnú úlohu. Medzi technické prostriedky patrí tzv. didaktická technika. Sú to tie technické prostriedky, ktoré umožňujú prezentáciu obrazových médií alebo sú prostriedkami riadenia a kontroly učebných postupov. Optimalizujú použitie obrazových pomôcok. Vzhľadom na vyučovacie metódy majú určujúci význam v tom, aká obrazová pomôcka sa prostredníctvom didaktickej techniky vo výučbe použije. Súčasťou didaktickej techniky sú tzv. audiovizuálne pomôcky, sú to tie technické prostriedky, u ktorých sa synchrónne využíva obraz a zvuk. Tento typ didaktickej techniky umožňuje reprodukciu vizuálno-auditívnych pomôcok, ako je zvukový film, televízny film, ozvučené diafilmy, spätnoväzebné zariadenia a pod.

Podľa spôsobu práce

• Demonštračné pomôcky: Používa učiteľ na riadené pozorovanie všetkými žiakmi triedy.
• Žiacke pomôcky: Používajú jednotliví žiaci alebo malé skupiny žiakov pri individuálnej práci.

Podľa miery abstraktnosti a konkrétnosti (Čiperová, 1982)

• Reálne pomôcky: Pôvodné objekty (prírodniny, výrobky, nástroje, prístroje, umelecké diela a pod.) a upravené objekty (stroje v reze). Žiaci tak získavajú jasné a neskreslené predstavy. Objekty živej a neživej prírody možno pozorovať priamo v prírode, možno ich demonštrovať v kútiku živej prírody - akváriá, teráriá. Pri práci s nimi využíva žiak viacero zmyslov, komplexnejšie poznáva pozorované predmety.
• Predmetné zobrazenia reálií: Modely, diapozitívy, filmy, videozáznamy, fotografie, obrazy.
• Schématické zobrazenia: Schémy, diagramy, grafy, tabuľky, ktoré zámerne vyčleňujú len podstatné vlastnosti a vzťahy v určitom (napr. priestorovom alebo časovom) členení.
• Symbolické znázornenia a vyjadrenia: Poznanie objektov skutočnosti, ktoré zastupujú triedy predmetov, vlastností, vzťahov a pod.

Podľa ľudských zmyslov, na ktoré pôsobia

• Auditívne (sluchové) pomôcky: Gramofón (DT), gramofónová platňa (UP), magnetofón a magnetofónová páska (DT). Zvukové pomôcky - hudobné nástroje, gramofón, magnetofón, rádio - pomáhajú zreálňovať tie poznatky, ktoré sa už žiaci naučili a rozvíja ich senzomotorickú schopnosť.
• Vizuálne (zrakové) pomôcky: Učebnica, fotografia, výkres, projekt.
• Taktilné (hmatové) pomôcky: Reálie, modely. Reliéfové obrazy, mapy, Brailovo písmo - umožňujú na základe hmatu porovnávať a poznávať predmety.
• Audiovizuálne (zvukovo-zrakové) pomôcky: Televízor (DT), televízny program (UP), film, videomagnetofón.

Základné skupiny učebných pomôcok podľa Petríka (1993)

• Reálne - pôvodné predmety: Prírodniny v pôvodnom stave (nerasty, živočíchy, rastliny), upravené preparáty, výrobky v pôvodnom stave (vzorky polo/výrobky, nástroje, prístroje, stroje, umelecké diela), upravené výrobky. Žiaci tak získavajú jasné a neskreslené predstavy. Objekty živej a neživej prírody možno pozorovať priamo v prírode, možno ich demonštrovať v kútiku živej prírody - akváriá, teráriá. Pri práci s nimi využíva žiak viacero zmyslov, komplexnejšie poznáva pozorované predmety.
• Modely: Trojrozmerné pomôcky - zámerne zjednodušované na uľahčenie vnímania informácie.
• Dvojrozmerné zobrazenia: Sprístupňujú javy a predmety v konkrétnej podobe alebo v grafickom znázornení - prezentované priamo (nástenné obrazy, schémy, fotografie, diagramy, mapy) alebo pomocou didaktickej techniky (veľkoplošné diapozitívy - priesvitky premietané pomocou spätného projektoru, diapozitívy, rôzne statické alebo dynamické obrazy so zvukom alebo bez zvuku, televízia, výpočtová technika).
• Zvukové pomôcky: Zvukové záznamy realizované mechanicky (gramofónové platne), opticky (film), magnetickou stopou (magnetofónový záznam, videozáznam) alebo digitálne (CD - kompletný disk, počítačový program pre akustický výstup).
• Textové pomôcky: Učebnice a učebné texty, pracovné materiály (pracovné zošity, návody na meranie a pokusy, zbierky úloh, tabuľky, atlasy) a doplnková literatúra.
• Špeciálne pomôcky: Špecifikujúci charakter jednotlivých vyučovacích predmetov (experimentálne súpravy, materiálne vybavenie školských laboratórií, pracovné pomôcky).

Rozdelenie didaktickej techniky (Petrík, 1993)

• Zobrazovacie premietacie plochy: Tabule (klasické, drevené, magnetické, plexisklové, svetelné, hobrové) a plochy pre premietaný záznam (reflexné, určené pre prednú projekciu - difúzne, perličkové, smerové) alebo priesvitné premietacie plochy určené pre zadnú projekciu (napr. prenosné zariadenie pre dennú projekcie DIAFLEX). Školská tabuľa - možno ju využiť na písanie, kreslenie, náčrty, rysovanie. Jej prednosť spočíva v tom, že jej použitím na hodine reagujeme na vzniknutú situáciu. Je správne, ako sa pri kreslení na tabuľu využívajú farebné kriedy. Okrem klasickej tabule sa používa aj magnetická, flanelová a plexisklová. Sú pri nich rôzne variabilné možnosti použitia.
• Projekčná (premietacia) technika: Zariadenia pre statickú projekciu (diaprojektory, spätné projektory, epiprojektory, rôzne ich pomocné zariadenia napr. adaptéry, meniče, časové snímače, prehliadačky) a zariadenia pre dynamickú projekciu (filmové projektory pre 8 alebo 16 mm film, videoprojektory). Rôzne pomocné zariadenia (prevíjačky, prehliadačky, lepičky a pod). Pomôcky na premietanie statických a dynamických obrazov - diafilmy a diapozitívy, dataprojektor, episkopické premietanie, nemý a zvukový film, TV, video, DVD - vhodne dopĺňajú pozorovanie reálnej skutočnosti, oproti nej majú rozličné prednosti.
• Zvuková technika: Gramofóny, magnetofóny, rozhlasové prijímače, slúchadlové súpravy a ich pomocné príslušenstvo (mikrofóny, reproduktory, zosilňovače).
• Televízna technika: Súbor prístrojov a zariadení, ktorých účelom je snímanie, spracovanie, záznam reprodukcia televízneho obrazu - videokamery, magnetoskopy (videomagnetofóny) a videogramofóny, televízne prijímače a monitory, strihové a režijné jednotky, veľa ďalších pomocných zariadení.
• Vyučovacie technické systémy na báze nových informačných technológií: Videosystémy, školské mikropočítače, terminálové učebne, počítačové siete, manipulátory, roboty, integrované systémy, videotechniky, telekomunikačnej a výpočtovej techniky.
• Zariadenia na reprodukciu textov a obrazov: Kopírovacie stroje.
• Masovokomunikačné prostriedky: Verejná televízia, rozhlas.
• Výpočtová technika: Mikropočítače, počítačové siete a pod.
• Vedecko-informačná technika: Mikrofiše a pod.
• Aparatúra priestorového obrazu: Stereoprojektory, holografia.

Ak sa vo vyučovacom procese používa súčasne viac ako 2 technické vyučovacie prostriedky (t.j. médiá - napr. učebnica, reálie, diaprojektor), hovorí sa o multimediálnom vyučovaní.

Funkcie učebných pomôcok a didaktickej techniky

Učebné pomôcky a didaktická technika zohrávajú vo vyučovacom procese viacero dôležitých funkcií, ktoré definoval Petlák:

• Informatívna funkcia: Poskytujú žiakom informácie o vzťahoch a súvislostiach v učive, umožňujú pochopiť podstatu javov a procesov. Učebné pomôcky a didaktická technika majú pre žiaka veľký informačný význam (informujú ho o vzťahoch, súvislostiach, umožňuje pochopiť podstatu).
• Formatívna funkcia: Rozvíjajú tvorivú činnosť žiakov a ich zmyslové poznávacie procesy.
• Inštrumentálna funkcia: Sú nástrojom, pomocou ktorého žiak získava nové vedomosti, zručnosti a návyky.
• Motivačná funkcia: Podnecujú záujem žiakov o učenie a aktivizujú ich k učebnej činnosti. Zvyšujú záujem žiakov o učivo a motivujú ich k aktívnej účasti na vyučovaní.
• Systematizujúca funkcia: Prispievajú k zaraďovaniu vedomostí do určitého systému.
• Názorná funkcia: Pôsobia na zmysly žiakov a umožňujú im konkrétnejšie pochopenie učiva. Umožňujú názorné zobrazenie učiva, čím uľahčujú jeho pochopenie. K tomu je potrebná dokonalá činnosť učiteľa, jeho pedagogicko-psychologická spôsobilosť a tvorivosť.

Okrem týchto funkcií plnia učebné pomôcky aj funkciu ilustračnú, demonštračnú, precvičovaciu, aplikačnú, kontrolnú (plnia funkciu spätnej väzby, informujú žiaka o tom ako chápe učivo), výchovnú a racionalizačnú.

Použitie učebných pomôcok a didaktickej techniky vo vyučovacom procese súvisí najmä s didaktickou zásadou názornosti. Prvý túto zásadu zdôvodnil a prepracoval J. A. Komenský - sformuloval zlaté pravidlo pre učiteľa: „Všetko nech sa predkladá všetkým zmyslom, nakoľko je to len možné.“ Učebné pomôcky a didaktická technika uľahčujú pochopiť abstraktné prvky učiva, prispievajú k rozvoju myslenia, môžu zintenzívniť motiváciu žiaka. Svoju úlohu plnia didaktické prostriedky lepšie, čím viac zmyslových orgánov umožnia zapájať do poznávacieho procesu.

Zapamätanie si informácií

Podľa Fredmana (1971) si priemerný človek zapamätá približne:

Čím rozmanitejšie sa človek učí, tým je účinnosť zapamätania vyššia.

Požiadavky na učebné pomôcky a didaktickú techniku

Tvorba, výber a použitie učebných pomôcok a didaktickej techniky by mali vychádzať z cieľov vyučovacieho procesu, učiva, rešpektovať didaktické zásady a pomáhať efektívne realizovať vyučovacie metódy. Mali by utvárať ucelený systém, kde vedeckú úlohu zohráva (zatiaľ) učebnica.

Pri tvorbe, výbere a používaní je potrebné rešpektovať aj tieto požiadavky:

• Ergonomické: Prihliadanie na antropometrické a psychologické osobitosti učiteľa a žiaka.
• Estetické: Vonkajšia úprava.
• Technické: Bezpečnosť, spoľahlivosť.
• Ekonomické: Prístupná cena.

Ideálna učebná pomôcka a didaktická technika má mať pedagogický a technický efekt čo najväčší a náklady na výrobu a prevádzku čo najnižšie. Učebné pomôcky a didaktická technika sú pre žiakov prostriedkom, pomocou ktorého poznávajú okolitý svet, pre učiteľa sú prostriedkom na zvýšenie efektívnosti vyučovacieho procesu. Je dôležitá aj tvorivosť nielen žiaka, ale aj učiteľa, ktorá sa prejavuje napríklad pri vytváraní pomôcok na vyučovacej hodine. Zhotovovanie pomôcok nemá byť dané príkazom, ale tak, aby si žiak uvedomil, prečo to robí a na čo mu to bude (zmysel svojej tvorby).

Učebnica ako základná učebná pomôcka

Učebnica je najdôležitejší materiálny prostriedok vyučovania, učivo je v nej najviac konkretizované. Má vychádzať z učebných osnov. Učebné texty v podobe hlinených tabuliek používali už Sumeri pred viac ako 6000 rokmi. Za zakladateľa teórie učebnice sa pokladá J. A. Komenský - vytvoril prvú ilustrovanú učebnicu Orbis pictus (svet v obrazoch), sformuloval aj teoretické zásady tvorby učebníc (napr. obsah učebnice má byť úplný, dôkladne premyslený, spracovanie učebnice - jasné, presné, prehľadné).

Učebnica má byť primeraná schopnostiam žiaka, pre každý vyučovací predmet má byť jedna učebnica rozplánovaná na celý vyučovací cyklus, rozsah učiva nemá byť veľký (Komenský, 1984). Podľa Zujeva (1986) učebnica má spĺňať funkciu informačnú, transformačnú, systémovú, upevňovania a sebakontroly, sebavzdelávaciu, integrujúcu, koordinujúcu, rozvíjajúcu, výchovnú a motivačnú. Vychádza z vyučovacích cieľov, rešpektovať didaktické zásady. Funkciu textu niektorých vyučovacích predmetov môžu byť aj obrázky. Podľa Zujeva (1996) priemerný rozsah textovej časti dobrých učebníc je 57 %.

Štruktúra učebnice

Typická učebnica by mala obsahovať nasledujúce zložky:

• Základný text: Fakty, pojmy, zákony, teórie, princípy, pravidlá.
• Dopĺňajúci text: Slúži na upevňovanie a prehĺbenie učiva základného textu (dokumenty, štatistické informácie, tabuľky).
• Vysvetľujúci text: Používa sa najmä pri samostatnom štúdiu žiaka (úvod k učebnici, poznámky, vysvetlivky, komentáre, prehľady noriem, skratky).
• Aparát organizácie osvojovania: Zložka učebnice, ktorej úlohou je stimulovať, usmerňovať poznávaciu činnosť žiaka (úlohy, návody, tabuľky, cvičenia, názvy, rozličné vyznačenia tlačou - napr. označenie, druh písma).
• Ilustrovaný materiál: Má zintenzívniť poznávací, estetický, emocionálny vplyv na žiaka (obrázky, fotografie, piktogramy, typ písma, formát učebnice, druh väzby, titulný list a pod.).
• Orientačný aparát: Vysvetlivky, obsah, prílohy, odkazy.
• Motivačný úvod: Na začiatku každej kapitoly.
• Zhrnutie učiva: Mal by nasledovať autotest (jeho výsledky vhodné na koniec učebnice), úlohy na domácu prípravu žiaka, podnety na rozmýšľanie, literatúra (obsahujúca bibliografické údaje, stručné rešerše). Základné učivo by malo byť odlíšené od ostatného.

Hodnotenie učebníc

Pre hodnotenie kvality učebníc sa používajú rôzne metódy:

• Experimentálne metódy: Pomocou pedagogického experimentu (napr. v experimentálnej triede).
• Expertné metódy: Hodnotí sa primeranosť, metodické spracovanie, zaujímavosť a zložitosť učebníc na základe výrokov skupín expertov. Používa sa škála (+2, +1, 0, -1, -2). V dotazníku je vhodné zaradiť otvorené otázky (napr. „Čo sa vám na učebnici najviac páči? Aké opatrenia odporúčate vykonať na skvalitnenie učebníc?“) a požiadať o konkrétne pripomienky.
• Štatistické metódy: Skúmajú sa rozličné parametre učiva (primeraný rozsah textu na 1 vyučovaciu hodinu), meria sa obťažnosť (jazyková a obsahová zložitosť pre potenciálneho čitateľa) učebného textu. Zisťuje sa aj čitateľnosť textu.

Učebnice sa tvoria väčšinou dlhý čas, preto často obsahujú staré informácie. Starší žiaci by mali používať pri štúdiu aj monografie, odborné a vedecké časopisy, zborníky vedeckých konferencií a internet.

Technológia vzdelávania a moderné prístupy

Technológia vzdelávania sa v najužšom chápaní považuje za vedu zaoberajúcu sa uplatňovaním technických prostriedkov vyučovania, najmä moderných, vo vzdelávaní. V najširšom chápaní je to veda zaoberajúca sa projektovaním, realizáciou a hodnotením akýchkoľvek vzdelávacích systémov. Niekedy sa považuje za samostatnú pedagogickú disciplínu, inokedy za hraničnú či interdisciplinárnu vedu. V podstate sa považuje za didaktickú vedu (ale západné krajiny didaktiku v zmysle nášho chápania nepoznajú).

Zohľadnenie zmyslového vnímania žiakov

Je dôležité si uvedomiť, že žiaci sa učia rôznymi spôsobmi a preferujú rôzne zmyslové modality. Preto je dôležité používať rôznorodé učebné pomôcky a didaktickú techniku, ktoré oslovujú rôzne zmysly:

• Sluchový typ: Pre niektorých žiakov je dôležité niečo počuť, aby si to zapamätali (20 % z celkového zapamätania si poznatkov).
• Hmatový typ: Pre niektorých žiakov je dôležité mať predmet v ruke, zistiť jeho tvar a povrch (70 % z celkového zapamätania si poznatkov).
• Zrakový typ: Niektorí žiaci potrebujú vidieť, a preto sú pre nich didaktické pomôcky ako film, nástenné mapy, ilustrácie vhodnou pomôckou (40 % z celkového zapamätania si poznatkov).
• Kinetický typ: Žiak potrebuje niečo zažiť na vlastnej koži, čiže si to vyskúšať, experimentovať (90 %).
• Zrakovo-sluchový typ: Žiak potrebuje súčasne aj počuť, aj vidieť daný objekt, vzťah, symbol, jav (50 %).

Význam učebných pomôcok pre žiakov s poruchami učenia

Použitie didaktickej techniky je dôležité pri výchove a vzdelávaní detí s poruchami učenia. Učebné pomôcky sú pre žiakov prostriedkom, pomocou ktorého poznávajú okolitý svet.

Vyučovanie pomocou počítačov

Výpočtová technika ovplyvňuje riadenie školstva, školy, riadenie vyučovacieho procesu učiteľom, samoštúdium a využívanie voľného času žiakmi. Počítačom je možné riadiť plánovanie vyučovacieho procesu.

Výhody používania počítačov vo vyučovacom procese:

• Individualizácia vyučovania (učivo, metódy, čas).
• Motivácia žiakov (rôzne výzvy, pochvaly, poďakovania).
• Objektívnosť hodnotenia žiakov.

Nevýhody používania počítačov vo vyučovacom procese:

• Zdravotné problémy (poruchy zraku, deformácie chrbtice, neurózy).
• Zníženie socializácie žiakov (potlačenie medziľudskej komunikácie, redukcia hovorenej reči).
• Absencia priameho pozorovania.
• Problém rozvoja žiakov v afektívnej oblasti (najmä citovej výchovy, formovania hodnotového systému).
• Problémy s rozvojom tvorivosti.
• Znevýhodnenie dievčat.
• Zníženie možnosti šancí vzdelávať sa (nie každý má počítač).

Počítač môže dať žiakovi nezištne svoje vedomosti, ale city a lásku musia dať žiakovi ľudia.

Programové vyučovanie

Programové vyučovanie (B. F. Skinner) rozkladá učivo na rad postupných, logicky na seba nadväzujúcich krokov - jednotiek učiva, ktorými žiak postupne prechádza. V každom kroku sa od žiaka požaduje vnútorná i vonkajšia aktivita. Programové vyučovanie priebežnou a ustavičnou kontrolou aktivizuje žiaka na ďalšie učenie.

Zásady programového vyučovania:

• Zásada malých krokov.
• Zásada aktívneho reagovania.
• Zásada bezprostredného upevňovania - spätnej väzby, overovania, kontroly.
• Zásada individualizácie - rešpektovanie individuálnych osobitostí žiaka, najviac jeho schopností, nadania, rýchlosti.
• Zásada hodnotenia a vylepšovania programu - program sa ustavične preveruje v praxi (zisťuje sa, čo robí žiakovi problémy a pod.).

Tri hlavné druhy vyučovacích programov sú lineárny (tvorca B. R. Skinner), vetvený (tvorca N. A. Crowder) a zmiešaný (kombinácia lineárneho a vetveného programu, napríklad Sheffieldský program).

tags: #pojem #ucebna #pomocka