V súčasnosti sa téma inkluzívneho vzdelávania stáva čoraz bežnejším štandardom v mnohých krajinách. Na Slovensku sa však stále nachádza v počiatočnej fáze implementácie. Odborná aj laická verejnosť už roky volá po zohľadnení potrieb individuálneho prístupu k žiakom vo výučbe na školách. Dobrou správou je, že s inkluzívnym vzdelávaním konečne počíta aj novela školského zákona, ktorá prvýkrát definuje pojem inkluzívne vzdelávanie a dostáva ho do princípov vzdelávania.
Inklúzia vs. Integrácia: Rozdiel v prístupe
Veľmi často sa v poslednom období skloňuje pojem „inkluzívne vzdelávanie“, ale už málokto spája tieto moderné slová so základnými ľudskými právami. Predtým než sa pustíme do nudného právneho rozboru zastavme sa na chvíľu nad pojmami inklúzia a integrácia. Často sa tieto pojmy zamieňajú. Ak sa pozrieme na definície, zistíme, že integrácia predpokladá umiestňovanie žiakov so zdravotným postihnutím do hlavného vzdelávacieho prúdu, kde sa od nich očakáva, že sa prispôsobia existujúcej výučbe a organizácii školy. V rámci integrácie je teda primárne na dieťati, aby sa prispôsobilo, to bremeno leží na ňom, resp. Naproti tomu inklúzia predpokladá, že sa špecifickým potrebám žiakov so zdravotným postihnutím prispôsobí samotný vzdelávací systém. Od dieťaťa, resp. rodičov sa tak neočakáva, že budú prinášať riešenia a budú sa prispôsobovať, čo je veľmi ťažké a niekedy aj nemožné, ale naopak, očakáva sa od školy, že riešenie nájde a zrealizuje do praxe. To bremeno tak v prípade inklúzie leží na škole, resp. na štátnych orgánoch.
Keď hovoríme o inklúzii, nejde len o deti so zdravotným postihnutím. Napríklad orgán OSN, konkrétne Výboru OSN pre práva dieťaťa, ktorý interpretuje Dohovor OSN o právach dieťaťa, uviedol, že inklúzia zahŕňa všetky deti, celú rozmanitú ľudskú rodinu, nielen deti so zdravotným postihnutím, či deti nadané, alebo deti rómske. Zároveň platí, že ak berieme inklúziu vážne, tak všetky deti by mali byť vzdelávané spoločne, vždy tam, kde je to možné, a to bez ohľadu na ich odlišnosti. Podľa štandardov OSN by náš vzdelávací systém nemal chápať deti so zdravotným postihnutím ako problém, ktorý je potrebné nejakým spôsobom vyriešiť. Tento prístup je úplne odlišný od toho, aký zažíva veľa rodičov v slovenskej realite.
Integrácia kladie bremeno prispôsobenia sa na dieťa alebo jeho rodičov, zatiaľ čo inklúzia presúva túto zodpovednosť na školu a štátne orgány. Inklúzia sa netýka len detí so zdravotným postihnutím, ale všetkých detí, celej rozmanitej ľudskej rodiny, vrátane detí nadaných alebo rómskych. Všetky deti by mali byť vzdelávané spoločne, vždy keď je to možné, bez ohľadu na ich odlišnosti. Vzdelávací systém by nemal vnímať deti so zdravotným postihnutím ako problém, ktorý treba vyriešiť, ale ako súčasť rozmanitej školskej populácie.
Právo na vzdelanie a medzinárodné dohovory
Je dôležité zdôrazniť, že princíp inkluzívneho vzdelávania sa úplne vylučuje so segregovaným (oddeleným) vzdelávaním v špeciálnych školách. Z pedagogického hľadiska sa pri inkluzívnom vzdelávaní zdôrazňuje rozmanitosť školskej populácie. Rôznorodí žiaci totiž môžu vytvoriť také školy, ktoré budú oveľa citlivejšie k ich konkrétnym potrebám. Zároveň sa predpokladá, že rozmanitosť môže vychovať tolerantnejšiu generáciu. Inkluzívne vzdelávanie pomáha búrať sociálne bariéry a stigmu okolo ľudí so zdravotným postihnutím, deti si môžu vytvoriť sociálne vzťahy či priateľstvá na celý život.
Inkluzívne vzdelávanie súvisí so základným právom na vzdelanie. Právo na vzdelanie garantuje naša Ústava a celý rad medzinárodných dohovorov o ľudských právach. Najdôležitejším a aj najprogresívnejším je Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, o ktorom bude reč nižšie. Právo na vzdelanie sa považuje za kľúčové základné právo každého človeka, pretože vzdelávanie je považované za nevyhnutný prostriedok pre realizáciu iných ľudských práv. Napríklad iba vďaka vzdelaniu sa môžu ľudia vymaniť z chudoby, pretože súvisí so zamestnaním, a teda aj s právom na prácu. Vďaka vzdelaniu sa môžu ľudia podieľať na správe vecí verejných, napríklad prečítať si noviny, zaujať politický postoj a ten obhajovať.
Skôr než sa zameriame na právo na vzdelanie v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, predstavme si stručne dva dôležité dokumenty OSN, ktoré formovali diskusiu o práve na vzdelanie v inkluzívnom prostredí. V roku 1993 prijala OSN tzv. Štandardné pravidlá pre vyrovnanie príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím a v pravidle čl. 6 sa zaoberala aj otázkou vzdelávania ľudí so zdravotným postihnutím. Vidíme, že tento dokument používa ešte pojem integrácia. To vôbec nevadí, dôležité je, že už v tej dobe tieto pravidlá predpokladali reformu, pretože cieľom bolo, aby žiaci boli pripravovaní na vzdelávanie v hlavnom vzdelávacom prúde. Na tieto Štandardné pravidlá nadviazalo v roku 1994 tzv. Prehlásenie zo Salamanky, ktoré už jednoznačne hovorí nie o integrácii, ale o inklúzii. V bode 1. tohto Prehlásenia je zdôraznená naliehavosť zaistenia vzdelávania všetkých detí, mládeže a dospelých so zvláštnymi vzdelávacími potrebami v rámci bežného vzdelávacieho systému. Ďalej v bode 3. sa zdôrazňuje, aby deti so zdravotným postihnutím boli vzdelávané v bežných školách.
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a inkluzívne vzdelávanie
V Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je právo na vzdelanie upravené v čl. 24. Podľa článku 24 ods. 1 Dohovoru štáty, „[s] cieľom realizovať toto právo bez diskriminácie a na základe rovných príležitostí (…) zaistia začleňujúci vzdelávací systém na všetkých úrovniach“. Slovenský text Dohovoru kostrbato prekladá pojem inkluzívny ako začleňujúci. Jazykoví puristi mi snáď odpustia, ale ja budem naďalej používať pojem inkluzívny, nakoľko ide o právny pojem, ktorý má presný právny obsah. Čo sa týka článku 24 ods. 1, toto ustanovenie znamená, že Slovenská republika musí prehodnotiť svoj vzdelávací systém a zmeniť ho tak, aby bol inkluzívny.
Podľa článku 24 ods. 2 písm. a) Dohovoru pri realizácii práva na vzdelanie štáty zaistia, aby osoby so zdravotným postihnutím neboli z dôvodu svojho postihnutia vylúčené zo všeobecnej vzdelávacej sústavy. Toto je odrazom povinnosti nevylučovať deti so zdravotným postihnutím z hlavného vzdelávacieho prúdu, pokiaľ sú už takto vzdelávané. Ďalej podľa článku 24 ods. 2 písm. b) Dohovoru, má Slovenská republika povinnosť zaistiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali na rovnom základe s ostatnými prístup k inkluzívnemu, kvalitnému a bezplatnému základnému vzdelávaniu a strednému vzdelávaniu v mieste, kde žijú. Toto ustanovenie je prepojené so zákazom diskriminácie a s povinnosťou štátu zaistiť primerané úpravy. Inými slovami, toto ustanovenie hovorí o tom, že deťom so zdravotným postihnutím musia byť upravené podmienky tak, aby mohli byť vzdelávané inkluzívne v hlavnom vzdelávacom prúde. To je možné dosiahnuť rôznymi spôsobmi, napr. Toto ustanovenie je prepojené so zákazom diskriminácie a s povinnosťou štátu zaistiť tzv. primerané úpravy.
Primerané úpravy (v angličtine „reasonable accommodation“) je právny pojem, ktorý čl. Nezaistenie primeraných úprav môže založiť diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia. Podľa čl.
Primerané úpravy a špeciálne vzdelávanie
Keď hovoríme o inkluzívnom vzdelávaní, hovoríme o potrebe prehodnotiť rozsah špeciálneho vzdelávania. V žiadnom prípade nejde o slepé rušenie špeciálnych škôl, ale o postupnú transformáciu vzdelávacieho systému tak, aby deti so špeciálnymi vzdelávacími potrebami mohli byť vzdelávané v hlavnom vzdelávacom prúde. Zároveň musíme mať na pamäti článok 24 ods. 2, písm. Toto ustanovenie predpokladá, že takýmto prostredím môže byť aj napr. oddelená špeciálna škola. Preto nie je pravda, ak Vás bude niekto strašiť tým, že novodobí hlásatelia inklúzie volajú po úplnom rušení špeciálnych škôl, hromadnom prepúšťaní špeciálnych pedagógov a neviem po akých ďalších represáliách. Kdeže, to v žiadnom prípade.
Že je to ťažké? Samozrejme, vzdelávanie v inkluzívnom prostredí je pre pedagógov veľmi náročné. Preto Dohovor v čl. 24 ods. 4 zaväzuje štát k tomu, aby zamestnal ako učiteľov aj ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí poznajú Braillovo písmo a znakovú reč, a vyškolil učiteľov a personál vo všetkých druhoch vzdelávania tak, aby vedeli poskytnúť plnohodnotné vzdelanie pre ľudí s postihnutím. Ak sa učitelia bránia, že nevedia ako majú vzdelávať deti s Downovým syndrómom, tak sa im vôbec nečudujem. Bohužiaľ môže byť celkom bežné, že učiteľ v živote ani nevidel človeka s Downovým syndrómom, nie ešte to, že by ho mal vedieť vzdelávať. To ale nie je chyba učiteľov a riaditeľov škôl, je to primárne chyba štátu, resp. orgánov štátnej správy a samosprávy na úseku školstva. Práve tieto subjekty totižto nesú podľa čl. 24 ods.
Implementácia Dohovoru OSN do školskej legislatívy
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím nebol doposiaľ plne implementovaný do školskej legislatívy. Otázku vzdelávania detí so zdravotným postihnutím upravuje § 29 ods. 10 a 11, § 31 ods. 3, § 144 ods. 2, 3 školského zákona. Aj keď školská legislatíva nebola upravená, aby zodpovedala moderným požiadavkám Dohovoru OSN, je nutné tieto ustanovenia interpretovať v súlade s čl.
V oblasti vzdelávania detí so zdravotným postihnutím je veľmi dôležitý koncept primeraných úprav, ktorý je definovaný vyššie. Školská legislatíva tento koncept jasne neupravuje, ale môžeme sa oprieť o § 144 ods. Toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že budú vytvorené podmienky v špeciálnych školách - taký výklad by bol totižto v rozpore s Dohovorom OSN. Ak budeme interpretovať ustanovenia školskej legislatívy, tak prístup musí byť práve opačný. Podľa pravidiel výkladu základných ľudských práv musíme školskú legislatívu vykladať v súlade s Dohovorom OSN, teda spôsobom, že § 144 ods. 2 školského zákona zaväzuje bežné školy (resp.
Sociálna rehabilitácia ako forma pomoci
Program sociálnej rehabilitácie je vhodnou formou pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým, vrátane vozičkárov. Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je aktivizovať ich vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti. Sociálna rehabilitácia umožňuje ľahšie sa integrovať do spoločnosti a participovať aktívnejšie na jej živote.
Komplexná rehabilitácia
Komplexná rehabilitácia je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti.
- Liečebná rehabilitácia: smeruje k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie.
- Sociálna rehabilitácia: smeruje k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na zdravotné postihnutie.
- Pedagogická rehabilitácia: je zameraná na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím.
- Pracovná rehabilitácia: umožňuje nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta.
Technické prostriedky a interaktívne pomôcky pre osoby s VNP
Technologické pomôcky môžu byť účinné pri rozvoji schopností detí s postihnutím. Ovládače: umožňujú jednotlivcom s VNP dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich. Komunikátory: slúžia ako prostriedok alternatívnej a augmentatívnej komunikácie u jednotlivcov s obmedzenými možnosťami vyjadrovania. Interaktívne pomôcky v Snoezelen miestnosti: stimulujú všetky zmysly a umožňujú deťom s VNP aktívne vyvolávať rôzne podnety a získavať spätnú väzbu na vlastnú aktivitu.
Nové programy práce so žiakmi s VNP
Program W. Strassmeiera: screeningový a zároveň podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov. Bazálna stimulácia: koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Snoezelen: navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania.
Prístupnosť informácií a celoživotné vzdelávanie
Oblasť vzdelávania ľudí s mentálnym postihnutím je jednou z kľúčových, do ktorých rozvoja sa v ZPMP v SR vkladá veľa energie. V posledných rokoch sa intenzívne pracovalo na tvorbe a zlepšovaní vzdelávacích kurzov pre dospelých ľudí s mentálnym postihnutím. Z nášho pohľadu je nesmierna škoda, že vedomosti a zručnosti, ktoré si človek s mentálnym postihnutím osvojí v škole, počas povinnej školskej dochádzky, nemá ďalej kde rozvíjať a udržiavať. Témou prístupnosti zaoberá aj projekt Pathways II. - Informácie pre všetkých: Európske pravidlá tvorby ľahko čitateľných a ľahko zrozumiteľných informácií. Okrem týchto materiálov bude do slovenčiny preložená aj aplikácia Kontrolný zoznam, pomocou ktorej môže ktokoľvek a kedykoľvek vyhodnotiť (ne)prístupnosť svojho informačného materiálu. Napríklad brožúry, ktorá má byť určená ľuďom s mentálnym postihnutím.
Druhou aktivitou projektu je šírenie materiálov medzi odbornú aj laickú verejnosť. V rámci tejto aktivity zrealizujeme tréningový seminár pre odborníkov a ľudí s mentálnym postihnutím. Cieľom semináru bude (okrem iného) naučiť účastníkov vytvárať ľahko čitateľné a zrozumiteľné informácie. Treťou aktivitou projektu sú stretnutia s dôležitými ľuďmi, ktorí majú možnosť zasiahnuť do ďalšieho vývoja celoživotného vzdelávania na Slovensku. Napríklad s odborníkmi či politikmi.
Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím v Bratislave (IPR)
Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím v Bratislave (IPR) má viac ako 60 ročnú tradíciu. Naše zariadenie má celoslovenskú pôsobnosť. Jeho zriaďovateľom je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Cieľom a úlohou odbornej a profesionálnej starostlivosti a prípravy v našom zariadení je vytvoriť pre účastníkov - občanov so zdravotným postihnutím všetky predpoklady, aby po jej úspešnom absolvovaní mohli sa aktívne uplatniť na trhu práce. Ako jediné špecializované zariadenie na Slovensku poskytuje komplexnú sociálnu a pracovnú ale čiastočne aj liečebnú rehabilitáciu a starostlivosť občanom so zdravotným postihnutím. Zariadenie má vybudovaný bezbariérový prístup.
Hlavnú súčasť Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu tvoria: Stredná odborná škola pre žiakov s telesným postihnutím (SOŠ pre ŽTP) a Centrum sociálnej a pracovnej rehabilitácie (CSPR).
Do činnosti SOŠ pre ŽTP sa prijímajú žiaci so zdravotným postihnutím vo veku od 15 rokov. Ide spravidla o činnosť v oblasti prípravy mladých i dospelých ľudí so ZP na povolanie v štruktúre 3-ročných učebných odboroch, 4-ročných študijných odboroch, 2-ročného nadstavbového a pomaturitného štúdia. Súčasťou komplexnej prípravy v SOŠ pre ŽTP je taktiež prípravná trieda, ktorá trvá jeden rok a pomáha uchádzačom o štúdium zvládnuť vedomostné prekážky, ktoré im neumožnili zaradenie sa do učebného odboru. Neoddeliteľnou súčasťou sú zabezpečované služby starostlivosti a pomoci v oblasti sociálnej, zdravotno - preventívnej, a psychologickej.
Treba si uvedomiť, že žiak - študent a jeho rodič sú vlastne zákazníci. Znamená to, že škola musí napĺňať ich požiadavky na kvalitu vzdelania. Spokojný študent a spokojný rodič znamená spokojný zákazník, ktorý určite ocení naše kvalitné výchovno-vzdelávacie služby.
V rámci oblasti starostlivosti o občanov so zdravotným postihnutím v našej spoločnosti si riešenie problémov ľudí tejto kategórie žiada systém poskytovaných služieb neustále zdokonaľovať a to tak, aby tieto boli dostupné pre každého občana so zdravotným postihnutím. Nezištne sa to dotýka aj zavádzania nových foriem a metód práce v našom IPR. Cieľ práce v IPR sa v súčasnom období neorientuje iba cestou prípravy žiakov na povolanie a jej úspešné ukončenie, ale aj ďalšieho pôsobenia a úspešného uplatnenia sa našich absolventov na trhu práce. K tomuto účelu je pri IPR vytvorený samostatný úsek „Centrum sociálnej a pracovnej rehabilitácie“. Tento úsek zabezpečuje bezplatne činnosti v rámci informačno - poradenských služieb, testovania a overovania zostatkového pracovného potenciálu klientov cestou rôznych sociálnych a rehabilitačných programov, ako aj aktivít, zameraných na pomoc občanom so zdravotným postihnutím pri zamestnávaní sa na trhu práce a zamestnávateľom. Jeho činnosť je úzko prepojená taktiež z úsekom praktického vyučovania SOŠ pre ŽTP IPR, hlavne v oblasti ďalšieho vzdelávania a zvyšovania si kvalifikácie klientov a pracovnej terapie.
Náš cieľ V záujme naplnenia našich ako aj celospoločenských cieľov aktívne spolupracujeme s organizáciami a inštitúciami, zameranými na starostlivosť o občanov so zdravotným postihnutím - úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, zväzmi a združeniami pre rôzne druhy postihnutia, chránenými dielňami a pod. Veľmi úzka spolupráca v rámci úseku SOŠ pre ŽTP je s autoškolou pre získanie vodičského oprávnenia, aj na upravených vozidlách, s Cechom zlatníkov a klenotníkov Bratislavy a okolia, s Celoslovenským zväzom knihárov, Slovenským zväzom telesne postihnutých a pod.
Snahou pracovníkov IPR Bratislava je neustále zdokonaľovať a zefektívňovať svoju prácu, zameranú na pomoc občanom so zdravotným postihnutím pri ich príprave, ako aj pomoci uplatnenia sa na trhu práce. Postihnutým totiž súcit nestačí oni potrebujú predovšetkým prácu.
V súčasnom období v tomto smere prebieha v IPR transformačný proces predovšetkým na úsekoch SOŠ a CSPR.
tags: #postihnuty #dospely #vzdelanie