Postihnutie zrakového centra mozgu: komplexný pohľad na príčiny, prejavy a liečbu

Zrak je jedným z najdôležitejších zmyslov, ktorý nám umožňuje vnímať svet okolo nás. Človek získava 70 - 90 % všetkých informácií zrakom. Preto náhle zhoršenie zraku, či už na jednom alebo oboch očiach, môže byť pre človeka veľmi znepokojujúce a viesť k úzkosti. Zrakové postihnutie je široký pojem, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek typ straty zraku, pričom sa môže pohybovať od miernej až po závažnú. V tomto článku sa pozrieme na rôzne príčiny postihnutia zrakového centra, ich príznaky a dostupné možnosti liečby.

Vývoj videnia a tupozrakosť

Vývoj videnia je zložitý proces, ktorý si vyžaduje spoluprácu očí a mozgu. Ak zo sietnice neodchádzajú primerané stimuly k zrakovým centrám, nedôjde ani k primeranému vývoju zrakových centier v mozgu. Malé deti dokážu povedať iba veľmi obmedzene, či vidia dobre alebo zle a do akej miery vidia ostro a jasne. Do siedmich rokov života dieťaťa sa zrak a spojenie medzi zrakovým centrom v mozgu a očami stále vyvíja. V prvých týždňoch po narodení sa vyvíja takzvaná zraková fixácia, teda schopnosť upriamovať pohľad a vnímať blízke i vzdialené predmety. Zraková ostrosť je v tomto období vyvinutá na menej než 10 %. Počas prvých šiestich mesiacov života sa zrak vyvíja najrýchlejšie. V prvých dvoch rokoch dochádza k výraznému vývoju zrakového centra v mozgu. Medzi tretím a desiatym rokom života sa vývoj zraku spomaľuje a po nástupe puberty ho už viac nemožno ovplyvniť tak ako v mladšom veku. Práve preto sa zrakové poruchy najlepšie a najrýchlejšie liečia do siedmich rokov života.

Binokulárne videnie

Binokulárne videnie, teda videnie pozorovaného predmetu oboma očami súčasne, je najvyššia forma videnia. Zrakové centrum v mozgu tvorí človekom vnímaný ostrý obraz zložením obrazov z dvoch bodov oboch očí. Binokulárne videnie sa postupne vyvíja až do zhruba šiesteho roku života. V tomto období by už dieťa malo mať plnohodnotne integrované všetky zložky binokulárneho videnia a byť schopné rozoznávať hĺbku prostredia a vzdialenosť pozorovaných predmetov.

Tupozrakosť (amblyopia)

Tupozrakosť (amblyopia) je definovaná ako zníženie zrakovej ostrosti jedného oka bez prítomnosti nekorigovanej refrakčnej chyby. Postihuje takmer 4 % detí. Tupozraké oko je síce správne anatomicky funkčné, ale pod vplyvom nejakej dioptrickej chyby nefunguje správne spojenie medzi ním a zrakovým centrom v mozgu. Následkom neliečeného škúlenia v detstve je u veľkého počtu pacientov tupozrakosť. Často sa vyskytuje v spojení so škúlením a inými dioptrickými poruchami, ale môže byť prítomná aj bez nich. Rodina, okolie, ale ani samotné dieťa nemusia problém dlho spozorovať, kým nedôjde k náhodnému zakrytiu lepšieho oka. Zlé videnie sa väčšinou zistí až pri odbornom vyšetrení, ktoré je vhodné absolvovať pravidelne.

Príčiny tupozrakosti

Príčiny tupozrakosti môžeme rozdeliť do troch základných skupín. Druhým najrozšírenejším typom je tupozrakosť anizometropická, ktorá vzniká na základe výrazne odlišnej refrakcie (dioptrie) na oboch očiach. V oboch týchto prípadoch dostáva zrakové centrum v mozgu z každého oka kvalitatívne odlišné podnety, ktoré nedokáže spojiť v jeden zrakový vnem. Tretia najfrekventovanejšia forma tupozrakosti je amblyopia pochádzajúca z nedostatočnej stimulácie zrakovej kôry v prípade vrodeného poklesu viečka či sivého zákalu.

Liečba tupozrakosti

Najrozšírenejšou liečbou je oklúzia vedúceho oka, ktorá núti mozgovú kôru spracovávať vnem prichádzajúci z tupozrakého oka. Najväčším nedostatkom oklúznej liečby je fakt, že nie je účinná po tzv. kritických periódach (prvých 6 až 9 rokov života). Dôvodom je znížená schopnosť dospelého mozgu prispôsobiť sa vonkajším podnetom. V súčasnosti je však možné dosiahnuť výrazné zlepšenie zrakovej ostrosti tupozrakého, amblyopického oka aj u dospelých pomocou antisupresívnej terapie, ktorá zahŕňa intenzívne binokulárne percepčné cvičenie s použitím okuliarov na virtuálnu realitu. Tupozrakosť je závažnou funkčnou poruchou zraku, ktorá môže viesť k strate priestorového videnia. Preto je nevyhnutné nepodceňovať opodstatnenosť preventívnych prehliadok.

Náhle zhoršenie zraku: Príčiny a prejavy

Náhle zhoršenie zraku sa môže prejaviť rôzne - od ľahkého rozostrenia cez výpadky zorného poľa až po úplnú stratu videnia. Jedným z častých príkladov je situácia, keď človek ráno vstane a zistí, že nevidí ostro na blízko. V prípade, že sa objaví náhle rozmazanie videnia na blízko, a najmä ak je sprevádzané ďalšími príznakmi ako bolesť oka, záblesky, výpadky zorného poľa alebo postihnutie iba jedného oka, je potrebné neodkladne vyhľadať lekára. Čas je v týchto prípadoch rozhodujúci.

Možné príčiny náhleho zhoršenia zraku

• Odchlípenie sietnice: Dochádza k oddeleniu sietnice od podkladových tkanív, čo môže viesť k trvalému poškodeniu zraku. Pacient môže vnímať "záves ako pred okom".
• Amaurosis fugax: Prechodná slepota spôsobená upchatím cievy, ktorá zásobuje oko.
• Zápal zrakového nervu: Typickým znakom je strata ostrosti a blednutie farieb, najmä červenej. Môže byť prvým príznakom roztrúsenej sklerózy.
• Zakalenie sklovca alebo vnútroočné krvácanie: Napríklad u pacientov s cukrovkou.
• Glaukóm (zelený zákal): Poškodenie zraku spôsobené odumieraním zrakového nervu. Zvýšený vnútroočný tlak je častou príčinou.

Výpadok zorného poľa (Skotóm)

Výpadok zorného poľa, odborne označovaný ako skotóm, je potenciálne závažný príznak, s ktorým sa stretávame pri niektorých ochoreniach oka a centrálnej nervovej sústavy. Aj krátky čas trvajúci výpadok zorného poľa by rozhodne mal viesť k návšteve lekára. Výpadok zorného poľa má podobu ohraničenej oblasti narušeného zraku. Môže ísť o oblasť rozmazaného videnia, alebo o oblasť úplného výpadku zraku, ktorý má podobu tmavej škvrny. Čím je toto narušenie bližšie k stredu zorného poľa, tým je nápadnejšie a tým viac postihnutého obťažuje. Pri migréne má skotóm podobu trblietavého kľukatého útvaru v zornom poli.

Príčiny skotómu

• Ochorenia sietnice: Makulárna degenerácia, glaukóm, odlúčenie sietnice, retinitis pigmentosa.
• Narušenie očného nervu: Zápal (napr. autoimunitný zápal pri roztrúsenej skleróze), poškodenie toxickými látkami (napr. metylalkohol), útlak nádorom mozgového podvesku.
• Ochorenia centrálneho nervového systému: Mozgová príhoda, mozgový nádor, migréna (aura).

Diagnostika a liečba skotómu

Človek s výpadkom zorného poľa by mal byť vyšetrený predovšetkým očným lekárom, ktorý môže odhaliť väčšinu zodpovedných očných ochorení. Pokiaľ nie je príčina v oku zistená, možno vykonať aj neurologické vyšetrenie na vylúčenie postihnutia centrálneho nervového systému.

Ochorenia sietnice a sklovca

Sietnica a sklovec sú dve štruktúry oka, ktoré tesne susedia a vzájomne sa ovplyvňujú.

Makulárna degenerácia (VPDM)

Makulárna degenerácia, tiež známa ako vekom podmienená degenerácia makuly (VPDM), postihuje centrálnu časť sietnice, makulu (žltú škvrnu). Vysoký vek je rizikovým faktorom vzniku, ale presná príčina nie je doteraz plne odhalená. Makula, alebo žltá škvrna, je oblasť sietnice umožňujúca ostro vidieť drobné detaily. Skladá sa z 3 miliónov svetlocitlivých zmyslových buniek, usporiadaných v jednej vrstve na ploche 0,5 mm. Každá z týchto svetlocitlivých buniek je spojená s nervovou bunkou, ktorá prenáša signály zo sietnice do zrakového centra v mozgu. Názov žltá dostala pre svoju žltú farbu, spôsobenú prítomnosťou rastlinných pigmentov luteínu a zeaxantínu, ktoré chránia zmyslové bunky žltej škvrny pred slnkom, fungujú ako vnútorné slnečné okuliare. VPDM je čiastočná strata centrálneho videnia, spojená s prítomnosťou drúz v žltej škvrne u pacientov nad 50 rokov. Zvyčajne sú postihnuté obe oči, i keď stupeň postihnutia môže byť rôzny. V žltej škvrne dochádza pod vplyvom svetelného žiarenia ku chemickým zmenám, ktoré sa pri poruche rovnováhy medzi prísunom živín zmyslovým bunkám a odvádzaním odpadových látok prejavia tvorbou drúz s následným odumieraním zmyslových buniek sietnice, čo sa prejaví poruchou centrálnej zrakovej ostrosti.

Rizikové faktory VPDM

• Výživa: Nedostatočná konzumácia potravín obsahujúcich látky, ktoré žltú škvrnu ochraňujú (ovocie, zelenina, vitamínové doplnky).
• Nadváha: Tukové tkanivo súperí s tkanivom žltej škvrny o ukladanie dôležitých látok - luteínu a zeaxantínu.
• Fajčenie: 2x vyššie riziko rozvoja VPMD, vznik voľných radikálov, spotreba antioxidantov.
• Vysoký krvný tlak: Nedostatočné prekrvenie žltej škvrny.
• Nadmerná expozícia slnečného žiarenia: Vznik voľných radikálov.

Formy a prejavy VPDM

1. Suchá forma: Zastupuje približne 90 % prípadov a vzniká ako následok hromadenia odpadových produktov metabolizmu v bunkách. Prejavuje sa drobnými žltými bodkami v sietnici, poruchou zraku a poklesom zrakovej ostrosti.
2. Vlhká forma: Zriedkavejšia (10 % prípadov VPDM) a zapríčiňuje ju novotvorba ciev a odlúpenie sietnice. Novovzniknuté cievy sietnicu poškodzujú, zapríčiňujú krvácanie a opuch sietnice. Tento typ vzniká náhle a je príčinou deformácie obrazu a výrazne zhoršuje zrakovú ostrosť.

Liečba VPDM

Cieľom liečby je stabilizácia alebo spomalenie progresie ochorenia. Suchá forma sa lieči podpornou medikamentóznou liečbou (úprava stravy, vitamínové doplnky obsahujúce luteín, zeaxantín, selén, zinok, vitamín C a E a lieky zlepšujúce prekrvenie sietnice). Vlhká forma sa lieči anti-VEGF liečbou, ktorá spočíva v pravidelnej aplikácii protilátok proti novotvorbe ciev priamo do oka.

Diabetická retinopatia

Diabetická retinopatia vzniká ako komplikácia cukrovky. Cukrovka má z dlhodobého hľadiska za následok rôzne ťažkosti naprieč celým ľudským telom. V prípade oka je to negatívum pre drobné cievy sietnice, ktoré sú poškodené, čo v najhoršom prípade vedie až k slepote. Môže sa vyskytovať aj pri nekomplikovanej cukrovke, ktorá prebieha mierne. Diabetická retinopatia je názov pre poškodenie sietnice následkom cukrovky. Cukrovka - diabetes mellitus (DM) je chronické ochorenie, ktoré vzniká v dôsledku nedostatočnej tvorby alebo účinnosti inzulínu. Prejavuje sa chronickým zvýšením hladiny cukru v krvi s následnou poruchou metabolizmu bielkovín aj tukov. Vzniká typické postihnutie ciev, hrubnutie cievnej steny, uzávery drobných ciev a mikroinfarkty tkanív alebo novotvorba ciev a krvácania s následnou poruchou výživy orgánov a tkanív. Na tieto zmeny sú obzvlášť citlivé sietnica, obličky, srdce a dolné končatiny. Diabetická retinopatia vzniká za 5-10 rokov trvania diabetu.

Liečba diabetickej retinopatie

Základom liečby je kompenzácia diabetu. Ďalšie metódy liečby sa aplikujú podľa nálezu a zahŕňajú lieky zlepšujúce funkciu ciev, laserovú liečbu alebo intravitreálnu aplikáciu anti-VEGF liekov alebo kortikosteroidov.

Hypertenzná retinopatia

Hypertenzná retinopatia je spôsobená vysokým krvným tlakom, ktorý má negatívny vplyv na celý organizmus. Pri vysokých hodnotách krvného tlaku dochádza k spazmom ciev a aj prestupu tekutiny do priestoru mimo ciev, a teda do sietnice či sklovca. Poškodenie nastáva postupne a pridružujú sa ťažkosti ako zhoršenie zrakovej ostrosti, až výpadok zorného poľa.

Cievne ochorenia sietnice

Cievne ochorenia sietnice sú častejšie očné ochorenia, ktoré vznikajú akútne a zapríčiňujú výrazné poruchy zraku. Delia sa na uzávery artérií (cievy vedúce okysličenú krv) alebo vén (cievy vedúce neokysličenú krv).

• Arteriálne uzávery: Spôsobené upchatím drobných ciev embolusom (uvoľnená krvná zrazenina). Významná pre vznik týchto ťažkostí je aj ateroskleróza.
• Venózne oklúzie: Následkom zúženia alebo úplného upchatia cievy. Hlavnou príčinou je ateroskleróza daných ciev. Krv sa za týmto upchatím hromadí, čoho následkom vzniká opuch a krvácanie do sietnice.

Retinopatia nedonosených detí

Retinopatia nedonosených detí sa uvádza ako najčastejšia príčina slepoty detí. Vyskytuje sa u novorodencov, ktorí sa narodili pred 32. týždňom tehotenstva alebo u tých, ktorých pôrodná hmotnosť bola nižšia ako 1500 gramov. Týmto deťom je podávaná kyslíková terapia, ktorá môže viesť k zvýšenej tvorbe nových ciev a odlúpeniu sietnice.

Odlúpenie sietnice

Sietnica sa oddelí od pigmentovej vrstvy, na ktorú za normálnych okolností voľne nasadá. Následkom čoho je prienik tekutiny medzi sietnicu a vrstvu pigmentu. Za vznikom môže byť úraz oka, ale býva aj komplikáciou iných ochorení, ako napríklad cukrovky. Zvýšenú pozornosť vyžaduje najmä vyšší stupeň krátkozrakosti. Prejavuje sa tmavým odtieňom na okraji neskôr aj v strede zorného poľa, deformáciou obrazu, stratou citlivosti na svetlo, poruchou zrakovej ostrosti až stratou zraku.

Diera makuly

Diera makuly je defekt, ktorý postihuje celú hrúbku neurálnej vrstvy sietnice, a to v oblasti makuly. Prejavom sú komplikácie a poruchy zraku, čiže deformácia obrazu - metamorfopsia, ale aj znížená zraková ostrosť či výpadok zorného poľa, a to v centrálnej časti. Veľkosť defektu - diery sa postupne zväčšuje. Príčinou vzniku nie je iba staroba. Vyskytuje sa ako samostatné ochorenie alebo ako komplikácia iných očných ťažkostí (diabetická retinopatia, poúrazový stav).

Epiretinálna membrána

Epiretinálna membrána (EM), čiže povrchová membrána, blana sietnice postupom času hrubne. Následkom je jej nepriehľadnosť, zvrašťovanie sa. Sietnica pod blanou sa riasi a deformuje. V závažnejšom štádiu pretrváva ťah a vzniká až diera makuly. Prejavuje sa problémami pri videní do diaľky, neskôr aj pri čítaní, deformáciou obrazu a poklesom videnia až výpadkom centrálneho zorného poľa.

Ostatné zmeny sklovca, zákal sklovca či očné mušky

Sklovec tvorí 80 % vnútroočného prostredia. Samotný sklovec môže byť postihnutý zakalením, a to z rôznych príčin:

• Vekom podmienené zmeny: Syneréza (zmeny štruktúry), skvapalnenie strednej časti sklovca, ablácia zadnej sklovcovej membrány (odchlípenie zadnej sklovcovej membrány).
• Degeneratívne zmeny: Asteroidná hyalóza (zákaly sklovca drobné žlto - bledej farby), Synchisis scintilans (drobné ploché reflektujúce kryštály cholesterolu), Amyloidóza (zákal má tvar granúl či vlákna vaty).
• Zakrvácanie sklovca: Po úraze, pri cievnych ochoreniach sietnice (diabetická retinopatia, uzáver ciev sietnice), pri celkových chorobách (vysoký krvný tlak, leukémia, poruchy zrážanlivosti krvi).
• Zápalové zmeny sklovca: Pri zápale do sklovca prenikajú zápalové bunky a tiež bielkoviny z krvi.
• Očné mušky (muches volantes): Drobné lietajúce útvary v zornom poli, ktoré je vidieť najmä na svetlej ploche. Majú tvar bodiek, nitiek alebo chumáčov. Môžu byť príčinou narastajúceho veku, vyskytujú sa aj pri krátkozrakosti, po úraze, zápale, po operácii sivého zákalu či pri cukrovke.

Šedý zákal (Katarakta)

Šedý zákal je bežný prejav starnutia šošovky. Šošovka vekom tuhne, čo sa prejavuje postupnou stratou akomodácie a potrebou stále silnejších okuliarov na čítanie. Je to nepriehľadnosť alebo zatiahnutie šošovky spôsobené napríklad očnými chorobami (odlupovanie sietnice, glaukóm, pigmentová retinopatia), dedičnosťou či úrazom. Spôsobuje rozmazané videnie, slabé farebné videnie, v pokročilom štádiu videnie ako cez mliečne sklo. Operácia šedého zákalu sa vykonáva najčastejšie vo veku 60-90 rokov, pričom priemerný vek pacientov je 72 rokov.

Predoperačné vyšetrenia

Pred operáciou sa vykonávajú podrobné a komplexné biomikroskopické, biometrické a funkčné vyšetrenia na najmodernejších prístrojoch. Odoberá sa aj výter zo spojovkového vaku. Operácia sa vykonáva len keď je výter sterilný, aby sa minimalizovalo riziko infekcie.

Výber umelej šošovky

Po absolvovaní potrebných vyšetrení a meraní sa pristupuje k výberu umelej vnútroočnej šošovky. Implantujú sa vnútroočné šošovky najvyššej kvality a bezpečnosti: hydrofóbne, s hranatým okrajom, s kvalitným UV filtrom a žltým filtrom, ktoré môžu byť monofokálne, multifokálne alebo aj torické.

Sekundárna katarakta

Sekundárna, alebo následná katarakta vzniká po každej operácii šošovky. Je spôsobená regeneráciou šošovkových hmôt alebo zhrubnutím puzdra šošovky. Prevencia vzniku spočíva v minimalizácii rizikových faktorov (mladý vek pacienta, zápalové ochorenia, operačná technika, kvalita implantovaných materiálov). Ak sekundárna katarakta spôsobuje pokles videnia, vyžaduje chirurgické riešenie.

Atrofia zrakového nervu

Atrofia zrakového nervu je stav, ktorý postihuje zrakový nerv, kľúčovú dráhu, ktorá prenáša vizuálne informácie z oka do mozgu. Tento stav môže viesť k výraznej strate zraku a často je príznakom základných zdravotných problémov. Pochopenie optickej atrofie je nevyhnutné pre včasnú diagnostiku a liečbu, čo môže pomôcť zachovať zrak a zlepšiť kvalitu života. Optická atrofia označuje degeneráciu vlákien zrakového nervu, ktorá môže viesť k zníženiu zrakovej ostrosti a iným poruchám videnia. Zrakový nerv sa skladá z miliónov nervových vlákien, ktoré prenášajú vizuálne signály zo sietnice do mozgu. Keď sú tieto vlákna poškodené alebo degenerované, môže to viesť k rôznym poruchám zraku vrátane rozmazaného videnia, straty periférneho videnia a v závažných prípadoch až k úplnej strate zraku.

Príčiny optickej atrofie

K optickej atrofii môže prispieť niekoľko infekčných agensov a faktorov prostredia. Genetické predispozície a autoimunitné poruchy môžu zohrávať významnú úlohu pri rozvoji optickej atrofie. Autoimunitné ochorenia môžu spôsobiť zápal a poškodenie zrakového nervu, čo vedie k optickej atrofii. Hoci životný štýl a stravovacie faktory sú menej priamo spojené s optickou atrofiou, môžu ovplyvniť celkové zdravie očí. Atrofia zrakového nervu môže byť spôsobená zápalovými procesmi, degeneratívnymi procesmi, kompresiou, edémom, traumou, ochoreniami centrálneho nervového systému, kraniocerebrálnou traumou, celkovými ochoreniami (hypertenzia, ateroskleróza), intoxikáciou, ochoreniami očnej buľvy, dedičnými atrofiami a z nich vyplývajúcimi lebečnými deformáciami.

Príznaky a diagnostika

Príznaky optickej atrofie sa môžu líšiť v závislosti od rozsahu poškodenia nervov. Medzi skoré príznaky môže patriť rozmazané videnie, ťažkosti s vnímaním farieb a strata periférneho videnia. Diagnóza optickej atrofie začína dôkladným klinickým vyšetrením.

Prognóza a liečba

Prognóza pre jednotlivcov s optickou atrofiou sa značne líši v závislosti od základnej príčiny a rozsahu poškodenia nervov. Včasná diagnóza a dodržiavanie liečby sú kľúčovými faktormi, ktoré môžu ovplyvniť celkovú prognózu. V súčasnosti sa optická atrofia považuje za nezvratnú. V závažných prípadoch môže optická atrofia viesť k výraznej strate zraku alebo slepote.

Hypoplázia zrakového nervu

Hypoplázia zrakového nervu je vrodená malformácia pozostávajúca z malých, nedostatočne vyvinutých zrakových nervov, ktoré spôsobujú poškodenie zraku už od narodenia. Ide o nesprávne prepojenie axónov v očnom nerve, ktoré je často spojené s nesprávnym zapojením inde v mozgu, najmä v hypotalame a stredových štruktúrach. Hypoplázia nie je progresívna a jej závažnosť sa značne líši. Funkčné postihnutie varíruje od takmer normálnej centrálnej zrakovej ostrosti až po nevidomosť v závažných prípadoch. Zvyčajne sa vyskytuje obojstranne ale môže byť prítomná aj jednostranne. V súvislosti s nesprávnym vývojom centrálneho nervového systému táto diagnóza nepriaznivo ovplyvňuje zrakový, neurologický a hormonálny systém. Liečba si vyžaduje multidisciplinárny prístup a starostlivý manažment v dôsledku často spojenej endokrinopatie, malformácií mozgu a oneskorenia vo vývoji. Hoci neexistuje žiadny liek na hypopláziu zrakového nervu, včasný zásah môže minimalizovať vplyv straty zraku a vo všeobecnosti zlepšiť vývoj u týchto detí.

Diagnostika hypoplázie

Každé dieťa, u ktorého sa potenciálne prejavuje slabá zraková funkcia, nystagmus alebo strabizmus, by malo podstúpiť očné vyšetrenie do 3 mesiacov veku. V prípadoch, keď je diagnostikovaná hypoplázia zrakového nervu, je potrebné vyšetrenie magnetickou rezonanciou a endokrinologické vyšetrenie. Elektrostimulácia môže zlepšiť zrak prirodzenou cestou.

Warburg Micro syndróm (WMS)

Warburg Micro syndróm (angl. Warburg Micro syndrome, Micro syndome, WMS syndrome) je zriedkavá genetická porucha s autozomálne recesívnou dedičnosťou. Primárne sa vyznačuje problémami so zrakom, rastom a vývojom mozgu, čo vedie k oneskoreniu neurologického vývoja. Dotknuté deti majú ťažké intelektuálne postihnutie a oneskorený vývoj.

Refrakčné chyby

Refrakčné chyby sú nedokonalosti optického systému oka, ktoré majú za následok zníženie zrakovej ostrosti.

• Krátkozrakosť (myopia): Je porucha zraku, pri ktorej dieťa vidí nejasne predmety vzdialenejšie ako 5 metrov. Je to spôsobené tým, že krátkozraké oko je dlhšie než by malo byť, a preto nedokáže zobrazovať obrazy na sietnici ostro a jasne.
• Ďalekozrakosť (hypermetropia): Ďalekozraké deti nevidia dobre na blízko, a preto od pozorovaných predmetov odstupujú alebo si ich odťahujú ďalej od očí. Je stav, pri ktorom je oko kratšie ako by malo byť. Lúče z pozorovaného predmetu sa koncentrujú za bodom najostrejšieho videnia a vytvárajú neostrý obraz.
• Astigmatizmus: Táto porucha videnia je spôsobená nerovnomerným zakrivením očnej rohovky, ktorá spôsobuje neostré videnie.

Ďalšie očné problémy

Okrem vyššie uvedených existujú aj ďalšie problémy, ktoré môžu ovplyvniť zrak:

• Škúlenie (strabizmus): Pod pojmom škúlenie rozumieme príležitostné alebo neustále postavenie očí v nesprávnej polohe. Môže byť nenápadné, ale aj jasne zreteľné. Môže ním trpieť jedno oko, ale aj obe.
• Diplopia (dvojité videnie): Monokulárna diplopia môže byť dôsledkom zlého predpisu dioptrií, najčastejšie sa však vyskytuje pri rôznych očných ochoreniach, akými sú napríklad ochorenia rohovky, ochorenia šošovky (sivý zákal) alebo očné zápaly. Binokulárna diplopia vzniká najčastejšie na podklade neurologických a svalových ochoreniach, keď sú obe oči síce stále funkčné, no nedokážu spojiť zrakové vnemy pravého a ľavého oka do jedného obrazu.
• Syndróm suchého oka: Či už v menšom alebo väčšom rozsahu je jedným z najčastejších ochorení, ktorým v súčasnosti trpí skoro každý piaty človek vo veku do 15 do 55 rokov.
• Keratokonus: Je nezápalové degeneratívne ochorenie rohovky, pri ktorom sa určitá časť rohovky (ktorá je zvyčajne guľovitého tvaru) kužeľovito vyklenuje, nepravidelne lomí, dochádza k jej stenčovaniu a rohovka sa jednoducho povedané nepravideľne deformuje.

Špeciálna pedagogika a kategórie zrakového postihnutia

Špeciálna pedagogika je veda a odbor, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou edukácie zrakovo postihnutých. História starostlivosti o zrakovo postihnutých je spojená s ťažkými osudmi. V minulosti boli zrakovo postihnuté deti často usmrcované alebo žili v chudobe ako žobráci. Až neskôr sa začala rozvíjať organizovaná starostlivosť, napríklad útulky pre oslepnutých vojakov. Významnou postavou bol Vives, ktorý bojoval za práva nevidiacich na vzdelávanie a zamestnávanie.

Kategórie zrakového postihnutia

• Nevidiaci: Kategória s najťažším zrakovým postihnutím, do ktorého patria deti, mládež a dospelí, ktorí majú zrakové vnímanie narušené do stupňa slepoty. Slepota môže byť totálna (úplná strata videnia) alebo praktická (zvyšky zraku). Môže byť vrodená alebo získaná počas života.
• Čiastočne vidiaci: Kategória osôb, ktoré majú čiastočne obmedzené zrakové funkcie, zvyčajne jedného oka.
• Slabozraký: Osoby, ktoré majú postihnuté zrakové vnímanie na stupni slabozrakosti, ide o nižšiu schopnosť zrakovej ostrosti oboch očí, aj pri kompenzácii okuliarmi, ktoré je takého rozsahu, že postihnutí robí problémy v bežnom živote.
• Tupozrakosť (Amblyopia): Funkčná porucha zraku, pri ktorej ide o zníženie zrakovej ostrosti zvyčajne jedného oka spôsobené útlmom zrakového vnímania.

Čo je to slepota?

Slepota je termín, ktorý lekárska komunita a vlády používajú na definovanie určitého stupňa zrakového postihnutia. Slepota môže zahŕňať rôzne životné výzvy. Právna slepota je pojem, ktorý označuje stupeň zrakového postihnutia, ktorý je uznaný zákonom. V mnohých krajinách môže byť zraková ostrosť 6/60 alebo horšia považovaná za právnu slepotu. Naopak, absolútna alebo úplná slepota znamená úplnú absenciu vnímania svetla. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definuje slepotu ako zrakovú ostrosť nižšiu ako 3/60 na lepšom oku, a to aj pri použití korekčných šošoviek. Testovanie na právnu slepotu začína vyšetrením zraku kvalifikovaným očným lekárom. Zraková ostrosť je jedným z hlavných kritérií používaných na určenie slepoty. Zorné pole je ďalším dôležitým kritériom, ktoré sa používa na určenie slepoty. Väčšina nevidiacich ľudí má určitú úroveň funkčného videnia. Niektorí nevidiaci ľudia môžu vykonávať úlohy, ako je čítanie a práca, pomocou adaptívnych nástrojov. Slepota má široké spektrum a teda to, čo niekto vidí, veľmi závisí od jednotlivca. Zraková ostrosť 6/60 (20/200) alebo horšia sa vo väčšine krajín považuje za legálnu slepotu. Vo všeobecnosti je maximálna hodnota dioptrií korigovaná kontaktnými šošovkami -12,00 pre krátkozrakosť a +8,00 pre ďalekozrakosť.

Zraková ostrosť je jednoduchým meraním ostrosti centrálneho videnia osoby a jej schopnosti vidieť detaily. Za dokonalé videnie sa považuje stupeň 6/6 (20/20 v Severnej Amerike). Prvé číslo pred lomítkom znamená vzdialenosť, z ktorej sa dívate na tabuľku. Druhé číslo za lomítkom je vzdialenosť od tabuľky, z ktorej by osoba s "normálnym" zrakom jasne videla tie isté čísla. Vykonanie online zrakového testu môže byť užitočné na rýchle overenie zrakovej ostrosti.

Život so zrakovým postihnutím a podpora

Život so zrakovým postihnutím je spojený s mnohými ťažkosťami. Ľudia so zrakovým postihnutím potrebujú nákladné a technicky náročné pomôcky. Môžu prežívať záťaž v období po strate zraku či pocity menejcennosti. Je dôležité, aby mali prístup k podporným službám a zdrojom, ktoré im pomôžu prispôsobiť sa novým podmienkam, v ktorých žijú. Dôležité je včas navštíviť nielen očného lekára, ale aj špeciálneho pedagóga, ktorý kvalifikovaným zásahom môže podstatne zvýšiť využiteľnosť poškodeného zraku, alebo zabezpečiť kompenzáciu v prípade jeho väčšej či úplnej straty.

Služby včasnej intervencie

Službu včasnej intervencie poskytujeme bezplatne rodinám, ktoré majú dieťa od 0-7 rokov a jeho vývin je ohrozený z dôvodu zdravotného znevýhodnenia/postihnutia. Venujeme sa deťom, ktoré majú zrakové, prípadne aj viacnásobné znevýhodnenie. Deti s rôznymi neurologickými problémami majú často centrálnu/kortikálnu poruchu zraku. Cieľom Ranej starostlivosti je nielen podporiť rozvoj zrakových schopností dieťaťa, ale aj poskytnúť rodinám potrebnú oporu a praktické nástroje na zvládanie každodenných výziev súvisiacich so zdravotnými problémami ich dieťaťa. Pracujeme ako multidisciplinárny tím odborníkov z rôznych oblastí - špeciálny pedagóg, psychológ, logopéd, fyzioterapeut, sociálny pracovník. Rodina dostane kľúčového poradcu, s ktorým sa pravidelne stretáva. Podľa svojich tém a potrieb môže konzultovať aj s inými členmi tímu, ktorí vzájomne spolupracujú. Pre rodiny, ktoré žijú v Trnavskom alebo Bratislavskom kraji, je naša služba bezplatná. Poskytujeme ju ambulantne aj terénne priamo v rodine. Pre rodiny žijúce mimo týchto krajov ponúkame jednorazové konzultácie k zraku. Následne ich odošleme aj s odporúčaniami do centra včasnej intervencie v ich samosprávnom kraji.

Ponúkané služby

• Posúdenie zrakových funkcií a funkčného využívania zraku.
• Zraková stimulácia a podpora zrakového vývinu.
• Úprava podmienok v domácom prostredí dieťaťa.
• Psychologická pomoc pre rodičov.
• Sociálne poradenstvo.
• Podpora pri rozvoji pohybových funkcií dieťaťa.
• Logopedická intervencia.
• Podpora vývinu a samostatnosti dieťaťa v prirodzených domácich podmienkach.
• Podpora v začleňovaní dieťaťa do kolektívu vrátane spolupráce s materskými a základnými školami.
• Kluby a pobyty pre rodiny.
• Prednášky na rôzne témy.
• Prepájanie rodín s deťmi s podobnými problémami.

Multisenzorické miestnosti pre osoby s poruchou zraku

Multisenzorické miestnosti, ako napríklad Snoezelen miestnosti, môžu byť veľmi užitočné pre osoby so zrakovým postihnutím. Tieto miestnosti sú navrhnuté tak, aby stimulovali zmysly a podporovali relaxáciu a rozvoj. Reinhard Keck, učiteľ na škole pre deti so zrakovým postihnutím, odporúča, aby tieto miestnosti obsahovali veľa voľného priestoru, kontrastné farby a rôzne taktilné materiály. Je dôležité, aby inštruktor prezentoval každý jeden komponent v miestnosti a vysvetlil jeho možnosti využitia. UV svetlo by sa malo využívať s opatrnosťou, pretože môže byť pre niektorých ľudí nepríjemné.

Prevencia a starostlivosť

Pravidelné očné vyšetrenia sú veľmi dôležité pre zdravie očí. Možno vás prekvapí, že aj ak nemáte žiadne subjektívne ťažkosti, mali by ste chodiť na pravidelné očné vyšetrenie.

tags: #postihnutie #zrakove #centrum #mozgu