Dlhú dobu panoval názor, že neandertálci boli primitívnejší a menej rozvinutí ako Homo sapiens. Avšak nové vedecké objavy neustále prepisujú naše chápanie týchto blízkych príbuzných, odhaľujúc prekvapivú komplexnosť ich života, kultúry a dokonca aj prejavov altruizmu.
Downov syndróm u neandertálcov: Dôkaz skutočného altruizmu
Vedci sa domnievajú, že našli prvý prípad Downovho syndrómu medzi neandertálcami. Vychádzali z analýzy úlomku z vnútorného ucha neandertálskeho dieťaťa, pomenovaného Tina. Tento objav je o to pozoruhodnejší, že poskytuje dôkaz altruistického správania, naznačujúc, že prehistorickí ľudia mohli prejavovať súcit a podporu zraniteľnejším členom svojich spoločností.
Autori štúdie použili röntgenovú mikrotomografiu na tvorbu 3D modelu skúmanej kosti. Tak sa zistilo, že kosť mala nepravidelný tvar, ktorý zodpovedá Downovmu syndrómu. Podľa vedcov sú zmeny pozorované na kosti spojené s negatívnym vplyvom na fyzický a kognitívny vývoj. Neandertálske dieťa malo mať ťažkú stratu sluchu a pre problémy s motorickou koordináciou a rovnováhou vraj trpelo invalidizujúcimi závratmi.
Postihnutie dieťaťa bolo natoľko závažné, že presahovalo možnosti matky postarať sa oň. Pomáhať jej museli aj ďalší členovia skupiny, predpokladajú vedci. Napriek závažnému postihnutiu sa Tina dožila 6 rokov. „Je zrejmé, že tento typ altruizmu sa netýka len nášho druhu,“ vraví vedec.
Z minulosti je známe, že neandertálci sa starali o chorých a zranených členov skupiny. Lenže v týchto prípadoch išlo o dospelých jedincov, takže existovala možnosť, že opatrovateľ bude jedného dňa za svoju starostlivosť odmenený. Lenže postihnutie Tiny bolo natoľko závažné, že neexistovali vyhliadky na to, že bude mať potomkov (šírenie spoločných génov). Očakávať, že ťažko postihnuté dieťa niekedy v budúcnosti oplatí milé správanie, sa takisto nedalo. Starostlivosť oň tak možno vysvetliť len bezpodmienečným záujmom o jeho blaho.
„Doteraz nebol známy žiadny prípad jedinca [medzi neandertálcami], ktorému by sa pomáhalo, hoci by pomoc nemohol opätovať. Bol by to dôkaz skutočného altruizmu,“ povedala v správe k štúdii antropologička Mercedes Conde-Valverde z univerzity v španielskej Alcalé a Binghamton University.
Výskyt altruizmu u neandertálcov aj ľudí „naznačuje veľmi starý pôvod v rámci rodu Homo,“ píšu vedci v štúdii. K tomu prirátajme, že starostlivosť o jedinca s Downovým syndrómom je zdokumentovaná aj medzi šimpanzmi. Altruizmus a milé správanie tak nie sú ľudským ani božským vynálezom. Ide o znak hojne rozšírený medzi sociálne žijúcimi tvormi. Nie sme výnimoční.
Neandertálci: Kultúra a spoločné gény
Ešte na začiatku 20. storočia nemecký biológ Ernst Haeckel navrhol, aby sa neandertálci volali Homo stupidus, čiže ľudia hlúpi. Neskôr sa ukázalo, že ich mozgy sa veľkosťou podobali na tie ľudské. Neandertálci mali podobné mozgy ako Homo sapiens a tiež vlastnú rozvinutú kultúru. Vydutá mozgovna Homo neanderthalensis poskytovala priestor pre obrovský mozog. Obličaj sa vyznačoval veľkými nadočnicovými oblúkmi, vysedlými lícními kosťami a veľkým nosom. Mohutný hrudník nálevkovitého tvaru a krátke, príkre stúpajúce boky - tento druh sa vyznačoval kratším a silnejším trupom, než máme my.
Homo sapiens a neandertálci žili po desaťtisíce rokov vedľa seba v rozsiahlych častiach Eurázie. Homo sapiens sa krížil aj s neandertálcami. Kúsok neandertálca je v každom z nás, keďže genóm moderného človeka sa skladá z 1,5 až 4 percent neandertálskej DNA. „V istom zmysle neandertálci úplne nevyhynuli,“ povedal o dôsledkoch uvedených zistení evolučný genetik Svante Pääbo.
Genetické dedičstvo neandertálcov
Mnohé moderné ľudské rysy sú spojené s neandertálskym dedičstvom. „V posledných pätnástich rokoch, kedy bol sekvenovaný neandertálsky genóm, sme sa dozvedeli, že naši vlastní predkovia sa zrejme krížili s neandertálcami a zanechali nám malé kúsky ich DNA,“ popísal jeden z autorov štúdie Kaustubh Adhikari z londýnskej University College London (UCL).
Časť DNA zdedenej po neandertálcoch podľa neho ovplyvňuje veľkosť nosa a ľudia ho vďaka tomu majú väčší, ak sa meria od koreňa k nosným dierkam. Je pravdepodobné, že tento rys bol pre ľudí užitočný, lebo sa prenášal po tisícročia, dodal Adhikari. Predpokladajú, že to mohlo ľuďom umožniť lepší výkon v chladnom prostredí.
Lani v júni vedci odhalili genetickú odchýlku, ktorá u jej nositeľov zdvojnásobuje riziko ťažkého priebehu choroby covid-19. Odhaduje sa, že počas pandémie viedla až k miliónu úmrtí. Neandertálci tvoria zhruba jedno až štyri percentá genómu moderných ľudí, ktorí nepochádzajú z Afriky. Európania majú s neandertálcami spoločné dve percentá génov. Ten, vďaka ktorému je dnes naša obranyschopnosť silnejšia, ovplyvňuje schopnosť tela pretvárať tuk z potravy. Nevýhodou je, že súčasťou jeho dedičstva je aj riziko autoimunitných ochorení, ako je roztrúsená skleróza a cukrovka prvého typu.
Prečo neandertálci vyhynuli?
Neandertálci vyhynuli zhruba pred 40 000 rokmi. Dôvody ich vymretia sú stále predmetom vedeckých diskusií. Jednou z teórií je vplyv klimatických zmien. Chladná perióda, ktorá neandertálcom vyhovovala, v posledných desiatkach tisíc rokov ustupovala, až sa premenila v nám priaznivé podmienky na prelome paleolitu a neolitu. Výbuch sopky Campi Flegrei (Flegreiské polia) leží asi 35 kilometrov južne od Vesuvu. Stopy prvej veľkej erupcie v tejto oblasti sú staré 47 tisíc rokov, svoju hviezdnu hodinu ale Campi Flegrei zažila pred 39 tisíc rokmi - vrstvy sopečného materiálu sa nachádzajú od Grónska až po Kaukaz. Došlo k výraznému ochladeniu, zmenilo sa aj zastúpenie rastlinstva a živočíšnych druhov v celej Európe. Práve vtedy začal pre neandertálcov ústup zo slávy. Definitívne síce neandertálci vymreli až neskôr, ale katastrofa, ktorá najviac postihla práve oblasti, kde žili, najskôr zasadila ich populácii prvú veľkú ranu.
Inou teóriou je malá populácia neandertálcov, ktorá čítala v dobe príchodu človeka asi 10 000 - 70 000 jedincov. V takto malej skupine muselo nevyhnutne dochádzať k takzvanému inbreedingu, teda páreniu medzi príbuznými jedincami, čo mohlo viesť k zníženiu genetickej diverzity a oslabeniu druhu. Prebiehala Laschamp Event, došlo na Zemi k výrazným klimatickým zmenám, na juhu dnešného Talianska explodoval supervulkán Campi Flegrei a vyhynuli Neandertálci. Tvrdé kozmické žiarenie prenikajúce až na povrch môže spôsobovať genetické mutácie, alebo dokonca vymieranie druhov. Niektorí vedci sa domnievajú, že malo vplyv aj na evolúciu nášho druhu.
Prečo sme jediní ľudia, ktorí zostali?
Spoločné predkovia a hybridné druhy
Najnovšie štúdie DNA naznačujú, že všetci pochádzame z jednej populácie, ktorá žila približne pred sto päťdesiatimi tisícmi rokmi, čo predstavuje silný argument podporujúci africkú teóriu. Rod Homo sa objavil približne pred tromi miliónmi rokov v Afrike, ktorá bola domovom minimálne jedenástich druhov homininov. Pôvodné obyvateľstvo Homo sapiens (a možno s hŕstkou génov neandertálcov), ktorí opustili Afriku niekedy za posledných 120 000 rokov.
Izraelští archeológovia ohlásili objav dosiaľ neznámeho predka človeka. Dospeli k tomu skúmaním kostrových pozostatkov starých okolo 130 tisíc rokov, ktoré našli na pozemku cementárne vo strednom Izraeli. Ide o časti lebky a dolnej čeľuste so zubami. Lebka podľa vedcov mohla patriť predkovi človeka neandertálskeho, napísal izraelský denník Ha'arec. Dali mu meno Homo Nesher Ramla. Ľudia Nesher Ramla majú spoločné rysy s neandertálcami (zuby a čeľuste), aj s raným Homo sapiens (lebka). Tento druh je však tiež výrazne odlišný od moderného človeka, má úplne odlišný tvar lebky, žiadnu bradu a extrémne veľké zuby.
Objav nového typu spochybňuje široko rozšírený názor, že neandertálci pochádzajú z Európy. Malo sa za to, že neandertálci, žijúci v malých skupinách sa presunuli z Európy na juh, aby unikli rozpínajúcim sa ľadovcom, pričom niektorí dosiahli Izrael asi pred 70 000 rokmi. Novo objavené fosílie túto teóriu spochybňujú. Podľa nej žil európsky typ neandertálcov vo východnom Stredomorí už pred 400 000 rokmi.
Izraelští vedci opísali kostru dieťaťa, ktoré splodili zástupcovia oboch druhov pred 140 tisíc rokmi. Medzinárodný výskum francúzskych a izraelských vedcov na hore Karmel našiel vôbec najstaršie dôkazy o tom, že sa medzi sebou krížili ľudia moderného typu a zástupcovia neandertálcov. Dôkazom je fosília päťročného dieťaťa, ktorá bola objavená asi pred deväťdesiatimi rokmi v jaskyni Skhul na vyššie uvedenej hore. Dieťa žilo pred približne 140 tisíc rokmi a podľa novej štúdie, ktorá vyšla v odbornom časopise L'Anthropologie, je vôbec najstaršou ľudskou fosíliou na svete, ktorá má rysy oboch týchto ľudských skupín.
„Fosília, ktorú sme študovali, je najstarším známym fyzickým dôkazom párenia medzi neandertálcami a Homo sapiens,“ doplňuje Hershkovitz. „V roku 1998 bola v Portugalsku objavená kostra dieťaťa, ktorá vykazovala znaky oboch týchto ľudských skupín. Ale táto kostra, prezývaná dieťa z údolia Lapedo, pochádza z doby pred 28 tisíc rokmi, teda viac ako sto tisíc rokov po dieťati zo Skhulu.“
tags: #postihnutie #ked #clovek #vyzera #ako #neandrtalec