Príprava na povolanie u jedincov s mentálnym postihnutím má na Slovensku dlhú históriu. Aj napriek meniacim sa politickým a ekonomickým podmienkam bola táto téma vždy v centre záujmu odborníkov, ako sú špeciálni pedagógovia, psychológovia a lekári. Táto snaha poukazuje na význam zabezpečenia adekvátnej prípravy pre túto skupinu obyvateľov, aby sa mohli úspešne integrovať do spoločnosti a pracovného života.
V súčasnosti u nás vo vedeckých a odborných prácach prevláda pojem mentálna retardácia, i keď sa sporadicky synonymne a paralelne používajú aj iné pojmy.
Typické znaky a klinické prejavy mentálne postihnutých
Typickým znakom jedincov s mentálnym postihnutím je obmedzená potreba zvedavosti a preferencie podnetového stereotypu. Takíto jedinci bývajú zvyčajne pasívnejší a viac závislí na sprostredkovaní informácií inými ľuďmi. Orientácia v známom prostredí je pre nich omnoho náročnejšia, pretože horšie rozlišujú významné a nevýznamné znaky jednotlivých objektov a situácií a horšie chápu ich vzájomné vzťahy.
Schopnosť učenia je v rôznej miere obmedzená.
Právny rámec a ciele vzdelávania
Ústava Slovenskej republiky garantuje osobám so zdravotným postihnutím právo na pomoc pri príprave na povolanie, čo je zakotvené v článku 38 odsek 2. Tento ústavný princíp zdôrazňuje povinnosť štátu zabezpečiť rovnaké príležitosti v oblasti vzdelávania a prípravy na zamestnanie pre všetkých občanov, vrátane tých so zdravotným postihnutím.
Základným cieľom výchovno-vzdelávacieho procesu je úspešné začlenenie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do spoločnosti. Tento cieľ sa dá dosiahnuť prostredníctvom tvorivo-humánnej edukácie a získania najvyššej možnej kvalifikácie na vykonávanie zmysluplnej pracovnej činnosti. Koncepcia výchovy, vzdelávania a odbornej prípravy vytvára podmienky pre realizáciu vzdelávania a odbornej prípravy podľa záujmov a schopností zdravotne postihnutých žiakov.
Etické a morálne aspekty AI - Peter Šantavý - Nástroje a nástrahy AI nielen na akademickej pôde
Predprofesijná príprava
Etapa predprofesijnej prípravy patrí do obdobia, počas ktorej mentálne postihnutý žiak navštevuje špeciálnu základnú školu. Predprofesijnej príprave žiakov s mentálnym postihnutím treba venovať zvýšenú pozornosť predovšetkým s ohľadom na trh práce. Dôležitosť tohto procesu je znásobovaná najmä tou skutočnosťou, že u žiakov špeciálnych základných škôl sa voľba povolania dominantne realizuje vo fáze profesijného vývinu.
Hlavnou úlohou špeciálnej pedagogiky v európskom kontexte je sociálna integrácia osôb so zdravotným postihnutím. Úspech výchovy a vzdelávania žiakov s mentálnym postihnutím spočíva vo vytvorení systému profesijnej prípravy v odborných učilištiach.
Hlavnými cieľmi primárneho vzdelávania by malo byť rozvíjanie takých kompetencií, ktoré sú schopní si osvojiť žiaci s mentálnym postihnutím. Táto ponuka by mala byť odrazom predmetov na stredných odborných učilištiach a odborných učilištiach v odboroch, ktoré sú určené pre mentálne postihnutých žiakov.
Prírodovedné predmety v kontexte profesijnej prípravy
U prírodovedných predmetov môžeme vidieť prelínanie sa u viacerých učebných odboroch. Prírodovedné predmety na špeciálnych základných školách v kontexte prípravy mentálne postihnutých žiakov na ich budúcu profesionálnu prípravu môžu mať veľký vplyv.
Do popredia sa dostáva otázka postoja človeka k ochrane životného prostredia. K tomuto vedieme aj žiakov s mentálnym postihnutím.
Vlastiveda
Prírodovedným predmetom, ktorého vyučovanie začína už na prvom stupni špeciálnej základnej školy, je predmet Vlastiveda. Cieľom predmetu je, aby žiaci s mentálnym postihnutím mali základné poznatky aj o prírodných javoch. Nadväzuje na poznatky o prírode, ktoré žiaci získali vo vecnom učení.
V 4. ročníku sa v predmete Vlastiveda prehlbujú priestorové predstavy konkrétnych orientačných smerov. Učivo o jednotlivých ročných obdobiach objasňuje prírodné javy, vývojové štádiá rastlín, zvierat a prácu v prírode a spoločnosti. Žiaci sa oboznamujú so základnými znakmi a javmi života.
Základné vedomosti o živej a neživej prírode získajú mentálne postihnutí žiaci v predmete Vlastiveda v 5. a 6. ročníku. V živej prírode sa žiaci učia hlavné znaky života, oboznamujú sa s jednotlivými živočíšnymi druhmi cicavcov, vtákov, plazov, obojživelníkov a rýb. Základné poznatky získajú o živote rastlín, o stavbe jednotlivých častí a oboznamujú sa s jednotlivými ich druhmi, ako aj s využitím a ochranou. V neživej prírode sa oboznamujú so vzduchom, vodou, niektorými nerastmi a horninami.
Dôležitým je aj učivo o poznatkoch z bežného života, ako sú zásady správnej výživy, poskytnutie prvej pomoci pri úrazoch a zlomeninách a poznatky o chorobách.
Biológia
Učivo Biológie v siedmom ročníku tvorí učivo prírodných spoločenstiev, ktoré poskytuje mentálne postihnutým žiakom poznatky o rastlinách, živočíchoch a o ich prirodzenom prostredí. Žiaci sa učia poznávať vzťahy medzi organizmami a prostredím s dôrazom a možnosťou ovplyvniť ich postoj k budúcej profesionálnej orientácii.
V ôsmom ročníku žiaci získavajú poznatky z anatómie a fyziológie človeka, kde sa kladie dôraz na uvedomelú starostlivosť o osobnú hygienu, čistotu prostredia a ovzdušia s dôrazom na protidrogovú prevenciu. Ďalšími poznatkami, ktoré žiaci získajú, sú praktické zručnosti pri vedení domácnosti a prehlbovaní správnych návykov pri poskytovaní prvej pomoci.
Fyzika
O vývoji zemskej kôry a živote v nej a so stavbou Zeme sa oboznamujú žiaci v deviatom ročníku. Získavajú tiež poznatky o najdôležitejších horninách a nerastoch a s ťažbou a využitím nerastných surovín.
Fyzikálne pojmy, javy a jednotky sa učia žiaci s mentálnym postihnutím na špeciálnych základných školách. Tieto javy sa učia opisovať, pozorovať a využívať v praxi, v starostlivosti o životné prostredie a ochrane svojho zdravia. Pri pokusoch a laboratórnych prácach tiež získavajú praktické zručnosti z merania veľkosti, hmotnosti, objemu, určovania a rozlišovania ich vlastností.
V ôsmom ročníku sa žiaci oboznamujú s poznatkami z oblasti mechaniky, opisujú stav pokoja, pohybu a vzájomné pôsobenie telies. Z praktického hľadiska si tieto princípy overujú na jednoduchých strojoch.
Chémia
Cieľom vyučovania chémie v deviatom ročníku sú poznatky o niektorých prvkoch, zlúčeninách a chemických reakciách s dôrazom na ich praktické využitie. Chémia, tak ako aj iné prírodovedné predmety, môže mať vplyv na výber budúcej profesijnej orientácie žiakov s mentálnym postihnutím.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci zasahuje do mimoriadne veľkého okruhu ľudských činností. Výchova a vzdelávanie k bezpečnému správaniu je neoddeliteľnou súčasťou školského vzdelávania detí a žiakov a začína už v predškolskej príprave. Nezahŕňa len výchovu k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zásady bezpečnej práce, neorientuje sa len na určitú tému, určitý druh práce, určitú skupinu detí a žiakov.
Zahŕňa aj výchovu k bezpečnému životu a zdravému životnému štýlu, osvojovanie si základov organizácie a plánovania práce, dodržiavanie hygienických zásad a poriadku, technologické postupy. Vo výrobných zariadeniach v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci má žiak postavenie zamestnanca a platia na neho všetky pravidlá a bezpečnostné predpisy platné pre konkrétnu prevádzku.
Všeobecná pedagogika
Všeobecná pedagogika vysvetľuje základné pedagogické pojmy, javy a zaoberá sa ich obsahovým a terminologickým výkladom. Oboznamuje so sústavou pedagogických disciplín a ich charakteristikami, zaraďuje ich do systému vied o výchove. Nadväzuje na vzťah pedagogiky k iným vedám.
Tematicky dáva do súvislosti faktory rozvoja ľudského jedinca, základné činitele výchovy a procesu výchovy. Opisuje inštitucionalizáciu výchovy a vzdelávania. Škola, jej vývin a funkcie. Školský systém. Rodina a jej funkcie. Predmet Všeobecná pedagogika plní aj istú "propedeutickú" funkciu úvodu do štúdia vied o výchove. Získajú základnú orientáciu o systéme.
Psychologické aspekty profesijnej prípravy
Cieľom predmetu Všeobecná psychológia je sprístupniť základné informácie o všeobecných zákonitostiach ľudského prežívania a správania tak, aby mohli tvoriť platformu pre pochopenie fungovania ľudskej psychiky a syntetizovať psychologické poznatky, fakty, teórie, výskumné prístupy do uceleného pohľadu na psychickú realitu pre potreby tvorivej profesionálnej aplikácie v špeciálno-pedagogickej praxi.
Cieľom vzdelávania je, aby si študenti kriticky osvojili aktuálne teoretické a empirické poznatky z vývinovej psychológie ako základnej psychologickej disciplíny (okrem iného: predmet a metódy výskumu v ontogenetickej psychológii, pojmový systém vývinovej psychológie, interdisciplinárne a transdisciplinárne vzťahy a možnosti aplikácie; teórie a modely psychického vývinu, zákony psychického vývinu; podmienky a charakteristiky priebehu vývinových zmien jednotlivých psychických funkcií, osobnosti a sociálnej kompetencie v kontexte celoživotnej ontogenézy človeka, vzhľadom na aspekty celoživotného vzdelávania a výchovy v špeciálnej pedagogike; základné psychologické metódy a techniky hodnotenia vývinovej úrovne; aktuálne oblasti a perspektívy výskumu a vývoja vo vývinovej psychológii a ich výsledky, najmä vo vzťahu k špeciálnej pedagogike).
Študenti získajú okrem teoretických poznatkov aj schopnosť porovnávať a kriticky vyhodnocovať odborné a vedené informácie a rôzne informačné zdroje, sú schopní prezentovať a objasňovať osvojené odborné poznatky (ako aj údaje/dáta, grafy, tabuľky výskumov minimálne na základnej úrovni), ako aj aplikovať osvojené poznatky a zručnosti do situácií v reálnom živote (aj u seba samého), sú schopní nachádzať v názoroch a myšlienkových úvahách logické súvislosti a diferencovať a systemizovať jednotlivé poznatky.
