Porušovanie práv seniorov a možnosti ochrany na Slovensku

Slovensko, rovnako ako mnoho iných krajín, čelí demografickej zmene, kde sa vysokého veku dožíva čoraz viac ľudí. V tejto súvislosti je dôležité venovať pozornosť právam a povinnostiam seniorov, aby sa zabezpečilo ich dôstojné a plnohodnotné prežitie staroby. Hoci pojem "senior" nemá presnú definíciu v slovenskej legislatíve, právne postavenie starších osôb je upravené v rôznych právnych predpisoch.

Starší ľudia sú príliš často stereotypne považovaní za ľudí závislých od iných. Starší vek je však sociálny konštrukt, ktorý sa v rôznych súvislostiach a situáciách mení. Ľudia po štyridsiatke alebo päťdesiatke môžu byť vnímaní ako starší pracovníci a pracovníčky a pri uchádzaní sa o nové zamestnanie čeliť diskriminácii.

Seniori majú v Slovenskej republike zaručené všetky základné ľudské práva a slobody, ako aj špecifické práva, ktoré zohľadňujú ich vek a zraniteľnosť.

Základné práva seniorov na Slovensku

Medzi najdôležitejšie práva seniorov patria:

• Dôchodkové zabezpečenie

  Starobné dôchodkové dávky predstavujú pre mnohých seniorov hlavný zdroj príjmu. Na Slovensku má na starobný dôchodok nárok osoba, ktorá dosiahla dôchodkový vek a získala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia. Výška dôchodku závisí od výšky príjmov počas pracovného života a od počtu odpracovaných rokov. Starobné dôchodkové dávky predstavujú pre starších ľudí takpovediac záchranné lano. Starobný dôchodok poberá 68 % starších ľudí na celom svete. Rozdiely v odmeňovaní mužov a žien sa prejavujú aj v dôchodkovom veku. Keďže ženy častejšie prerušujú formálne zamestnanie z dôvodu opatrovateľských povinností alebo pracujú v neformálnej ekonomike, často dostávajú nižšie starobné dôchodkové dávky než muži. V roku 2019 poberali ženy v EÚ staršie ako 65 rokov starobný dôchodok, ktorý bol v priemere o 29 % nižší než starobný dôchodok mužov.

• Sociálna pomoc a služby

  Štát poskytuje seniorom rôzne formy sociálnej pomoci a služieb, ktoré im majú zabezpečiť dôstojný život a pomoc v ťažkých životných situáciách. Medzi ne patria:

  • Peňažné príspevky: na kompenzáciu zvýšených výdavkov (napr. na bývanie, stravu, ošatenie), na prepravu, na kúpu alebo opravu pomôcky, na opatrovanie, na osobnú asistenciu. Tieto príspevky vyplácajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny.
  • Sociálne služby: Seniori so zníženou schopnosťou sebestačnosti majú nárok na poskytovanie sociálnych služieb, ako napríklad opatrovateľská služba, denné stacionáre, domovy sociálnych služieb, špecializované zariadenia pre seniorov s Alzheimerovou chorobou a iné.

• Zdravotná starostlivosť

  Seniori majú právo na kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť.

• Ochrana pred diskrimináciou a násilím

  Seniori sú často zraniteľnou skupinou obyvateľstva, ktorá môže byť vystavená diskriminácii a násiliu. Je dôležité, aby mali zabezpečenú ochranu pred týmito negatívnymi javmi a aby mali možnosť domáhať sa svojich práv. Amnesty International uplatňuje tzv. „kontextovo špecifický prístup“ k staršiemu veku, ktorý pri skúmaní porušovania ľudských práv zohľadňuje tieto faktory. Diskriminácia založená na predpoklade, že všetci starší ľudia majú chronické ochorenie, dolieha na každého staršieho človeka bez ohľadu na to, či má zdravotné znevýhodnenie. Zákony vytvorené na ochranu osôb so zdravotným znevýhodnením nechránia osoby, ktoré sú diskriminované na základe domnelého zdravotného znevýhodnenia.

• Právo na dôstojný život a úctu

  Seniori majú právo na dôstojný život a úctu zo strany spoločnosti. Je dôležité, aby sa s nimi zaobchádzalo s rešpektom a aby sa zohľadňovali ich potreby a preferencie.

V mnohých krajinách sveta sa starší ľudia stretávajú s diskrimináciou v zamestnaní. Táto diskriminácia môže byť priama, napríklad keď spoločnosti stanovujú povinný vek odchodu do dôchodku alebo maximálny vekový limit pri prijímaní do zamestnania. V štúdii, ktorú uskutočnila Amnesty International Belgicko, takmer každý štvrtý starší človek, ktorý zostal pracovať, mal pocit, že po dovŕšení 55. roku s ním na pracovisku zaobchádzali inak. Európske súdy považujú diskrimináciu na základe veku za „menej závažnú“ ako iné formy diskriminácie.

Povinnosti seniorov

Okrem práv majú seniori aj určité povinnosti, ktoré vyplývajú z ich postavenia v spoločnosti:

• Starostlivosť o svoje zdravie: Seniori by sa mali aktívne starať o svoje zdravie a dodržiavať odporúčania lekárov.
• Rešpektovanie práv a slobôd iných osôb: Seniori sú povinní rešpektovať práva a slobody iných osôb, vrátane mladších generácií.
• Pomoc rodine a spoločnosti: Seniori, pokiaľ im to zdravotný stav umožňuje, by mali pomáhať svojej rodine a spoločnosti. Môžu sa aktívne zapájať do rôznych aktivít a dobrovoľníckych programov.

Verejný ochranca práv (VOP) a pomoc seniorom

Verejný ochranca práv (VOP) je inštitúcia, ktorá má za úlohu chrániť základné práva a slobody osôb pred nezákonným alebo nesprávnym konaním orgánov verejnej správy. Seniori sa môžu na VOP obrátiť, ak sa domnievajú, že boli porušené ich práva.

VOP sa zaoberá vybavovaním podnetov v dôchodkových veciach, ako aj v oblasti sociálnej pomoci a sociálnych služieb. VOP môže hovoriť so seniorom aj bez prítomnosti iných osôb (napr. zamestnancov poskytovateľa sociálnych služieb). Verejný ochranca práv JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M. sa spolu so svojimi spolupracovníkmi stretol 27. apríla 2023 so zástupcami seniorských organizácií. Témou stretnutia bolo nadviazanie intenzívnej spolupráce, vznik ombudsmanskej inštitúcie pre seniorov ako aj spoznanie činnosti jednotlivých seniorských organizácií. Verejný ochranca práv pripravil pre seniorov informáciu o tom ako a v akých prípadoch im vie pomôcť pri riešení ich problémov. Jednou z najbežnejších agend, ktorej sa VOP venuje, je vybavovanie podnetov v dôchodkových veciach. Nie je pritom podstatné, či ide o starobný, invalidný, výsluhový alebo pozostalostný dôchodok.

Popri dôchodku seniori nezriedka poberajú či už jednorazové alebo opakované tzv. kompenzačné príspevky, ktoré vyplácajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide napríklad o peňažné príspevky na prepravu, na kompenzáciu zvýšených výdavkov, na kúpu či opravu pomôcky, alebo peňažné príspevky na opatrovanie či osobnú asistenciu.

Okrem dôchodkov môžu orgány sociálneho poistenia rozhodovať aj o iných dávkach - nemocenských, úrazových či dávkach garančného poistenia. Ak je Vám zverený napríklad vnuk alebo vnučka do náhradnej osobnej starostlivosti, môžete mať nárok na prídavky na dieťa či na príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. O všetkých týchto dávkach rozhodujú príslušné orgány verejnej správy.

Pôsobnosť VOP sčasti zasahuje aj do oblasti zdravotníctva. Pokiaľ však namietate poskytovanie zdravotnej starostlivosti konkrétnym ošetrujúcim lekárom, možnosti VOP sú značne obmedzené. Správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti môže preskúmať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V niektorých prípadoch poskytovania zdravotnej starostlivosti (napríklad obmedzenie osobnej slobody) môže VOP využiť obdobné právomoci ako v zariadeniach sociálnych služieb. Aj voči pacientom totiž môžu byť použité obmedzujúce prostriedky. V porovnaní so zariadeniami sociálnych služieb navyše pacient s duševnou chorobou alebo s jej príznakmi v prípade, keď ohrozuje seba, svoje okolie alebo hrozí vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu, môže byť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti umiestnený do zdravotníckeho zariadenia a obmedzený vo voľnom pohybe aj bez informovaného súhlasu.

VOP nemôže zmeniť či zrušiť rozhodnutia orgánov verejnej správy, ani im prijatie opatrení nemôže nariadiť. Jedným z najsilnejších oprávnení VOP je aj možnosť iniciovať konanie na Ústavnom súde SR o súlade právnych predpisov.

Aby VOP vedel váš podnet preskúmať, je nevyhnutné, aby obsahoval základné náležitosti. Vybavenie podnetu uľahčíte, ak k podnetu priložíte aj kópie relevantných dokumentov a písomností. V styku s VOP môžete používať svoj materinský jazyk. Po doručení podnetu bude podnet pridelený právnikovi Kancelárie VOP na právnu analýzu. VOP a poverení pracovníci Kancelárie VOP počas vybavovania podnetu postupne zhromažďujú informácie, skutočnosti a dôležité dokumenty. V tejto fáze aktívne komunikujú s orgánmi verejnej správy, proti ktorým podnet smeruje, alebo aj so samotným podávateľom. Zákon o VOP neustanovuje na vybavenie podnetu žiadne zákonné lehoty. Napriek tomu je snahou VOP a Kancelárie VOP každý jeden podnet vybaviť čo najskôr.

Príklady úspešných intervencií VOP

• Jedným z prípadov, keď intervencia VOP pomohla, bol aj prípad poberateľky invalidného a neskôr aj starobného dôchodku. V rámci vybavovania podnetu VOP zistil, že podávateľke nebola zhodnotená doba 146 dní zamestnania, hoci o tejto dobe mala Sociálna poisťovňa vedomosť už pri úplne prvom rozhodovaní o jej dôchodku v roku 1991. Sociálna poisťovňa ešte v priebehu vybavovania podnetu uznala svoju chybu a pristúpila k zmene sumy dôchodkovej dávky.
• Podobný bol aj prípad podávateľa, ktorý sa na Slovensko, už ako dôchodca, presťahoval z Kazachstanu. Na jeho prípad sa aplikovala medzištátna dohoda, ktorá stanovuje, že pri presídlení dôchodcu preberá jeho dôchodkové nároky štát, do ktorého sa presídlil. Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti oslovila slovenských zamestnávateľov obdobného odboru so žiadosťou o poskytnutie informácií o priemernom zárobku ich zamestnancov. Zamestnávatelia tieto informácie Sociálnej poisťovni poskytli, avšak tá ich nesprávne vyhodnotila ako priemerné ročné zárobky, hoci fakticky išlo o priemerné mesačné zárobky. Aj v tomto prípade Sociálna poisťovňa svoju chybu napravila ešte v priebehu vybavovania podnetu a podávateľovi upravila sumu dôchodku od vzniku nároku.
• Jedným z najsilnejších oprávnení VOP je aj možnosť iniciovať konanie na Ústavnom súde SR o súlade právnych predpisov. Ústavný súd SR v konaní o návrhu VOP vyhovel a keďže namietané ustanovenia príslušného zákona Národná rada SR do šiestich mesiacov nenapravila, tieto ustanovenia stratili platnosť.

Porušovanie práv seniorov v zariadeniach sociálnych služieb

Kancelária verejného ochrancu práv vykonala analýzu domácich poriadkov náhodne vybraných domovov sociálnych služieb (DSS). Tá ukázala, že i keď mnohé zariadenia umožňujú návštevy bez výrazných alebo takmer žiadnych obmedzení, časť z nich presne stanovuje návštevné hodiny. Verejný ochranca práv poukazuje na to, že neprimerané obmedzovanie návštevných hodín v domovoch sociálnych služieb (DSS) je v rozpore s právami ich klientov. Toto právo je neoddeliteľnou súčasťou štandardov kvality poskytovanej sociálnej služby. Jeho rešpektovanie priamo ovplyvňuje kvalitu života prijímateľov sociálnej služby. „Zákon o sociálnych službách nepriznáva riaditeľom DSS právo svojvoľne obmedzovať styk klientov s ich návštevami. Úprava návštevných hodín musí byť v súlade s individuálnymi potrebami prijímateľov sociálnej služby. Taktiež musí odzrkadľovať preferencie prijímateľov sociálnej služby a zabezpečiť dostatočný priestor na kontakt s rodinou a s komunitou. „Obmedzenia návštev musia byť opodstatnené a primerané. Ak aj prípadne dochádza k stanoveniu návštevných hodín, nesmie dochádzať k svojvoľnému zasahovaniu do práv prijímateľov sociálnej služby. DSS sú povinné dbať na to, aby ich vnútorné pravidlá zohľadňovali individuálne potreby klientov a rešpektovali ich práva na udržiavanie kontaktu s blízkymi.“ dodáva verejný ochranca práv.

Počas návštev v domovoch dôchodcov a domovoch sociálnych služieb zistili zamestnanci Kancelárie VOP viaceré nedostatky: "Seniori majú právo aj v zariadeniach žiť svoje životy nezávisle a v čo najväčšej možnej miere rozhodovať o všetkých záležitostiach, ktoré sa ich týkajú. "Prostredie v zariadení má čo najviac podporovať pocit domova. Preto sú jeho dôležitou súčasťou priestory na spoločné aktivity a komunitný spôsob života. Niektoré zariadenia však týmito miestnosťami nedisponujú a priestor pre socializáciu je len na chodbe," uviedla Michaela Pavelková z Kancelárie VOP. Doplnila, že v zariadeniach sa vyskytujú pravidlá ako povinná večierka, pevné časy stravovania, uzamykanie priestorov, automatické odobratie osobných dokladov pri nástupe či skorá ranná hygiena.

„Presne stanovené návštevné hodiny môžu viesť k porušeniu práv ich klientov na slobodný kontakt so svojimi blízkymi a na slobodné určenie harmonogramu dňa. V prípade podozrenia z porušovania zákona pri poskytovaní sociálnych služieb je možné obrátiť sa na Inšpekciu v sociálnych veciach, prípadne na samosprávny kraj,“ uvádza verejný ochranca práv.

V súvislosti s blížiacou sa chrípkovou či inou epidémiou platí, že v záujme ochrany zdravia smie Úrad verejného zdravotníctva i regionálne úrady verejného zdravotníctva dočasne obmedziť či zakázať návštevy klientov DSS alebo nariadiť izoláciu či karanténu. V takom prípade môžu byť osobné návštevy klientov v DSS obmedzené. „Avšak akékoľvek obmedzenia musia byť jasne a transparentne komunikované.

Nedostatky v zariadeniach sociálnych služieb podľa VOP

Z prieskumu VOP vyplynuli opakujúce sa nedostatky v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré porušujú práva seniorov:

• Nariadenie zákazov a príkazov bez opory v právnych predpisoch: vymedzené návštevné hodiny, zákaz návštev na izbách, zákaz požívať alkohol, zákaz pobytu mimo zariadenia bez súhlasu riaditeľa a pod.
• Neplnenie povinností poskytovateľov sociálnych služieb pri plánovaní poskytovania sociálnej služby: nevypracovávanie individuálnych plánov, ich formálne vypracovanie, nevyhodnocovanie plánov bez účasti prijímateľa, nevypracovanie programov sociálnej rehabilitácie, nedostatočná spolupráca s prijímateľmi.
• Nedodržiavanie maximálneho počtu prijímateľov sociálnej služby na jedného zamestnanca a minimálny percentuálny podiel odborných zamestnancov: z dôvodu nedostatku pracovných síl, presun zamestnancov medzi prevádzkami.
• Nesplnenie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a bezbariérovosť.
• Neplnenie podmienok kvality poskytovanej sociálnej služby: nespracovanie interných postupov, pravidiel a podmienok.
• Neoboznamovanie zamestnancov a prijímateľov sociálnej služby s postupmi, pravidlami a podmienkami poskytovania sociálnej služby: prijímatelia často nevedia o svojich právach, nemôžu nahliadnuť do hospodárenia s ich finančnými prostriedkami, nevedia, ako postupovať pri nespokojnosti.
• Nevypracovávanie a neuskutočňovanie programu supervízie.
• Nedodržanie povinností poskytovateľov sociálnych služieb pri ochrane života, zdravia a dôstojnosti: nevedenie registra netelesných a telesných obmedzení, nezapisovanie obmedzení do registra, používanie nepovolených obmedzení (sieťová posteľ, izolačka, fixovanie na lôžku), neoznamovanie zápisov o použití obmedzení.
• Nerešpektovanie potreby diétneho stravovania, poskytovanie jedál nevhodných pre diabetikov, neumožnenie odoberať znížený rozsah počtu jedál.
• Zverejňovanie výročnej správy o činnosti a hospodárení v rozpore so zákonom.
• Nezverejňovanie ekonomicky oprávnených nákladov na jedného prijímateľa sociálnej služby.
• Nezverejňovanie cenníka na webovom sídle, určovanie úhrady bez cenníka alebo v rozpore s ním.
• Účtovanie úhrady za odborné činnosti, za ktoré prijímateľ neplatí.
• Účtovanie úhrady za iné, tzv. nadštandardné činnosti bez rešpektovania záujmu prijímateľa.
• Nesledovanie príjmu a majetku prijímateľov na účely určenia úhrady, nevyžiadanie vyhlásenia o majetku fyzickej osoby s overeným podpisom.
• Negarantovanie zostatku príjmu prijímateľa sociálnej služby, resp. určenie úhrady za sociálnu službu v plnej výške bez garancie zostatku.
• Uzatváranie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby nezrozumiteľným spôsobom pre prijímateľa.
• Uzatváranie zmlúv s charakterom zmiešanej zmluvy, viazanie platením úhrady iba inú, tzv. „pristupujúcu osobu“.
• Uzatváranie zmlúv bez náležitostí určených zákonom, uvádzanie sumy úhrady bez členenia na úhrady za jednotlivé odborné, obslužné a ďalšie činnosti.
• Zvyšovanie sumy úhrady za sociálnu službu bez opory v zákone o sociálnych službách, resp. bez uzatvoreného dodatku k zmluve.
• Definovanie vlastných dôvodov vypovedania zmluvy o poskytovaní sociálnej služby zo strany poskytovateľa v rozpore so zákonom.
• Podpísanie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby inou osobou za prijímateľa sociálnej služby bez splnomocnenia alebo bez potvrdenia ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave.
• Porušenia ustanovení zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, najmä nedodržiavanie záväzkov zo zmluvy.

Z prieskumu vyplynulo niekoľko návrhov pre Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR na zavedenie štandardov pre dodržiavanie základných práv klientov v zariadeniach sociálnych služieb spolu s príkladmi dobrej praxe. Taktiež povinnosť zverejňovať protokoly z kontrol zariadení sociálnych služieb. Ombudsmanka rezortu tiež navrhuje, aby v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR vytvoril systém interdisciplinárnej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb, napríklad prostredníctvom zákona o dlhodobej starostlivosti. Patakyová v rokoch 2017 a 2018 vykonala celoslovenský prieskum zameraný na úroveň kontroly zariadení sociálnych služieb so zameraním na seniorov. Z prieskumu vtedy vyplynulo, že medzi najzásadnejšie problémy patria príliš nízky počet kontrol a spôsob, akým sú vykonávané.

Domáca a 24-hodinová opatrovateľská služba

Domáca starostlivosť o blízkeho človeka je náročná, preto je dôležité, aby mali opatrovatelia silný podporný systém. Rozdelenie záťaže medzi členov rodiny a priateľov znižuje stres a umožňuje aktívne zapojenie všetkých do starostlivosti. Pred rozdelením povinností je potrebná úprimná diskusia o situácii a zapojenie osoby, o ktorú sa staráte. Dôležité je oboznámiť sa s aktuálnym zdravotným stavom a obmedzeniami. Bez jasného vymedzenia úloh sa môže stať, že všetka práca zostane na jednej osobe. Ideálne je rozdeliť si povinnosti podľa silných stránok každého člena rodiny. Dôležitá je jasná a častá komunikácia a vybudovanie podporného systému mimo rodiny, napríklad pomocou domácej opatrovateľskej služby. Lekári môžu poskytnúť užitočné rady a informácie o možnostiach liečby, kúpeľných pobytoch, invalidnom dôchodku a príspevku na starostlivosť o blízkeho.

24-hodinové opatrovateľky pre seniorov zohrávajú v živote svojich klientov dôležitú úlohu. Zodpovedajú za zaistenie ich bezpečnosti, poskytujú im spoločnosť a pomáhajú im s každodennými potrebami. Povinnosti opatrovateľa sa môžu u jednotlivých pacientov výrazne líšiť. Medzi povinnosti, ktoré majú 24-hodinové opatrovateľky v domácnosti, patrí zvyčajne meranie hladiny cukru v krvi a krvného tlaku, podávanie alebo aplikácia liekov a monitorovanie. Opatrovatelia s 24-hodinovým pobytom majú tiež právo na primeranú mzdu. Tak, ako v každom inom odvetví, ani v prípade 24-hodinových opatrovateľov nemôže dôjsť k priamemu ohrozeniu zdravia a pohody.

Porušovanie ľudských práv starších ľudí vo svete

Náš svet čelí nezvratnej demografickej zmene. Vysokého veku sa dožíva viac ľudí ako kedykoľvek predtým. Starší ľudia sú príliš často stereotypne považovaní za ľudí závislých od iných. Počas ozbrojených konfliktov starší ľudia neúmerne častejšie čelia násiliu. Počas pandémie Covid-19 vlády prijali politiky, ktoré viedli k tisícom úmrtí ľudí v zariadeniach poskytujúcich služby a starostlivosť pre seniorov a seniorky (ďalej len „zariadenia pre seniorov“) na celom svete. Týmto hromadným úmrtiam sa dalo predísť. Ochrana ľudských práv starších ľudí je často slabá, niekedy vôbec neexistuje.

Dohovor OSN upravujúci práva starších ľudí by predstavoval kľúčový krok k ochrane ich práv. Podľa výskumnej správy Svetovej zdravotníckej organizácie z roku 2014 malo len 40 % krajín platné zákony proti zneužívaniu starších ľudí v inštitucionálnych zariadeniach, ako sú napríklad zariadenia pre seniorov. Iba 59 % krajín malo zákony, ktoré chránili starších ľudí pred zneužívaním vo všeobecnosti. Dohovor by tiež rozšíril možnosti starších ľudí na celom svete zasadzovať sa za svoje práva.

Starší ľudia v ozbrojených konfliktoch

Počas ozbrojených konfliktov sú starší ľudia často poslední, ktorí sa rozhodnú utiecť pred nebezpečenstvom. Často sa obávajú, že prídu o svoje svoje domovy a pôdu, čo môže byť tým najcennejším, čo majú. Niekedy majú fyzické, mentálne alebo iné znevýhodnenia, ktoré im sťažujú útek alebo prístup k informáciám o evakuácii. Počas ozbrojeného konfliktu medzi Azerbajdžanom a Arménskom v roku 2020 viac ako polovicu civilných obetí z radov etnických Arménov a Arménok tvorili ľudia vo veku nad 60 rokov. Starších ľudí na severovýchode Nigérie vraždila a mučila organizácia Boko Haram. Bojovníci používali hrozbu násilia, aby miestne obyvateľstvo prinútili vzdať sa dobytka a časti úrody, čo viedlo k extrémnemu nedostatku potravín, ktorý zasiahol najmä mnohých starších ľudí. Tí potom čelili ďalšiemu zneužívaniu zo strany nigérijskej armády, ktorá ich svojvoľne zadržiavala a mučila. Civilné obyvateľstvo vrátane starších civilistov a civilistiek je v ozbrojenom konflikte chránené medzinárodným právom. Realita je však taká, že starší ľudia sú zriedka ušetrení.

Na Ukrajine tvoria ľudia vo veku nad 60 rokov takmer štvrtinu obyvateľstva, čo z nej robí jednu z „najseniorskejších“ krajín na svete. Amnesty International zistila, že veľmi veľa starších ľudí zostalo v oblastiach zasiahnutých vojenským konfliktom. Niektorí sa nedostali k informáciám o evakuačných trasách, iní sa rozhodli, že nechcú utiecť. Po vysídlení mali starší ľudia na Ukrajine často problém nájsť si bývanie. Kvôli veľmi nízkym starobným dôchodkom si mnohí nemôžu dovoliť prenajať byty alebo domy a dočasné ubytovanie nebýva bezbariérové. Amnesty International vyzýva vlády, ktoré podporujú Ukrajinu, aby financovali intervencie, ktoré zahrnú starších ľudí medzi osoby, ktorým sa prioritne poskytuje ubytovanie a finančná pomoc.

Pandémia COVID-19 a seniori

Už od začiatku pandémie COVID-19 bolo známe, že starší ľudia sú jednou zo skupín, ktoré sú najviac ohrozené vážnymi zdravotnými ťažkosťami a úmrtím v dôsledku nákazy vírusom. Tisíce starších ľudí v zariadeniach pre seniorov prišli zbytočne o život v dôsledku nedbalých vládnych politík a nedostatočných zdrojov zdravotníckych zariadení. V Belgicku, Španielsku, Taliansku a Spojenom kráľovstve sa vírus rozšíril medzi už aj tak zraniteľnú populáciu, a to najmä preto, že úrady nedokázali zariadeniam pre seniorov, ako ani opatrovateľkám a opatrovateľom poskytnúť primerané zdroje na boj s vírusom. Zariadeniam pre seniorov chýbal potrebný personál a opatrovateľky a opatrovatelia často nemali k dispozícii osobné ochranné prostriedky (OOP) a testy na sledovanie vírusu. Ľudia žijúci v zariadeniach pre seniorov boli navyše na celé týždne takmer úplne odrezaní od svojich rodín a vonkajšieho sveta. Podobné riziká predstavovali aj nedostatky v humanitárnej pomoci počas pandémie.

Ekonomická zraniteľnosť starších ľudí v krízach

Starší ľudia sa v čase kríz stávajú ekonomicky zraniteľnejšími. Počas ozbrojených konfliktov dochádza k nútenému vysídľovaniu veľkého počtu starších ľudí, v dôsledku čoho čelia mnohým ekonomickým problémom. Napríklad pri humanitárnej pomoci pre rohinských utečencov v Bangladéši boli prehliadnuté osobité problémy, ktorým čelili starší ľudia. Nebola zabezpečená ochrana ich práv ani naplnenie ich potrieb vrátane tých, ktoré sa týkajú zdravia, hygieny, potravín a vody, ale aj účasti na rozhodovacích procesoch ohľadom presunov do iných táborov a rozdelenia prostriedkov a zdrojov. Amnesty International poukazuje na skúsenosti starších ľudí s cieľom zamedziť ich marginalizácii, predovšetkým v krízových situáciách, počas ozbrojených konfliktov a pri distribúcii humanitárnej pomoci.

V súčasnosti neexistuje žiaden globálny dohovor alebo dokument, ktorý by zaručoval práva starších ľudí. Existujúce zákony im neposkytujú dostatočnú ochranu a nedostatočne prispievajú k zviditeľneniu porušovania ľudských práv starších ľudí.

tags: #porusovvanie #prav #seniorov