Porovnanie diskusného príspevku a slávnostného prejavu

Diskusný príspevok a slávnostný prejav sú dva odlišné typy rečníckych prejavov, ktoré sa používajú v rôznych situáciách a majú odlišné ciele. Zatiaľ čo diskusný príspevok sa zameriava na vyjadrenie názoru a argumentáciu v rámci diskusie, slávnostný prejav má za cieľ vytvoriť slávnostnú atmosféru, prejaviť emócie a vyvolať citový zážitok.

Diskusný príspevok: Vyjadrenie názoru a argumentácia

Diskusný príspevok je subjektívny slohový útvar, ktorý sa využíva v spoločensko-politickej a pracovnej komunikácii. Jeho cieľom je vyjadriť mienku o prerokovávanej veci, prezentovať súhlas alebo nesúhlas a podporiť svoj názor argumentmi. V spoločensko-politickej a pracovnej komunikačnej sfére je oveľa jednoduchší ako vedecký diskusný príspevok.

Charakteristické znaky diskusného príspevku

• Subjektívny slohový útvar: Diskusný príspevok odráža osobný názor a postoj diskutujúceho.
• Vyjadrenie mienky: Diskutujúci vyjadruje svoj názor na danú tému.
• Argumentácia: Svoj názor podporuje argumentmi, dôkazmi, príkladmi alebo odvolávaním sa na autority. Svoj názor môže podporiť argumentmi (napr. citovaním právnickej alebo odbornej literatúry).
• Reakcia na dianie: Diskusný príspevok reaguje na prebiehajúcu diskusiu a nadväzuje na predchádzajúce príspevky.
• Hybridná povaha: Diskusný príspevok je špecifický žáner rečníckeho štýlu, ktorý kombinuje v sebe prvky rečníckeho a náučného štýlu. Využíva predovšetkým výkladový slohový postup, pričom kladie dôraz na argumentáciu. V niektorých častiach príspevku však môžu prevládať aj úvahové prvky.

Autor, hoci je subjektívny (používa 1. osobu sg., prípadne 1. osobu pl., ak hovorí za skupinu s jej poverením), hodnotí určitý problém alebo jav. Pri tom využíva aktuálne poznatky o danej problematike. Autor objasňuje, vysvetľuje, vyjadruje svoj názor a zaujíma určité stanovisko, ktoré je podložené rozumnými argumentmi. Cieľom autora je presvedčiť prijímateľa o pravdivosti svojich tvrdení. Pri dokazovaní sa využíva citácia, štúdium materiálov a argumenty podložené odbornou literatúrou.

Diskusiu zvyčajne niekto vedie - vedúci, ktorý je poverený jej riadením (predseda organizácie, spolku; riaditeľ, zástupca riaditeľa ap.). Vedúci diskusie oboznámi zúčastnených s problémom, dáva diskutujúcim slovo, možnosť reagovať, prezentovať svoje názory.

Štruktúra diskusného príspevku

Diskusný príspevok má zvyčajne nasledujúcu štruktúru:

1. Oslovenie: Diskusný príspevok sa začína oslovením prítomných (napr. "Vážení prítomní!"). Rešpektuje princíp zdvorilosti.
2. Nadviazanie: Diskutujúci nadväzuje na predchádzajúce príspevky, referát alebo prednesený problém (súhlasne alebo nesúhlasne). Napríklad: ,,Chcela by som nadviazať na slová, ktoré už odzneli.“/,,Nemožno súhlasiť s názorom mojej kolegyne, ktorá tvrdila…“/,,Pokladám za správne uviesť…“/,,Ako sa už hovorilo…“ Vo vedeckom diskusnom príspevku táto časť môže absentovať, pretože všetci účastníci sú oboznámení s témou vedeckej konferencie a majú možnosť pripraviť si svoje príspevky.
3. Jadro: V jadre diskutujúci vyjadruje svoj vlastný názor na daný problém. Napríklad: ,,Podľa mojej mienky…“/,,Dovoľujem si tvrdiť…“/,,Nazdávam sa…“/,,Je nám známe, že … , ale môj názor je…“
4. Záver: Zhrnutie a vyvodenie záverov.
5. Poďakovanie za pozornosť: Diskusný príspevok končí poďakovaním za pozornosť. Záverečná formulka sa používa len vtedy, keď rečníkovi bolo udelené slovo, niekto ho vyzval alebo ohlásil jeho meno.

Subjektívnosť a argumentácia v diskusnom príspevku

Diskusný príspevok patrí medzi subjektívne slohové útvary, čo sa prejavuje používaním slovies v 1. osobe singuláru (napr. "ja si myslím", "ja sa domnievam"). Ak diskutujúci hovorí za skupinu ľudí, musí mať od nich poverenie. Ak však upozorňuje na zlú prácu, musí svoje tvrdenie podložiť dôkazom (uviesť príklad, svedka…). Pri upozorňovaní na nedostatky je dôležité podložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Diskutujúci musí dodržiavať program schôdze a diskutovať len o tom, čo je na programe.

Jazyková stránka diskusného príspevku

Keďže ide o útvar rečníckeho štýlu, využívajú sa kratšie a jednoduchšie vety. Je to preto, že adresátom je skupina poslucháčov a text je prednášaný ústne. Poslucháč sa k nemu nemôže vrátiť. Ak je veta dlhá a má komplikovanú stavbu, poslucháč ju nemusí zachytiť a môže stratiť pozornosť. Dôležitý je princíp zdvorilosti. Autor prejavuje úctu prijímateľovi dôsledným výberom výrazových prostriedkov. Vyhýba sa nespisovným a vulgárnym slovám a neznevažuje názory, činy ani vlastnosti iných.

Medzi syntaktické prostriedky patria napr. zložené súvetia (príčinno-následkové, dôsledkové ap.), polovetné konštrukcie a i. vo výkladovej časti príspevku a pestrá modalita v úvahovej časti príspevku.

Slávnostný prejav: Emócie a dôstojnosť

Slávnostný prejav sa spolu so smútočným prejavom zaraďuje medzi najpôsobivejšie a najdôstojnejšie rečnícke jazykové prejavy. Často sa označuje aj ako hovorená hodnotiaca úvaha. V slávnostnom prejave sa oceňuje originálnosť, efektívne a tvorivé využitie jazykových prostriedkov. Ide o prejav, ktorého cieľom je vytvoriť patričnú atmosféru, prejaviť a vyvolať emócie a citový zážitok. Autor vždy prihliada na typ udalosti.

Charakteristické znaky slávnostného prejavu

• Verejnosť: Realizuje sa vo verejnej komunikácii, ale aj v súkromí. Využíva prostriedky iba spisovnej slovenčiny.
• Ústnosť: Prejav musí byť vopred písomne pripravený a následne sa prednesie. Rečník pritom využíva zvukové prostriedky reči (melódia, intonácia, dôraz). Sleduje spätnú väzbu v reakciách poslucháčov.
• Sugestívnosť: Znamená to, že rečník sa snaží zapôsobiť na city poslucháča, získať ho, presvedčiť a ovplyvniť ho. Využíva prostriedky z iných jazykových štýlov.
• Adresnosť: Rečník má publikum vždy pred sebou. Na vytvorenie kontaktu využíva „kontaktové slová“ (oslovenie…). Ďalej sa využívajú dialogizujúce gramatické kategórie, t.j. 1. a 2. osoba.

Kompozícia slávnostného prejavu

Kompozícia slávnostného prejavu zahŕňa:

1. Oslovenie: V jubilejných a gratulačných prejavoch oslovujeme na prvom mieste jubilanta. Ak sú prítomní hostia, majú v oslovení prednosť pred domácimi. V zozname hostí, v ktorom sú všetci „funkčne“ na rovnakej úrovni, dávame prednosť ženám. Osloviť prítomných môžeme aj viackrát, s oslovením môžeme pracovať v priebehu prejavu. Oslovenie však musí byť vždy použité funkčne. Ak sa nachádza v strede vety, vyčleňujeme ho čiarkou zľava aj sprava - pri prednese ho vyčleníme krátkou pauzou. Rečník si sám určuje, koľkokrát treba počas prejavu použiť oslovenie, pričom zohľadňuje dĺžku prejavu, druh príležitosti a iné faktory. Niekedy je však menej viac a nevhodne použité, príliš časté opakovanie oslovenia pôsobí rušivo a znižuje úroveň rečníckeho prejavu. Oslovenie musí byť pripravené vopred a dôkladne precvičené. Výslovnosť mien si treba overiť a pozornosť treba venovať najmä ťažšie vysloviteľným menám. V prípade, že oslovíme publikum správne, nevzbudzujeme pozornosť - nikto si to nevšimne, publikum nereaguje.
2. Pomenovanie príležitosti: Jasné a výstižné pomenovanie dôvodu, pre ktorý sa prejav koná.
3. Klasifikácia: Hodnotenie pojmov, analýza, porovnanie, zovšeobecnenie, vyslovenie predpokladov. Časté sú citácie, parafrázy, jednočlenné vety. Napríklad: Navždy sa zachová v pamäti stužková… Maturitná skúška nie je len skúškou vedomostí, ale i skúškou dospelosti, skúškou… Päťdesiatku, tú človek oslavuje iba raz…
4. Analýza: Analýza, rozoberanie témy, jej vysvetlenie, hodnotenie ap. Napríklad: Roky, ktoré sme tu prežili, kamarátstva, ktoré sme… Žiaľ, boli medzi nami aj takí, ktorí nemali to šťastie, aby…
5. Porovnanie; zovšeobecnenie, podloženie tvrdenia citátom: Napríklad: Tak ako aj iní študenti, aj my tu dnes stojíme pred vami… Dostali by sme sa sem len veľmi ťažko nebyť… Shakespeare povedal: „Svet je veľké javisko, na ktorom každý hrá svoju úlohu.“ Naša úloha sa na javisku gymnázia definitívne končí. Začiatok či koniec?
6. Záverečné formulky: Blahoželanie, prianie, poďakovanie.

Ak ide o rodinnú alebo priateľskú spoločenskú udalosť, rečník môže byť osobnejší, môže využiť anekdotu alebo nejakú vtipnú historku zo života oslávenca/priateľa, môže byť mierne, neurážlivo provokatívny, môže využívať informácie, ktoré pozná len úzky kolektív zúčastnených (napr. oslava kamarátových 18. narodenín). Vždy však musí zachovávať úctu a dôstojnosť oslávenca i hostí.

Druhy slávnostných prejavov

• Blahoželanie/gratulačný prejav
• Sobášny prejav/príhovor
• Stolový prejav, prípitok (príhovor spojený s vypitím pohára liehového nápoja)
• Smútočný prejav (je určený pozostalým, a preto by sa mal autor obracať na nich).

Porovnávacia analýza: Diskusný príspevok vs. Slávnostný prejav

Pre lepšie pochopenie rozdielov medzi týmito dvoma žánrami je užitočné ich porovnať z viacerých aspektov.

Rečnícky štýl a jeho žánre

Diskusný príspevok aj slávnostný prejav patria medzi žánre rečníckeho štýlu. Rečnícky štýl je jeden z najstarších štýlov (už v antickom Grécku). Je blízky k hovorovému, ale aj náučnému štýlu alebo publicistickému štýlu. Základnou charakteristikou je ústnosť. Má slovnú, vizuálnu a akustickú zložku (tempo, rytmus, melódia textu).

Medzi žánre rečníckeho štýlu patria:

• Persuazívne (presviedčacie): politická reč, súdna reč, kázeň.
• Náučné: prednáška, referát, koreferát, diskusný príspevok.
• Príležitostné: príhovory, prejavy.

Persvazívne žánre

Hlavným cieľom agitačných rečníckych prejavov je presvedčiť publikum o správnosti autorových tvrdení, ovplyvniť názor poslucháčov, prípadne aj ich konanie. Reč sa zakladá na argumentoch, ktoré sa autor snaží doložiť dôkazmi v snahe presvedčiť príjemcov. V reči viackrát oslovuje poslucháčov, snaží sa byť s nimi v kontakte, považuje sa za jedného z nich - hovorí v 1. os. pl. Hovorí o potrebách publika, poukazuje na ťažkosti, komplikácie, navrhuje riešenie problémov a spôsoby, ako ich zvládnuť.

Príklady persuazívnych žánrov:

• Súdna reč: Predstavuje jazykový prejav verejnej oficiálnej komunikácie založený na argumentácii, dôkazoch a indíciách. Obsahuje prvky administratívneho štýlu, napr. presné a jednoznačné vyjadrovanie, používanie cudzích slov, stereotypné opakovanie fráz a celých viet. Súčasťou súdnej reči je reč obžaloby (záverečná reč prokurátora/žalobcu) a reč obhajoby (záverečná reč obhajcu).
• Politické prejavy: Sú súčasťou predvolebných kampaní, parlamentných schôdzí, zjazdov strán ap. Ich hlavným cieľom je presvedčiť poslucháčov o správnosti straníckeho programu. Autor sa snaží ovplyvniť názory, prípadne i konanie ľudí. V politickom prejave sa neraz posudzuje konanie opozičnej strany, pričom sa využíva kritika, irónia, ba i satira alebo výsmech. Politickí rečníci musia vedieť pohotovo reagovať, byť dobre pripravení na otázky; ich verbálny aj neverbálny prejav musí byť bezchybný.
• Kázeň: Predstavuje hybridný žáner, ktorý je súčasťou náboženskej komunikácie. Je to príhovor kazateľa k veriacim počas bohoslužby. Kazateľ pracuje s výkladom biblického textu, snaží sa presvedčiť prítomných o pravdivosti svojho učenia.

Náučné žánre

Autorským cieľom náučných rečníckych prejavov je podať informáciu, vysvetliť, oboznámiť poslucháčov, obohatiť prijímateľov o nové znalosti, poznatky, poučiť ich o postupoch vykonávania určitých činností ap. Autorským zámerom je objasniť nové informácie, poznatky, naučiť poslucháčov, a preto musí mať prejav jasné kompozičné usporiadanie (trojčlenné členenie: úvod, jadro, záver).

Príklady náučných žánrov:

• Prednáška: Má vzdelávací charakter, jej hlavnou funkciou je vysvetliť, naučiť, objasniť nové poznatky a rozšíriť vedomosti poslucháčov. V prednáške je dominantný výkladový slohový postup, obsahujúci neraz aj prvky úvahy - autor vyslovuje svoje domnienky, názory, hypotézy ap. V niektorých typoch prednášok (napr. v technických, prírodovedných odboroch) sa využíva opisný slohový postup. Prednášajúci vždy prispôsobuje spôsob reči a štýl prejavu publiku. Počas prednášky autor využíva všetky verbálne aj neverbálne jazykové prostriedky. Udržiava kontakt s publikom, sleduje ich reakciu; prednáška môže mať interaktívny charakter, poslucháči do nej zasahujú, pýtajú sa.
• Prezentácia: Je hybridný jazykový prejav rečníckeho štýlu, ktorého hlavnou úlohou je predstavenie, predvedenie určitých poznatkov, predmetov, výrobkov ap. Autor využíva rôzne efektívne vizuálne a multimediálne prezentačné techniky a doplnky. Prezentujúci prichádza s novými poznatkami o propagovaných výrobkoch, ktoré sa snaží podložiť dôkazmi, argumentáciou v snahe presvedčiť poslucháčov. Za formu prezentácie sa považuje aj obhajoba práce, napr. obhajoba projektovej práce.
• Posterová prezentácia: Predstavuje súhru hovoreného slova, písaného textu a grafického dizajnu. Jej hlavnou funkciou je zaujať a pritiahnuť pozornosť poslucháčov, priblížiť im kľúčové časti obsahu takou formou, aby boli čo najľahšie zapamätateľné. Takáto forma prezentácie sa využíva pri prezentácii projektov, štúdií, pri predstavení nových liekov, prístrojov, býva súčasťou rôznych konferencií, sympózií ap.

Príležitostné rečnícke prejavy

Príležitostné rečnícke prejavy úzko súvisia s určitou konkrétnou udalosťou, napr. rodinná oslava, spoločenská alebo slávnostná príležitosť, rôzne ceremoniály ap. Krátke rámcové prejavy sú v programe zvyčajne umiestňované pred hlavný prejav alebo na záver akcie. Ich súčasťou je množstvo údajov a mien. Hlavnou funkciou informačných prejavov je priniesť informácie a oboznámiť prijímateľov s určitou situáciou alebo problémom veľmi civilným spôsobom.

Osobitným rečníckym prejavom je vystúpenie v rozhlasovej alebo televíznej diskusii, debate alebo rozhovore. Publikum síce nie je prítomné, ale prejav hovoriaceho môže počúvať obrovské množstvo ľudí prostredníctvom prijímacích zariadení. Vo vysielacom štúdiu sú prítomné rôzne zariadenie, napr. mikrofóny, kamery, svetlá ap.

tags: #porovnajte #diskusny #prispevok #a #slavnostny #prejav