Komplexná rehabilitácia a poradenstvo pre telesne postihnutých na Slovensku

Sociálna izolácia osôb so zdravotným postihnutím predstavuje závažný celospoločenský problém. Ľudia so zdravotným postihnutím, a teda so špecifickými potrebami, sa stretávajú s odlišnými prekážkami a riešia problémy bežného života inak ako bežná populácia. Už samotný fakt uvedomenia si trvalého zdravotného postihnutia ich stavia do polohy neistoty, hľadajú odpovede na mnohé otázky a čelia zdanlivo neriešiteľným situáciám, čo môže viesť k beznádeji a sociálnemu vylúčeniu. Ľudí často trápia rany osudu, choroby a postihnutia ich samotných alebo ich blízkych.

Veľmi často sa na ne sťažujú a pýtajú sa: „Prečo práve mňa toto muselo postihnúť?!“ „Aká v tom je spravodlivosť?“ Pýtajú sa na riešenie svojho problému. Hľadajú cesty, ktoré by ich dostali von z tohto ich bolestivého stavu. Pýtajú si pomoc, pretože sami si nevedia poradiť. Svoje zdravie si väčšinou začneme vážiť až vtedy, keď nás pritlačí nejaký stály zdravotný neduh - postihnutie. Ak už raz chorobu získame, musíme s chorobou žiť. Pre telesne postihnutých existuje jediná ces­ta - urobiť pre svoje zdravie všetko, vyrovnať sa s osudom a naučiť sa s handicapom - so svojou chorobou žiť.

Komplexný prístup k zdravotnému postihnutiu

Každé zdravotné postihnutie s trvalými následkami vyžaduje komplexný prístup zameraný nielen na úpravu postihnutých fyziologických funkcií, ale aj na úpravu psychosociálnych funkcií s cieľom integrácie postihnutej osoby do bežných spoločenských štruktúr. Komplexná rehabilitácia (ucelená rehabilitácia) je vzájomne previazaný, koordinovaný a cielený proces, ktorého základnou náplňou je čo najviac minimalizovať priame i nepriame dôsledky trvalého alebo dlhodobého zdravotného postihnutia jedinca. Realizácia komplexnej rehabilitácie si vyžaduje využívanie liečebných, sociálnych a pedagogických nástrojov a nástrojov aktívnej politiky zamestnanosti. Východiskom komplexnej rehabilitácie musí byť diagnostika, čo znamená zmeranie a monitoring funkčnej sebestačnosti vo viacerých oblastiach každodennej činnosti. Monitoring informuje nielen o aktuálnom stave a sociálnej situácii klienta, ale aj o jeho vývoji. Pri monitoringu sa testujú niektoré oblasti činností. Testovať a klasifikovať jednotlivé položky je potrebné robiť opakovane a dosiahnuté výsledky porovnávať.

Zložky komplexnej rehabilitácie

• Liečebná rehabilitácia: Je súbor včasných, diagnostických, terapeutických a organizačných opatrení, ktoré smerujú k optimálnej funkčnej zdatnosti a vytvoreniu podmienok pre jej dosiahnutie. Jej súčasťou sú fyzioterapia, ergoterapia, psychológia, logopédia a zaisťovanie zdravotníckej techniky. Cieľom liečebnej rehabilitácie je obnova, alebo náhrada porušenej funkcie, ktorá v rámci procesu rehabilitácie osoby so zdravotným postihnutím vytvorí základné predpoklady pre jej integráciu.
• Sociálna rehabilitácia: Ide o proces, v ktorom osoba s dlhodobým, či trvalým zdravotným postihnutím absolvuje nácvik potrebných zručností, ktoré smerujú k dosiahnutiu samostatnosti a sebestačnosti v maximálnej možnej miere s ohľadom na jej zdravotné postihnutie. S cieľom dosiahnuť čo najvyšší stupeň spoločenskej integrácie. Ide o aktívne nástroje a väčšinou služby, ktoré majú pôsobiť na znižovanie miery závislosti osoby vyplývajúcej z jej zdravotného postihnutia a následného handicapu. Sociálna rehabilitácia je súbor opatrení spoločnosti k zabezpečeniu dôstojného a maximálne možného hodnotného života osôb so zdravotným postihnutím. Pri sociálnej rehabilitácii dôležitú úlohu hrajú faktory osobnosti, rodinné zázemie, komunita, v ktorej občan žije. Veľmi dôležitá je individuálna schopnosť aktívne realizovať dlhodobý rehabilitačný proces a využiť všetky možnosti naučiť sa pracovať s ponúkanými prvkami v rámci rehabilitačného procesu.
• Pedagogická rehabilitácia: Je súhrn špecifických pedagogických činností zameraných na rozvoj osobnosti a podporu vzdelávania detí a ľudí so zdravotným postihnutím. Ide tu zároveň aj o prevenciu vzniku a odstraňovanie negatívnych dôsledkov zdravotného postihnutia v procese vzdelávania. Zahrňuje výchovu a vzdelávanie ľudí so zdravotným postihnutím realizovanú za pomoci špeciálno - pedagogických činností pri rešpektovaní individuálnych možností a potrieb smerujúcich k dosiahnutiu čo najvyššieho stupňa vzdelania a vedomostí, ako predpokladu samostatnosti, spoločenského a pracovného uplatnenia.
• Pracovná rehabilitácia: Je zložka komplexnej rehabilitácie, ktorej úlohou je na základe individuálnych plánov realizovaných s klientmi so zdravotným postihnutím, umožniť nácvik pracovných návykov a zručností, potrebných na získanie vhodného pracovného miesta, udržanie si pôvodného zamestnania. Pracovná rehabilitácia môže byť zmysluplnou dennou činnosťou pre klientov s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnych služieb. Pracovná rehabilitácia je činnosť, ktorá by mala viesť k vhodnému pracovnému uplatneniu osôb s postihnutím, a preto je významným prostriedkom integrácie ľudí s postihnutím do väčšinovej spoločnosti. Je súbor opatrení a dlhodobej prípravy zdravotne postihnutej osoby s cieľom prispôsobenia sa na pracovné alebo iné aktivity. Ide o využitie tzv. zostatkového pracovného potenciálu.

Rehabilitačná činnosť podľa zákona o sociálnej pomoci

Podľa zákona o sociálnej pomoci 195/1998 Z.z. NRSR, rehabilitačná činnosť v sebe zahŕňa postupy na obnovu najvyššie dosiahnuteľného individuálneho stupňa osobnostného vývinu, fyzickej výkonnosti a pracovnej výkonnosti občana. Cieľom rehabilitácie je aktivizovať vnútorné schopnosti občana na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Pod vedením odborného garanta rehabilitácie absolvovať cvičenie - rehabilitáciu so zreteľom na zvýšenie fyzickej kondície rozvoja pohybovej schopnosti a sebaobsluhy. Pri voľbe zariadenia na sociálnu rehabilitáciu je nutné zobrať na zreteľ aj možnosť rehabilitačných cvičení v bazéne a balneoterapiu.

Formy pomoci a sociálna rehabilitácia

Jedna z vhod­ných foriem pomoci osobám telesne a ťažko telesne postihnutým, vrátane vozičkárov je program sociálnej rehabilitácie, uskutočňovaný jednodňovým a viac dňovým programom. Jed­nou z vynikajúcich príležitostí sú spoločné stretnutia na sociálno-rehabilitačných pobytoch, kde postihnutí nielen získajú kondičku, posilnia svalstvo, získajú informácie, ale zároveň aj psychicky pookrejú.

V snahe pomôcť pri organizovaní kurzov sociálnej rehabilitácie pre telesne a ťažko telesne postihnutých v rámci Slovenska, krajov, či okresov je nutné zhromaždiť témy najdôležitejších prednášok a praktických cvičení, ktoré by mali byť zaradené do programu kurzov. Témy majú slúžiť ako podklad pre prednášajúcich v jednotlivých oblastiach. V prvej fáze je nutné zamerať sa na problematiku osôb imo­bilných. Niektoré témy možno použiť, prípadne s urči­tými úpravami, pre celú skupinu osôb ťažko telesne postihnutých. Musia sa získať podklady i pre ďalšie pred­nášky a praktické cvičenia.

Ciele sociálnej rehabilitácie

Cieľom aktivít zameraných na sociálnu rehabilitáciu ľudí s telesným a s ťažkým telesným postihnutím rôzneho veku je:

• Aktivizovať vnútorné schopnosti na prekonanie osobnostných a sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
• Dosiahnuť čo najvyšší možný stupeň samostatnosti osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím.
• Prispievať k nezávislejšiemu životu (independent living) týchto osôb.
• Umožniť ľahšiu integráciu do spoločnosti a aktívnejšiu participáciu na jej živote.
• Podporovať rozvoj schopností, ktoré človek s telesným a ťažkým telesným postihnutím potrebuje k samostatnému životu.
• Rozvíjať schopnosti klientov a získavať potrebné pracovné návyky pomocou metód a programov sociálnej rehabilitácie.

Komu je sociálna rehabilitácia určená?

Sociálna rehabilitácia je určená trom skupinám postihnutých jedincov, pričom nie je vždy možné presne určiť, do ktorej skupiny daný jednotlivec patrí. Telesne postihnutý jedinec si vyžaduje starostlivosť - primeranú pomoc svojim potrebám, ktoré sú individuálne predovšetkým preto, lebo existuje veľa typov telesného postihnutia. Pohybové poruchy, odlišnosť jedinca od ostatných, priebeh liečby, izolácia a iné činitele môžu nepriaznivo ovplyvniť aj osobnostný vývin jedinca. Potreby takto postihnutého jedinca sa vo väčšej či menšej miere týkajú patričnej zdravotníckej starostlivosti, úprave fyzického prostredia (bezbariérovosť, úprava bytu - nábytku, prispôsobenie nástrojov a pomôcok na vykonávanie istých činností, úpravy pracovísk a pod.), formovania spoločenských vzťahov (akceptovanie jedinca ak je žiak, zo strany rovesníkov a akceptovanie zdravej populácie vo sfére života) a pod. Telesne postihnutý jedinec môže získať vzdelanie všetkých stupňov.

Typy poúrazových postihnutí

Z hľadiska praktického života je možné poúrazové postihnutie deliť na:

• Postihnutie horných končatín (alebo oboch horných končatín)
• Postihnutie dolných končatín (alebo obidvoch)
• Postihnutie chrbtice (bez porušenia miechy či koreňov, s poruchami nervových koreňov či s poruchami miechy)
• Postihnutia mozgu (najčastejšie s jednostrannou poruchou hybnosti, často so všetkými poruchami hybnosti)

Ak dôjde k porušeniu miechy, čo je väčšinou len pri ťažkých úrazoch, vzniká ochrnutie dolnej polovici tela (paraplégia) v rozsahu, závislom na výške poškodenia miechy. Pri porušenia miechy v krčnej oblasti dochádza aj k ochrnutiu horných končatín (quadruplégia - tetraplégia - ochrnutie všetkých končatín, samozrejme aj trupu). Ochrnutie postihuje aj zvierač konečníka a močového mechúra (inkontinencia - neudržanie moču a stolice) a sexuálnej funkcie.

Liečba týchto úrazov (ale aj neúrazových postihnutiach miechy) je záležitosťou dlhodobej odbornej starostlivosti. Liečebná rehabilitácia končí tým, že bol dosiahnutý maximálne možný úspech, čo je v priaznivejších prípadoch, že môže byť obnova všetkých postihnutých funkcií, v minimálnych prípadoch (pri úplnom alebo rozsiahlom porušeniu miechy), je ochrnutie trvalé a úlohou rehabilitácie bolo docieliť maximálne možnú sebestačnosť využitia funkcie zachovalých svalov nad miestom postihnutia. Takto postihnutých ľudí pripravuje rehabilitácia (liečebná, psychologická, pracovná a sociálna) pre život so zmenenými podmienkami, napr. pri možnej chôdzi len s opornými pomôckami, alebo pri možnosti pohybu len na invalidnom vozíku.

Osobná skúsenosť s imobilitou

V roku 1985 sa v mojom živote zmenila veľa. Po úraze som zostal imobilný. Môj zdravotný stav ma ovplyvňuje v celkovom pohybe. Pred úrazom mi nerobilo problém vyškriabať sa na 100 m vysoký komín alebo zisť do 30 m hlbokej studne. Teraz je pre mňa problém, keď mam pred sebou jeden schod a tých je v našich dedinách a mestách stále aj tak dosť. Veľký problém pre vozičkára je, keď potrebuje isť na WC a nemá ho na blízku, alebo je bariérové a je tam málo priestoru… Tu nepomôže žiadne filozofovanie.

Problémy v rehabilitačných zariadeniach a spoločnosti

Je veľký problém, keď sa po úraze po miešnej lézii chrbtice, alebo po amputácii končatín a pod. postihnutý jedinec nemôže dostať do rehabilitačného zariadenia, ktoré zodpovedá jeho postihnutiu. Ak sa už tam dostane, potom je veľmi zle, keď si zdravotný personál v takýchto rehabilitačných zariadeniach dokáže nechať zaplatiť za prácu, za ktorú mu je už zaplatené. Niektorí, viac menej väčšina postihnutých, majú problém v takomto zariadení vysporiadať sa so svojou traumou, s tým čo sa mu vlastne stalo. Málo sa im poskytuje psychická podpora, ako osobám s postihnutím tak aj ich rodinám. Postoj spoločnosti k imobilným ľuďom zodpovedá pretrvávajúcej nedostatočnej uvedomelosti danej problematiky. Prejavuje sa pretrvávajúcimi architektonickými bariérami, nedostatočným a často priestorovo nevhodným riešením WC v kultúrnych zariadeniach, v hypermarketoch, v zdravotníckych zariadeniach, v dostupnosti úradov - štátnych inštitúcií. Napriek skutočnosti, že slovenské mestá stále pra­cujú na minimalizácii bariérových priestorov, štatistika hovorí jednoznačne - až 95% budov, v ktorých ťažko te­lesne postihnutí žijú, alebo ich využívajú, sú barié­rové. Aj z tohto pohľadu bazálne potreby pre osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím nie sú zabezpečené.

Podpora integrácie a aktívneho života

K začleneniu zdravotne postihnutého človeka do pracovnej činnosti mu umožňuje nájsť nový kolektív ľudí, nových spolupracovníkov a nadviazať nové kontakty. Šport má nezastupiteľné miesto v živote ľudí a najmä v živote človeka telesne postihnutého. Veď k tomu, aby sa človek nejakým spôsobom telesne postihnutý dopracoval k určitému stupňu sebaobsluhy a sebestačnosti, musel cvičiť, nech už ako pacient v niektorom rehabilitačnom ústave, v kúpeľoch alebo doma. Miera sebestačnosti je priamo úmerná dávkam a povahe rehabilitačných úkonov a vnímavosti každého jedinca. Z jedných takých rehabilitačných cvikov je aj športová činnosť. Šport je taká svojím spôsobom spoločenská záležitosť, lebo sa ľudia stretávajú, komunikujú, v rámci spoločnosti športovcov sa zúčastnia aj iných než športových akcií, čo ocení najmä človek, vyradený zo zdravotných dôvodov z pracovného pomeru. Športová činnosť zvyšuje istotu ľudí, ich sebadôveru, upevňuje zdravie a udržuje dobrý psychický stav.

Človek vyvíja značné úsilie, aby pôsobil na svoje okolie, ale skoro vôbec sa nesnaží, aby ovplyvnil a postupne zmenil seba samého. Jedna z možností takého pôsobenia do vnútra je upravené jogové cvičenie. Joga je tradičným systémom Indie, jeho cieľom je lepšie spoznať a ovládať svoje telo a myseľ. Nie je nutné prevádzať akrobatické jogové polohy, ktoré poznáme z niektorých knižiek. Predpokladá sa, že kurzu sa zúčastní prevažná väčšina vozičkárov, ktorí majú zvládnuť tie najpodstatnejšie prvky sebaobsluhy. S osobami, ktoré sú postihnuté aj na horných končatinách, sa musí denne v priebehu kurzu pracovať individuálne. Prizvať lektora psychológa a zamerať sa na zvládnutie správania a presadenia sa, a na spôsob riešenia kríz u pacienta s chronickým ochorením.

Komunity a pomôcky

Komunity a kluby sú zariadenia s vhodnou formou psychosociálnej a výchovnej rehabilitácie postavenej na rovnakom postihnutí skupiny pacientov a v správnom odbornom vedení. Už oddávna používajú ľudia najrôznejšie pomôcky, ktoré im pomáhajú ľahšie zvládnuť rôzne činnosti. Niektoré druhy činností by sme dnes už bez pomoci najrôznejších špecializovaných pomôcok vôbec nevedeli zvládnuť. Úraz alebo nemoc vo veľa prípadoch poškodí základné funkcie ľudského organizmu a človek prestane ovláda úlohy, ktoré predtým pre neho boli samozrejmé. Niekedy sa dá zhoršenie pohyblivosti končatín, zoslabeniu hmatového mechanizmu atď. odstrániť intenzívnou rehabilitáciou. V niektorých prípadoch však ani najlepšia rehabilitácia nemôže nahradiť stratu funkcií horných alebo dolných končatín, nech už samostatnou (amputáciou) alebo praktickým (ochrnutím spôsobené prerušením miechy). Tu je nutné použiť špeciálne pomôcky, ich úlohou je úplne alebo aspoň čiastočne nahradiť funkciu jednotlivých časti tela. Je vhodné prizvať na prezentovanie firmy, ktoré sa zaoberajú distribúciou kompenzačných a zdravotných pomôcok. Distribútori musia účastníkov oboznámiť o tom, ako si môžu zabezpečiť, ako opraviť tieto pomôcky.

Voľný čas a partnerské vzťahy

Trávenie voľného času v živote telesne postihnutého má nesmierny význam. Počas sociálnej rehabilitácie odporúčame zorganizovať privítací večierok, besedy, večery vtipov, prechádzky, návštevy pamätihodností, rybárske preteky a pod. Kultúrna a zaujímavá činnosť pomáha nadväzovať kontakty medzi ľuďmi, obohacuje človeka, rozširuje jeho obzory, vyvádza človeka z pasivity. V neposlednom rade vyplňuje jeho voľný čas. Všetky tieto faktory vo zvýšenej miere sa uplatňujú u človeka telesne postihnutého, obzvlášť u človeka, ktorému postihnutie sa stalo nedávno.

Pre každého človeka (i prednášajúceho lektora) sú partnerské a sexuálne vzťahy dôležité, každý má k týmto otázkam určitý postoj. Dávnejší názor, že ťažko postihnutí sú asexuálni, je prekonaný, aj keď to u jednotlivcov pretrváva. Väčšina postihnutých víta konzultáciu. Mnoho lekárov však nie je dosť informovaných, aby mohli zasvätene poradiť. Prednáška sa snaží otvorene poradiť v otázkach, o ktorých sa obvykle verejne nehovorí. Od začiatku je nutné zdôrazniť aj zodpovednosť k partnerovi, prípadne deťom, ktoré sa narodia.

Ďalšie dôležité oblasti poradenstva

• Kurz poradenstva a sebaobhajoby ľudských práv.
• Stavebný zákon 50/76 Zb. z.

Programy sociálnej rehabilitácie majú v živote telesne postihnutých nezastupiteľnú úlohu. Úroveň telesnej a najmä duševnej pripravenosti určuje kvalitu ľudského života.

Komunitná rehabilitácia a systém integrovaných služieb

Komunitná rehabilitácia - jej cieľom je zabezpečiť, aby postihnuté osoby boli schopné maximalizovať svoje fyzické a mentálne schopnosti, mali prístup k pravidelným službám a príležitostiam a dosiahli úplnú integráciu v rámci svojich komunít a spoločností. Komunitná rehabilitácia sa zaoberá tým, že postihnutých ľudí učí novým zručnostiam a ako maximalizovať ich momentálne zručnosti a schopnosti, ako aj tým, že pomáha komunite pochopiť, že postihnutí ľudia môžu byť aktívnymi a rovnocennými členmi svojich komunít. Komunitná rehabilitácia je chápaná ako kľúčová stratégia pri poskytovaní dostupných služieb pre postihnuté osoby a ich rodiny. Komunitná rehabilitácia podľa zákona č. 448/2008 o sociálnych službách v oblasti poskytovania sociálnych služieb je koordinácia činností subjektov, ktorými sú najmä rodina, obec, vzdelávacie inštitúcie, poskytovatelia služieb zamestnanosti, poskytovatelia sociálnych služieb a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Cieľom komunitnej rehabilitácie je obnova alebo rozvoj fyzických schopností, mentálnych schopností a pracovných schopností fyzickej osoby v nepriaznivej sociálnej situácii a podpora jej začlenenia do spoločnosti. Aktívnu úlohu v procese rehabilitácie preberá samotná postihnutá osoba, jej rodinní príslušníci a členovia komunity. Rodina sama nie je schopná znášať všetku mnohostrannú a náročnú starostlivosť o osoby s postihnutím, pretože musí riešiť aj iné svoje funkcie a tiež preto, že vzťahy v rodine sú často zaťažené rôznymi emocionálnymi väzbami. Preukázateľne zo zistení vyplynulo, že bez adekvátnej podpory sú ľudia s postihnutím, ich rodinní príslušníci a komunity nedostatočne vybavení na to, aby zvládali nároky, ktoré sú na nich kladené. Pod pojmom systém integrovaných služieb rozumieme taký stav, že komunita disponuje službami, ktoré plynule na seba medzirezortne a medzisektorovo nadväzujú a kopírujú a v prijateľnej miere kompenzujú celoživotné potreby občana.

Komunitná rehabilitácia je založená na práve každého jednotlivca na sebaurčenie, posilnenie a na ľudských právach osôb, ktoré sú ohrozené možnosťou sociálneho vylúčenia. Koncepcia komunitnej rehabilitácie je vhodný nástroj pre všetky zainteresované subjekty - samosprávu, mimovládne organizácie, profesionálov v zdravotníckej starostlivosti, v sociálnej oblasti, v sektore školstva, v stavebníctve, v doprave, ale aj pre jednotlivcov. Cieľom komunitnej rehabilitácie je, aby rozhodnutia, ktoré zainteresované subjekty prijímajú, aby sa stali rozhodnutiami účastníckymi, multidisciplinárnymi a posilňujúcimi. V procese komunitnej rehabilitácie je dôležité, aby sa osoby so zdravotným postihnutím alebo v nepriaznivej sociálnej situácii mohli zapojiť do rozvoja komunity, aby mohli sami presadzovať svoje práva a pomenovávať svoje potreby. Je ich právom byť súčasťou komunity a byť pre ňu prínosom. Na presadenie svojich potrieb musia byť občania so zdravotným postihnutím sebavedomí, mať znalosti a byť zruční. Z pohľadu zamestnanca samosprávy je tu možnosť podporiť prostredníctvom dotácií z rozpočtu programy a projekty MVO, ktoré sú zamerané na vzdelávacie resp. školiace aktivity tohto druhu. Osoby so zdravotným postihnutím tak môžu byť užitočnými členmi tímov, ktoré tvoria programy pre komunitu. Ich skúsenosti ako prijímateľov rôznych druhov služieb sa dajú využiť pri tvorbe nových, kvalitnejších programov. Užívatelia sociálnych služieb sú jedným z dôležitých aktérov procesu komunitného plánovania.

Ako rovnocenní účastníci procesu komunitného plánovania môžu vplývať na dostupnosť pripravovaných služieb, či z hľadiska lokalizácie alebo času, v ktorom budú službu využívať. Mesto Banská Bystrica zabezpečuje informovanosť pre občanov so zdravotným postihnutím prostredníctvom „Sociálneho sprievodcu“, ktorého pravidelne aktualizuje. V súčasnosti počas spracovávania komunitného plánu sa pripravuje ďalšia ( v poradí štvrtá) aktualizovaná verzia sociálneho sprievodcu, do ktorého budú zapracované aj aktuálne informácie, ktoré priniesol nový zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Významným nástrojom pri napĺňaní potrieb osôb v nepriaznivej sociálnej situácii je spolupráca samospráv s MVO a inými inštitúciami v rámci partnerstiev. Prostredníctvom partnerstiev je možné realizovať spoločné projekty, ktoré umožňujú efektívnejšie využívanie existujúcich zdrojov pri napĺňaní potrieb osôb so zdravotným postihnutím. Jedným z dôležitých momentov pri uspokojovaní potrieb občanov - osôb so zdravotným postihnutím je kvalita poskytovaných sociálnych služieb, ktorú vo veľkej miere ovplyvňuje kvalita sociálnej práce. Zvýšiť kvalitu sociálnej práce sa samospráva mesta Banská Bystrica usiluje prostredníctvom projektov, napr. v novembri 2008 ukončený projekt na zvyšovanie kvalifikácie a adaptability sociálnych pracovníkov, ktorý bol podporený z Európskeho sociálneho fondu. Komunitný prístup bol deklarovaný aj v tomto projekte, keď účastníkmi vzdelávacích aktivít projektu boli okrem zamestnancov samosprávy aj zástupcovia ( sociálni pracovníci ) MVO. Mesto Banská Bystrica pri plánovaní, poskytovaní a rozširovaní sociálnych služieb kladie dôraz na individuálnosť - individuálny prístup ku každému žiadateľovi o poskytnutie sociálnej služby, dôraz na akceptáciu a sebaurčenie klienta - žiadateľa. Dôraz sa kladie na podporu samostatnosti, nezávislosti na pomoci iných, na spoluprácu s rodinou resp. podporu rodinného života. Služby sa snažíme prispôsobiť „šiť na mieru“ potrebám žiadateľov.

Príklady organizácií a zariadení na Slovensku

Na Slovensku existuje množstvo organizácií a zariadení, ktoré poskytujú poradenstvo a podporu pre telesne postihnutých. Medzi ne patria napríklad:

tags: #poradenstvo #rehabilitacia #telesne #postihnutych