Individualizované poradenstvo a zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) predstavuje dôležitú oblasť sociálnej politiky a zamestnanosti na Slovensku. Cieľom je zabezpečiť rovnaké príležitosti pre všetkých občanov a zamedziť akejkoľvek diskriminácii osôb so zdravotným postihnutím.

Poradenstvo pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny aktívne podporuje znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, vrátane osôb so zdravotným postihnutím. S účinnosťou od 01.09.2025 bolo zverejnené Oznámenie o možnosti zaraďovania uchádzačov o zamestnanie do poradenského procesu Individualizované poradenstvo pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie v rámci národného projektu Individualizovaný a komplexný prístup so zameraním na poradenské činnosti/Poradenstvom k zamestnaniu.

Tento projekt je realizovaný v zmysle § 54 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto projektu je poskytnúť komplexnú podporu a poradenstvo znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie, aby sa im uľahčil vstup na trh práce.

Znevýhodnení uchádzači o zamestnanie majú možnosť získať kvalitné odborné poradenstvo, ktoré im pomôže uplatniť sa na trhu práce. Cieľom národného projektu Individualizovaný a komplexný prístup so zameraním na poradenské činnosti / Poradenstvom k zamestnaniu je prispieť k zvýšeniu zamestnateľnosti znevýhodnených a mladých ľudí bez práce, k zvýšeniu ich konkurencieschopnosti na trhu práce a k zlepšeniu ich zručností pre riadenie vlastnej kariéry.

V prvej časti tohto poradenského projektu sa Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zameralo na podporu mladých ľudí ohrozených situáciou NEET. V druhej časti sa podpora rozširuje aj na ľudí s rôznymi znevýhodneniami.

Priebeh a obsah poradenstva

Účastníci sa v priebehu siedmich až štrnástich poradenských stretnutí zamerajú na vytvorenie individuálneho plánu, ktorý im na základe ich silných stránok, nadobudnutých zručností a predstáv o budúcom povolaní pomôže lepšie sa uplatniť na trhu práce. Okrem toho získajú zručnosti a praktické skúsenosti pri hľadaní práce a ďalšie informácie, ktoré im pomôžu zvýšiť šance na uplatnenie.

Na každom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny sú k dispozícií kvalifikovaní odborníci, ktorí budú s účastníkmi projektu nacvičovať napríklad pracovný pohovor či prípravu kvalitného životopisu. Poradenstvo bude v rámci projektu poskytované bezplatne.

Finančný príspevok

Každý účastník projektu bude mať okrem toho možnosť získať finančný príspevok na cestovné a stravu v maximálnej výške 93,80 Eur. Celková výška príspevku bude závisieť od počtu poradenských stretnutí, na ktorých sa znevýhodnený uchádzač o zamestnanie zúčastní prezenčným spôsobom.

Legislatívny rámec zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k týmto osobám sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektoru.

Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú upravené vo viacerých osobitných predpisoch a významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 36 zaručuje občanom so zdravotným postihnutím právo na osobitnú ochranu v pracovnoprávnych vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie.

Medzi kľúčové právne predpisy patria:

• Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
• Zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení.
• Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Pojem občan so zdravotným postihnutím

Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, t. j. má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Je dôležité rozlišovať medzi pojmami "invalidný občan" a "občan so zdravotným postihnutím", ktoré nie sú totožné.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ má voči zamestnancom so zdravotným postihnutím niekoľko povinností, ktoré mu ukladá zákon:

• Vytváranie vhodných pracovných podmienok: Zamestnávateľ je povinný prispôsobiť pracovisko potrebám zamestnanca so zdravotným postihnutím a zabezpečiť, aby mal možnosť pracovného uplatnenia.
• Zabezpečenia potrebnej kvalifikácie: Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby zamestnanec so zdravotným postihnutím mal potrebnú kvalifikáciu, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
• Vedenia evidencie: Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti.
• Poskytovania údajov: Zamestnávateľ je povinný poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie.

Povinný podiel zamestnancov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, má povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, hrozí mu sankcia v podobe odvodu podľa § 65 zákona o službách zamestnanosti.

Výpočet povinného podielu

Pre posúdenie, či zamestnávateľ spĺňa povinný podiel zamestnancov so zdravotným postihnutím, je dôležitý správny výpočet celkového počtu zamestnancov a následne aj 3,2 % podielu. Do celkového počtu zamestnancov sa nezapočítavajú:

• Zamestnanci pracujúci na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (tzv. "dohodári").
• Policajti, hasiči a vojaci.

Naopak, zamestnanci v pracovnom pomere sa do počtu zamestnancov započítavajú. Zamestnanec so zdravotným postihnutím s ťažším zdravotným postihnutím sa môže započítavať až za troch zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Pre výpočet priemerného evidenčného počtu zamestnancov sa používa štvrťročný výkaz o práci „Práca 2-04“. Ide o jednoduchý aritmetický priemer počtu zamestnancov za kalendárny rok.

Príklad: Zamestnávateľ dňa 15. mája zamestnáva 20 zamestnancov (všetci sú v pracovnom pomere). Z toho sa vypočítajú 3,2 %, čo je 0,64. Výsledok sa zaokrúhli na najbližšie celé číslo, čo bude 1. V tomto prípade mal k 15. mája zamestnávať jedného zamestnanca so zdravotným postihnutím. Ak zamestná zamestnanca so zdravotným postihnutím až neskôr v priebehu roka, povinnosť si splní až na konci roka za obdobie od 1. januára do 31. decembra.

Možnosti splnenia povinného podielu zamestnancov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ má tri možnosti, ako splniť povinný podiel zamestnancov so zdravotným postihnutím:

1. Priame zamestnávanie: Zamestnávateľ priamo zamestnáva občanov so zdravotným postihnutím.
2. Náhradné plnenie: Zamestnávateľ odoberá výrobky alebo služby od chránených dielní alebo zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú občanov so zdravotným postihnutím.
3. Odvod do štátneho rozpočtu: Ak zamestnávateľ nezamestnáva stanovené percento ZŤP ľudí ani neposkytol zákazku chráneným dielňam, stav sa vyrovnáva peňažnou kompenzáciou.

Náhradné plnenie

Náhradné plnenie predstavuje alternatívu k priamemu zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím. Zahŕňa odber výrobkov či služieb od chránených dielní alebo zamestnávateľov. Výška zákazky (resp. hodnota nadobudnutých výrobkov alebo služieb) potrebná na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím je každoročne prepočítavaná. Výsledok sa zaokrúhľuje na eurá nadol.

Dôležité je, že do ceny zákazky sa započítava aj DPH. Ak však dodávateľ zákazky dodávaný výrobok priamo nezhotovuje, započítava sa len výška 10 % peňažného plnenia bez započítania dane z pridanej hodnoty.

Príklad: Zamestnávateľ v priebehu roka 2021 nakúpi od chránených dielní výrobky v hodnote 3 000 eur (z toho 2 500 eur cena bez DPH). Zamestnávateľ je platiteľom DPH a z nakúpených výrobkov si môže odpočítať DPH vo výške 500 eur. Z ceny zákazky vo výške 2 500 eur tvorili výrobky zhotovované chránenými dielňami 2 000 eur a výrobky nezhotovované chránenými dielňami 500 eur (iba nakupované a ďalej bez zmeny predávané). Do celkovej sumy platieb za nadobudnuté výrobky sa preto započíta 2 000 eur za výrobky zhotovované chránenými dielňami a 50 eur za výrobky nezhotovované chránenými dielňami (za výrobky v hodnote 500 eur nezhotovované chránenými dielňami sa započíta 10 %). Celková suma platieb za nadobudnuté výrobky a prijaté služby v roku 2021 bola 2 050 eur. Keďže výška zákazky na jedného občana so zdravotným postihnutím v roku 2021 je 1 185 eur, zamestnávateľ si môže započítať 1,73 občana so zdravotným postihnutím (2050 / 1185 = 1,73). Výsledok sa zaokrúhľuje na celé čísla matematicky, takže zamestnávateľ si môže započítať 2 občanov so zdravotným postihnutím.

Náhradné plnenie poskytuje niekoľko výhod pre spoločnosť i firmu samotnú, pretože pomáha nájsť zdravotne znevýhodneným občanom ich miesto v spoločnosti.

Odvod do štátneho rozpočtu

Ak zamestnávateľ nesplní povinný podiel zamestnancov so zdravotným postihnutím ani prostredníctvom náhradného plnenia, je povinný odviesť odvod do štátneho rozpočtu. Výška odvodu sa vypočíta ako súčin priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza, a počtu zamestnancov, ktorí mali byť zamestnaní. Sadzba odvodu je trojnásobok priemernej mesačnej mzdy. Výsledná suma odvodu sa zaokrúhľuje na eurá nadol. Odvod sa odvádza do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.

Ak zamestnávateľ neodvedie odvod včas, môže byť vyzvaný a hrozí mu aj pokuta do výšky 33 193,91 eura.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom.

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. Ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť.

Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce v § 66.

Výnimky z ochrany pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ide napríklad o prípady, ak je výpoveď daná z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Zákonníka práce alebo ak sú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru.

Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Podpora na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní

Medzi formy podpory patrí aj príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Každoročné preukazovanie splnenia povinnosti

Zamestnávateľ je povinný každoročne preukazovať splnenie povinnosti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím úradu práce, sociálnych vecí a rodiny do 31. marca. Preukazuje sa to prostredníctvom elektronického formulára v lehote do 31. marca.

tags: #poradenstvo #pre #znevyhodnenych #uchadzacov #o #zametnanie