Oznamovanie rozhodnutia o ZŤP zamestnávateľovi: Práva, povinnosti a legislatívne zmeny

Zamestnanec so zdravotným postihnutím patrí k najzraniteľnejším účastníkom pracovnoprávneho vzťahu a zo zákona mu prináleží osobitná ochrana. Slovenská republika ako zmluvná strana Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím aktívne podporuje začleňovanie občanov so zdravotným postihnutím do spoločnosti, vrátane pracovného života. Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) má svoje špecifické pravidlá, ktoré je dôležité poznať. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach a povinnostiach zamestnancov a zamestnávateľov v súvislosti s priznaním statusu ZŤP, s dôrazom na oznamovaciu povinnosť zamestnanca voči zamestnávateľovi. Cieľom je objasniť legislatívny rámec, definície, povinnosti a práva s tým spojené, a to zrozumiteľným spôsobom pre široké spektrum čitateľov - od študentov po odborníkov.

Definícia a posudzovanie zdravotného postihnutia

Pojem "občan so zdravotným postihnutím" definuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Podľa § 40 ods. 1 tohto zákona sa za občana so zdravotným postihnutím považuje občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Je dôležité rozlišovať medzi pojmami "občan s ťažkým zdravotným postihnutím" a "zdravotne ťažko postihnutý", ktoré nie sú synonymá, ako uvádza zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Invalidita a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

Zákon o sociálnom poistení (ZSP) v znení neskorších predpisov zmenil spôsob posudzovania zdravotného stavu na účely invalidity. Posudkový lekár sociálneho poistenia určuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách. Miera poklesu sa zisťuje porovnaním schopností poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a schopností zdravej fyzickej osoby. Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti je uvedená v prílohe č. 4 ZSP, ktorá uvádza percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely ZP je občan uznaný za invalidného podľa ZSP. Občana so zdravotným postihnutím, ktorý má zdravotné problémy, ale nemá vydané rozhodnutie alebo oznámenie Sociálnej poisťovni o invalidite (t.j. o percentuálnej miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť), nie je možné započítať pre účel preukázania plnenia povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

Ako získať preukaz ŤZP

Proces získania preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) je administratívny proces, ktorý sa začína podaním žiadosti.

Postup pri vybavovaní preukazu ŤZP

• Podanie žiadosti: Ak si chcete vybaviť preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, potrebujete si vyplniť príslušné tlačivo. Žiadosť je možné zaslať elektronicky pomocou formulára zverejneného na portáli slovensko.sk alebo je možné podať listinne - poštou alebo osobne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Pre zaslanie žiadosti je potrebný elektronický občiansky preukaz s čipom (eID).
• Lekársky posudok: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR) si vyhotoví vlastný lekársky posudok, kde je stanovená percentuálna miera funkčnej poruchy podľa prílohy zákona č. 447/2008 Z.z.
• Rozhodnutie ÚPSVAR: Po posúdení žiadosti a lekárskeho posudku Vám domov príde rozhodnutie, či ÚPSVAR vyhovuje alebo nie Vašim žiadostiam.
• Výzva na vyhotovenie preukazu: Súčasne Vám domov príde výzva, aby ste sa dostavili na úrad za účelom vyhotovenia preukazu ŤZP.
• Odvolanie: V prípade, že chcete podať odvolanie voči rozhodnutiu, je potrebné tak urobiť v lehote 15 dní. Lehota začína plynúť nasledujúci deň po dni, kedy Vám rozhodnutie bolo doručené.

Dôležité upozornenia

• Parkovací preukaz nedostávate automaticky.
• Na vybavenie preukazu ŤZP budete potrebovať špecifické tlačivá, ktoré sú dostupné na ÚPSVAR alebo online.
• Ak má fyzická osoba trvalý pobyt mimo územia Slovenskej republiky a prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, požiada o vyhotovenie preukazu v mieste prechodného bydliska.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím

Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k občanom so zdravotným postihnutím sa vzťahujú na zamestnávateľov štátneho aj súkromného sektoru. Zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím je zákonnou povinnosťou pri splnení dvoch podmienok: týka sa zamestnávateľov, ktorí majú najmenej 20 zamestnancov a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihnutím. Základné povinnosti definuje § 158 a 159 Zákonníka práce (ZP) a zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

Základné povinnosti zamestnávateľa

• Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach.
• Zamestnávateľ je povinný umožňovať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie.
• Zamestnávateľ je povinný zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.
• Zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
• Viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti.
• Poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c).

Povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva 20 a viac zamestnancov, je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Ak zamestnávateľ má prepočítaný počet zamestnancov za rok, za ktorý vzniká povinnosť preukazovať zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím menej ako 20, nemá povinnosť preukazovať za daný rok plnenie povinného podielu zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím. Preukázať povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je možné len elektronicky, prostredníctvom modulu na portáli sluzbyzamestnanosti.gov.sk.

Možnosti plnenia povinného podielu zamestnávania

Zamestnávateľ môže plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím viacerými spôsobmi:

• Priamym zamestnávaním: Zamestnávaním občanov so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere.
• Zadávaním zákaziek: Zadávaním zákaziek chránenej dielni alebo chránenému pracovisku. Na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní. Pri zadávaní zákazky na prijatie služby je to 0,7 násobku celkovej ceny práce.
• Odoberaním tovaru alebo služieb: Odoberaním tovaru alebo služieb od občana so zdravotným postihnutím, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou.
• Kombináciou uvedených spôsobov.

Možnosti náhradného plnenia

Ak zamestnávateľ nezamestnáva povinný podiel občanov so zdravotným postihnutím, môže si túto povinnosť splniť aj náhradným spôsobom, napríklad zadaním zákazky alebo odobratím výrobkov alebo služieb od chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Ak zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce.

Chránené dielne a pracoviská

Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou a sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú. Právnická osoba alebo fyzická osoba je povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Príspevky a úľavy pre zamestnávateľov

Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú občanov so zdravotným postihnutím, môžu využívať rôzne príspevky a úľavy. Jedným zo zvýhodnení je príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú zamestnancov s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, majú nárok na zníženú sadzbu poistného.

Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa

Zdravotná poisťovňa

Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom, je povinný plniť oznamovaciu povinnosť za svojich zamestnancov v zmysle § 24 ods.1 písmeno c) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení. To znamená, že je povinný elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného najneskôr do ôsmich pracovných dní, spôsobom určeným úradom. Výnimkou je zmena platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m), a s), ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. Dôležité je, že ak zdravotnej poisťovni poskytuje údaj o zmene platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 7 písm. c), m) a s) úrad podľa § 29b ods. 6 zákona o zdravotnom poistení alebo iný subjekt verejnej správy, povinnosť platiteľa poistného oznamovať túto zmenu zdravotnej poisťovni nevzniká. Na oznámenie zmien zamestnávateľa z titulu zamestnávania fyzickej osoby na základe dohody o vykonaní práce, resp. dohody o pracovnej činnosti sa zaviedol osobitný kód 2D.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti. Zamestnávateľ je povinný poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c).

Ochrana zamestnancov so ZŤP pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce poskytuje zamestnancom so zdravotným postihnutím zvýšenú ochranu pri skončení pracovného pomeru. Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa, a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti.

Súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. V prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť.

Výnimky z ochrany

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

Postup pri výpovedi zo strany zamestnávateľa

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.

Zmeny v legislatíve v roku 2022

Dňa 1. 4. 2022 nadobudol účinnosť zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorým sa upravuje postup podľa § 66 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru zamestnanca so zdravotným postihnutím výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Novou právnou úpravou nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V legislatívnom procese prijatia tejto novely došlo k vetovaniu prezidentkou Slovenskej republiky, pretože podľa jej názoru novela predstavuje oslabenie práva zamestnanca - osoby so zdravotným postihnutím na ochranu pred výpoveďou zo strany zamestnávateľa. K schválenému zákonu mala prezidentka tieto pripomienky: skrátenie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa správneho poriadku na sedem pracovných dní je neprimerane krátke. Zavedenie fikcie udelenia súhlasu je neopodstatnené, výrazne narúša právnu istotu v pracovnoprávnych vzťahoch a v konečnom dôsledku môže viesť k predĺženiu konania o vydanie súhlasu. Konečným dôsledkom navrhovanej zmeny § 66 Zákonníka práce je iba urýchlenie procesu skončenia pracovného pomeru so zamestnancom so zdravotným postihnutím na základe výpovede zo strany aktuálneho zamestnávateľa. Aj toto urýchlenie je relativizované v prípadoch, ak je vo veci rozhodnuté fiktívnym rozhodnutím.

tags: #porada #rozhodnutie #o #ztp #dolozit #zamestnavatelovi