Práca s deťmi s telesným postihnutím: Podpora, starostlivosť a možnosti zamestnania

Povolanie sociálneho pracovníka je ťažké, ale povznášajúce a krásne. O to krajšia je práca s deťmi, ktoré sú milé a úprimné. V minulosti boli postihnutí jedinci vylúčení zo života spoločnosti, ale doba sa zmenila a integrácia detí s postihnutím je stále bežnejšou záležitosťou. Dnes sa uplatňuje trend aktívnej podpory na vytvorenie podmienok, aby ľudia s telesným postihnutím mohli kvalitne žiť v prirodzenom prostredí a plnohodnotne sa zaradiť do spoločenského života medzi zdravými.

Rovnako ako pri sadení rastliny, kde je najdôležitejší čas, kým nezapustí korene, tak aj v ľudskom živote sú najdôležitejšie prvé dni, týždne, mesiace a roky. Práve vtedy sa tvoria základy, na ktorých do veľkej miery stojí ďalšia budúcnosť každého jedinca, vytvára sa vzťah k rodičom, ľuďom a celej spoločnosti. Je veľmi dôležité, aby v tomto čase dieťa dostávalo dosť lásky.

Rodičia a výzvy spojené s postihnutím

Nájdu sa aj rodičia, ktorí dieťa s vrodenou vývojovou chybou pokladajú za hanbu celej rodiny a stratia oň záujem, pretože je „iné“. Každý taký rodič by si mal uvedomiť, že dieťa nenesie ani najmenšiu vinu na tom, že sa narodilo s chybou. Napokon nemôže ani za to, že vôbec prišlo na svet. Takýmto deťom by mali rodičia venovať presne toľko pozornosti a lásky, ako deťom zdravým. Aj tieto deti vedia byť veľmi milé, láskavé a vďačné. Každý z nás je iný, a každý rodič preto na postihnuté dieťa reaguje inak. Jeden prijme situáciu ako výzvu a dá sa do boja, iný z boja utečie.

Definícia a druhy zdravotného postihnutia

Sociálna práca s mentálne a viacnásobne postihnutými jedincami je kľúčová. Medzi osoby so zdravotným postihnutím sú zahrnutí jedinci, ktorí majú dlhodobé fyzické, duševné, mentálne a zmyslové postihnutie, ktoré v interakcii s rôznymi prekážkami môže brániť ich plnému, účinnému zapojeniu sa do spoločnosti na rovnoprávnom základe s ostatnými občanmi.

Druhy zdravotného postihnutia podľa etiológie:

• Vrodené: Vznikli v prenatálnom období, počas pôrodu a krátko po narodení. Príčiny sú rôzne.

Podľa veku:

• V detskom veku
• V dospelosti
• Vo vyššom veku

Mentálne postihnutie: Dnes sa používa termín mentálna dizabilita, alebo intelektová dizabilita (definícia Americkej asociácie pre mentálnu dizabilitu). Podľa definície AAMD charakterizuje ľudí s mentálnym postihnutím:

• Signifikantne (t.j. príznačné, význačné) podpriemerná celková inteligenčná schopnosť.
• Porucha adaptívneho správania a manifestácia počas vývinu.

Identifikácia ľudí s MP: Často na seba upozornia zmeneným správaním, ktoré sa líši od zaužívaných noriem. Často je spojená s inou poruchou - ide o viacnásobné postihnutie - zmyslovou, alebo motorickou. Aby sme posúdili človeka s mentálnou dizabilitou, nemôžeme definovať len jeho IQ, ale musíme pochopiť celú jeho osobnosť.

Pri vyšetrení intelektových funkcií u ľudí s MP sa používajú tieto testy:

• Stanford-Binetová inteligenčná škála, IV. revízia: (verbálne uvažovanie, krátkodobá pamäť).
• Wechslerova inteligenčná škála, modifikácia PDW z roku 1996.
• Kaufmanova batéria pre deti od 2,5 roka do 12 rokov.

Profesionálna pomoc a podpora

Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú oblasť, ktorá si vyžaduje špecializovaný prístup v oblasti vzdelávania a podpory. Špeciálni pedagógovia, logopédi a liečební pedagógovia zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní kvalitnej starostlivosti pre deti a dospelých s mentálnym postihnutím.

Úlohy a zodpovednosti špecializovaných pedagógov

V oblasti starostlivosti o deti s telesným postihnutím sa uplatňujú špecializovaní pedagógovia, logopédi a liečební pedagógovia. Každá z týchto profesií má špecifické úlohy a zodpovednosti, ktoré prispievajú k celkovému rozvoju a podpore jedincov s mentálnym postihnutím.

Špeciálny pedagóg

Špeciálny pedagóg sa zameriava na poskytovanie špeciálno-pedagogickej starostlivosti deťom a dospelým so špeciálnymi potrebami. Medzi tieto potreby patria mentálne, vývinové a fyzické poruchy, poruchy učenia a správania. Kľúčové činnosti špeciálneho pedagóga zahŕňajú:

• Vytváranie a realizácia individuálnych vzdelávacích plánov (IVP) prispôsobených potrebám každého pacienta.
• Tvorba a realizácia terapeutických a vzdelávacích intervencií, ktoré cielia na rozvoj kognitívnych, motorických, sociálnych a komunikačných zručností.
• Spolupráca s rodičmi, pedagógmi, psychológmi a inými odborníkmi s cieľom zabezpečiť komplexnú starostlivosť.
• Monitorovanie pokroku a prispôsobovanie terapeutických a vzdelávacích prístupov na základe dosiahnutých výsledkov.
• Poskytovanie poradenstva a podpory rodinám pri práci s deťmi alebo dospelými so špeciálnymi potrebami.
• Pomoc pri adaptácii detí na školské alebo spoločenské prostredie a podpora ich začlenenia do kolektívu.

Logopéd

Logopéd sa špecializuje na diagnostiku a terapiu rečových, hlasových, jazykových a komunikačných porúch u detí a dospelých.

• Diagnostika rečových, hlasových, jazykových a komunikačných porúch u detí a dospelých.
• Vypracovanie individuálnych terapeutických plánov pre klientov s poruchami reči, jazyka, výslovnosti, hlasu či prehĺtania.
• Realizácia pravidelnej logopedickej terapie a sledovanie pokroku klienta.
• Spolupráca s rodičmi, pedagógmi, lekármi, psychológmi a ďalšími odborníkmi.
• Edukácia klientov a ich rodín v oblasti rečovej stimulácie a domácej prípravy.
• Vedenie dokumentácie o priebehu terapie, diagnostike a výsledkoch.

Liečebný pedagóg

Liečebný pedagóg sa zaoberá diagnostikou špeciálnopedagogických potrieb detí, mládeže alebo dospelých so zdravotným alebo psychosociálnym znevýhodnením. Asistuje odborným pracovníkom zariadenia pri výchove, sociálnej rehabilitácii, bazálnej stimulácii, hudobnej terapii, činnostnej terapii, kreatívnej činnosti, cvičení atď.

Požadované vzdelanie a kvalifikačné predpoklady

Pre prácu v oblasti špeciálnej pedagogiky je nevyhnutné mať adekvátne vzdelanie a kvalifikáciu. Vo všeobecnosti sa vyžaduje:

• Vysokoškolské vzdelanie II. stupňa v odbore špeciálna pedagogika, logopédia alebo špeciálna pedagogika so špecializáciou v odbore logopédia, liečebná pedagogika alebo špeciálna pedagogika s priamym zameraním na liečebnú pedagogiku.
• Splnenie kvalifikačných predpokladov v zmysle zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a v zmysle vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 173/2023 Z. z.
• Splnenie kvalifikačných predpokladov, bezúhonnosti, zdravotnej spôsobilosti a ovládania štátneho jazyka v zmysle zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR č. 173/2023 Z. z.

Ďalšie požiadavky a zručnosti

Okrem formálneho vzdelania sú pre úspešný výkon práce v oblasti špeciálnej pedagogiky dôležité aj ďalšie zručnosti a osobnostné predpoklady:

• Skúsenosti s prácou s deťmi a dospelými so špeciálnymi potrebami (poruchy učenia, autizmus, poruchy správania, mentálne postihnutie a pod.).
• Empatia, trpezlivosť a schopnosť pracovať individuálne s pacientmi.
• Schopnosť vytvárať motivačné a efektívne vzdelávacie a terapeutické plány.
• Komunikačné a organizačné schopnosti, tímový duch.
• Zodpovedný prístup k práci a ochota na ďalšie vzdelávanie.
• Kreativita.
• Komunikatívnosť.

Osobná asistencia pre ľudí s ŤZP

Jedinec s MP, ŤZP má nárok na osobnú asistenciu. Ide o výpomoc v zmysle Občianskeho zákonníka. Osobná asistencia je dôchodkovo poistená ako tzv. poistenec štátu, ak nebol priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok alebo nedovŕšil dôchodkový vek. Ak je osobný asistent dôchodkovo poistený ako tzv. poistenec štátu a sporí si na dôchodok, príspevky na starobné dôchodkové sporenie zaňho uhrádza štát.

Ak takáto osoba vykonáva zárobkovú činnosť ako zamestnanec alebo ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistená SZČO, platí poistné na sociálne poistenie rovnako ako iní zamestnanci, resp. SZČO, a štát za ňu neplatí ani poistné na dôchodkové poistenie ani príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Bližšie informácie o sociálnom poistení osobných asistentov poskytuje Sociálna poisťovňa.

Ak osobný asistent nie je zamestnancom ani samostatne zárobkovo činnou osobou a jeho príjem nepresahuje stanovenú hranicu, poistné na zdravotné poistenie zaňho platí štát. Bližšie informácie o zdravotnom poistení osobných asistentov poskytujú zdravotné poisťovne. Z odmeny za osobnú asistenciu si osobný asistent platí daň z príjmu fyzických osôb. Bližšie informácie o daňových povinnostiach osobného asistenta poskytujú daňové úrady.

Osobného asistenta si vyberá fyzická osoba s ŤZP sama. Jedna fyzická osoba s ŤZP môže mať viacerých osobných asistentov. Osobnú asistenciu nemôže vykonávať fyzická osoba, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby v činnostiach, ktoré má vykonávať ako osobný asistent. Osobnú asistenciu nemôže vykonávať ani rodič dieťaťa do dosiahnutia jeho plnoletosti (ak je osobou s ŤZP dieťa); osoba, ktorá prevzala také dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu; profesionálny rodič; súdom ustanovený opatrovník osoby s ŤZP.

Osobná asistencia môže byť vykonávaná najviac desať hodín denne. Toto obmedzenie neplatí, ak sa osobná asistencia vykonáva v čase, keď sa fyzická osoba s ŤZP zdržiava mimo miesta svojho trvalého pobytu alebo prechodného pobytu. Rodinný príslušník fyzickej osoby s ŤZP môže vykonávať osobnú asistenciu najviac štyri hodiny denne, a to len na vybrané druhy činností zo zákonom ustanoveného zoznamu činností.

Skúsenosti osobnej asistentky

Práca osobnej asistentky je náročná, ale zároveň veľmi obohacujúca. Jedna asistentka sa dostala k firme Hewer pomocou kamarátky, ktorá jej pomáhala nájsť prácu. Nečakala, že sa jej z firmy ozvú, no stalo sa, ozvali sa pomerne rýchlo, čo ju veľmi príjemne prekvapilo. Dohodli si termín pohovoru, na ktorom ju oboznámili s celkovou prácou ošetrovateľky.

Pamätá si na slová pani vedúcej: „Poriadne si premyslite, do čoho vstúpite...“ Na druhý deň sa ozvala, že tú prácu berie. Nemala však ani šajnu, čo práca ošetrovateľky, konkrétne osobnej asistentky, obnáša. A tak sa postupne, časom, začala zaúčať, až pokým sa to nenaučila. Samozrejme, ešte stále sa niektoré veci učí. Vo firme je necelý rok a zatiaľ neoľutovala, že túto prácu má, že sa na ňu dala. Občas sú asistencie náročné, ťažké, no občas i ľahké. Svojich klientov má rada.

Zhruba po mesiaci v práci sa jej vedúca opýtala, či by zvládla postihnutého autistického chlapca, ktorý je ešte k tomu hyperaktívny. Váhala, ale nakoniec súhlasila. Mala obavy, či ju jeho rodičia prijmú. Pani vedúca im zavolala a oni súhlasili. Tak sa šla predstaviť a porozprávať sa, ako si to celé predstavujú, čo od nej očakávajú. Prvé stretnutie bolo príjemné, no mala strach. Zároveň sa však tešila, že bude mať na starosti malého chlapčeka. Jeho maminka ju pekne privítala a začali sa rozprávať o jej synovi Markovi.

Keď ho uvidela, potešila sa. Ale nevedela, že nekomunikuje, že je ťažko postihnutý ‒ autista, ktorý má svoj svet. Nevedela jednoducho o autizme nič. Marka si obľúbila. Tešila sa k nim, na chvíle, ktoré budú tráviť spolu. Prvý deň ju Markova mamka predstavila v špeciálnej škole, do ktorej Mareček chodí. Druhýkrát boli sami ‒ ona a Marek. Marek má svoj svet. Síce vníma aj ten reálny, ale robí si všetko podľa svojho. Je hyperaktívny a dá zabrať. Akoby mala na starosti hádam aj desať detí.

Časom si zvykla na všetko, hlavne na Marka a on na ňu. A aj jeho rodičia a ona si rozumejú a pomáhajú si. Marek má občas striedavé nálady. Nahnevá sa a začne škriabať, búcha, kde sa dá, napr. na stôl. Keď sú v autobuse, tak do okna. Ale na druhej strane vie byť zlatý a občas jej svoju detskú lásku vyjadrí pusou. Marek ju počúva, vie čo môže a čo už nie. Veľmi rád si píska a je mu jedno, kde práve sú, či doma, alebo vonku. Po čase si zvykla byť jeho osobnou asistentkou. S jeho rodičmi vychádza dobre. Je spokojná a oni tiež, vychádzajú si v ústrety.

Asistencia pri postihnutých deťoch, a zvlášť, keď sú hyperaktívne, dá zabrať. Svoju prácu má rada, rada do nej chodí, a najradšej je, keď vidí klientov spokojných a šťastných. Ak niekto číta tento príbeh a váha, či má, alebo nemá byť osobným asistentom, tak tú prácu jednoducho treba skúsiť. Je dôležité byť veľmi trpezlivý, lebo asistencie sú najmä na začiatku hodne ťažké. Ale dá sa na túto prácu zvyknúť a postupom času sa bude zdať ľahká. A v neposlednom rade, je za ňu aj zaplatené.

Starostlivosť o deti v rannom veku

Súčasťou komplexnej intervencie odborníkov by mala byť aj sociálna práca s cieľom podporovať rodiny radami. V rámci celkovej poradenskej úlohy včasnej starostlivosti ponúka sociálna práca predovšetkým:

1. Informácie o právnych ustanoveniach v prospech postihnutých, tieto sú pre laika neprehľadné.
2. Poradenstvo a organizátorskú pomoc, služby odbremeňujúce rodinu.
3. Pomoc pri prijímaní do stacionárnych zariadení.

Spolupráca odborníkov pri príprave terapeutického plánu, tu má svoje zastúpenie sociálny pracovník. História: I. Ústav pre slabomyseľných v Plešivci - rok 1898 - zakladateľ: Samuel Blum. Po roku 1968 sa začali na Slovensku budovať Centrá včasnej starostlivosti - Detské centrum v Bratislave, Košiciach. Priekopníkom v starostlivosti o deti s MR bol prof. Karol Matulay.

Formy terapie:

• Animoterapia (liečba za pomoci zvierat)
• Vojtova metóda
• Bobathových metóda
• Rečová terapia

Oblasť vzdelávania a bývania

Integrácia detí v predškolskom veku je u nás takmer nemožná. Príčiny: šikanovanie zo strany zdravých detí, strach rodičov. Alternatívne formy vzdelávania môžu nahrádzať základné vzdelanie.

Oblasť bývania:

• Inštitucionalizované bývanie (napr. DSS)
• Dezinštitucionalizované bývanie

Podporované bývanie delíme na 3 formy, podľa potreby dohľadu:

• Inkluzívne: Ľudia sú pod 24-hodinovým osobným dohľadom.
• Čiastočne podporované: Čiastočne osobný dohľad a čiastočne telefonický.
• Podporované: Iba telefonický dohľad.

tags: #praca #s #detmi #telesne #postihnutych