Pracovná obuv a príspevok zamestnávateľa: Legislatíva a povinnosti

V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) zohráva pracovná obuv kľúčovú úlohu pri predchádzaní úrazom a zabezpečení komfortu zamestnancov. Tento článok sa zameriava na legislatívny rámec, povinnosti zamestnávateľa pri poskytovaní pracovnej obuvi, daňovú uznateľnosť výdavkov a aspekty z pohľadu zamestnanca.

Legislatívny rámec pre poskytovanie pracovnej obuvi

Právny základ pre poskytovanie pracovnej a bezpečnostnej obuvi zamestnancom je stanovený v niekoľkých kľúčových právnych predpisoch.

Nariadenie vlády SR č. 395/2006 Z. z.

Tento predpis ustanovuje minimálne požiadavky na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (OOPP), do ktorých patrí aj pracovná a bezpečnostná obuv. Implementuje európsku legislatívu do slovenského právneho poriadku s cieľom zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci.

Podľa § 2 ods. 5 tohto nariadenia vlády zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi pracovný odev alebo pracovnú obuv ako osobný ochranný pracovný prostriedok vtedy, ak zamestnanec pracuje v prostredí, kde odev alebo obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebeniu alebo mimoriadnemu znečisteniu, čo vedie k ich nepoužiteľnosti za kratší čas ako šesť mesiacov.

Zákonník práce a zákon o BOZP

Ďalšie povinnosti pre zamestnávateľov vyplývajú z § 147 Zákonníka práce (č. 311/2001 Z. z.) a zo zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“). Zákon o BOZP sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov a zamestnancov bez ohľadu na odvetvie.

Povinnosti zamestnávateľa pri poskytovaní pracovnej obuvi

Zamestnávateľ má zákonnú povinnosť zabezpečiť bezpečné pracovné prostredie pre svojich zamestnancov. Táto povinnosť zahŕňa aj poskytovanie vhodnej pracovnej obuvi.

Bezplatné poskytovanie OOPP

Podľa § 6 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný na základe posúdenia rizík bezplatne poskytovať zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky, kam patrí aj pracovná a bezpečnostná obuv.

Zamestnávateľ je tiež povinný udržiavať OOPP v používateľnom a funkčnom stave [§ 6 ods. 2 písm. c) zákona o BOZP].

Náklady spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci znáša výhradne zamestnávateľ a nesmie ich presunúť na zamestnanca [§ 6 ods. 11 zákona o BOZP].

Posudzovanie rizík a výber pracovnej obuvi

Pred výberom pracovnej obuvi je nevyhnutné dôkladne posúdiť riziká a hodnotenia nebezpečenstiev, ktoré vyplývajú z pracovného procesu a pracovného prostredia. Zamestnávateľ musí identifikovať nebezpečenstvá, ktoré nemožno vylúčiť ani obmedziť inými prostriedkami a ktoré môžu ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.

Pracovná a bezpečnostná obuv sa poskytuje na základe zoznamu OOPP, ktorý je vypracovaný na základe posúdenia rizík. Tento zoznam musí obsahovať konkrétne typy obuvi pre špecifické práce. Zamestnávateľ je povinný prehodnotiť potreby pri každej zmene rizík na pracovisku.

Až 25 % úrazov na pracovisku je spôsobených nepoužívaním alebo nesprávnym výberom pracovnej a bezpečnostnej obuvi. Preto je prevencia potenciálnych nebezpečenstiev kľúčová.

Rizikové faktory na pracovisku a potreba ochrannej obuvi

Zoznam osobných ochranných pracovných prostriedkov

Zamestnávateľ je povinný mať vypracovaný zoznam OOPP na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev. Taktiež musí viesť evidenciu o ich poskytnutí zamestnancom.

Zamestnanec je povinný pridelené OOPP používať a zamestnávateľ je povinný ich používanie kontrolovať. Zamestnávateľ je zodpovedný za udržiavanie OOPP vo vhodnom stave prostredníctvom čistenia, opráv a výmeny.

Daňová uznateľnosť výdavkov na pracovnú obuv

Výdavky zamestnávateľa na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnancov sú daňovo uznaným výdavkom v súlade so zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Podmienky pre daňovú uznateľnosť

Podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP sú daňovo uznanými nákladmi aj náklady vynaložené na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v rozsahu povinností ustanovených pre zamestnávateľa osobitnými predpismi.

Výdavky zamestnávateľa vynaložené na osobné ochranné pracovné prostriedky alebo v súvislosti s nimi sú daňovo uznanými výdavkami.

Pracovné ošatenie a obuv ako daňový výdavok

Výdavky na pracovné ošatenie zamestnancov možno uznať do daňových výdavkov, ak spĺňajú podmienky pracovného odevu podľa osobitných právnych predpisov alebo pokynov MF SR.

V prípade jednotného pracovného ošatenia, ktoré nie je povinné zo zákona, sú výdavky daňovo uznané len vtedy, ak sú splnené podmienky interného predpisu zamestnávateľa, ktorý upravuje rozsah, charakter, podobu a označenie takéhoto ošatenia.

Ak pracovné ošatenie nespĺňa tieto podmienky, považuje sa za nedaňový výdavok.

Zdaňovanie poskytnutých osobných ochranných pracovných prostriedkov u zamestnanca

Z pohľadu zamestnanca nie je hodnota poskytnutých osobných ochranných pracovných prostriedkov, vrátane pracovného oblečenia a obuvi, predmetom dane z príjmov podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP, pokiaľ sú poskytnuté v súlade s osobitnými predpismi.

To znamená, že zamestnávateľ výdavky na OOPP zamestnancom nezdaňuje. Nezdaňujú sa ani plnenia na udržiavanie pracovného ošatenia, vrátane paušálnych náhrad.

Pracovný odev a obuv - kedy je zamestnávateľ povinný ich poskytovať

Je dôležité rozlišovať medzi bežným pracovným odevom a bežnou pracovnou obuvou a ochranným pracovným odevom a ochrannou pracovnou obuvou.

Ochranné pracovné prostriedky

Pracovný odev a pracovná obuv, ktoré sú potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca, ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť, musí zamestnávateľ bezplatne poskytnúť. Ide o ochranné OOPP, napríklad výstražnú vestu alebo ochranný odev do mraziarenského skladu.

Bežný pracovný odev a obuv

Bežný pracovný odev a obuv, ktoré nie sú potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, sa nepovažujú za OOPP a zamestnávateľ ich vo všeobecnosti nie je povinný poskytovať. Výnimkou je situácia, ak tento odev a obuv podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu, keď sa stanú nepoužiteľnými za menej ako šesť mesiacov.

Ako často má zamestnanec nárok na OOPP?

Zamestnávateľ je povinný na základe závažnosti nebezpečenstva a dĺžky jeho pôsobenia určiť presné podmienky používania OOPP, najmä dobu ich používania. V prípade opotrebenia alebo poškodenia musí zamestnávateľ automaticky poskytnúť náhradný diel alebo opraviť súčasný.

Zamestnávateľ zabezpečuje udržiavanie OOPP prostredníctvom pravidelného čistenia, opráv a výmeny. Pracovný odev by sa mal meniť aj v závislosti od ročného obdobia, pričom v lete by mal byť materiál ľahký a priedušný, zatiaľ čo v zime musí poskytovať ochranu pred chladom.

Graf znázorňujúci povinnosti zamestnávateľa pri poskytovaní OOPP

tags: #porada #a #prispevok #zamestnavatela #na #pracovnu