Kontinuálna ošetrovateľská starostlivosť na Slovensku: Súčasný stav a výzvy

Úvod

V súčasnej dobe, keď populácia starne a chronické ochorenia pribúdajú, sa kontinuálna ošetrovateľská starostlivosť stáva čoraz dôležitejšou. Tento článok sa zameriava na definíciu kontinuálnej ošetrovateľskej starostlivosti, jej kľúčové aspekty, výzvy a budúci rozvoj na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť zdravotnej starostlivosti a jej význam pre pacientov a ich rodiny.

Kontinuálna ošetrovateľská starostlivosť je definovaná ako dlhodobá zdravotná starostlivosť, ktorá je poskytovaná osobe, ktorá má už určenú základnú diagnózu a jej zdravotný stav bol stabilizovaný. Táto starostlivosť sa zameriava na udržanie alebo zlepšenie kvality života, samostatnosti, bezpečnosti a autonómie osoby s potrebou dlhodobej zdravotnej starostlivosti. Ak to zdravotný stav osoby umožňuje, cieľom je zotrvať pri poskytovaní tejto starostlivosti čo najdlhšie v domácom alebo v inom prirodzenom prostredí, v ktorom je táto osoba umiestnená.

Legislatívny rámec

Návrh zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na mesiace jún až december 2021. Dlhodobá starostlivosť je aj súčasťou Plánu obnovy a odolnosti SR schváleného Európskou komisiou v roku 2021. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť dostupnosť, kvalitu a efektívnosť dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti pre osoby, ktorých zdravotný stav si to vyžaduje, a to nielen v zdravotníckych zariadeniach, ale najmä v domácom alebo v inom prirodzenom prostredí, v ktorom sú tieto osoby umiestnené.

Cieľ kontinuálnej starostlivosti

Primárnym cieľom dlhodobej zdravotnej starostlivosti je udržanie alebo zlepšenie kvality života, samostatnosti, bezpečnosti a autonómie osoby s potrebou dlhodobej zdravotnej starostlivosti a ak to zdravotný stav osoby umožňuje, zotrvať pri poskytovaní tejto starostlivosti čo najdlhšie v domácom alebo v inom prirodzenom prostredí, v ktorom je táto osoba umiestnená.

Formy kontinuálnej ošetrovateľskej starostlivosti

Kontinuálna ošetrovateľská starostlivosť zahŕňa rôzne formy starostlivosti, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám pacienta.

• Následná ošetrovateľská starostlivosť: Poskytuje sa osobe, ktorej zdravotný stav bol stabilizovaný, avšak po náhlej chorobe alebo po náhlom zhoršení zdravotného stavu alebo po zhoršení chronickej choroby si jej stav vyžaduje doliečenie alebo poskytnutie včasnej fyzioterapeutickej starostlivosti alebo liečebnej rehabilitácie.
• Dlhodobá ošetrovateľská starostlivosť: Poskytuje sa osobám s chronickými ochoreniami alebo zdravotným postihnutím, ktoré vyžadujú dlhodobú starostlivosť a podporu.
• Paliatívna ošetrovateľská starostlivosť: Zameriava sa na zmiernenie utrpenia pacientov s nevyliečiteľnými a pokročilými ochoreniami a na zlepšenie ich kvality života.

Ambulantnú starostlivosť zastrešuje väčšinou jeden lekár, ktorý vedie o pacientovi zdravotnú dokumentáciu a zodpovedá za pacientovu trvalú starostlivosť. Pacienti najprv navštívia všeobecného lekára, teda lekára prvého kontaktu, ktorý vykoná základné vyšetrenie a na základe vlastného posúdenia a diagnostiky určí ďalší postup v liečbe pacienta. Všeobecný lekár rozhoduje napr. o ďalšej liečbe, ktorá môže zahŕňať aj ďalšie formy zdravotnej starostlivosti.

Kľúčové aspekty ošetrovateľskej paliatívnej starostlivosti

Paliatívna starostlivosť predstavuje komplexný a multidimenzionálny prístup, ktorý sa zameriava na zmiernenie utrpenia pacientov s nevyliečiteľnými, pokročilými a často život ohrozujúcimi ochoreniami. Cieľom tejto starostlivosti nie je len liečba symptómov ochorenia, ale aj podpora fyzickej, psychosociálnej a duchovnej pohody pacientov, pričom zahŕňa aj podporu ich rodín a blízkych.

Manažment symptómov

Manažment symptómov predstavuje základný kameň ošetrovateľskej paliatívnej starostlivosti. Pacienti v terminálnom štádiu často čelia mnohým fyziologickým ťažkostiam, ktoré negatívne ovplyvňujú ich kvalitu života a dôstojnosť v záverečnej fáze života. Odborný personál je v prvej línii, ktorý realizuje systematické sledovanie symptómov pomocou štandardizovaných nástrojov a škál, ktoré umožňujú objektívne vyhodnotiť intenzitu a dynamiku symptómov. Na základe týchto informácií je možné upraviť medikamentóznu liečbu, napríklad dávkovanie analgetík (vrátane opioidov), antiemetík či anxiolytík, a zároveň aplikovať nefarmakologické postupy, ktoré môžu zmierniť nepohodlie. Individuálny prístup je kľúčový, pretože symptómy sa u každého pacienta prejavujú odlišne, a ich intenzita i dopad na psychiku a celkový stav sa môžu výrazne líšiť.

Psychosociálna podpora

Paliatívna starostlivosť nie je len o fyzickej úľave od bolesti, ale aj o podpore celistvosti človeka. Pacienti a ich rodiny čelia mnohým psychosociálnym výzvam - existenciálnej úzkosti, strachu zo smrti a neznámeho, depresiám, pocitom osamelosti a zmenám v sociálnych či rodinných vzťahoch. Zdravotnícky personál zohráva nenahraditeľnú úlohu pri identifikovaní psychosociálnych potrieb pacientov, pričom často slúži ako prvý kontakt, ktorý odhalí známky psychického utrpenia. Dôležitou súčasťou psychosociálnej starostlivosti je koordinácia kontaktu so špecialistami - psychológmi, sociálnymi pracovníkmi a duchovnými poradcami, ktorí dokážu poskytnúť odbornú podporu pri zvládaní stresu, úzkosti a existenciálnych otázok. Starostlivosť o rodinu je súčasťou paliatívnej starostlivosti a znamená psychosociálnu podporu rodine pacienta pred jeho smrťou, počas zomierania a po jeho úmrtí. V nemocničnom prostredí je zdravotnícky personál často spojovacím článkom medzi pacientom, rodinou a rôznymi odborníkmi. Multidisciplinárny tím, ktorý okrem sestier zahŕňa lekárov špecialistov paliatívnej medicíny, internistov, psychológov, sociálnych pracovníkov, fyzioterapeutov a duchovných poradcov, umožňuje komplexný prístup k pacientovi a jeho rodine. Sestra má pritom aj organizačnú rolu - koordinuje vykonávanie liečebných plánov, zúčastňuje sa tímových konzílií, zabezpečuje hladký prenos informácií, rieši prípadné nezhody či konflikty a monitoruje dodržiavanie individuálnych potrieb pacienta.

Výzvy v kontinuálnej ošetrovateľskej starostlivosti na Slovensku

Slovensko čelí alarmujúcemu nedostatku sestier v systéme zdravotnej starostlivosti. Situácia je o to vážnejšia, že v porovnaní s ostatnými krajinami Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) zaznamenáva Slovensko najvýraznejší pokles počtu sestier. Tento stav má negatívny dopad na kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a vyžaduje si urgentné riešenia.

Alarmujúci nedostatok sestier

Priemerný počet sestier v krajinách OECD je 8,8 sestry na 1 000 obyvateľov. Na Slovensku je to iba 5,8 sestry na 1 000 obyvateľov a tento počet neustále klesá. Prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) Iveta Lazorová upozorňuje, že podľa aktuálnych prepočtov chýba na Slovensku viac ako 16 000 sestier. Na dosiahnutie priemeru OECD by sme potrebovali minimálne 47 652 sestier, pričom v súčasnosti ich máme len 31 604 (údaj z roku 2020). Prezentované údaje nereflektujú pandemické roky, kedy zo systému odišlo ďalších 1 876 sestier.

Slovensko je jedinou krajinou, ktorá zaznamenáva kontinuálny pokles počtu ošetrovateľského personálu. Pre porovnanie, krajiny s podobným počtom obyvateľov, ako napríklad Nórsko, Dánsko či Fínsko, poskytujú svojim pacientom dvakrát až trikrát viac sestier. V rámci krajín EÚ sú za nami v počte sestier na 1 000 obyvateľov už len Poľsko, Litva a Grécko.

Dôsledky nedostatku sestier

Nedostatok sestier má závažné dôsledky na fungovanie zdravotníckeho systému:

• Porušovanie noriem: Vedome sa porušujú normy, ktoré určujú počet sestier na počet lôžok v nemocniciach.
• Nedostatočná starostlivosť: Chýbajú sestry v komunitnej starostlivosti, školské sestry, v ambulanciách a v zariadeniach sociálnych služieb.
• Preťažovanie sestier: Sestry sú nútené realizovať iba zlomok z toho, čo by robiť mali, pretože im na to nestačia sily a ani čas.
• Stres a frustrácia: Sestry sú permanentne vystavené stresu a frustrácii, pretože im práca neprináša uspokojenie a nedokážu sa dostatočne starať o pacientov.
• Ohrozenie pacientov: Nedostatok personálu pri pacientoch vedie k zhoršovaniu zdravotnej starostlivosti.

V nemocničnej paliatívnej starostlivosti čelíme viacerým špecifickým výzvam. Patria sem nedostatok špecializovaného personálu, nedostatočná integrácia multidisciplinárnych tímov, obmedzené možnosti kontinuálneho vzdelávania, ako aj infraštruktúrne a organizačné bariéry.

Nedostatok špecializovaného vzdelávania

Napriek rastúcemu globálnemu uznaniu významu paliatívnej starostlivosti ako neoddeliteľnej súčasti zdravotnej starostlivosti pre pacientov s nevyliečiteľnými ochoreniami, mnohé nemocnice čelia zásadným výzvam spojeným s nedostatkom kvalifikovaného a špecializovaného personálu sestier. V mnohých zdravotníckych zariadeniach absentujú systematické a štandardizované vzdelávacie programy, ktoré by cielene pripravovali sestry na špecifické nároky paliatívnej starostlivosti.

Pracovné zaťaženie a emocionálna náročnosť

Okrem nedostatočného vzdelávania sú sestry často vystavené vysokému pracovného zaťaženiu, nedostatku času a emocionálnej náročnosti práce, ktorá je sprevádzaná častým kontaktom so smrťou a utrpením. Nemocničné prostredie je charakteristické svojou dynamikou a orientáciou na rýchle diagnostické procesy a urgentné lekárske intervencie, ktoré sú nevyhnutné pre zvládanie akútnych stavov pacientov. Paliatívna starostlivosť vyžaduje naopak holistický prístup, ktorý zahŕňa nielen fyzické ošetrenie, ale aj psychosociálnu a duchovnú podporu pacienta a jeho rodiny. Medzi ďalšie faktory, ktoré prispievajú k pracovnému zaťaženiu sestier, patria:

• Vysoký pomer pacientov na jednu sestru: Nedostatok personálu znamená, že jedna sestra má na starosti veľký počet pacientov s rôznymi a často veľmi náročnými potrebami.
• Nedostatok času na rozhovory a emocionálnu podporu: Komunikácia s pacientmi a ich rodinami, ktorá je nevyhnutná pre správne pochopenie ich potrieb, obáv a preferencií, je často obmedzená len na základné informovanie a rýchle odpovede na otázky.

Fragmentácia starostlivosti

Fragmentácia starostlivosti predstavuje jednu z najvýznamnejších výziev v kontexte paliatívnej starostlivosti v nemocničnom prostredí. Pacienti s nevyliečiteľnými a pokročilými ochoreniami často vyžadujú komplexnú liečbu, ktorá zahŕňa viaceré špecializované oddelenia alebo dokonca rôzne zdravotnícke zariadenia. Dôsledky fragmentácie starostlivosti môžu byť rozsiahle:

• Nedostatočná komunikácia medzi oddeleniami: Často dochádza k situáciám, keď informácie o aktuálnom stave pacienta, liečebných plánoch, alergiách alebo psychosociálnych potrebách nie sú dostatočne alebo presne prenášané medzi jednotlivými tímami.
• Strata kontinuity starostlivosti: Pre pacienta s terminálnym ochorením je kontinuita liečby zásadná pre zabezpečenie pocitu bezpečia a dôvery.
• Nárast chýb a nezrovnalostí v liečbe: Fragmentácia zvyšuje riziko chýb v podávaní liekov, nezvládnutia kritických symptómov alebo nesprávneho nastavenia liečby.
• Psychosociálne dopady na pacienta a rodinu: Neustále presuny pacienta medzi rôznymi miestami starostlivosti môžu viesť k pocitu dezorientácie a zneistenia. Rodina je často vystavená potrebe opakovane vysvetľovať zdravotný stav, liečebné ciele a osobné preferencie, čo zvyšuje ich stres a úzkosť.

Sestry často zastávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní kontinuity starostlivosti. Sú to oni, ktorí sú v najbližšom kontakte s pacientom, monitorujú jeho stav, zhromažďujú a aktualizujú informácie a sprostredkúvajú komunikáciu medzi jednotlivými odborníkmi.

Riešenia a iniciatívy pre zlepšenie kontinuálnej ošetrovateľskej starostlivosti

Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek už niekoľko rokov poukazuje na problém nedostatku sestier. Ich požiadavky, výzvy a prosby na odvrátenie tohto nepriaznivého stavu sú politikmi prehliadané.

Zvyšovanie kompetencií sestier

Príprava aktualizácie vyhlášky rezortu zdravotníctva k poskytovaniu ošetrovateľskej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately je dôležitým krokom k zlepšeniu situácie.

Podpora dlhodobej zdravotnej starostlivosti

Snaha o zabezpečenie dostupnosti, kvality a efektívnosti dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti pre osoby, ktorých zdravotný stav si to vyžaduje, a to nielen v zdravotníckych zariadeniach, ale najmä v domácom alebo v inom prirodzenom prostredí.

Investície do zdravotného systému

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) reinvestuje do zdravotného systému rekordných 97 % svojich príjmov, čo je najvyššia hodnota spomedzi všetkých zdravotných poisťovní v Slovenskej republike. Tento krok je dôležitý pre zabezpečenie dostatočného financovania zdravotnej starostlivosti.

Zvýšenie počtu študentov na lekárskych fakultách a zjednodušený vstup pracovníkov zo zahraničia

Ministerstvo zdravotníctva (MZ SR) sa snaží stabilizovať zdravotnícky personál, napríklad zvýšením počtu novoprijatých študentov na lekárske fakulty. Zároveň sa MZ SR snaží zjednodušiť vstup pracovníkov zo zahraničia na slovenský trh.

Agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS)

V súčasnosti sa ošetrovateľská starostlivosť v pri­rodzenom sociálnom prostredí poskytuje prostredníctvom činností agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS), ktoré začali vznikať po roku 1994. Ministerstvo zdravotníctva SR eviduje okolo dvoch stoviek agentúr, ktoré sú zaradené do siete zdravotníckych zariadení. Náplňou činnosti ADOS je komplexná ošetro­vateľská starostlivosť v domácom prostredí (v pri­rodzenom sociálnom prostredí) o pa­cientov všetkých vekových skupín, u ktorých je indikovaná. Ide o ošetrovateľskú starostlivosť o akútne chorých bez potreby hospitalizácie, po skončení ústav­nej liečby (doliečovanie), o chronicky chorých a o pa­cientov v terminálnych stavoch.

Porovnanie so zahraničím - Rakúsko

Ošetrovanie klientov v ich prirodzenom sociálnom prostredí a sociálne služby majú v Rakúsku dlhšiu tradíciu. Domácu starostlivosť poskytujú cirkevné orga­nizácie, štátne organizácie, Červený kríž a súkromné organizácie. Ošetrovateľské a opatrovateľské služby poskytované v domácom prostredí v Rakúsku sám hradí klient mesačnou platbou. Na základe trvalého bydliska klienta regionálna vláda poskytuje finančný príspevok poskytovateľovi ošetrovateľskej/opatrovateľskej služby.

Financovanie kontinuálnej ošetrovateľskej starostlivosti

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) ukončil výkon dohľadu na diaľku vo všetkých troch zdravotných poisťovniach. Predmetom dohľadu v období od 1. januára 2024 do 31. marca 2025 bolo preverenie postupu pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a financovania:

• paliatívnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí pacientov,
• paliatívnej zdravotnej starostlivosti pre pacientov umiestnených v ústavnom zdravotníckom zariadení,
• ošetrovateľskej starostlivosti alebo následnej zdravotnej starostlivosti poskytovanej v ústavných zdravotníckych zariadeniach,
• poskytovanej zmluvnými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení mobilného hospicu (MH), hospicu (HO) a v domovoch ošetrovateľskej starostlivosti (DOS).

Paliatívna a ošetrovateľská starostlivosť predstavuje mimoriadne citlivú oblasť zdravotnej starostlivosti, ktorá si vyžaduje stabilné, spravodlivé a empaticky nastavené podmienky financovania z verejných zdrojov. Ministerstvo zdravotníctva SR, zohľadňujúc zlepšenie kvality života a ľudskú dôstojnosť pacientov s nevyliečiteľnými, pokročilými ochoreniami, sa svojou cenovou reguláciou snaží zabezpečiť primerané financovanie zdravotnej starostlivosti pre najzraniteľnejších pacientov.

Vývoj cien v rokoch 2023 až 2025

Ministerstvo zdravotníctva vydalo v roku 2023 a 2025 cenové opatrenia, ktoré stanovili pevné ceny za jednotlivé formy poskytovania zdravotnej starostlivosti:

• Cenové opatrenie z roku 2023 (účinné od 1. februára 2023 do 31. decembra 2023): stanovilo poskytovateľom prevádzkujúcim:
  • MH: pevnú cenu 58 € za návštevu lekára a sestry v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí pacienta. Doprava: pevná cena 0,30 €/km do 60 km, nad 60 km znížená o 50 %.
  • HO: pevnú cenu 94 € za lôžkodeň umiestneného pacienta v paliatívnej starostlivosti.
  • DOS: pevnú cenu 78 € za lôžkodeň umiestneného pacienta, ktorému je poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť alebo následná zdravotná starostlivosť.
• Cenové opatrenie z roku 2024 (účinné od 1. januára 2024 do 14. januára 2025): stanovilo poskytovateľom prevádzkujúcim:
  • MH: pevnú cenu 61 € za návštevu lekára a sestry v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí pacienta. Doprava: pevná cena 0,35 €/km do 60 km, nad 60 km znížená o 50 %.
  • HO: pevnú cenu 100 € za lôžkodeň umiestneného pacienta v paliatívnej starostlivosti.
  • DOS: pevnú cenu 82 € za lôžkodeň umiestneného pacienta, ktorému je poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť alebo následná zdravotná starostlivosť.
• Cenové opatrenie z roku 2025 (účinné od 15. januára 2025 do 31.decembra 2025): stanovilo poskytovateľom prevádzkujúcim:
  • MH:
    • pevnú cenu 95 € za návštevu lekára a sestry v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí pacienta počas dňa medzi 7:00-19:00 hodinou;
    • pevnú cenu 110 € za návštevu lekára a sestry v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí pacienta medzi 19:00-7:00 hodinou;
    • pevnú cenu 30 € za návštevu sestry v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí pacienta počas dňa medzi 7:00-19:00 hodinou;
    • pevnú cenu 35 € za návštevu sestry v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí pacienta medzi 19:00-7:00 hodinou.
  • HO: pevnú cenu 230 € za lôžkodeň umiestneného pacienta v paliatívnej starostlivosti max. 6 mesiacov od prijatia pacienta do ústavnej starostlivosti.
  • DOS: pevnú cenu 90 € za lôžkodeň umiestneného pacienta, ktorému je poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť alebo následná zdravotná starostlivosť.

Vývoj pevných cien od roku 2023 do súčasnosti úrad hodnotí ako významný krok k zabezpečeniu primeraného financovania zdravotnej starostlivosti pre pacientov v paliatívnej a ošetrovateľskej starostlivosti. Paliatívna a ošetrovateľská starostlivosť je v systéme verejného zdravotného poistenia efektívnejšia a lacnejšia ako dlhodobá hospitalizácia, zbytočná hospitalizácia alebo vykonávanie invazívnych zákrokov, ktoré už nemajú liečebný efekt. Podpora paliatívnej a ošetrovateľskej starostlivosti umožní lepšie využitie kapacít nemocníc pre pacientov, ktorí potrebujú akútnu liečbu a taktiež sa zníži tlak na urgentné oddelenia a intenzívnu starostlivosť, čím sa odľahčí zdravotnícky systém. Rozvoj paliatívnej medicíny vedie aj k zvyšovaniu odbornosti zdravotníkov.

tags: #popiste #ako #je #na #slovensku #zabezpecena