Prezident Slovenskej republiky je hlavou štátu a hlavným veliteľom Ozbrojených síl Slovenskej Republiky. Od roku 1999 je volený občanmi Slovenska v priamych voľbách tajným hlasovaním na obdobie piatich rokov. Jedna osoba môže vykonávať funkciu prezidenta maximálne v dvoch po sebe idúcich volebných obdobiach.
Podmienky kandidatúry a voľby prezidenta
Za prezidenta môže byť zvolený občan Slovenskej republiky, ktorý v deň volieb dovŕšil vek minimálne 40 rokov. Kandidát nemôže byť vo výkone trestu odňatia slobody, právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Kandidáti na prezidenta musia buď získať podpisy najmenej 15 poslancov Národnej rady SR, alebo petíciu podpísanú najmenej 15 000 občanmi.
V prvom kole môže byť zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov. Ak nikto nezíska nadpolovičnú väčšinu, koná sa do 14 dní druhé kolo volieb, do ktorého postupujú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola.
Historický prehľad prezidentov SR a ich vek pri nástupe do funkcie
Slovenská republika, ktorá vznikla 1. januára 1993, mala doteraz šiestich prezidentov. Priemerný vek doterajších prezidentov v deň nástupu do výkonu funkcie bol 59 rokov.
| Poradie | Prezident | Dátum narodenia | Vek pri inaugurácii | Obdobie v úrade |
|---|---|---|---|---|
| 1. | Michal Kováč | 3. augusta 1930 | 62 rokov | 2. marca 1993 - 2. marca 1998 |
| 2. | Rudolf Schuster | 4. januára 1934 | 65 rokov | 15. júna 1999 - 15. júna 2004 |
| 3. | Ivan Gašparovič | 27. marca 1941 | 63 rokov (prvé obdobie) | 15. júna 2004 - 15. júna 2014 |
| 4. | Andrej Kiska | 2. februára 1963 | 51 rokov | 15. júna 2014 - 15. júna 2019 |
| 5. | Zuzana Čaputová | 21. júna 1973 | 45 rokov | 15. júna 2019 - 15. júna 2024 |
| 6. | Peter Pellegrini | 6. októbra 1975 | 48 rokov | od 15. júna 2024 |
Michal Kováč (prvý prezident SR)
Michal Kováč sa narodil 3. augusta 1930. Do funkcie prezidenta nastúpil vo veku 62 rokov. Bol zvolený novovytvoreným parlamentom SR trojpätinovou väčšinou a inaugurovaný 2. marca 1993. V úrade zotrval do 2. marca 1998. Zomrel v roku 2016 na zlyhanie srdca.
Rudolf Schuster (druhý prezident SR)
Rudolf Schuster, narodený 4. januára 1934, sa stal prezidentom vo veku 65 rokov. Do úradu bol inaugurovaný 15. júna 1999 po víťazstve v priamych prezidentských voľbách.
Ivan Gašparovič (tretí prezident SR)
Ivan Gašparovič, narodený 27. marca 1941, nastúpil do prvého funkčného obdobia ako 63-ročný a do druhého funkčného obdobia ako 68-ročný. Bol prvým prezidentom, ktorý bol zvolený dvakrát po sebe, v rokoch 2004 a 2009. Jeho druhé funkčné obdobie sa skončilo 15. júna 2014.
Andrej Kiska (štvrtý prezident SR)
Andrej Kiska, narodený 2. februára 1963, bol zvolený ako občiansky kandidát 29. marca 2014 a inaugurovaný 15. júna 2014 vo veku 51 rokov. Stal sa tak prvým prezidentom pod 60 rokov. Bol politicky nezávislý až do roku 2019, kedy sa stal spoluzakladateľom strany ZA ĽUDÍ. Je tiež spoluzakladateľom charitatívnej organizácie Dobrý Anjel.
Zuzana Čaputová (piata prezidentka SR)
Zuzana Čaputová, narodená 21. júna 1973, sa stala najmladšou prezidentkou Slovenskej republiky vo veku 45 rokov. Do funkcie bola inaugurovaná 15. júna 2019, čím sa stala aj prvou ženou v tomto úrade. Pred zvolením pôsobila ako právnička, advokátka a občianska aktivistka.
Peter Pellegrini (šiesty prezident SR)
Peter Pellegrini, narodený 6. októbra 1975 v Banskej Bystrici, je slovenský politik a šiesty prezident Slovenskej republiky. Do úradu nastúpil 15. júna 2024 vo veku 48 rokov. Pred prezidentskou funkciou zastával viacero významných pozícií. V rokoch 2018 až 2020 bol predsedom vlády Slovenskej republiky. Post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastával dvakrát, prvýkrát od 25. novembra 2014 do 23. marca 2016 a druhýkrát medzi 25. októbrom 2023 a 7. aprílom 2024, kedy bol zvolený za prezidenta.
Politickú kariéru začal v roku 2002 ako 26-ročný, keď prvýkrát kandidoval v parlamentných voľbách za stranu SMER. V roku 2006 bol zvolený za poslanca Národnej rady SR. V druhej vláde Roberta Fica sa stal štátnym tajomníkom Ministerstva financií SR a 3. júla 2014 ho prezident Andrej Kiska vymenoval za ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR. Vo funkcii pôsobil do 25. novembra 2014, kedy bol zvolený do funkcie predsedu parlamentu.
Predseda vlády
15. marca 2018 bol poverený prezidentom SR Andrejom Kiskom zostavením novej vlády po demisii tretej vlády Roberta Fica v dôsledku politickej krízy po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Pellegrini prezidentovi predložil 79 podpisov poslancov, ktorí nový kabinet podporili. Prezident jeho vládu vymenoval 22. marca 2018. V októbri 2018 ako predseda vlády slávnostne otvoril nový závod automobilky Jaguar Land Rover v Nitre. Pellegriniho vláda podala po februárových voľbách 20. marca 2020 demisiu.
Strana Hlas-SD
V apríli 2020 oznámil odchod zo strany SMER-SD a 10. júna 2020 oznámil odchod zo strany SMER-SD, pretože v nej už nevidel budúcnosť a chcel predísť mocenským bojom v strane. Spolu s ním odišlo 10 poslancov. Stranu Hlas-SD zaregistroval 11. septembra 2020 a stal sa jej prvým predsedom. V predčasných parlamentných voľbách konaných 30. septembra 2023 už kandidoval ako jednotka strany HLAS-SD.
Prezidentské voľby 2024
Dňa 19. januára 2024 oficiálne oznámil svoju kandidatúru na post prezidenta v prezidentských voľbách 2024. V prvom kole prezidentských volieb konanom 23. marca 2024 skončil na 2. mieste so ziskom 37,02 % hlasov. V druhom kole prezidentských volieb konanom 6. apríla 2024 skončil na prvom mieste s 53,12 % hlasov. Týmto bol zvolený ako v poradí šiesty slovenský prezident. Funkciu Predsedu NR SR a aj poslanca NR SR tak ukončil 7. apríla 2024 a poveril Petra Žigu vykonávaním funkcie. 1. júna sa Pellegrini ako novozvolený prezident vzdal postu predsedu stany Hlas-SD na jej sneme. Za predsedu Hlasu-SD navrhol ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktorý bol do funkcie snemom zvolený.
Ocenenia a osobné informácie
Peter Pellegrini je držiteľom Radu Andreja Hlinku I. triedy, Radu Ľudovíta Štúra I. triedy, Kríža Milana Rastislava Štefánika I. triedy a Pribinovho kríža I. triedy. Jeho korene siahajú do Talianska, jeho prastarý otec Leopoldo Pellegrini pochádzal z talianskej dediny Salter. Koncom 19. storočia sa jeho rodina presťahovala na Slovensko. V rokoch 2000 vstúpil do strany SMER-SD a v roku 2002 sa stal asistentom poslanca za túto stranu Ľubomíra Vážneho. Poslancom bol zvolený v rokoch 2006, 2010, 2012 a 2020. Je matrikový katolík.
Plat a výhody prezidenta SR
Prezident Slovenskej republiky má nárok na plat vo výške štvornásobku platu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky mesačne. V roku 2024 to predstavovalo 17 160 eur. Okrem toho má prezident právo aj na paušálne náhrady v hodnote 1 327,76 eura mesačne, čo spolu činí 18 487,76 eur. Počas vykonávania mandátu má prezident právo na bezplatné používanie telefónu, služobného auta a primerane vybaveného bytu. Sídlom prezidenta je Grasalkovičov palác v Bratislave a ako symbol svojej funkcie používa štandardu prezidenta Slovenskej republiky, ktorá sa využíva na označenie jeho trvalého alebo dočasného sídla.