Komplexný sprievodca starostlivosťou o popínavé ruže: Kráľovné vertikálnej záhrady

Popínavé ruže sú známe svojou ohromujúcou krásou a elegantnými kvetmi. Ich ťahavý charakter umožňuje využitie vertikálneho priestoru v záhrade a pridáva záhradným štruktúram nový rozmer. Tieto ruže majú jedinečnú schopnosť rásť pozdĺž stien, pergol a mreží, pričom vytvárajú pôsobivé závesy kvetov a romantické oblúky, ktoré dodávajú vašej záhrade pôvabný a romantický vzhľad. Sú ideálnym doplnkom pre každú záhradu, kde vytvárajú nádherné kvitnúce steny, pergoly alebo oblúky.

Na popínavé ruže sa nájde miesto v každej záhrade. Bohatá záplava kvetov ruží upúta pohľady aj na celkom malom priestore. Aby sa im u vás darilo, treba sa o ne správne starať. Popínavé ruže sú špeciálnym typom ruží s dlhými, pružnými výhonmi, ktoré potrebujú oporu. Na rozdiel od kríkových ruží nerastú kompaktne, ale rozprestierajú sa do výšky aj šírky. Práve preto sa často používajú na pergoly, oblúky, steny domov či ploty. Popínavé ruže dokážu úplne zmeniť atmosféru priestoru. Sú romantické, elegantné a pôsobia prirodzene. Okrem estetiky majú aj praktickú funkciu - dokážu zakryť nevzhľadné steny, vytvoriť súkromie alebo prirodzený tieň. Skvelo sa hodia aj do minimalistických záhrad.

Čo sú popínavé ruže?

Medzi popínavé ruže patria ruže s bohatými výhonkami a ruže rambler. Ramblery kvitnú len raz do roka, no dosahujú výšku až 10 m. Ruže s bohatými výhonkami, ktoré kvitnú viackrát, rastú kompaktnejšie. Robustné popínavé ruže spoznáte podľa pečate kvality ADR (Všeobecný nemecký test nových odrôd ruží). Popínavé ruže nemajú úponky, preto treba výhonky priviazať.

• Botanický názov: Rosa (popínavá odroda)
• Charakteristika: Popínavé ruže sú obľúbené kvôli svojim nádherným kvetom, ktoré môžu byť rôznych farieb a tvarov. Ich popínavý rast ich robí ideálnymi na ozdobenie plotov, pergol alebo múrov.
• Listy: Listy popínavých ruží sú zvyčajne tmavozelené a lesklé. Ich textúra a farba dodávajú rastline atraktívny vzhľad počas celého vegetačného obdobia.
• Rastové návyky: Tieto rastliny majú popínavý rast a môžu sa ľahko obaliť okolo podpory, čím tvoria hustý a elegantný povlak.
• Kvitnutie: Popínavé ruže kvitnú počas letných mesiacov a ich kvety môžu byť ružové, červené, biele alebo iných farieb. Ich kvetenstvá sú nádherné a prilákajú pozornosť.
• Plody: Po odkvitnutí sa môžu objaviť malé plody, ktoré sú obvykle červené alebo oranžové. Tieto plody sú dekoratívne a pridávajú ďalší estetický prvok rastline.
• Mrazuvzdornosť: Popínavé ruže sú obvykle mrazuvzdorné, ale ich odolnosť voči mrazu sa môže líšiť v závislosti od druhu. Niektoré odrody sú odolné aj voči veľmi nízkym teplotám.

Tipy na odrody ruží rambler

• Špeciálnou ružou je ruža „Ghislaine de Féligonde“. Má oranžové puky, z ktorých vznikajú svetlé kvety.
• „Maria Lisa“ nemá takmer žiadne tŕne a má ružové kvety, ktoré kvitnú raz za rok. Skombinujte ich s plamienkom. Vhodné odrody sú napríklad „Niobe“ a „Blue Belle“.
• Anglická ruža „Teasing Georgia“ je síce kríková ruža, no vďaka opornému prvku môžete rast smerovať nahor.

Výber správneho miesta a pôdy

Pre úspešné pestovanie ruží je potrebné dodržať niekoľko jednoduchých zásad a odporúčaní. Ruže milujú slnečné stanovisko, ale pri celodennom oslnení môžu veľmi rýchlo odkvitnúť a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Ideálna teplota pre rast ušľachtilých ruží je 15-22 °C. Na svahovitých pozemkoch sa im darí na juhozápadnom alebo západnom svahu. Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa. V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria.

Popínavé ruže sú „deti slnka“, napriek tomu sa mnohým odrodám nedarí na južne orientovaných domových stenách a kamenných múroch, kde sú vystavené veľmi silnému slnečnému žiareniu. Slnečné lúče sa totiž odrážajú od pozadia na citlivú spodnú stranu listov, čo môže zapríčiniť popáleniny a následné napadnutie roztočcami. Popínavým ružiam sa najlepšie darí na stanovištiach orientovaných na juhovýchod alebo juhozápad.

Šípové ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod. V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia. Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavaných dvoroch alebo záhradách oplotených vysokými múrmi.

Popínavé ruže preferujú na živiny bohatú a dobre odvodnenú pôdu. Ideálne pH pôdy je 5-7. Ak je pôda priveľmi kyslá, pridajte vápenec, ak je naopak moc alkalická, zapracujte do nej rašelinu. Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej, ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Nevhodné sú pôdy ťažké, ílovité, zlievavé, trvale zamokrené, bahnité alebo studené, kamenisté alebo veľmi plytké pôdy. Ružiam sa nedarí ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev.

Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov. Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko. Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takých prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť.

Správna výsadba popínavých ruží

Dôležitá je hustota vysádzania ruží, ktorá závisí od vzrastu a kultivaru. Popínavé ruže sú špecifickou skupinou. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru, ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností.

Kedy sadiť ruže?

Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla, pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených, ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné. Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar.

Kontajnerové ruže môžete vysádzať až dovtedy, kým nie je pôda zamrznutá. Pokiaľ si vyberiete ruže v rašelinnom bio-obale (teda akýkoľvek druh ruže z našej ponuky), máte istotu, že pri sadení nepoškodíte koreňový systém, pretože sa v tomto obale vysádzajú rovno do pôdy. Rašelinový bio-obal sa potom v priebehu niekoľkých týždňov v krajine sám rozloží. Pri obdržaní sadeníc iba odoberte plastový kontajner, ktorý je ochranou iba pri doprave. Pred sadením už nevkladajte ruže v bio-obale do nádoby s vodou, tým by sa mohol obal poškodiť.

Príprava pred výsadbou

Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom. Pred výsadbou ich vždy namáčame do vedra s vodou. Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov. Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov. Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu.

Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe. Na dno výsadbovej jamy nasypeme kvalitný záhradnícky substrát. Na dno nalejeme krhlu vody.

Samotná výsadba

Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona, ale najmenej 25 cm od neho. Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy. Koreňový bal vložíme do pripravenej jamy a zasypeme substrátom, do ktorého pridáme mykorízne huby.

Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla.

Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe, odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať.

Popínavé ruže v kvetináči

Áno, popínavé ruže možno pestovať aj v kvetináčoch, ale vyžadujú väčší a stabilnejší kvetináč, aby mali dostatok miesta pre rast. Pri výbere kvetináča je dôležité zvoliť dostatočne veľký kvetináč s otvormi na dne a s drenážnou vrstvou. Ruže zasadené v kvetináči vyžadujú o mnoho viac pozornosti, ako tie, ktoré sú vysadené v zemi. Je treba myslieť na to, že je nutné ich zalievať častejšie, v letných mesiacoch to môže znamenať aj každý deň! Treba myslieť aj na hnojenie, v kvetináči je potrebné dopĺňať živiny, pretože ich veľmi rýchlo potrebujú a bez prídavného hnojenia začnú rastliny chradnúť.

Zavlažovanie a hnojenie

Pokiaľ chcete od vašich ruží silné výhony a intenzívnejšie kvitnutie, potom rozhodne nepodceňujte závlahu. Občasné poliatie dažďom im naozaj nestačí. V priebehu vegetácie im dodávajte výdatnú závlahu mimo hlavného slnečného úpalu, a to zhruba raz týždenne. Pri veľkej horúčave zalievajte aspoň dvakrát týždenne. Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezavlažuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov.

Po zálievke zapichnite prst alebo merač vlhkosti do pôdy asi dva centimetre hlboko. Ak je pôda vlhká, zaliali ste dostatočne. Polievanie počas leta je vhodné vo večerných hodinách, no na jar, jeseň a počas zimy ruže večer nezalievajte. Ruže nesmú byť trvalo zamokrené. Vodu nikdy nelejeme na listy a ani na kvety.

Pokiaľ ste použili špeciálny substrát pre ruže, ktorý obsahuje potrebné živiny, nie je potrebné ihneď po výsadbe ruže hnojiť. Začnite až v nasledujúcich rokoch, kedy bude do pôdy potrebné doplniť základné prvky, ako sú dusík, draslík, vápnik, fosfor, železo či horčík. Hnojte prevažne v predjarí a potom v čase, keď sa začínajú na rastline tvoriť puky. Popínavé ruže je vhodné pravidelne hnojiť, aby sa podporil ich zdravý rast a kvitnutie. Hnojivo s vyšším obsahom draslíka a fosforu je ideálne, pretože podporuje tvorbu pukov a kvetov.

Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky.

Ruže často trpia nedostatkom železa (tzv. chlorózou), preto na ne použite hnojivo Kapka Profík Tekuté železo. Ďalším obľúbeným hnojivom je 2-zložkové hnojivo značky Floria.

Plán hnojenia:

1. Skoro v predjarí, ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží.
2. Asi v polovici mája, keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchlo pôsobiaceho kvapalného hnojiva.
3. Koncom júna aplikujte hnojivo druhýkrát. Novovysadené ruže prvýkrát prihnojte po odkvitnutí koncom júna.
4. Do konca septembra prihnojujeme ružu hnojivom s vyšším obsahom draslíka, vďaka ktorému vyzrejú pletivá, čo zabezpečí vyššiu odolnosť rastliny voči namrznutiu.

Rez popínavých ruží

Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik.

Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky. Ak ruža kvitne častejšie, zrežte nerozvetvené konáriky, aby ste stimulovali tvorbu výhonkov. Odstrihnite výhonky striedavo v spodnej časti, v strede a na konci starého konára. Potom pretiahnite všetky zostávajúce výhonky cez oporu a tam ich upevnite. Odumreté časti treba opatrne odrezať.

Strihanie popínavých ruží je dôležité pre tvorbu pevných a dobre tvarovaných konárov. Popínavé ruže strihajte na jar. Pravidelne tiež odstraňujte slabé a mŕtve konáre, to podporuje rast nových vetvičiek. Priebežné odstrihávanie odkvitnutých kvetov napomáha k bohatému kvitnutiu.

Po vysadení vykonajte povýsadbový rez, aby ruža mala dostatok energie na rast. Od tretieho roku vykonávajte na jar udržiavací rez. Popínavé ruže opatrne presvetlite a odstráňte poškodené alebo choré konáriky. Ak je rastlina príliš veľká a už sa nezmestí pod ochranu na zazimovanie, na jeseň ju zrežte. Nerobte žiadne veľké rezy, len odstráňte to, čo je potrebné. Keď vyrastie z podpníka divý výhonok, odstráňte ho ihneď pri koreni. Zabránite tak tomu, aby divý výhonok ušľachtilú ružu udusil.

Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov.

Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný. Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze.

V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu.

Opora a smerovanie rastu

Popínavé ruže sa nedokážu samy šplhať, lebo nemajú zodpovedajúce orgány ako prísavné korienky alebo ovíjavé úponky, aké majú napríklad popínavé hortenzie, divý vinič alebo plamienky. Na správny rast potrebujete tento typ ruží opornú konštrukciu. Mriežková konštrukcia na stene musí byť predovšetkým silná a stabilná. Zohľadňovať treba najmä hmotnosť ružových výhonkov zaťažených snehom alebo dažďovou vodou.

Popínavé ruže sú takzvané popínavky. Nemajú žiadne vlastné pridržiavacie orgány a nevinú sa nahor sami od seba. Je preto dôležité, aby ste výhonky rastliny pravidelne viazali. Potiahnite stonky pozdĺž mriežky a voľne ich pripevnite prírodným alebo plastovým lykom, sponami na rastliny alebo pogumovaným drôtom. Odporúčame smerovať výhonky vodorovne, pretože tak vyrastie viac kvetov. Okrem toho utlmíte silu rastu popínavých ruží. Keď máte špalier, výhonky ťahajte krížom alebo do tvaru vejára.

Opornú mriežkovú konštrukciu ukotvite na múr tak, aby od neho mala odstup najmenej osem centimetrov. Medzi murivom a olistením musí byť dosť miesta na prúdenie vzduchu. Takéto prirodzené vetranie zabraňuje napadnutiu múčnatkou a roztočcami. Omriežkovaná plocha by mala byť už na začiatku dostatočne veľká, lebo neskoršie zväčšovanie je spravidla problematické.

Vysádzajte preto popínavé ruže, ktoré sa majú ťahať po stenách domu, pod okenné rámy a nie medzi ne. Potom budete môcť smerovať ohybné mladé výhonky tak, aby v neveľkej výške od koreňa rástli šikmo a mali kvitnúce vedľajšie prúty. Popínavé ruže, známe aj ako climber, majú na rozdiel od ruží rambler krátke výhonky. Aby ste ich smerovali do výšky, priviažte ich prírodným lykom.

Zimná ochrana

Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. Väčšina pestovaných ruží musí byť chránená pred mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne.

Popínavé ruže potrebujú vhodnú zimnú ochranu. Za týmto účelom na jeseň nahrňte zeminu na základni a potom spodnú časť zakryte 2 m rákosovou rohožou. Karimatka chráni nielen pred mrazom, ale aj pred vetrom a slnkom. Zaveste pytlovinu cez dlhé výhonky. Nebezpečenstvo stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza.

Choroby a škodcovia

Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu a účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkov, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť.

Popínavé ruže sú napádané typickými chorobami ruží. Patria sem škvrnitosť listov, múčnatka, sivá pleseň, hrdza ružová a čierna škvrnitosť. Škodcovia, ktorí napádajú popínavé ruže, sú vošky, nosánik ryhovaný a roztoče. Použite proti nim prirodzených nepriateľov, ako sú larvy lienok a hmyz z čeľade zákernicovitých. Medzi najčastiejšie choroby ruží patrí čierna škvrnitosť. Táto choroba síce rastlinu nezabije, ale oslabuje ju a znižuje jej schopnosť prezimovať. Pri prvom náznaku čiernych škvŕn na listoch je vhodné listy odstrániť a zničiť (neukladať na kompost). V tomto štádiu je dobré aplikovať postrek. V rámci prevencie je ideálne odstraňovať všetky listy opadnuté na jeseň. Vošky najčastejšie nájdeme na mladých výhonoch a pukoch, hlavne v jarnom období, kde vyciciavajú štavu z rastlín. Vyskytujú sa vo veľkých skupinách a sú ľahko rozpoznateľné. Proti škodcom môžeme tiež aplikovať postrek.

Rozmnožovanie popínavých ruží

Rozmnožovanie ruží z odrezkov je najjednoduchší spôsob ako získať nové rastliny toho istého druhu. Ak máte odrodu, ktorej sa vo vašej záhrade darí alebo máte možnosť získať nový druh z inej záhrady, odobratie odrezkov je lacný spôsob ako rozšíriť vašu kolekciu. Zakoreniť odrezky je možné v podstate kedykoľvek počas roku, ale pre najlepšie výsledky je vhodné spraviť tak na jar alebo jeseň, kedy sa teplota pohybuje medzi 15 až 30 stupňov. Vyberte výhony tesne pod pukom ruže, ktoré sú pred rozkvitnutím. Druhou možnosťou je výhon pod pukom, ktorému začali opadať lupene.

Odrezané časti by mali byť 10 - 20 cm dlhé a obsahovať by mali 3 - 5 nód (miesta kde na stonke vyrastajú listy, puky). Po odstrihnutí je treba odrezky vložiť do vody. Nožnicami čiastočne odstránime zelenú povrchovú vrstvu (nie po celom obvode, najlepšie na 3-4 miestach). Odrezky vložíme do zakoreňovacieho hormónu do hĺbky cca 5 cm. Odstránime väčšinu listov a prípadne aj puky, ponecháme vrchný pár listov. Pripravené odrezky zatlačíme 5 cm do substrátu, polejeme, zakryjeme pre udržanie vlhkosti a uložíme na miesto mimo priameho slnečného žiarenia.

Vysadené odrezky je nutné kontrolovať, polievať a občas zložiť kryt a vyvetrať. Zakorenenie zvyčajne trvá mesiac až dva. Potom ako začnú odrezky nahadzovať listy a korene na spodu kvetináča začnú prerastať von, môžeme odložiť kryt a rastliny aklimatizovať. Doprajte rastlinkám niekoľko mesiacov v kvetináči, kde zosilnia a budú schopné sebestačne rásť v záhrade.

tags: #popinave #ruze #starostlivost