Praktická pomôcka na rozlišovanie slovných druhov v slovenskom jazyku

Slovné druhy sú základným stavebným kameňom každého jazyka. Ich správne určovanie je kľúčové pre pochopenie gramatiky a správne vyjadrovanie. Tento článok slúži ako pomôcka pre žiakov a rodičov, ktorí si potrebujú zopakovať a upevniť vedomosti o slovných druhoch v slovenskom jazyku. Náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi a súčasne ich tvarmi, významami a funkciami sa nazýva morfológia. Názov morfológia je odvodený z gréckeho morphé, t.j. tvar a logos, t.j. náuka.

Morfológia je náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi, gramatickými tvarmi slov, tvorením slov a gramatickými kategóriami slov. Je súčasťou gramatickej stavby jazyka.

Slovné druhy sú triedy slov, ktoré sú vymedzené na základe syntaktických, morfologických a sémantických kritérií. To znamená, že slová v rámci jedného slovného druhu majú podobné funkcie vo vete, rovnaké gramatické kategórie a podobný všeobecný význam. Zaradenie slov do slovných druhov sa uskutočňuje na základe ich funkcie, ktorú vykonávajú vo vete.

V slovenčine rozoznávame 10 slovných druhov. V slovenskej gramatike rozoznávame 10 slovných druhov. Tieto sa delia na dve základné skupiny: ohybné a neohybné.

Ohybné slovné druhy

Ohybné slovné druhy majú gramatické kategórie, dokážeme ich skloňovať alebo časovať. Patria sem podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky a slovesá.

1. Podstatné mená (substantíva)

Podstatné mená pomenúvajú osoby, zvieratá, veci a javy. Pýtame sa na ne otázkami: Kto? (na osoby) Čo? (na zvieratá, veci, javy).

Delenie podstatných mien:

• Konkrétne (hmotné): názvy osôb, zvierat a vecí (matka, Eva, pes, tabuľa)
• Abstraktné (nehmotné): názvy vlastností, dejov a stavov (čestnosť, láska, beh)
• Všeobecné: pomenúvajú predmet toho istého druhu (časopis, stroj, mačka)
• Vlastné: pomenúvajú určitý a jedinečný predmet. Píšu sa s veľkým začiatočným písmenom (Ronaldo, Shakira, Anna, Váh)

Podstatné mená mužského rodu sa delia na životné a neživotné. Majú gramatické kategórie: rod, číslo, pád.

Vzory podstatných mien:

Podstatné mená majú 12 vzorov. Pre mužský rod sú to chlap, hrdina, dub, stroj. Pre ženský rod sú to žena, ulica, dlaň, kosť. Pre stredný rod sú to mesto, srdce, vysvedčenie, dievča.

• Podľa vzoru chlap sa skloňujú životné podstatné mená mužského rodu:
  • zakončené v N sg. na spoluhlásku (brat, stolár, vedec)
  • zakončené na samohlásku -o vo všeobecných podstatných menách a vlastných rodných menách (dedo, ujo, Jano)
  • zvieracie podstatné mená mužského rodu, ale len v sg.
• Podľa vzoru hrdina sa skloňujú:
  • zakončené na -a (vládca, starosta, kolega, Gejza)
  • priezviská Slovákov zakončené na -o (Krasko, Botto, Vančo, Stanko)
• Podľa vzoru dub sa skloňujú neživotné podstatné mená mužského rodu:
  • zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku (potok, život, hrad, strom, motúz, Zvolen, utorok)
  • zvieracie mená zakončené na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku, ale len v pl. (slony, sokoly)
• Podľa vzoru stroj sa skloňujú:
  • zakončené na mäkkú spoluhlásku (dážď, kôš, máj, kameň)
  • zvieracie podstatné mená zakončené na mäkkú spoluhlásku, ale len v pl. (medvede, kone, mravce)
• Podľa vzoru žena sa skloňujú podstatné mená ženského rodu zakončené na -a, pred ktorým je tvrdá alebo obojaká spoluhláska (sloboda, ryba, sestra, lipa, slama, Anna, Európa).
• Podľa vzoru ulica sa skloňujú podstatné mená ženského rodu:
  • zakončené na -a, pred ktorým je mäkká spoluhláska (ríša, lavica, baňa, Naďa, Prievidza)
  • prevzaté mená zakončené na -ia, -ya (demokracia, akcia, Mária, Líbya)
• Podľa vzoru dlaň sa skloňujú podstatné mená ženského rodu zakončené na spoluhlásku a v N pl.
• Podľa vzoru kosť sa skloňujú podstatné mená ženského rodu zakončené na spoluhlásku a v N pl.

2. Prídavné mená (adjektíva)

Prídavné mená sú slovné druhy, ktoré označujú vlastnosti osôb, zvierat, vecí a javov. Pýtame sa na ne otázkami: Aký? Aká? Aké? Prídavné mená sa zhodujú s podstatnými menami v rode, čísle a páde. Majú gramatické kategórie: rod (mužský, ženský, stredný), číslo (jednotné, množné), pád (nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál) a stupňovanie (pozitív, komparatív, superlatív).

Delenie prídavných mien:

• Vlastnostné:
  • Akostné: vyjadrujú akosť, kvalitu (malý, zlý, súci, svieži, veselý)
  • Vzťahové: vyjadrujú vzťah k podstatnému menu (drevený, letný, májový)
  • Živočíšne: vyjadrujú vzťah k živočíchovi (páví, motýlí, ovčí)
• Privlastňovacie: vyjadrujú vlastníka (otcov, matkin, letuškin, priateľov)

Vzory prídavných mien:

Akostné a vzťahové prídavné mená majú vzory pekný a cudzí. Privlastňovacie prídavné mená majú vzor otcov.

• Podľa vzoru pekný sa skloňujú prídavné mená s tzv. tvrdou zakončiacou spoluhláskou.
• Podľa vzoru cudzí sa skloňujú prídavné mená s tzv. mäkkou zakončiacou spoluhláskou.
• Podľa vzoru páví sa skloňujú živočíšne prídavné mená (líščí, baraní, korytnačí).
• Podľa vzoru otcov sa skloňujú privlastňovacie prídavné mená zakončené na -ov, -ova, -ovo, -in, -ina,-ino (ujov, synova, sestrino, učiteľkin, riaditeľova).

Stupňovanie prídavných mien:

Zveličenie alebo zmenšenie miery vlastnosti prídavného mena v základnom tvare. Stupňujú sa iba akostné prídavné mená. Stupňovanie môže byť pravidelné (napr. milý - milší - najmilší) alebo nepravidelné (napr. dobrý - lepší - najlepší).

3. Zámená (pronominá)

Zámená zastupujú podstatné mená alebo prídavné mená. Nepomenúvajú javy reality priamo, ale na ne ukazujú alebo odkazujú v texte. Patria sem ohybné aj neohybné slová. Zámená majú gramatické kategórie: rod (mužský, ženský, stredný), číslo (jednotné, množné) a pád (nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál). Niektoré zámená sú neohybné (napr. jeho, jej, ich).

Delenie zámen:

• Osobné:
  • základné (ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony)
  • privlastňovacie (môj, tvoj, jeho, jej, jeho, náš, váš, ich)
• Zvratné:
  • základné (seba / sa)
  • privlastňovacie (svoj)
• Ukazovacie (ten, onen, taký, toľký, tá, oná, taká)
• Opytovacie (kto? čo? aký? ktorý? čí? koľký? aká?)
• Neurčité (dakto, dajaký, niekto, nejaký, niektorý, ktorýkoľvek, bárskto, niečo, bársčo, čísi)
• Vymedzovacie (ten istý, iný, inakší, nikto, nijaký, tenže, sám, všetok)

4. Číslovky

Číslovky sú slovné druhy, ktoré pomenúvajú množstvo, poradie i členenie osôb, zvierat, vecí, vlastností a dejov. Číslovky majú gramatické kategórie: rod (mužský, ženský, stredný), číslo (jednotné, množné) a pád (nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál). Niektoré číslovky sú neohybné.

Delenie čísloviek:

Základné číslovky jeden, dva, tri, štyri majú samostatné skloňovanie. Základné číslovky päť až deväťdesiatdeväť sa skloňujú podľa vzoru päť. Základná číslovka sto sa neskloňuje, ak stojí pri nej podstatné meno (sto chlapov, sto chlapom). Ak stojí sama, buď sa neskloňuje, buď sa skloňuje podľa vzoru mesto. Základná číslovka tisíc sa skloňuje podľa vzoru stroj, keď stojí samostatne. Ak stojí pred podstatným menom, skloňuje sa ako číslovka päť, alebo sa neskloňuje. Základná číslovka milión sa skloňuje podľa vzoru dub, píše sa vždy oddelene. V spojení s podstatným menom býva aj nesklonná. Základná číslovka miliarda sa skloňuje podľa vzoru žena. Skupinové číslovky sa neskloňujú (počítané predmety za nimi sú vždy v G pl.). Radové číslovky tretí, tisíci skloňujeme podľa vzoru cudzí. Radové číslovky skloňujeme podľa vzoru pekný. V násobných číslovkách jeden raz, dva razy... píšeme slová oddelene. Násobné číslovky dvakrát, trikrát, viackrát, mnohokrát píšeme spolu. Násobné číslovky dvojnásobný, stonásobný ...

5. Slovesá (verbá)

Slovesá sú slovné druhy, ktoré vyjadrujú dej, činnosť a stav osôb, zvierat a vecí. Môžu vyjadrovať činnosť (robiť) alebo stav (zelenieť sa, voňať, horieť).

Delenie slovies:

• Plnovýznamové (písať, opravovať, učiť, naraziť, blednúť, hazardovať, skákať, piť).
• Neprechodné (predmet je v predložkovom A alebo v iných pádoch, hrať sa s bratom, obávať sa búrky, pomáhať spolužiakom).
• Plnovýznamové slovesá /kresliť, utekať, smiať sa/ a pomocné slovesá - z nich fázové začať, pokračovať, prestať....., limitné ísť, mať /sa zblázniť/.

Gramatické kategórie slovies:

• Osoba (1., 2., 3.)
• Číslo (jednotné, množné)
• Čas (minulý, prítomný, budúci)
• Spôsob (oznamovací, rozkazovací, podmieňovací)
• Rod (činný, podmet činnosť vykonáva; trpný, podmet je činnosťou zasahovaný)
• Vid (dokonavý, dokončený dej; nedokonavý, nedokončený dej)

Slovesné tvary:

Ak je sloveso vyjadrené jedným slovom, je to jednoduchý tvar. Ak je vyjadrené viacerými slovami, je to zložený tvar. Ak môžeme v slovesnom tvare určiť osobu, číslo, čas a spôsob, je to určitý slovesný tvar.

Neohybné slovné druhy

Ďalších päť slovných druhov svoj tvar nemení ani vtedy, keď ich postavíme na rozličné miesto vo vete, preto ich nazývame neohybné slovné druhy. Neohybné slovné druhy nemajú gramatické kategórie, nemenia svoj tvar, neohýbajú sa. Patria sem príslovky, predložky, spojky, častice a citoslovcia.

6. Príslovky (adverbiá)

Príslovky bližšie určujú prídavné mená alebo slovesá. Vyjadrujú rozličné okolnosti deja ako miesto, čas, spôsob alebo príčinu. Pomenúvajú rozličné okolnosti dejov, vlastností, predmetov. Sú neohybný slovný druh. Pýtame sa na ne otázkami: Kde? (miesta) Kedy? (času) Ako? (spôsobu) Prečo? (príčiny).

Delenie prísloviek:

• Miesta - vyjadrujú miesto, na ktorom sa odohráva dej slovesa, napr. ďaleko, zdola, dokola. Kam? Kde? Odkiaľ? Kade? (hore, hlboko, blízko, doma, von, dnu, preč, zhora, spredu)
• Času - vyjadrujú, v akom čase sa dej slovesa odohráva, napr. zajtra, večer, už. Kedy? Odkedy? Dokedy?
• Spôsobu - vyjadrujú, ako sa dej slovesa odohráva, potme, teplo, nasilu. Ako?
• Príčiny - vyjadrujú, prečo sa dej uskutočňuje, nato, preto, zato. Prečo?

Príslovky vytvorené z akostných prídavných mien sa stupňujú.

7. Predložky (prepozície)

Predložky vyjadrujú určovacie vzťahy podstatného mena, zámena alebo číslovky k iným slovám vo vete. Nestojia samostatne, ale vždy v spojení s iným slovom, napr. od domu, k nemocnému, od dvoch, k piatim, s ním. Sú neohybný slovný druh. Nemajú gramatické kategórie. Vyjadrujú vzťahy medzi slovami. Predložky stoja pred podstatnými menami, zámenami a číslovkami a bližšie určujú ich vzťah a pád.

Delenie predložiek:

• Podľa pôvodu:
  • Prvotné (primárne): nepoužívajú sa vo funkcii iného slovného druhu (cez, k, od, s, pod,..)
  • Druhotné (sekundárne): používajú sa aj ako iný slovný druh (uprostred, okolo, vďaka)
• Podľa zloženia:
  • Jednoduché: z, s, pod,.. (jeden slovný základ)
  • Zložené: spopod, ponad, spoza, vopred (dva a viac slovných základov)

Vokalizácia predložiek: K predložkám, ktoré sa končia na spoluhlásku, sa niekedy pridáva samohláska (vokál), aby výslovnosť bola plynulejšia (s - so, z - zo, v - vo, nad - nado, k - ku). Spodobovanie predložiek je jav, keď sa kvôli lepšej výslovnosti mení spoluhláska v predložke na znelú alebo neznelú. Výnimku tvoria spojenia predložiek s osobnými zámenami (so mnou, s ním, s ňou, s vami, ku mne, k nim, k nám).

8. Spojky (konjunkcie)

Spojky spájajú slová (mama a dieťa) alebo vety (Zaplatil a odišiel). Sú neohybný slovný druh. Nemajú gramatické kategórie. Spájajú vetné členy a vety, vyjadrujú vzťahy medzi nimi. Spájajú slová, vety v priraďovacích súvetiach a pripájajú vedľajšie vety v podraďovacích súvetiach.

Delenie spojok:

• Priraďovacie (parataktické): spájajú rovnocenné vety alebo vetné členy
  • zlučovacie (a, i, aj, ani, ako i, ako ani,..)
  • stupňovacie (ba, ba aj, ba ani, ba dokonca, nielen - ale aj,..)
  • odporovacie (ale, avšak, iba, lenže, no, predsa, a jednako, a napriek tomu,..)
  • vylučovacie (alebo, buď, či, alebo-alebo, buď-buď,..)
• Podraďovacie (hypotaktické): spájajú vedľajšie vety (že, aby, hoci, pretože, ak, keď, kým, ako, ako keby)

9. Častice (partikuly)

Častice vyjadrujú osobný postoj (napr. pochybnosť možno príde; dúfanie - hádam príde, iste príde; sklamanie - len tri koruny atď.). Vyjadrujú osobný postoj hovoriaceho k vete alebo jej časti. Sú neohybný slovný druh. Nemajú gramatické kategórie. Častice sú špecifický slovný druh, ktorý vyjadruje vzťah rozprávajúceho k výpovedi obsiahnutej vo vete, udávajú pravdepodobnosť alebo vytýkajú určitý vetný člen (napr. ale, aby, pekne, pokojne, kiež, práve, snáď, možno, taktiež: áno, nie, atď. )

Rozdelenie častíc podľa funkcie vo vete:

• Uvádzacie - stoja na začiatku vety, uvádzajú vetu, často nadväzujú na situáciu v predchádzajúcom texte a uvádzajú novú výpoveď, pripájajú ju - pripájacie: i, ale, a, veru, no - alebo pobádajú k výpovedi - pobádacie: však, ale, potom, nech, bodaj, nuž,.. (Veru, už bude koniec roka.)
• Vytyčovacie (vysvetľovacie, hodnotiace, zdôrazňovacie) - nadväzujú na kontext, vyjadrujú sa k obsahu vety, vyzdvihujú, zdôrazňujú nasledujúce slovo, hodnotia a vysvetľujú obsah povedaného. (Dnes sa sotva vyberieme na výlet.)

Častice nie sú vo vete vetným členom na rozdiel od prísloviek. Časticu, ktorá sa vzťahuje iba na jeden vetný člen, čiarkou neoddeľujeme.

10. Citoslovcia (interjekcie)

Citoslovcia vyjadrujú cit (Jaj!), vôľu (Hijo!) alebo napodobňujú zvuky (Klop). Sú neohybný slovný druh. Nemajú gramatické kategórie. Nie je až na výnimky vetným členom. Citoslovce popisujú zvuky, napr. bác, cink, hop.

Delenie citosloviec:

• Podľa typu:
  • Vlastné: vyjadrujú cit (Jaj!), vôľu (Hijo!) alebo sú pozdravom, napr. au, jaj, hľa, ohó, ahoj, čau
  • Zvukomalebné: napodobňujú reálny zvuk alebo deje, napr. Klop, bác, cink
• Podľa pôvodu:
  • Prvotné: nie sú a neboli iným slovným druhom
  • Druhotné: vznikli z iných slovných druhov (napr. prepánajána)

*Takto sa citoslovcia klasifikujú v bežnej školskej praxi. Tvoria však samostatnú skupinu vo všetkých hľadiskách. Ich lexikálny význam je veľmi úzko prepojený s kontextom, bez neho je nedefinovateľný. To znamená, že to isté citoslovce môže mať v inej situácii iný význam. Z morfologického hľadiska ich považujeme za amorfné slová. Ide o spontánne reakcie, ktoré častokrát nevieme ani presne graficky zapísať, preto je ich neohybnosť odlišná od zvyšných slovných druhov. A čo sa týka syntaktickej funkcie - len niekedy môžu vystupovať ako vetné členy, ale vo väčšine prípadoch tvoria samostatnú nezávislú časť vety, resp. nemajú vetnočlenskú platnosť.

Slovnodruhový prechod (konverzia)

V slovenčine sa vyskytujú slová, ktoré môžeme zaradiť do dvoch alebo troch slovných druhov. V takomto prípade dochádza k prechodu slova do iného slovného druhu - tento jav nazýva slovnodruhový prechod - konverzia. Slovné druhy musíme určovať vždy na základe funkcie, ktorú vo vete vykonávajú.

Príklady:

slovo modrý:

• Modrý sveter. - prídavné meno
• Modrý vyhral celý turnaj. - podstatné meno (športovec oblečený v modrom drese)

slovo okolo:

• Išli okolo múzea. - predložka
• Tento kabát stál okolo päťdesiat eur. - častica
• Utekal okolo. - príslovka (Deti behali v lese i okolo.)

slovo vďaka:

• Vďaka patrí tebe. - podstatné meno
• Vďaka patrí tebe. - predložka

slovo ledva:

• Ledva to stihol! - častica
• Začal pracovať, ledva dopil kávu. - spojka

slovo ale:

• Ale som sa zľakol! - častica
• Som chorá, ale pracujem. - spojka

slovo že:

• Že už prídeš domov! - častica
• Sľúbil som, že pôjdem do školy. - spojka

slovo aby:

• Aby sme už boli na dovolenke! - častica
• Mama chce, aby som sa viac učila. - spojka

slovo pekne:

• Svadobná tabuľa bola pekne a bohato vyzdobená. - príslovka
• Len sa pekne posaď! - častica

slovo i:

• Chutili mi jablká i hrušky. - spojka
• Chutili mi i hrušky. - častica (i tu poukazuje na vetný člen-hrušky. Veta sa dá zmeniť na: I hrušky mi chutili.)

Praktické cvičenia na určovanie slovných druhov

Pre lepšie pochopenie a upevnenie vedomostí si môžete vyskúšať nasledujúce cvičenia:

• Určovanie slovných druhov v texte: Vyberte si krátky text a určte slovný druh každého slova.
• Dopĺňanie slovných druhov: Doplňte do viet vhodné slová rôznych slovných druhov.
• Tvorba viet s danými slovnými druhmi: Vytvorte vety, v ktorých použijete konkrétne slovné druhy (napr. podstatné meno, prídavné meno, sloveso).
• Rozlišovanie ohybných a neohybných slovných druhov: Z daného zoznamu slov vyberte ohybné a neohybné slovné druhy.

Príklady cvičení:

1. Urči, či je slovo osoba, zviera alebo vec.

• mama (osoba)
• zebra (zviera)
• medveď (zviera)
• kniha (vec)
• líška (zviera)
• lepidlo (vec)
• husle (vec)
• maliar (osoba)

2. Doplň chýbajúce slovné druhy.

• Kúpila som si _ šaty s bodkami. (prídavné meno)

3. Určovanie slovných druhov vo vete:

"Kamarát býva v zelenom dome."

• Kamarát: podstatné meno
• býva: sloveso
• v: predložka
• zelenom: prídavné meno
• dome: podstatné meno

4. Určovanie slovných druhov v texte:

"Ja a môj brat Juraj pôjdeme do kina. Otec nás odvezie. My si kúpime pukance. Otec nám objedná ovocný džús. On potom pôjde domov. Ja a brat si pozrieme film."

• Ja: zámeno
• a: spojka
• môj: zámeno
• brat: podstatné meno
• Juraj: podstatné meno
• pôjdeme: sloveso
• do: predložka
• kina: podstatné meno
• Otec: podstatné meno
• nás: zámeno
• odvezie: sloveso
• My: zámeno
• si: zámeno
• kúpime: sloveso
• pukance: podstatné meno
• nám: zámeno
• objedná: sloveso
• ovocný: prídavné meno
• džús: podstatné meno
• On: zámeno
• potom: príslovka
• pôjde: sloveso
• domov: príslovka
• brat: podstatné meno
• pozrieme: sloveso
• film: podstatné meno

5. Doplň správne privlastňovacie zámeno:

• To sú knihy (ja). - To sú moje knihy.
• Je to bicykel (ty). - Je to tvoj bicykel.
• Sú to nohavice (mama). - Sú to mamine nohavice.
• To sú perá (brat). - To sú bratove perá.

tags: #pomocka #na #rozlisovanie #slovnych #druhov