Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) sa opakovane zaoberá otázkou minimálneho dôchodku, pričom jeho zavedenie a úprava prešli viacerými legislatívnymi zmenami od roku 2015. Cieľom zavedenia minimálneho dôchodku je zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň pre tých, ktorí celý život pracovali a napriek tomu poberajú nízky dôchodok, ktorý by ich inak mohol viesť k odkázanosti na pomoc v hmotnej núdzi.
Zavedenie minimálneho dôchodku od roku 2015
Prvé diskusie o zavedení minimálneho dôchodku sa uskutočnili v roku 2015, kedy poslanci ukončili rokovací deň 48. schôdze NR SR diskusiou o tejto problematike. Od 1. júla 2015 sa mal na Slovensku zaviesť minimálny dôchodok, na ktorý by mal nárok každý, kto platil minimálne 30 rokov dôchodkové poistenie a dovŕšil dôchodkový vek. Mesačná suma minimálneho dôchodku pre rok 2015 bola stanovená na 269,50 eura.
Minimálny dôchodok sa zaviedol prostredníctvom novely zákona o sociálnom poistení z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR. Minister práce Ján Richter (Smer-SD) vtedy uviedol, že vláda považuje za nedôstojné a administratívne zaťažujúce, ak ľudia, ktorí celý život pracovali, majú taký nízky dôchodok, že sú odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi. Preto sa predložil návrh na zvýšenie sumy starobného dôchodku.
Podľa pôvodného návrhu sa minimálny dôchodok mal zvyšovať s každým ďalším odpracovaným rokom. Napríklad, kto bol dôchodkovo poistený 40 rokov, jeho minimálny dôchodok v budúcom roku by mal predstavovať 311,10 eura. Nové pravidlá minimálneho dôchodku sa mali vzťahovať na poberateľov starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, ako aj invalidného dôchodku bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Po novom mali dôchodcovia s nárokom na minimálnu penziu poberať dôchodok len z jednej inštitúcie, a to zo Sociálnej poisťovne (SP). Minimálny dôchodok sa mal valorizovať ako životné minimum, a to vždy k 1. januáru daného kalendárneho roka. Pri 30 odpracovaných rokoch rezort práce stanovil koeficient pre určenie minimálneho dôchodku vo výške 1,36-násobku životného minima. Percentuálna výmera životného minima sa mala zvyšovať za každý ďalší kvalifikovaný rok dôchodkového poistenia od 31 rokov do 39 rokov o 2 percentuálne body (p.b.) a od 40 odpracovaných rokov o 3 p.b.
Vývoj a zmeny v určení minimálneho dôchodku
Legislatíva týkajúca sa minimálneho dôchodku prešla v rokoch nasledujúcich po jeho zavedení viacerými úpravami. V roku 2018 Slovenská národná strana (SNS) navrhla úpravu výpočtov minimálneho dôchodku, ktorý bol naviazaný na priemernú mzdu slovenského hospodárstva. V tom čase sa minimálny dôchodok zvýšil z 270 na 358 eur.
Neskoršie legislatívne zmeny, prijaté v roku predchádzajúcom dátumu správy, zmenili spôsob určovania minimálneho dôchodku. Suma minimálneho dôchodku bola naviazaná na priemernú mzdu v národnom hospodárstve a bola vypustená podmienka tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Podľa Ministerstva práce tieto zmeny spôsobili významné narušenie princípu zásluhovosti v dôchodkovom poistení a prekročenie účelu minimálneho dôchodku, ktorým je ochrana dôchodcu pred pádom do hmotnej núdze.
Rezort práce preto v roku 2020 navrhol "zmrazenie" nominálnych súm minimálneho dôchodku na úroveň roku 2020. To znamená, že suma minimálneho dôchodku za 30 rokov obdobia dôchodkového poistenia mala byť 334,3 eura mesačne s účinnosťou od 1. januára 2021. K opätovnému zvyšovaniu sumy minimálneho dôchodku sa malo pristúpiť až po tom, keď suma predstavujúca 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu prekročí sumu 334,3 eura.
V období od 1. októbra 2023 do 31. decembra 2024 je výška minimálneho dôchodku naviazaná na sumu životného minima platnú k 1. júlu daného kalendárneho roka. Od 1. januára 2025 bude výška minimálneho dôchodku tiež naviazaná na sumu životného minima platnú k 1. júlu.
Ďalšie legislatívne zmeny a ich dôsledky
Okrem úprav týkajúcich sa priamo minimálneho dôchodku, novela zákona o sociálnom poistení z dielne rezortu práce, schválená v novembri 2020, priniesla aj ďalšie zmeny. Jednou z nich bolo zrušenie oslobodenia 13. a 14. platov od sociálnych odvodov od roku 2021. Ministerstvo zdôvodnilo túto zmenu potrebou konsolidácie verejných financií a signifikantným výpadkom príjmov v rozpočte verejnej správy v období ekonomickej recesie.
Štrnáste platy mali byť oslobodené od sociálnych odvodov poslednýkrát v decembri 2020. Prijatie tejto zmeny malo pozitívny vplyv na štátny rozpočet, avšak prinieslo negatívny vplyv na zamestnávateľov, ktorí by pre svojich zamestnancov využili vyplatenie 13. a 14. platu so zvýhodnením na strane sociálneho poistenia.
Novela tiež umožnila Sociálnej poisťovni elektronicky sprístupniť zamestnávateľovi informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné z dôvodu dočasnej práceneschopnosti alebo potreby osobného a celodenného ošetrovania či starostlivosti, a to bez súhlasu dotknutej osoby. V súvislosti s pretrvávajúcou krízovou situáciou sa tiež podmienka zaplatenia poistného, ktorého splatnosť bola odložená, považuje za splnenú, ak poistenec zaplatí poistné najneskôr do konca tretieho kalendárneho mesiaca po skončení krízovej situácie. Cieľom je zabezpečenie možnosti čerpania nemocenských a dôchodkových dávok.
Dôchodkové zabezpečenie Slovenska - Demografická prognóza Slovenska do roku 2060
Do zákona o sociálnom poistení sa tiež zaviedli nové právne inštitúty, akými sú vyrovnávací príplatok a minimálny dôchodok, a rozšíril sa okruh poistencov štátu o kategóriu ohrozeného a chráneného svedka. Títo svedkovia, ktorí sú z dôvodu ohrozenia ich života a zdravia dlhodobo ukrývaní, často aj v zahraničí a pod zmenenou identitou, nemôžu vykonávať určitý čas zárobkovú činnosť. Účelom tejto úpravy je pokryť toto obdobie dôchodkovým poistením a zabezpečiť, aby sa zhodnotilo na ich budúce dôchodkové nároky.
tags: #zakon #o #minimalnom #dochodku #nrsr