Podstatné mená (substantíva) majú za úlohu pomenúvať osoby, veci, zvieratá, deje, vlastnosti aj stavy. Pomnožné podstatné mená sú skupina slov, ktoré majú len gramatické tvary množného čísla napriek tomu, že pomenúvajú jednu vec. Aj pri pomnožných podstatných menách určujeme gramatické kategórie, konkrétne rod, číslo, pád.
Pomnožné podstatné mená sú slová, ktoré majú výlučne gramatický tvar množného čísla, no zväčša označujú jednu vec. Jednotné číslo im chýba. Tvar množného čísla tak môže označovať jeden predmet aj akékoľvek množstvo predmetov. Ide o predmet väčšinou zložený z častí, ktoré tvoria celok (pľúca, nožnice). Pomenúvajú predmety existujúce v páre. Pomnožné podstatné mená sú napríklad: nohavice, husle, Vianoce, okuliare.
Tento druh podstatných mien je v nominatíve zakončený na -y, -e, -a, -á, -ia. Pri zakončení na -a, -á,-ia ide vždy o stredný rod. Napr. Košariská, krosná, bradlá. V prípade zakončenia na -y a -e sú podstatné mená mužského alebo ženského rodu. Ak chcete určiť rod, musíte si určiť najskôr vzor.
Skloňovacie vzory pomnožných podstatných mien
Vzory pomnožných podstatných mien sú: dub, stroj, žena, ulica, mesto, srdce. Po zistení koncovky hľadáme rovnaké zakončenie medzi jednotlivými vzormi. Na správne určenie gramatických kategórií a skloňovanie pomnožného podstatného mena sa stačí pozrieť na zakončenie slova v nominatíve (kto/čo?) a datíve (komu/čomu?).
Určovanie vzoru pre mužský a ženský rod
Mužský a ženský rod zostávajú na základe kritéria zakončenia v nominatíve nejednoznačné (duby - ženy, stroje - ulice). Ukážeme si, ako postupovať pri určení vzoru v prípade mužského a ženského rodu.
- duby (napr. Kúty, Donovaly, preteky)
- ženy (napr. kúpele, okuliare, Ladce)
- stroje (napr. mestá)
- ulice (napr. srdcia)
Príklad: Máme určiť slovo kvasnice. Je zakončené na -e, teda hľadáme skloňovací vzor zakončený na samohlásku -e. Skloňovacie vzory pre stredný rod vynecháme (mestá, srdcia). Zo skloňovacích vzorov mužského a ženského rodu vynecháme rody zakončené na -y (duby, ženy). Zostali vzory stroje a ulice. Datív od pod. m. kvasnice = kvasniciam a lokál = kvasniciach. Tieto tvary zodpovedajú vzoru ulice.
Príklad: Pomnožné podstatné meno Tatry je zakončené na -y. Dva vzory majú v nominatíve množného čísla zakončenie -y: vzor dub (duby) a vzor žena (ženy). Pokračujeme porovnávaním koncoviek datívu a lokálu. Tatrám, o Tatrách - ženám, o ženách, ale dubom, o duboch. Teda Tatry sa skloňujú podľa vzoru žena.
Príklad: Podstatné meno dostihy je zakončené na -y, takže porovnávaním koncoviek zisťujeme, či sa skloňuje podľa vzoru dub alebo žena. Dostihy, dostihom, o dostihoch - duby, dubom, o duboch, ale ženy, ženám, o ženách. Podstatné meno dostihy je teda mužského vzoru a skloňuje sa podľa vzoru dub.
Príklad: Pomnožné podstatné meno okuliare je zakončené na -e. Dva vzory majú v nominatíve koncovku -e: vzor stroj (stroje) a vzor ulica (ulice). Porovnávame: okuliarom, o okuliaroch - strojom, o strojoch, ale uliciam, o uliciach. Teda okuliare sa skloňujú podľa vzoru ulica.
Príklad: Nohavice, nohaviciam, o nohaviciach - uliciam, o uliciach, ale strojom, o strojoch. Nohavice sa skloňujú podľa vzoru ulica.
Vzor mesto a srdce
Podľa vzoru mesto sa skloňujú pomnožné podstatné mená v nominatíve s koncovkou -á. Napr. bradlá, krosná, Košariská. Ak sa uplatní zákon o rytmickom krátení je pomnožné podstatné meno zakončené na -a. Napr.
Podľa vzoru srdce sa skloňujú pomnožné podstatné mená zakončené v nominatíve na koncovku -ia. Napr.
Pomnožné podstatné mená a číslovky
Pomnožné podstatné mená namiesto základnej číslovky dva používajú skupinovú číslovku dvoje (pozor, nie dvojo!), ktorá sa viaže s genitívom: napríklad dvoje novín, dvoje dverí/dvoje dvier. Pri vyšších počtoch sa používajú skupinové číslovky troje, štvoro, pätoro, šestoro, atď.
Rod pomnožných podstatných mien (Igor Bielich)
Pozor si treba dať pri skloňovaní pomnožných podstatných mien, ktoré sú zároveň geografickými názvami. Niektoré miestne názvy sa nepodriaďujú tomuto pravidlu, ide najmä o tie, kde je prípona historicky zaužívaná, napríklad Hámre (z Hámrov), Sliače (zo Sliačov).
Pomnožné podstatné mená nie sú špecialitou slovenského jazyka. Vyskytujú sa aj v iných jazykoch. Pomerne často na ne natrafíte v angličtine. Je celkom možné, že ste o pomnožných podstatných menách počuli najmä ak boli pomenované latinským názvom „pluralia tantum“. Nevyskytujú sa, samozrejme, vo všetkých jazykoch, no stretneme sa s nimi napríklad v angličtine, poľštine, španielčine, nemčine či iných jazykoch. Zaujímavosťou je aj fakt, že pomnožné podstatné mená niekedy pomenúvajú rovnakú vec aj naprieč jazykmi.